Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10To-36-2021.pdf
PDF · 80.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10To/36/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr. Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 14.12.2021, v trestnej veci obžalovaného K. V. pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/36/2018 zo dňa 13.1.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosť okresného prokurátora.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 280 ods. 2 Tr. poriadku trestnú vec obžalovaného K. V. pre skutok v obžalobe prokurátora právne kvalifikovaný ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
- dňa 01.10.2017 v čase okolo 12.50 hod., v katastrálnom území obce Kyjov, okr. Stará Ľubovňa, ako vodič motorového vozidla - štvorkolky značky Yamaha 450 4x4, Wolverine special, čiernej farby, bez prideleného evidenčného čísla, číslo karosérie XYXAJXXYXXAXXXXXX, jazdil po turistickom chodníku pri kóte Minčol, v chránenom území Národnej prírodnej rezervácie Čergovský Minčol, kde platí piaty stupeň ochrany vyhlásený právnym predpisom Ministerstva kultúry SSR č. 29021986-32 z 31.03.1986, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, pričom podľa vyjadrenia Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie Stará Ľubovňa, zastupujúceho Slovenskú republiku, nespôsobil z hľadiska ochrany prírody a krajiny žiadnu škodu,
postúpil Okresnému úradu Stará Ľubovňa, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mohol uvedený úrad prejednať ako priestupok.
Proti uvedenému uzneseniu, ihneď po jeho vyhlásení, podal okresný prokurátor sťažnosť, ktorú následne aj bližšie písomne odôvodnil. V dôvodoch sťažnosti po rekapitulácii odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že s rozhodnutím súdu o postúpení veci na prejednanie priestupku s odôvodnením, že závažnosť skutku je nepatrná, vzhľadom na spôsob jeho vykonania, jeho následky, okolnosti, za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, sa nemôže stotožniť a rovnako sa nemôže stotožniť ani s odôvodnením okresného súdu. Zdôraznil, že z pohľadu prokuratúry k vyhodnoteniu materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona považuje za potrebné uviesť, že je bez dôvodných pochybností zrejmé, že obžalovaný jazdil motorovým vozidlom - štvorkolkou v chránenom území s najvyšším, a to piatym stupňom ochrany, ktorý sám osebe vyjadruje význam a opodstatnenosť vzťahujúcich sa zákazov a obmedzení v uvedenom stupni ochrany a tým aj závažnosť ich porušenia a z pohľadu prokuratúry v danom prípade bol naplnený zákonodarcom vyžadovaný stupeň závažnosti konania obžalovaného. Poukázal ďalej na to, že vykonaným dokazovaním nebolo zistené ani preukázané, aby obžalovaný disponoval výnimkou na použitie motorového vozidla na chránenom území,
ktorá by ho oprávňovala na jazdu štvorkolkou v chránenom území. Nesúhlasí s argumentáciou súdu vo vzťahu k okolnostiam, spôsobu, času spáchania skutku, či stavu a právnemu statusu danej komunikácie, nakoľko v priebehu prípravného konania bola dňa 01.12. 2017 vykonaná s obžalovaným previerka výpovede na mieste, ktorou mala byť stotožnená cesta, ktorou mal jazdiť na vrchol Minčol, avšak samotný obžalovaný počas procesného úkonu odmietol v úkone pokračovať a žiadal úkon ukončiť. Práve pri previerke bol preverený stav komunikácie, po ktorej mal obžalovaný ísť, ale nakoľko na vrchol Minčol vedie viacero ciest, bez spolupráce obžalovaného na úkone, nebolo možné tieto okolnosti objektivizovať. V nadväznosti na uvedené je irelevantné, či v danom chránenom území sú zriadené cesty, ako aj to, kedy boli tieto cesty zriadené, nakoľko ustanovenie § 16 ods. 1 písm. a) s odkazom na ustanovenia § 15 ods. 1 a § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, určuje, že na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, je zakázané jazdiť a stáť, okrem iných, aj s motorovou štvorkolkou. Je podľa neho síce pravdou, že jazdou po uvedenej komunikácii nedošlo k bezprostrednému ohrozeniu a už vôbec k priamemu zásahu a poškodeniu zo strany obžalovaného do samotnej chránenej kveteny, avšak ustanovením § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny je na území, na ktorom platí piaty stupeň ochrany, okrem iného zakázaná jazda štvorkolkou, teda považuje za nesporné, že v danom prípade došlo jazdou v chránenom území Národnej prírodnej rezervácie Čergovský Minčol zo strany obžalovaného k naplneniu všetkých pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona, vrátane následku trestného činu, keďže v rozpore s ustanovením § 16 jazdil štvorkolkou po lesnom pozemku. Nesúhlasí ani s argumentáciou okresného súdu, že použitie motorovej štvorkolky a jazda ňou v uvedenom období nemala za následok priame a reálne ohrozenie, poškodenie, či zničeniu biotopu európskeho, či národného významu alebo rušeniu alebo usmrteniu živočíchov, nakoľko ustanovenie § § 305 ods. 2 Tr. zákona nepostihuje konanie, ktoré by muselo spôsobiť uvedené následky na ekosystéme, ale z hľadiska objektu trestného činu postihuje páchateľa, ktorý rozpore so všeobecne záväznými predpismi na ochranu prírody a krajiny, v danom prípade v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, jazdí motorovou štvorkolkou na lesnom pozemku, bez ohľadu na možné, či reálne, následky tohto konania. Aj z tohto dôvodu nebola v priebehu prípravného konania zisťovaná reálna hlučnosť použitého vozidla a ani zabezpečené žiadne odborné vyjadrenia z daného hľadiska k možnému rušeniu, jeho intenzite a prípadných následkov vo vzťahu k vtáctvu. Obdobne z hľadiska naplnenia a preukázania naplnenia objektívnej stránky trestného činu nesúhlasí s argumentáciou okresného súdu, že obžalovaný nevykonával jazdu ako člen nejakej väčšej skupiny novodobých, samozvaných motokrosových pretekárov, ani nebolo nijako preukázané, že by sa dopúšťal takéhoto konania pravidelne, opakovane, prípadne aj napriek tomu, že by už bol v minulosti trestne alebo v príslušnom správnom konaní za takéto, alebo druhovo obdobné konanie postihnutý, nakoľko z hľadiska koncepcie skutkovej podstaty trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov je irelevantné, či je skutok páchaný skupinou páchateľov alebo opakovane. Taktiež považuje za potrebné za irelevantné označiť úvahy súdu o pohnútke páchateľa, ktorú súd hodnotil v kontexte snahy páchateľa o kúpu pozemkov, nakoľko aj v tomto smere nepovažuje za podstatné to, s akým úmyslom jazdil štvorkolkou v chránenom území Národnej prírodnej rezervácie Čergovský Minčol, ale za podstatné považuje to, že vykonal jazdu na území s piatym stupňom ochrany, čo je v rozpore s ustanovením § 16 ods. 1 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Napokon nesúhlasí ani s argumentáciou okresného súdu k hodnoteniu osoby obžalovaného, nakoľko z výsluchu obžalovaného vyplýva, že od roku 1994, resp. 1995 sa zdržiaval na území USA a na územie Slovenskej republiky sa vrátil z dôvodu, že uvažoval, že sa vráti s rodinou na Slovensko natrvalo. Z toho vyvodil, že záver o tom, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život, nie je objektívny, nakoľko takýto záver nemožno prijať bez zistenia podstatných okolností k osobe obžalovaného z miesta jeho bydliska od roku 1994, t. j. z územia USA, kde sa pred spáchaním skutku zdržiaval. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhol, aby Krajský súd v Prešove zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil okresnému súdu, aby v nej znovu konal a rozhodol.
Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku napadnutého uznesenia predchádzalo, a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora nie je dôvodná.
Prokurátor vo svojich sťažnostných námietkach prehliada, že pre trestnosť činu, ktorý napĺňa formálne znaky prečinu, nestačí len naplnenie týchto znakov, ale že Trestný zákon v ustanovení § 10 ods. 2 tiež vyžaduje, aby jeho závažnosť bola vyššia ako nepatrná. Tá pritom nie je daná len typovou závažnosťou činu, ktorú vyjadruje zaradenie skutkovej podstaty v osobitnej časti Trestného zákona, ale zisťuje sa
s ohľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa.
Z ustanovení § 305 ods. 2 a § 10 ods. 2 Tr. zákona je zrejmé, že aby bolo možné určité konanie trestne zodpovedného subjektu kvalifikovať ako prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov, nestačí len naplnenie znakov uvedených v § 305 ods. 2 Tr. zákona, teda v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny neoprávnene jazdiť motorovou štvorkolkou na lesnom pozemku. Súčasne je potrebné, aby toto konanie bolo závažné a jeho závažnosť bola vyššia ako nepatrná. Závažnosť je preto potrebné obligatórne zvažovať pri každom konaní, ktoré vykazuje formálne znaky prečinu.
Závažnosť, ako materiálny znak prečinu, je pritom daný súborom viacerých skutočností, ktoré treba v každom jednotlivom prípade zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom prípade môže byť pomer, s ktorým sa prihliada na tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný vzťah medzi nimi, rôzny. Ako už bolo vyššie uvedené, vychádzajúc z ustanovenia § 10 ods. 2 Tr. zákona, je materiálny znak určený spôsobom vykonania činu a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.
V predmetnom prípade je pritom potrebné prihliadať aj na nízku typovú závažnosť daného prečinu, za ktorý je podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona možné uložiť trest odňatia slobody len do jedného roka, pričom rovnakým konaním je možné naplniť aj skutkovú podstatu priestupku podľa § 92 ods. 1 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Hranica medzi závažnosťou nepatrnou a vyššou ako nepatrnou je tu teda veľmi tenká a o to viac je potrebné dôsledne zhodnotiť, či stupeň závažnosti v konkrétnom prípade, napriek naplneniu formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, dosiahne stupeň zodpovedajúci dolnej hranici typovej závažnosti činu a či bude zodpovedať bežne sa vyskytujúcim prípadom trestného činu tejto skutkovej podstaty.
Aplikujúc uvedené hľadiská na predmetný prípad a vychádzajúc z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, je aj, podľa krajského súdu, zrejmé, že materiálna podmienka prečinu splnená nebola.
Pokiaľ ide o spôsob vykonania činu a jeho následky, správne prvostupňový súd poukázal na to, že obžalovaný štvorkolku neviedol v chránenom území po nespevnenej ploche, ale viedol ju po turistickom chodníku, ktorý svedkovia, R. Y. E. K.. Z. L., označujú ako cestu. Štvorkolku teda viedol takým spôsobom, z ktorého prírode nehrozilo žiadne poškodenie. To je možné vyvodiť aj zo svedeckej výpovede zamestnanca odboru starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu v Starej Ľubovni K.. Z. L., pričom opak obžalobou preukázaný nebol.
Správne prvostupňový súd poukázal aj na okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný a na pohnútku obžalovaného. Účelom jazdy po lesnej komunikácii v predmetnom chránenom území nebolo poškodzovať alebo ohrozovať chránenú horskú karpatskú kvetenu či vtáctvo, ale obhliadnuť si pozemok, ktorý prichádzal do úvahy ako predmet kúpy. Je to zrejmé nielen z výpovede obžalovaného, ale aj z výpovede svedka R. Y. a z dokumentov katastra nehnuteľností.
Vyvrátené tiež nebolo, aby u obžalovaného také porušenie zákazu nebolo len výnimočným porušením dodržiavania právnych noriem aj na úseku ochrany prírody.
Súhlasiť je potrebné aj so záverom prvostupňového súdu o doterajšom riadnom spôsobe života vedeného obžalovaným. Opak v konaní dokázaný nebol. Nie sú prípustné úvahy prokurátora, podľa ktorých je v podstate potrebné prezumovať protiprávne správanie sa obžalovaného len preto, že žil v cudzine. Pokiaľ mal prokurátor o spôsobe života obžalovaného nejaké pochybnosti, bolo jeho povinnosťou ich objasniť. Nie je ale prípustné nedostatok dôkazov dopĺňať ničím nepodloženými úvahami v neprospech obžalovaného. Naopak, už zo skutočnosti, že obžalovanému bolo udelené občianstvo USA, je možné predpokladať, že sa tam protiprávnych konaní nedopúšťal.
Na základe všetkých uvedených skutočností sa krajský súd stotožnil so súdom prvého stupňa, že konanie obžalovaného zjavne nenapĺňa materiálnu stránku prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 2 Tr. zákona, lebo jeho závažnosť je len nepatrná.
Preto krajský súd sťažnosť okresného prokurátora v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Toto rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.