Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Csp/54/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Ocelkovou v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. E. XX, zastúpená JUDr. Alexandra Machanová, advokátka so sídlom Mierové nám. 19, Senec, o zaplatenie 8 492,05 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1 392,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 392,10 Eur od 21.07.2023 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta .

III. Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68 %. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica (upomínací súd) domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 8 492,05 Eur, úrok z úveru vo výške 6,69 % ročne zo sumy 8015,90 Eur od 21.07.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8055,64 Eur od 21.07.2023 do zaplatenia a priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX bola so žalovanou uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 12.08.2013 (ďalej len ,,zmluva o úvere"), v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovanej I. medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 12 100,00 Eur. V zmysle čl. VIII. bod 8.1. zmluvy o úvere, poplatok za medziúver sa zaúčtoval pri prvej výplate medziúveru tak, že celková výška vyplateného medziúveru bola znížená o výšku týchto poplatkov. Žalovaná sa zaviazala splatiť úver pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 84,86 Eur, ktoré bola povinná uhrádzať na účet konta stavebného sporenia. Do pridelenia cieľovej sumy túto sumu tvoria vklady na konto sporenia vo výške 17,40 Eur a 6,69 % p. a. úrok za medziúver vo výške 67,46 Eur, pričom sa uspokojovali v poradí úroky z medziúveru a vklady na konto sporenia. Nakoľko žalovanej nebol poskytnutý medziúver v plnej výške 12 100,00 Eur, ale iba vo výške 9 825,20 Eur, základom pre výpočet výšky splátky 6,69 % p. a. úroku bola suma skutočne poskytnutého medziúveru vo výške 9 825,20 Eur. Žalobca vklad prijatý na konto stavebného sporenia, ako splátku úroku z medziúveru preúčtoval na konto medziúveru. Uvedené preúčtovanie sa vykonávalo v súlade so zásadou poradia uspokojovania v súlade s čl. V., bod 5. 3. zmluvy o úver. Splátky sú splatné k 15. dňu mesiaca. Suma poskytnutého medziúveru bola základom pre výpočet úrokov medziúveru. Žalovaná porušila zmluvne dohodnuté podmienky a medziúver prestala riadne a včas splácať. Listom zo dňa 10.05.2023 žalobca vyzval žalovanú na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovanú zároveň upozornil, že v prípade ak omeškané splátky nebudú doplatené, žalobca bude požadovať splatenie celého zostatku

úveru s príslušenstvom pred dohodnutou dobou splatnosti. Nakoľko omeškané splátky neboli doplatené žalobca dňa 21.07.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť zostatku úveru s príslušenstvom. Žalobca listom zo dňa 28.07.2023 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy, žalovaná dlžnú sumu neuhradila. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1 809,30 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 9 825,20 Eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 8 015,90 Eur (istina). Žalovaná suma, t.j. dlžná suma ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru (20.07.2023), predstavuje sumu vo výške 8 492,05 Eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 8 015,90 Eur, z nezaplatených 6,69 % p. a. úrokov za medziúver zo sumy 9 825,20 Eur do 20.07.2023 spolu vo výške 436,41 Eur a nezaplatených poplatkov v celkovej výške 39,74 Eur. Žalobca si neuplatňuje sumu nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, celkovo vo výške 405,00 Eur. Uvedené poplatky boli súčasťou vyčíslenia dlžnej sumy ku dňu 21.07.2023 v Oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.07.2023. (8 897,05 Eur - 405,00 Eur = 8 492,05 EUR, t. j. žalovaná suma). Požadovaním predčasného splatenia úveru, úverová zmluva nezaniká, žalobca úročí istinu dohodnutým 6,69 % p. a. úrokom za úver a zároveň istinu spolu s nezaplatenými poplatkami 9,00 % p. a. úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (t.j. od 22.07.2023).

3. Vo veci bol dňa 02.10.2023 Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní vydaný platobný rozkaz sp. zn. , proti ktorému žalovaná podala odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalobca a žalovaná uzatvorili Zmluvu o stavebnom sporení č. XXXXXXX X XX a Zmluvu o úvere č. XXXXXXX X XX zo dňa 12.08.2013 (ďalej len ,,zmluva o úvere“), v súlade s ktorou mal žalobca poskytnúť žalovanej medziúver č. XXXXXXX X XX vo výške 12.100 Eur pri úrokovej sadzbe 6,69% ročne, pričom mesačná splátka mala byť vo výške 67,46 Eur mesačne, pri celkovom počte splátok 259. Žalovaná bola teda povinná zaplatiť žalobcovi celkom sumu 17.472,14 Eur namiesto reálne poskytnutých 9.825,20 Eur, t j. rozdiel medzi poskytnutou sumou a sumou, ktorú mala žalovaná podľa zmluvy splatiť je vo výške 7.646,94 Eur. Zo základných úverových podmienok v Zmluve o úvere čl. I. však vyplýva celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník splatiť až vo výške 31.209,30 Eur, pri výške medziúveru 12.100,-Eur, t.j. o 19.109,30 Eur viac, ako mal pôvodne veriteľ poskytnúť dlžníkovi. Zo žalobného návrhu vyplýva, že úver bol nakoniec poskytnutý len vo výške 9.825,20 Eur. Žalobca vo veci predložil i výpis z účtu medziúveru, z ktorého vyplýva, že v skutočnosti poskytol žalovanej len istinu vo výške 9.680 Eur. Z predložených listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalovaná nemala možnosť oboznámiť sa pred uzatvorením zmluvy zo skladbou položiek tvoriacich „celkovú čiastku medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 31.209,30 Eur“, toto ustanovenie je teda v zmysle platných právnych predpisov potrebné posudzovať, ako neprijateľnú podmienku. Zákon v § 53 ods.5 jednoznačne hovorí, že „Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Vzhľadom na citované ustanovenie zákona je teda položka Zmluvy čl. I. označovaná, ako „celkovú čiastku medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť vo výške 31.209,30 Eur“ neplatná a žalobca sa nemôže úspešne domáhať uloženia povinnosti spotrebiteľovi podmienku, ktorá je neprijateľnou podmienkou a teda neplatnou. Úroková sadza vo výške 6,69% ročne je neprimerane vysoká a jednoznačne v rozpore so záujmami spotrebiteľa. Výšku úrokovej sadzby nemohla žalovaná žiadnym spôsobom ovplyvniť a z tohto dôvodu je potrebné posudzovať toto dojednanie v zmysle už citovaných zákonných ustanovení, ako neprijateľnú podmienku a teda neplatné zmluvné ustanovenia. Žalobca v žalobe neuvádza žiadne splátky, ktoré by žalovaná na dlh hradila a navodzuje tak dojem, že nesplácala vôbec nič. Toto však nie je pravda. Z výpisu z účtu medziúveru, z ktorého vyplýva, že žalovaná na dlh uhradila celkovo sumu 8.320,58 Eur. Žalobca z tejto prijatej platby popisuje len časť vo výške 1.809,30 Eur, čo má predstavovať žalovanou nasporenú sumu vo výške, zostávajúca čiastka vo výške 6.511,28 Eur je absolútne ignorovaná, ako keby neexistovala. V žalobcom predloženom výpise z účtu medziúveru sú rôzne mínusové položky, ktoré žalobca rovnako nijako nevysvetľuje, nepredložil k nim sadzobník poplatkov a ani súhlas či vyjadrenie žalovanej s takýmito poplatkami a preto je na ne potrebné, s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia hľadieť, ako na neprijateľné a teda neplatné. Žalovaná nadobudla pochybnosti o dôvodnosti nároku žalobcu a obrátila sa v pochybnostiach na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré jej zaslalo „Odpoveď na žiadosť“ zo dňa 24.10.2017, kde jednoznačne konštatovalo že všetky predmetné zmluvy podľa ich názoru obsahujú rovnaké neprijateľné zmluvné podmienky, a to nasledovné: vyhlásenie spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, rozhodcovskú doložku, poplatky“. Žalobca sa domáha nedôvodne zaplatenie istiny aj nárok na úrok z úveru ako i nárok na úrok z omeškania, kde má nárok už iba na úroky z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o nárok odvodený od zmluvného vzťahu založeného ešte v roku 2013 žalovaná vzniesla námietku premlčania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že žalovaná na konto medziúveru prijaté úhrady v celkovej výške 6 080,58 Eur, ktoré boli započítané na predpísané splátky úrokov z medziúveru, t.j. boli zaplatené úroky za úver v celkovej výške 6 080,58 Eur. Na konto stavebného sporenia boli prijaté vklady v celkovej výške 1 985,38 Eur, štátna prémia, zľavy za vedenie účtu a úroky z vkladov boli vo výške 221,92 Eur, t.j. celkovo boli na konte stavebného sporenia aktíva vo výške 2 207,30 Eur. Z aktív na konte stavebného sporenia sa uhradila daň vo výške 36,62 Eur, poplatky spolu vo výške 361,38 Eur, t.j. na konte stavebného sporenia zostali aktíva o výške 1 809,30 Eur. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, žalobca zúčtoval nasporenú sumu vo výške 1 809,30 Eur so sumou poskytnutého medziúveru vo výške 9 825,20 Eur (poskytnuté úverové prostriedky), čo predstavuje po započítaní sumu 8 015,90 Eur (istina). Žalobca si riadne preveril platobnú schopnosť žalovanej - lustráciou príslušných registrov a preverením platobnej schopnosti v zmysle platných právnych predpisov. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od žalovanej potvrdenie o príjme. Žalovaná predložil potvrdenie o príjme od zamestnávateľa F. XX, G. ktorý potvrdil čistý príjem zo závislej činnosti za obdobie od 12/2012 do 06/2013 vo výške 6 046,61 Eur, t.j. priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 1 007,77 Eur. Žalovaná zároveň predložila aj výplatné pásky za posledné tri mesiace predchádzajúce žiadosti o úver. Žalovaná (ručiteľka) predložila potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2012, zároveň predložila potvrdenie o poberaní dôchodku zo Sociálnej poisťovne, ako aj oznámenie o poberaní vdovského dôchodku z Českej správy sociálneho zabezpečenia. Zároveň zo žiadosti o úver vyplýva, že v čase podania žiadosti bola žalovaná 1/ rozvedená s dvomi nezaopatrenými deťmi a žalovaná 2/ bola vdova nezaopatrené dieťa. Žalobca zohľadnil pri skúmaní bonity aj náklady potrebné na zabezpečenie základných ekonomických životných potrieb rodiny ako je strava, bývanie, hygiena (v žiadosti zohľadnené ako náklady na plnoletú osobu). Žalobca zároveň vykonal dopyt aj do Spoločného registra bankových informácii ako aj dopyt do Sociálnej poisťovne voči žalovanej. K namietaným neprijateľným zmluvným podmienkam (ako poplatky, oboznámenia sa so všeobecným podmienkami, výška úrokov, celková suma, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť, ustanovenia o rozhodcovskej doložke, ako aj použitie ) zo strany žalovanej 1/ žalobca uvádza, že ich prípadná neprijateľnosť nie je podmienená spôsobom akým sú vytvorené a spotrebiteľovi predložené, ale ich obsahom, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a nesmie vytvárať nerovnováhu medzi právami a povinnosťami spotrebiteľa a právami a povinnosťami dodávateľov. Na základe uvedeného nie je možné výšku úrokovej sadzby (ktorá bola v danom čase na úverovom trhu obvyklá), ako aj celkovú výšku plnenia považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny. K vyhláseniu spotrebiteľa v zmluve, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami ako neprijateľnú zmluvnú podmienku žalobca uvádza, že uvedená podmienka je dostatočne zrozumiteľná a primárna transparentnosť sa nedá aplikovať" v každej situácii. Žalobca ako dodávateľ je povinný umožniť spotrebiteľovi, aby sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami a je už len na samotnom spotrebiteľovi, či sa s uvedenými podmienkami oboznámi hneď alebo neskôr. Na posúdenie prijateľnosti tejto podmienky je nutné vyhodnotiť, či pri podpise zmluvy o úvere mal spotrebiteľ primárnu možnosť' sa so znením všeobecných obchodných podmienok oboznámiť. Žalobca má za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonnom predpísané náležitosti pre takýto typ zmluvy a podmienky v nej vytvorené sú formulované jasne, zrozumiteľne a určito.......... 5. Žalovaná na vyjadrenie žalobcu uviedla, že žalobca sa nevyjadril k vznesenej námietke premlčania, ani ako započítal platby vo výške 6080,58 Eur. Žalobca absolútne nezohľadnil prijaté platby vo výške 6511,28 Eur a na dlh žalovanej započítal iba sumu 1809,58 Eur. 6. Žalobca na vyjadrenie žalovanej uviedol, že k vznesenej námietke premlčania si žalobca dovoľuje uviesť, že výslovne popiera tvrdenia žalovanej, že by mala byť pohľadávka žalobcu premlčaná a to z dôvodu, že zmluva o úvere bola uzatvorená v roku 2013, t.j. 10 rokov pred uplatnením nároku na súde. Žalovaná bola kontinuálne v omeškaní od decembra 2022. Žalobca si svoj nárok na súde uplatnil žalobou doručenou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 11.09.2023, t.j. v trojročnej premlčacej lehote. Premlčacia doba nezačína plynúť odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere, ale od skutočnosti, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Žalobca k špecifikácii sumy vo výške 39,74 Eur uviedol, že daná suma predstavuje poplatok za predĺženie lehoty na predloženie dokladov účelového použitia vo výške 17,- Eur a zároveň náhrada nákladov za nedočerpanie úveru vo výške 22,74 Eur. 7. Pojednávania dňa 20.05.2024 sa žalobca nezúčastnil, doručenie predvolania mal riadne vykázané. Neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v neprítomnosti a vyhlásením rozsudku v zmysle podanej žaloby. Preto súd nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu v súlade s .

8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Zmluva o úvere č. 2922864 1 03 zo dňa 30.07.2013, všeobecné podmienky pre stavebné sporenie pre fyzické osoby, amortizačná tabuľka pre medziúver a stavebný úver, upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 10.05.2023, doručenka, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 21.07.2023, doručenka, predžalobná výzva na zaplatenie dlhu zo dňa 28.07.2023, doručenka, výpis z účtu medziúveru, výpis z účtu stavebného sporenia, potvrdenie o príjme pre zamestnancov, potvrdenie o príjme na základe daňového priznania za rok 2012, oznámenie o výplate dôchodku na účet, výpis z registra SRBI, dopyt Sociálna poisťovňa, žiadosť o úver bez záložného práva, výsluchom žalovanej. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný stav veci:

9. Žalovaná na pojednávaní trvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, a teda naďalej popierala žalobou uplatnený nárok žalobcu, ktorý žiadala zamietnuť.

10. Prvá stavebná sporiteľňa, F. dňa 30.07.2013 uzavrela so žalovanou ako dlžník Zmluvu o úvere. V zmysle čl. I bod 1 zmluvy predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. 292286410385900 vo výške 12 100,- Eur, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj všeobecných podmienok sa mimoriadny medzi úver zmení sa stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 7144,45,- Eur. V čl. I. zmluvy si zmluvné strany dohodli základné úverové podmienke medziúveru, kde výška mesačnej splátky medziúveru bola 67,46 Eur, úroková sadzba medziúveru 6,69 % p.a., frekvencia splátok mesačne, počet splátok 259, celková čiastka medziúveru, ktorú musí dlžník zaplatiť 31 209,30 Eur, termín splatnosti 15. deň mesiaca, termín konečnej splatnosti medziúveru/stavebného úveru 15.08.2043, výška stavebného úveru 7144,45 Eur, výška mesačnej splátky stavebného úveru 84,86 eur, počet splátok 102, ročná percentuálna miera nákladov pre medziúver 7,05 % p.a., ročná percentuálna miera nákladov stavebný úver 4,79 % p.a..

11. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver a stavebný úver súd zistil, že táto obsahuje rozpis splátok na istinu, poplatky a úroky vo fáze medziúveru i vo fáze stavebného úveru. Z tabuľky vo fáze medziúveru je zrejmé, že až do roku 2035 mali dlžníci splácať iba úroky z medziúveru, istina sa splácať nemala. Z úvodnej tabuľky vyplýva, že celková čiastka úveru, ktorú mal klient zaplatiť do 31.08.2043 činila 31 209,30,- Eur, z toho istina činila 12 100,- Eur, úroky 18 952,10,- Eur, poplatky 145,20- Eur, poplatok za uzatvorenie 12- Eur.

12. Listom zo dňa 10.05.2023 žalobca upozornil žalovanú na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, kde uviedol, že dňa 22.05.2023 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, nakoľko napriek zaslaným výzvam do dnešného dňa nedošlo k úhrade vkladu na účte stavebného sporenia, resp. omeškaných splátok úrokov z medziúveru, vrátane splátky za mesiac máj 2023 spolu vo výške 424,78,-eur, žalovaná mala list od žalobcu doručený dňa 15.05.2023.

13. Listom zo dňa 21.07.2023 žalobca žalovanej oznámil, že ku dňu 20.07.2023 nastáva mimoriadna splatnosť celého úveru, dlžná suma je 8 897,05,- Eur, z toho istina 8 015,90,- eur, úroky 436,41,- eur, poplatky 444,74,- eur. Žalovaná dané oznámenie mala doručené dňa 24.7.2024.

14. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 28.07.2023 vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy 8 926,35,- eur, žalovaná mala výzvu doručenú dňa 04.08.2023.

15. Z výpisu z účtu medziúvere (č.l. 31) vyplýva, že žalobca žalovanej vyplatil dňa 21.08.2013 sumu 9 680,- Eur, dňa 21.08.2013 bol odpočítaný poplatok za spracovanie úveru 145,20,-Eur. Z amortizačnej tabuľky pre medziúver vyplýva, že v danom období žalovaná nebola povinná splácať istinu, splácal len úroky a poplatky. Žalovaná poslednú úhradu urobila dňa 21.11.2022.

16. Na zistený skutkový stav veci aplikoval právne normy:

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na jeho základe, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

Podľa až 4 v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa , , , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté stanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nar. vl. č. v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa a , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak

súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Podľa o stavebnom sporení (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy) účelom stavebného sporenia je financovanie bytových potrieb a potrieb súvisiacich s bývaním na území Slovenskej republiky (ďalej len "”) uvedených v z účelovo vytvorených finančných prostriedkov vo fonde stavebného sporenia.

Podľa o stavebnom sporení fond stavebného sporenia tvoria a) vklady od účastníkov stavebného sporenia (ďalej len "") alebo v prospech , b) úroky, c) príspevky zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky (ďalej len "štátna prémia"), d) splátky istiny úverov, e) iné zdroje.

Podľa o stavebnom sporení stavebné sporenie môže vykonávať len banka, ktorej predmetom činnosti je stavebné sporenie na základe bankového povolenia udeleného podľa osobitného predpisu (ďalej len ""). Na stavebnú sporiteľňu sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Označenie "stavebná sporiteľňa" alebo jeho preklady môže používať v obchodnom mene iba .

Podľa o stavebnom sporení môže byť fyzická osoba, ktorá uzatvorí so stavebnou sporiteľňou zmluvu o stavebnom sporení alebo v prospech ktorej je uzatvorená zmluva o stavebnom sporení.

Podľa o stavebnom sporení (2) Zmluva o stavebnom sporení musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,3c) b) výšku dohodnutej sumy, na ktorú sa stavebné sporenie uzatvára (ďalej len „"), a podmienky, za ktorých môže byť zvýšená alebo znížená , c) výšku a časovú postupnosť vkladov , d) úrokové sadzby vkladov, e) podmienky a postup pri výplate vkladov, ) podmienky poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia vrátane podmienok poskytnutia stavebného úveru pri zvýšení alebo znížení cieľovej sumy, postup pri určení poradia poskytnutia stavebného úveru po splnení podmienok stavebného sporenia, ako aj podmienky a postup pri výplate vkladov, g) podmienky, za ktorých môžu byť práva zo zmluvy o stavebnom sporení rozdelené alebo zlúčené s právami z inej zmluvy o stavebnom sporení, h) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom sporení, i) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom sporení, j) vyhlásenie o uplatnení alebo neuplatnení nároku na poskytnutie štátnej prémie v rámci tejto zmluvy. (3) Zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom osobitnými predpismi,3c) b) úrokovú sadzbu stavebného úveru, c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere. (4) Zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a .

Podľa 9 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinnému ku dňu 17.05.2019 ( ďalej len ) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa , u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa , y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

Podľa ), Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa až k), a , zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľa ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré samá vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15dní na uplatnenie tohto práva.

17. Vzhľadom na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania žalobou uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal ňou. Žalovaná v námietke premlčania uviedla, že zmluva bola uzatvorená v roku 2013, t.j. 10 rokov pred uplatnením nároku na súd. Kde súd poukazuje, že podľa , kde bolo plnenie dohodnuté v splátkach, začína premlčanie plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Súd poukazuje aj na rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyrozhodnutiasp.zn.4Cdo/132/2021zodňa15.12.2022,sp.zn.5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022 a sp. zn. zo dňa 29.11.2022 sa za začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného úveru považuje deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa o možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa . Inak povedané, veriteľ sa na súde môže po prvý raz domáhať svojho práva na zaplatenie zosplatneného úveru prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za súčasného splnenia upozornenia na zosplatnenie podľa . Práve tento deň je teda najskorším dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz ( ), čo v danom kontexte znamená, že tento deň je aj začiatkom plynutia premlčacej doby práva požadovať splnenie celého dlhu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 10.05.2023, listom – Upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti, vyzval žalovanú k úhrade omeškaných splátok vrátane splátky za mesiac máj 2023 spolu vo výške 424,78 Eur a upozornil žalovanú, že ak nedôjde k úhrade bude požadovať zaplatenie celého úveru. Listom zo dňa 21.07.2023 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru ku dňu 20.07.2023. V prejednávanej veci sa celý dlh (zostatok úveru so zostatkom príslušenstva v podobe úrokov z úveru) stal splatným pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.12.2022, trojmesačná lehota podľa tak začala plynúť od dňa 21.12.2022 a skončila dňa 21.02.2023, pričom v tejto lehote neuplynula 15 dňová lehota na upozornenie práva žalobcu zosplatniť úver, pretože písomná výzva podľa bola žalobcom odoslaná dňa 10.05.2023, doručená žalovanej dňa 15.05.2023. Od tohto dňa sa tak dostala do dispozičnej sféry žalovanej. V čase zosplatnenia však bola žalovaná viac ako 3 mesiace v omeškaní aj so zaplatením splátky splatnej 21.12.2022. Žalobca preukázal s výpisom z účtu, že žalovaná bola v omeškaní od decembra 2022, to znamená, že uplynutím 3 mesiacov t.j. 03/2023 sa žalobca mohol domáhať svojho práva na súde, ktorá by uplynula 03/2026, žaloba bola podaná na upomínací súd dňa 11.09.2023, to znamená, že žaloba bola podaná v trojročnej premlčacej lehote, a preto námietku žalovanej súd považoval za nedôvodnú. 18. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o úvere zo dňa 30.07.2013, pričom súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení ( a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru ( a nasl. ). K uvedenému záveru dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva

je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, keďže text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať do jej obsahu. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanej poskytnutý za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou sú v danom prípade ustanovenia a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení .

19. V zmysle bodu 3.1. vyššie uvádzanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere účelom tohto úveru v súlade so o stavebnom sporení v platnom znení je: stavebné úpravy, modernizácia a obnova bytu, rodinného domu vrátane súvisiacich drobných stavieb, bytového domu alebo na udržiavacie práce na nich. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že daný úver je potrebné posudzovať ako spotrebiteľský úver, a preto súd právny vzťah vzniknutý medzi stranami sporu na základe uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval v zmysle príslušných ustanovení o stavebnom sporení. Bližšie súd posúdil zmluvu ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavretú podľa , nakoľko už zo záhlavia predmetnej zmluvy vyplýva, že na jej základe sa poskytuje spotrebiteľský úver, čiže úver, ktorý v zmysle zákona nie je vyňatý spod pôsobnosti tohto zákona. Aj dôvodová správa k uvádza, že napr. úvery poskytované stavebnými sporiteľňami spadajú pod tento zákon, pokiaľ sú poskytované na rekonštrukciu, modernizáciu, dostavbu nehnuteľnosti. V danom prípade, bol úver poskytnutý na modernizáciu a obnovu bývania žalovanej, a preto možno konštatovať, že sa jedná o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia . Zákon pre zmluvu o spotrebiteľskom úvere stanovuje podstatné náležitosti, ktoré táto musí obsahovať, preto súd skúmal, či predmetná zmluva tieto náležitosti obsahuje. Taktiež samotná zmluva o úvere v Článku XI. Obsahovala dojednanie zmluvných strán, že na predmetný úverový vzťah sa vzťahuje o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

20. Žalobca si uplatňoval nároky zo zmluvy o úvere, pričom nepochybne sa jednalo o zmluvu spotrebiteľskú, ktorú súd podrobil kontrole zmluvných podmienok ex offo za účelom ochrany práv spotrebiteľa - žalovaná ako slabšej zmluvnej stránky. Preskúmaním predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 30.07.2013 súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade išlo o plnenie titulom medziúveru poskytnutý žalovanej. Ide o špecifický finančný produkt stavebnej sporiteľne, kedy poskytuje svojim klientom tzv. medziúver na preklenutie obdobia, kým dosiahnu splnenie podmienok pre poskytnutie stavebného úveru. Stavebný úver alebo medziúver je špecifickým finančným produktom, a to z dôvodu, že v tomto prípade dochádza k participácii zo strany štátu z dôvodu podpory občanov pri financovaní nadobudnutia nehnuteľností súvisiacich s bývaním a úpravami obydlí obyvateľov. Štát poskytuje podporu vo forme štátnej prémie a prostredníctvom právnej úpravy ukladá stavebnej sporiteľni, prijať takú zmluvnú úpravu, aby došlo ku garantovaniu účelového použitia finančných prostriedkov (a tým aj štátnej prémie) a aj spôsobu poskytovania finančných prostriedkov za výhodnejších podmienok, než aké vtom čase požadovali iné finančné inštitúcie, avšak pri vyšších garanciách pre návratnosť poskytnutých pôžičiek obyvateľom. vychádza zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pod kontrolou štátu.

21. je výsledkom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere ... (ďalej len „smernica“), ako vyplýva z prílohy č. 1 zákona. Výkladom uvedenej smernice ohľadom predmetných právnych otázok, ktorý je pre súd záväzný, sa zaoberal Súdny dvor EÚ. V rozsudku zo dňa 21.04.2016 vo veci C-377/14 Súdny dvor dospel k záveru, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V bode 85 SD EÚ uviedol: „Keďže je pojem „celková čiastka úveru, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ vymedzený v čl. 3 písm. h) smernice 2008/48 ako „súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom“ vyplýva z toho, že pojmy „celková výška úveru“ a „celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom“ sa vzájomne vylučujú a celková výška úveru preto nemôže

zahrňovať sumy, ktoré vstupujú do celkových nákladov na úver spotrebiteľa. Podľa bodu 86 citovaného rozhodnutia „do celkovej výšky úveru v zmysle čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť.“ Podľa bodu 87 citovaného rozhodnutia: „Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru“

22. Na tomto mieste súd konštatuje, že zmluva síce bola uzavretá v predpísanej forme, avšak neobsahuje všetky náležitosti tak, ako to predpokladá zákon. Zmluva predovšetkým neobsahuje sumu celkového úveru v správnej výške (§ 9 ods. 2 písm. g) zákona) a v dôsledku toho ani správnu výšku RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona). Ako vyplynulo z tvrdení žalobcu ale i z predloženého výpisu z medziúveru, žalobca poskytol žalovanej úver len vo výške 9680 Eur, hoci v zmluve sa zaviazal poskytnúť úver vo výške 12 1000 Eur. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovanej z dôvodu nedodržania lehôt stanovených zmluvou o úvere na predloženie dokladov účelového použitia nedošlo k dočerpaniu z vyšných úverových prostriedkov vo výške 2744,80 eur, preto žalovanej vyplatil sumu 9825,50 Eur. Súd konštatuje, že žalobca takto síce formálne poskytol žalovanej úver vo výške 9825,20 Eur, avšak odpočítaním uvedeného poplatku žalovaná nemala možnosť disponovať s peňažnými prostriedkami v takej výške, ako bolo dohodnuté v zmluve, a preto možno dospieť k záveru, že žalovanej bol reálne poskytnutý úver v nižšej sume ako bolo dojednané v zmluve. K zníženiu výšky úveru došlo započítaním poplatku vo výške 145,20 Eur za poskytnutie medziúveru. Nesprávnosť údaja o výške poskytnutého úveru sa potom premieta aj do nesprávne určenej RPMN, pretože výpočet RPMN tak vychádza z nesprávnych vstupných údajov. Kde aj výška mesačnej splátky úrokov z medziúveru mala byť uvedená nižšia, kde zo zmluvy vyplýva, že výška mesačnej splátky pri sume 12 100 Eur bola 67,47 Eur. Z výpisu z medziúveru vyplýva, že žalovaná vykonávala vklady v sume 67,46 Eur. Je potrebné si uvedomiť, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať predovšetkým správne údaje o poskytovanom spotrebiteľskom úvere. Nestačí, aby tieto boli v zmluve len formálne uvedené, ale tieto musia byť určité, zrozumiteľné, úplné a správne. Správnosť údajov totiž nepochybne ovplyvňuje rozhodnutie spotrebiteľa vstúpiť do určitého záväzku. Zároveň spotrebiteľ musí mať možnosť zoznámiť sa so skutočným obsahom právneho úkonu, aby vedel, čo konkrétne je predmetom dojednania a aké sú jeho práva a záväzky z toho plynúce. Ak by sa pripustil výklad, že akýkoľvek údaj (teda aj chybný) uvedený v zmluve spĺňa podmienky § 9 ods. 2 cit. zákona, stratilo by toto ustanovenie zmysel.

23. V celkových nákladoch spotrebiteľa teda bol zahrnutý aj poplatok vo výške 145,20 Eur. Je však zjavné, že tento bol v skutočnosti zahrnutý v sume 9 825,20 Eur (bol jej súčasťou), ktorá je uvedená ako celková výška úveru. Žalovaná nikdy neobdržala úver vo výške 9825,20 Eur, ale len vo výške 9 680 Eur. Uvedená situácia je teda v priamom rozpore so tak, ako jeho záväzný výklad vyplýva z vyššie citovaného rozhodnutia SD EÚ. Nie je možné, aby suma predmetného poplatku vo výške 145,20 Eur bola zahrnutá v sume uvedenej ako celková výška úveru a zároveň v sume tvoriacej celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom. V rozpore so zákonom bola teda do celkovej výšky úveru zahrnutá aj suma určená ako odmena pre veriteľa, resp. poplatok.

24. Navýšenie celkovej výšky úveru o poplatok za poskytnutie úveru má zároveň aj ten následok, že sa bude úročiť nielen poskytnutý úver, ale aj poplatok za jeho poskytnutie, tým pádom dôjde k zvýšeniu celkovej splatnej čiastky a mení sa tým výška hlavného predmetu zmluvy. Celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa o spotrebiteľských úveroch predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy nemožno zahrnúť do celkovej výšky spotrebiteľského úveru. (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. .

25. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že pri poplatkoch za spracovanie úveru ide o odplatu, ktorú je veriteľ oprávnený od dlžníka požadovať v zmysle . Žalobca má nárok na poplatok za spracovanie úveru, ale daný poplatok nemá byť odpočítaný zo sumy úveru, ktorý bude vyplatený, kde z dôvodu odpočítania poplatku z úveru bola celková výška medziúveru znížená. Zo zmluvy vyplýva, že v čl. VIII. bod 8.1 je uvedené, že poplatok za spracovanie úveru, ktorý si veriteľ zúčtuje pri prvom čerpaní peňažných prostriedkov úveru tak, že celková suma poukazovaných peňažných prostriedkov bude znížená o výšku tohto poplatku. Dojednanie v zmluve ohľadne uvedených poplatkov považoval za neurčité a zaväzujúce dlžníkov, ako spotrebiteľov na plnenie, ktorého výšku

v čase uzatvorenia zmluvy nepoznajú, a preto tieto ustanovenia posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle a v tejto časti zmluvy podľa za neplatné.

26. Z uvedeného teda vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedený údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru v zmysle v čase účinného uzavretia zmluvy (uvedená je suma 12 100,- Eur), keďže v rozpore s eurokomformným výkladom i aktuálnym rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2022 sp.zn. , táto v sebe zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru (145,20,- Eur). Tento fakt je potrebné posúdiť v súlade s ust. ako aj v zmysle , tak akoby tento údaj v zmluve absentoval, a preto podľa uvedeného zákona platí, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.

27. Ako už súd vyššie uviedol, že v zmluve je ako celková výška medziúveru uvedená suma 12 100 Eur. Avšak z tvrdení žalobcu, ako aj z predloženého výpisu z účtu žalovanej vyplýva, že zo sumy 9 825,20 Eur žalobca automaticky inkasoval poplatok za poskytnutie úveru vo výške 145,20 Eur, a tak bola žalovanej reálne vyplatená suma na ním zvolený účet vo výške 9 680 Eur. Podľa názoru súdu, započítanie poplatku za poskytnutie úveru do celkovej výšky úveru, v dôsledku čoho bola žalovanej ako spotrebiteľovi k dispozícii daná suma len 9 680 Eur a nie suma 9 825,20 Eur ( taktiež ani v zmysle zmluvy 12 100 Eur), nemá zákonnú oporu v právnom poriadku v dôsledku čoho je potrebné poskytnutý úver potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Na podporu správností týchto tvrdení odkázal už súd prvej inštancie na rozhodnutie zvrejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 4/2022 pod číslom R 49. Súd prvej inštancie zdôraznil, že problémom v danom prípade nebolo, ako to uviedol v uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd SR, že poplatok za poskytnutie úveru patrí medzi náklady úveru, v žiadnom prípade preto nemôže byť tento poplatok poňatý do samotnej výšky úveru a ak sa tak stalo, hoci v skutočnosti spotrebiteľ dostával len sumu vo výške 9 680,- Eur, potom je v zmluve údaj o výške veru uvedený nesprávne. Poplatok úveru podľa názoru súdu logicky nie je plnením veriteľa dlžníkovi, ale naopak, a preto ho nemožno poňať do údaja o celkovej výške úveru. Uvedený poplatok predstavuje náklady spojené s poskytnutím úveru, a preto mal byť zahrnutý do celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že ak žalobca žalovanej poskytol reálne sumu len 9680 Eur a RPMN vypočítal zo sumy 12 100 Eur, RPMN uvedenú v zmluve uviedol v nižšom percentuálnom vyjadrení než mal. Hodnota RPMN podľa názoru súdu bola uvedená v neprospech spotrebiteľa, pričom táto nesprávnosť mala za následok, ako už bolo uvedené bezúročnosť a bezpoplatkovosť v zmysle ust. § 11 ods. 1 psím. b) ZoSÚ.

29. Žalovaná v odpore namietala, že žalobca pred uzavretím zmluvy mal posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Žalobca v rámci repliky a jej príloh preukázal, že riadne skúmal bonitu dlžníka a konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ. Súd pritom poukazuje na to, že žalovaná sa k replike ani nevyjadrila, ani nespochybnila doklady preukazujúce skúmanie jej bonity, ktoré žalobca predložil. Z repliky a jej príloh je zrejmé, že žalobca posudzoval schopnosť žalovanej (aj ručiteľky) splácať úver bol oboznámený o príjme žalovanej, kde žalovaná predložila výplatné pásky za posledné tri mesiace predchádzajúce žiadosti o úver, výdavkoch a rodinnom stave žalovanej, vykonal dopyt do Spoločného registra bankových informácií, dopyt do Sociálnej poisťovne, z čoho je tiež možné uzavrieť, že bonita žalovanej bola skúmaná riadne.

30. Keďže úver bol poskytnutý reálne vo výške 9680 Eur, pričom úver bol súdom vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok iba na úhradu rozdielu medzi sumou reálne poskytnutého úveru a výškou sumy uhradenej na úver zo strany žalovanej, t. j. rozdiel medzi sumou 9 680 Eur a sumou 8 287,88 Eur, čo predstavuje sumu 1392,10 eur a tak vo zvyšku istiny súd dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná, a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol.

31. Žalovaná v odpore namietla výšku uplatneného úroku z omeškania, nakoľko mala za to, že žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 5% p.a.. žalobca si výšku úroku z omeškania uplatnil správnej výške 9% p.a., nakoľko v zmysle nariadenia vlády je výška úrokov z omeškania o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti bola na úrovni 4%, t.j. žalobca si uplatňuje zákonnom stanovenú

sadzbu úrokov z omeškania, ktoré sú vo výške 9% (4% základná úroková sadzba + 5% v zmysle vykonávacieho predpisu).

32. Vzhľadom na to, že súd úver posúdil ako bezúročný a bezpoplatkový, žalobcovi nárok na riadne úroky nevznikol a preto súd tento nárok nepovažuje za dôvodný a preto ho zamietol.

33. Žalobcovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 9% p.a. iba zo sumy 1392,10 Eur a nakoľko si ich žalobca uplatnil od vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, t.j. odo dňa 21.07.2023, súd žalobcovi priznal úroky z omeškania iba z priznanej sumy a od tohto dátumu a vo zvyšku nárok na úroky z omeškania zamietol.

34. Podľa až 4 , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia. (4)

35. Podľa , , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. O trovách konania súd rozhodol v súlade s . Žalobca mal v konaní úspech len čiastočný. Súd pri rozhodovaní o trovách konania určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu. Pomerné rozdelenie trov je odrazom reálneho výsledku sporu. Najskôr sa určuje pomer úspechu a neúspechu v spore, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy, a to u strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu. Žalobca požadoval sumu istiny 8492,05 Eur, úspešný bol iba v sume 1 392,10 Eur. Úspech žalobcu predstavoval 16%, jeho neúspech 84%, čo predstavuje úspech žalovanej. Z tohto dôvodu súd priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi ako rozdiel medzi pomerom jej úspechu a neúspechu v celkovej výške 68 % (84% - 16%). O ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).