Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Ek-1503-2020.pdf
PDF · 97.39 KB
Case nature
Subarea
24Ek/1503/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava-Petržalka, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739 proti povinnému: O. L., nar: X.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX, XXX XX G. vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Miriam Mešová, exekútorský úrad so sídlom Tehelná 4, 96001 Zvolen, pod č. 356EX 537/20, o vymoženie pohľadávky vo výške 715,52 Eur s príslušenstvom, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1503/2020 zo dňa 12. októbra 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Ek/1503/2020 zo dňa 12. októbra 2021 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Dňa 12.10.2021 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 24Ek/1503/2020, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.09.2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 715,52 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 5Ro/551/2013, zo dňa 09.12.2013, ktorý sa stal právoplatný a vykonateľný dňom 18.01.2014 (ďalej len „exekučný titul“). Dňa 15.10.2020 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miriam Mešovej, exekútorský úrad so sídlom Tehelná 4, 96001 Zvolen, ktorý ju vedie pod spisovou značkou č. 356EX 537/20. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, spolu s vyjadrením oprávneného. Súd kontrolou doručeniek zistil, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty, tzn. návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal zrušiť predložený exekučný titul pre jeho nezákonnosť a spornosť. Ďalej namietal jeho vykonateľnosť. Tvrdil, že predložený exekučný titul nie je formálne vykonateľný. Zároveň poukázal na to, že ako spotrebiteľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril s tým, že poukázal na to, že predmetná exekúcia je vedená na podklade zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, a teda že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, pretože pôvodná exekúcia bola zastavená z dôvodu uplynutia rozhodnej doby v zmysle uvedeného zákona. Poukazuje na to, že povinný vo svojom návrhu neuviedol žiaden zákonný dôvod, na základe ktorého by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti alebo sú iné dôvody, pre ktoré by mala byť exekúcia neprípustná. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie. Súd posúdil návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný a v celom rozsahu ho zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na účel exekučného konania. Uviedol, že exekúcia môže prebiehať len na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľné rozhodnutie súdu. Vykonateľnosťou
sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Ďalej zhrnul čo je a čo sa môže dosiahnuť prostredníctvom návrhu na zastavenie exekúcie. Medzi základné atribúty uviedol, že povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.). Dôkazné bremeno tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý daný návrh podal. Poukázal na to, že pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Súd sa v prvom rade zaoberal tým, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Vzhľadom k tejto skutočnosti na vec aplikoval koncentračnú zásadu, ktorá spôsobila, že povinný mohol uplatniť len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie. Aj napriek uvedenému vyšší súdny úradník poskytol zdôvodnenie k argumentom povinného v návrhu na zastavenie exekúcie. K námietke povinného, že súd porušil § 53 ods. 3 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), keď priznal oprávnenému príslušenstvo aj keď uplynula doba viac ako 3 roky od právoplatnosti exekučného titulu uviedol, že k uplynutiu tejto lehoty nedošlo, pretože v danom prípade sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, tzn. pred jeho začatím ešte prebiehala stará exekúcia, ktorá mala vplyv na plynutie tejto lehoty a teda exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne. Poučil povinného o tom, že každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplní, má oprávnený právo si plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo. Súd odôvodnil aj námietku povinného ktorá sa týkala náhrady trov konania, trovy exekúcie a príslušenstva. Uviedol, že o trovách exekútora sa rozhoduje len v prípade, ak sa exekúcia ako taká končí. Zároveň uviedol spôsob ich výpočtu ako aj právne predpisy, ktoré tento výpočet upravujú. K trovám konania uviedol, že návrh na zastavenie exekúcie nie je spoplatnený a preto je tento argument povinného nedôvodný. O trovách konania o zastavení exekúcie nerozhodoval, nakoľko si ich oprávnený a ani povinný neuplatnil. V závere konštatoval, že všetky argumenty, ktoré boli zo strany povinného predložené mohli byť uplatnené aj pred uplynutím lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie a teda sa na ne vzťahuje koncentračná zásada, v dôsledku ktorej sa na tieto skutočnosti neprihliada. Zároveň uviedol, že argumenty sa netýkajú skutočností, na ktoré súd prihliada ex offo, teda zo zákonnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že povinný nepreukázal, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, a nepreukázal ani iné dôvody, ktoré by robili exekúciu neprípustnou, ako aj z dôvodu, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný po 15-dňovej lehote od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v ktorom môže povinný namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty 15 dní, a súd ani z úradnej povinnosti nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodný podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
3. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 61l ods. 3 prvej vety, ods. 4 Exekučného poriadku, ustanovením § 201 ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení, a ustanoveniami § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
4. Proti napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo povinnému doručené dňa 21.10.2021, podal povinný na pošte dňa 04.11.2021, teda v zákonom stanovenej lehote sťažnosť.
5. V podanej sťažnosti povinný uviedol, že napadnuté uznesenie je príliš formálne a v rozpore s konceptom spravodlivého konania. Prvý argument povinného sa týka včasnosti podania návrhu na zastavenie exekúcie. Povinný sa s týmto názorom súdu nestotožnil a uvádza, že ho podal včas. Začiatok plynutia lehoty odvíja od doručenia Exekučného príkazu, ktorý mu bol doručený dňa 22.03.2021. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti 15-dňová lehota uplynula až dňa 06.04.2021 (pretože boli veľkonočné sviatky - pozn. veľkonočný pondelok). Uviedol, že listovú zásielku podal už 01.04.2021, a teda v rámci 15-dňovej lehoty od doručenia Exekučného príkazu a preto ju neporušil. K vymáhanému nároku uviedol, že dlh vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k tomu, že je spotrebiteľom nevedel, že voči Platobnému rozkazu má právo podať odpor. Navyše namieta, že Okresný súd Lučenec vydal rozsudok č.k. 5Ro/551/2013 aj keď to zákon vylučoval, nakoľko sa jedná o spotrebiteľskú vec. Namietal postup súdu prvej inštancie v tom, že mal návrh na vydanie platobného rozkazu riadne preskúmať v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 a § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň mal zistiť, či právo nie je premlčané a podľa uvedeného mal byť aplikovaný §54a Občianskeho zákonníka. A tým že tak neurobil, v dôsledku nesprávneho postupu súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a teda k znemožneniu uskutočňovania jeho práv. Ďalej namietal skutočnosť, že spotrebiteľskú zmluvu neuzatváral s oprávneným, pretože táto spoločnosť neposkytuje spotrebiteľské úvery a doposiaľ nemá vedomosť o postúpení pohľadávky, nakoľko mu táto skutočnosť nebola oznámená.
6. Oprávnený sa k sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 24.11.2021. Vo svojom vyjadrení sa stotožňuje s napadnutým uznesením a žiada, aby súd sťažnosť povinného zamietol. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie podal po uplynutí 15 dňovej lehoty. Upozornil na to, že povinný vo svojej sťažnosti poukazuje na exekučný príkaz, avšak 15 dňová lehota plynie od prevzatia upovedomenia o začatí exekúcie povinným (nie exekučného príkazu). Aj napriek skutočnosti, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí lehoty, súd návrh na zastavenie exekúcie povinného preskúmal a náležite sa k nemu vyjadril.
7. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
10. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
13. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
14. V zmysle § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
15. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
16. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.
17. Napriek zneniu ustanovenia zákona citovaného v bode 11. odôvodnenia, sudca nad rámec uvedeného k argumentácii povinného v podanej sťažnosti uvádza, že tvrdenia nemôže v tomto štádiu akceptovať z dôvodu aplikovania koncentračnej zásady v exekúcii.
18. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie ako aj podanej sťažnosti namietal najmä skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Jeho argumenty sa týkali uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, postúpenia pohľadávky na oprávneného, ako aj konania prvostupňového súdu v základnom konaní, ktorý podľa názoru povinného opomenul aplikovať pravidlá vzťahujúce sa na spotrebiteľov. Zároveň namietal skutkové a právne vyhodnotenie exekučného súdu týkajúce sa plynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie.
19. Súd sa v prvom rade zaoberá námietkou povinného ohľadom plynutia 15-dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok stanovuje pre povinného možnosť podať návrh na zastavenie exekúcie počas celej exekúcie a to aj opakovane. Rozdiel je však v tom, kedy povinný návrh na zastavenie exekúcie podá. Tu zákon rozlišuje medzi návrhom na zastavenie exekúcie, ktorý je podaný v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Čiže lehota 15 dní začne plynúť od doručenia tohto protokolu súdneho exekútora povinnému. Plynutie lehoty nemožno teda odvíjať od doručenia iného protokolu, akým je napr. exekučný príkaz povinnému. V takomto prípade lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie plynúť nezačne. Dôsledkom včasného podania návrhu na zastavenie exekúcie je odklad exekúcie do doby, kedy sa právoplatne rozhodne o takomto návrhu. Navyše tomuto návrhu súd priznáva odkladný účinok. Druhým typom návrhu na zastavenie exekúcie sú tie podania povinného, ktoré boli doručené po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Pri týchto podaniach zákon stanovuje určité obmedzenia a zároveň zákon týmto typom podaní nepriznáva odkladný účinok. To znamená, že vo výkone exekúcie sa môže ďalej pokračovať aj napriek tomu, že prebieha konanie o návrhu na zastavenie exekúcie. Medzi základné obmedzenia patrí obmedzenie povinného v tom, že v tomto type konania môže uplatňovať úspešne len tie skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí 15- dňovej lehoty, príp. po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie, pokiaľ sa jedná o opätovný návrh na zastavenie exekúcie. Výnimku z obmedzení tvoria len skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr a skutočnosti na ktoré súd prihliada ex offo, teda z úradnej povinnosti. Dôsledkom týchto obmedzení je povinnosť exekučného súdu aplikovať koncentračnú zásadu v konaní, výsledkom ktorej je neprihliadnutie na skutočnosti, ktoré mali byť uplatnené v konaní skôr.
20. Posúdením dôvodov povinného v návrhu na zastavenie exekúcie a podanej sťažnosti, súd musí konštatovať, že uvedené dôvody mali byť z jeho strany poskytnuté v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie. Súd neakceptoval argumentáciu povinného o včasnosti podaného návrhu na zastavenie exekúcie, pretože ten ju odvodzoval od momentu doručenia exekučného príkazu. Súd opätovne skontroloval Upovedomenie o začatí exekúcie a jeho doručovanie povinnému v predmetnom konaní. Z obsahu spisu vyplýva, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 16.10.2020 bolo povinnému doručené poštou dňa 19.10.2020. Povinný svojim podpisom na doručenke potvrdil doručenie tohto protokolu. Je teda nesporné, že lehota začala plynúť od tohto momentu a že návrh na zastavenie exekúcie bolo podané oneskorene. Zároveň súd tieto argumenty posudzoval z pohľadu, či neexistuje liberačný dôvod pre ktorý by sa neuplatnila koncentračná zásada. Dospel však k záveru, že povinným tvrdené skutočnosti nemajú taký charakter, ktoré by bez vlastnej viny nemohol
uplatniť skôr a rovnako že sa nejedná o taký nedostatok, resp. vadu, pre ktorý by mal súd exekúciu ex offo zastaviť.
21. V danom prípade bol vydaný riadne exekučný titul, ktorý spĺňa zákonom stanovené náležitosti. Exekučný titul obsahoval riadne poučenie pre povinného o možnosti podania odporu voči nemu. Skutočnosť, že ju povinný nevyužil, nemôže ísť na ťarchu oprávneného. K vymáhanému nároku súd uvádza, že k jej vzniku došlo z titulu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy so Slovenskou sporiteľnou, a.s. Súdu bola v konaní predložená aj zmluva o postúpení pohľadávky na oprávneného, avšak uvedená skutočnosť bola už zohľadnená v základnom konaní, nakoľko exekučný titul (platobný rozkaz) bol vydaný už na postupníka (oprávneného v tejto exekúcii).
22. Súd ďalej uvádza, že v tomto prípade nedošlo k premlčaniu záväzku. Pokiaľ by sa totižto jednalo o uplatnenie premlčaného nároku, exekučný súd by na túto skutočnosť musel prihliadať ex offo, nakoľko sa jedná o nárok, ktorý vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd opätovne posúdil plynutie premlčacej doby, avšak k premlčaniu dôjsť nemohlo, nakoľko sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný do jedného roka od zastavenie starej exekúcie. Súd považuje odôvodnenie uvedeného v napadnutom uznesení za dostatočné a preto sa naň v celom rozsahu odvoláva. Vzhľadom k uvedenému súd konštatuje, že na daný prípad sa nemôže aplikovať ustanovenie § 54a Občianskeho zákonníka o nepravej preklúzii, a teda je možné pohľadávku v exekúcii vymáhať.
23. Súd mal ďalej preukázané, že ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie dlh vyplývajúci z exekučného titulu nebol splatený riadne a včas. Na základe uvedeného vyplýva, že exekúcia sa začala dôvodne.
24. Súd povinného poučuje, že cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Ale musí ich uplatniť včas.
25. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať na to, že právny poriadok Slovenskej republiky vychádza zo zásady „vigilantibus iura scripta sunt", ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011). A k tomuto sa viaže podanie odporu voči platobnému rozkazu ako aj uplatnenie koncentračnej zásady v exekúcii.
26. Exekučný súd nie je ďalšou odvolacou inštanciou. Podstatou exekučného konania je nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia a s tým spojená ochrana práv a právom chránených záujmov účastníkov exekučného konania. Vzhľadom na uvedené sudca konštatuje, že na povinným tvrdené dôvody zastavenia exekúcie neprihliadol z dôvodu ich oneskoreného uplatnenia zo strany povinného. Keďže aj dôvody uvedené v sťažnosti sa týkali len skutočností, ktoré nastali pred
uplynutím tejto lehoty, z tohto dôvodu sudca na skutočnosti uvádzané v sťažnosti z dôvodu aplikácie koncentračnej zásady neprihliadol a sťažnosť zamietol.
27. Strany si náhradu trov v sťažnostnom konaní neuplatnili. Súd je toho názoru, že nakoľko je exekučné konanie zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii strán, aký nárok si voči druhej strane uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku strán, ktorý nebol v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže si strany nenavrhli, v rámci konania o sťažnosti, aby súd rozhodoval o trovách exekúcie, súd o tom nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).