Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/141/2014

Uznesenie

Okresný súd Košice I vo veci žalobcu: T.., nar. XX.XX.XXXX., zomrelý dňa X.X.XXXX, naposledy bytom F., proti žalovanej: P., nar. XX.X.XXXX, bytom O., zastúpená JUDr. Ing. Mariánom Vargom, bytom Hlavná 18, 040 01 Košice, v konaní o vydanie 6 kusov obrazov, takto

rozhodol:

I. V konaní, ktoré bolo prerušené uznesením Okresného súdu Košice I vydaným dňa 27.4.2016 pod č.k. - 60 súd p o k r a č u j e .

II. Súd p o k r a č u j e v konaní s F., nar. XX.X.XXXX, bytom S. ako právnym nástupcom zomrelého žalobcu T.., nar. XX.XX.XXXX, zomrelého dňa X.X.XXXX, naposledy bytom F. III. Konanie z a s t a v u j e.

IV. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalovaná v postavení žalobkyne sa v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. domáha vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd Košice I svojím uznesením zo dňa 25.2.2014 vydaným pod č.k. -139 vylúčil z predmetného konania nárok žalovaného na vydanie 6 kusov obrazov na samostatné konanie, ktoré sa vedie na súde pod sp.zn. .

2. Uznesením vydaným pod č.k. - 60 dňa 27.4.2016 súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. , . Uznesenie súdu o prerušení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 13.7.2016.

3. Z oznámenia notárky ako súdnej komisárky Notárskeho úradu JUDr. Magdalény Keruľovej PhD., so sídlom Trieda SNP 39 v Košiciach súd zistil, že dedičstvo po nebohom žalobcovi nadobudla na základe uznesenia Okresného súdu Košice II, sp.zn. , dcéra poručiteľa F.., nar. XX.X.XXXX, bytom S. v O., a to v celosti.

4. V priebehu sporu vstúpil do platnosti nový procesný predpis - , účinný odo dňa 1.7.2016. Žalobný nárok žalobcu bol vylúčený rozhodnutím súdu prvej inštancie na samostatné konanie v čase platnosti predchádzajúceho procesného kódexu v znení neskorších zmien a doplnkov , účinného do 31.6.2016.

5. Podľa ust. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ust. veta prvá právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7. Podľa ust. ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

8. Podľa ust. v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

9. Podľa ust. dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

10. Podľa ust. a dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

11. Pôvodný žalobca smrťou stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti, a teda aj stratil svoju procesnú spôsobilosť, čo je jedna zo základných podmienok konania. Splnenie procesných podmienok a ich nedostatky súd skúma z úradnej povinnosti. Všeobecné procesné podmienky vymedzuje tak, že kedykoľvek v priebehu konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Podmienka procesnej subjektivity musí byť splnená a súd ju musí skúmať vždy. Ide tak o predpoklad prípustnosti rozhodovania vo veci samej. Ak ten, kto je označený za stranu sporu (v tomto prípade žalobca) nespĺňa kritériá na priznanie hmotnoprávnej subjektivity alebo nie je zákonom priamo určený za stranu sporu bez toho, aby ju mal, možno s nadväznosťou na uvedené konštatovať, že táto procesná podmienka splnená nie je a súd nemôže vo veci konať a rozhodnúť. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú v zásade fyzické a právnické osoby, pričom pri fyzických osobách táto spôsobilosť zaniká ich smrťou, prípadne vyhlásením za mŕtvu. Ak po začatí súdneho konania stratí strana procesnú subjektivitu, postup súdu v konaní upravuje ust. . Je vecou súdu, aby podľa povahy sporu posúdil, či smrť strany sporu bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní, alebo či v ňom možno pokračovať s právnymi nástupcami zomrelej strany sporu.

12. Ako je zrejmé z uznesenia Okresného súdu Košice II vydaného v dedičskom konaní po nebohom žalobcovi vedeného pod sp.zn. , dedičstvo po nebohom žalobcovi v celosti nadobudla F.. nar. XX.X.XXXX, bytom S., ktorá v dôsledku univerzálnej sukcesie do práv a povinností zomrelého žalobcu sa stala jeho právnym nástupcom v tomto konaní, a preto súd rozhodol tak, že s ňou bude v tomto konaní pokračovať ako žalobcom.

13. Podľa ust. právny nástupca podľa a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu.

14. Podľa ust. procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.

15. Podľa ust. právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa alebo .

16. Právna nástupkyňa žalobcu pri svojom výsluchu do úradného záznamu súdu dňa 15.10.2015 uviedla, že ako prípadná dedička po nebohom žalobcovi na žalobe netrvá a nechce mať so žalobou nič spoločné.

17. Súd jej podanie v súlade s ust. ods. posúdil podľa jeho obsahu ako späťvzatie žaloby v celom rozsahu.

18. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

19. Podľa ust. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

20. Podľa ust. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

21. Podľa ustanovenia , ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.

22. Podľa ustanovenia len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

23. Keďže právna nástupkyňa žalobcu zobrala žalobu v celom rozsahu späť, odpadol dôvod prerušenia konania. Súd rešpektujúc dispozičné právo právnej nástupkyne žalobcu postupoval podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení a rozhodol o pokračovaní v predmetnom konaní a súčasne aj o jeho následnom zastavení. Súd nezisťoval stanovisko žalovanej k späťvzatiu žaloby, nakoľko k jej späťvzatiu došlo pred otvorením predbežného prejednania sporu resp. pojednávania, a preto by aj jej prípadný nesúhlas bol právne neúčinný.

24. Ustanovenia až účinného odo dňa 1.7.2016 upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili.

25. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, ktorej to priznáva zákon, náhradu týchto trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti so sporom musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu neexistoval spor pred všeobecným súdom.

26. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

27. Zákon však upravuje odchýlku pri rozhodovaní o náhrade trov konania od zásady zodpovednosti za výsledok konania (ust. ) a zodpovednosti za zavinenie (ust. ), a to v podobe ust. .

28. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. Ustanovenie nie je možné považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

30. Zo slovného znenia ust. vyplýva, že je ustanovením výnimočným, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie.

31. Zákon v ust. explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Ustálená judikatúra považuje za nepostačujúci na aplikáciu ust. len všeobecný záver hodnotiaci dopad rozhodnutia o určitom druhu nároku (porovnaj R 34/1982, R 23/1989).

32. Zákon stanovuje len všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať preto z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci a rozhodnutie musí byť aj náležite odôvodnené. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa je významným z hľadiska aplikácie ust. nielen charakter konania alebo charakter procesnej situácie, ale i okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v konaní, pričom je potrebné prihliadať aj k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán. Je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery oprávnenej strany. Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen okolnosti spočívajúce vo veci, ale i okolnosti na strane strán, a to nielen toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech.

33. V danom prípade súd dospel k záveru, že na strane právnej nástupkyne žalobcu existuje predpoklad pre použitie ust. , a teda u nej existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania úspešnej žalovanej, kedy rozhodnutie o trovách konania za použitia ust. by sa javilo ako neprimerane tvrdé pre právnu nástupkyňu žalobcu. Za dôvody hodné osobitného zreteľa možno považovať okolnosti samotnej prejednávanej veci v tom smere, že právna nástupkyňa žalobcu je dedičom pôvodného žalobcu a žalobu sama nepodala. Súd rozhodol o pokračovaní v konaní s ňou bez jej procesného návrhu v súlade s ust. až ods. 3 . Možno konštatovať, že právna nástupkyňa žalobcu predmetný spor nevyvolala, stranou sporu sa stala v dôsledku procesného nástupníctva (smrti pôvodného žalobcu) a bolo by nespravodlivé žiadať od nej uhradenie náhrady trov konania žalovanej. Navyše, žalobu zobrala späť ešte pred právoplatným skončením dedičského konania. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej tak nie je v rozpore s princípom spravodlivého procesu a nemožno v ňom vidieť porušenie práv žalovanej.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, priznanie trov konania žalovanej v súlade s ust. s prihliadnutím na všetky súdom uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa, by bolo voči právnej nástupkyni žalobcu nespravodlivé, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výrokom I. a II. uznesenia odvolanie nie je prípustné (ust. v spojení s ust. ).

Proti výrokom III. a IV. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ust. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. dovolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).