Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17P-59-2021.pdf
PDF · 91.67 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/59/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Andreou Gabrielovou vo veci navrhovateľky - manželky: Y. X., X.. XX.XX.XXXX, L. N. C.. D.. Z.. R. XXXX/XX, Z.U. C. H.: B. X., X.. XX.XX.XXXX, L. Z. 83, 990 01 Veľký Krtíš, t.č. ÚVV a ÚVTOS, Komenského 7, 974 01 Banská Bystrica, za účasti maloletých detí: G. X., X.. XX.XX.XXXX C. V. X., X.. XX.XX.XXXX, obaja bytom ako matka, deti zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako kolíznym opatrovníkom o návrhu navrhovateľky o rozvod manželstva a úprave výkonu rodičovských práv a povinností, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 29.05.2010 vo Veľkom Krtíši, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Okresného úradu Y. F., H. Ú. Y. F., Y. B.. X, K. XXXX, R. XX, J..Č.. XX r o z v á d z a.
II. Na čas po rozvode z v e r u j e maloletú G. X., X.. XX.XX.XXXX a maloletého V. X., X.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec je p o v i n n ý platiť na maloleté deti na každé dieťa zvlášť výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku.
IV. N e u p r a v u j e styk otca s maloletými deťmi.
V. Účastníci konania nemajú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Ako dôvod uviedla, že manželstvo s manželom uzavrela po takmer ročnej známosti v roku 2010. Od toho obdobia tvorili pár a počas celého obdobia žili ako druh a družka v jednej domácnosti. Počas manželstva sa im narodili dve deti, ktoré nie sú plnoleté. Ich manželstvo bolo spočiatku harmonické, plnilo si svoje funkcie. Objavovali sa hádky, ktoré boli nezmyselné. Nikdy manželovi nič nevyčítala, čakala, že sa to časom zmení. Nestalo sa tak. Hádky začínali zväčša, keď manžel požíval alkoholické nápoje a tiež ako neskôr zistila, mal dočinenia s drogovou trestnou činnosťou, za čo je v súčasnosti od októbra 2019 vo výkone trestu, kde si odpykáva 8 ročný nepodmienečný trest odňatia slobody. V súčasnosti má mimomanželskú známosť a od septembra 2021 žije s ním v jednej domácnosti. Nemá záujem obnoviť manželský vzťah s druhým manželom, necíti k nemu už žiadny citový vzťah a po návrate z výkonu trestu s ním nechce udržiavať manželský vzťah. Ako príčinu rozvratu manželstva uvádza trvalé citové odcudzenie, rozdielne morálne a životné hodnoty. Z uvedených dôvodov neexistuje žiadna nádej na obnovenie ich spolužitia. Žijú oddelene, navzájom sa odcudzili a je presvedčená, že manželstvo sa nachádza v takom trvalom, hlbokom a nenapraviteľnom rozvrate, že si
nemôže plniť svoj účel. Manželstvo je už len formálnym zväzkom. Ona pracuje na dohodu ako cukrárka a manžel vo výkone trestu je zamestnaný od júna 2021, o čom má vedomosť.
2. Manžel bol vypočutý dožiadaným súdom Banská Bystrica, kde uviedol, že nemá dôvod s návrhom na rozvod nesúhlasiť, nakoľko manželka sa rozhodla tak, ako sa rozhodla. Siliť ju k niečomu, kde nie je vôľa, nemá zmysel. Manželstvo je nefunkčné, nakoľko ako manželka uviedla, už k nemu nič necíti. Manželstvo uzavreli asi po ročnej známosti. Uzavreli ho z lásky a z citovej náklonnosti. Škriepky v manželstve vznikali ako v každej rodine, ale on si nepamätá, že by mali medzi sebou nejaké dlhodobé hádky. Štyri roky asi nepil alkohol, ani nefajčil. O marihuane, kvôli ktorej bol odsúdený, manželka vedela, že ju pofajčieva, už predtým, ako ju požiadal o ruku. Problémy začali vznikať vtedy, keď začal znovu piť. Bolo to asi rok predtým, ako bol odsúdený. Nehovorí o tom, že manželka si niekedy nevypila so susedkou víno, ale on to zjavne preháňal. Nebude manželke brániť v jej šťastí, váži si ju ako matku detí a dúfa, že po výkone trestu sa bude o deti svedomito starať. V budúcnosti si tiež nevie predstaviť, že by s ňou žil, nakoľko ho zradila. Čo sa týka nezhôd, tak si myslí, že to bolo to, že začal znovu popíjať alkohol. Za príčinu rozvratu manželstva pokladá predovšetkým jeho odsúdenie, pretože keby k nemu neprišlo, tak by manželka nemala priestor a čas nadväzovať nové kontakty. Od nástupu do výkonu trestu spolu nehospodária. On manželke posiela na maloleté deti dobrovoľné výživné, ktoré môže zasielať vo výške 43,60 Eur. Keď žili spolu, deťom sa venoval, vozil ich do škôlky, zo škôlky alebo na záujmovú činnosť. Intímne sa stýkali pred výkonom trestu. Jeho mesačné výdavky sú asi 50,00 Eur mesačne na telefón a 30,00 Eur na bufet. Výživné môže posielať maximálne v čiastke 43,60 Eur. Je nemajetný, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok. Z hnuteľných vecí vlastní osobné motorové vozidlo X. J. M., ktoré v súčasnosti nikto nevyužíva. Úspory nemá žiadne. Súhlasí so zverením detí do osobnej starostlivosti matky . On jej s výchovou nijako nevie v súčasnosti pomôcť. Čo sa týka úpravy styku, tak súhlasí s návrhom matky, aby styk s maloletými deťmi nebol upravený, nakoľko iná možnosť tu nie je. S maloletými deťmi voláva každý deň, alebo každý druhý deň. V tom mu manželka nebráni. S manželkou komunikuje, zaujíma sa o maloleté deti. Manželka mu poskytuje informácie o nich.
3. Matka na pojednávaní uviedla, že sa pridŕža svojho návrhu a dôvodov tam uvedených. Hlavným dôvodom pre rozvod manželstva je to, že sa manžel dostal do väzenia. Ani predtým manželstvo nebolo nijako ružové, ale v každom manželstve sa niečo nájde. Neskôr si našla známosť a už momentálne nechce pokračovať vo vzťahu s manželom. Trvá na rozvode a žiada, aby deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti. Žiada otca zaviazať na platenie výživného, a keďže je vo väzbe, len čiastkou minimálnou, nakoľko má vedomosť, že nemá vysoký príjem. Styk nepožaduje upraviť, pretože sa momentálne nedá realizovať.
4. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že prešetrili pomery v domácnosti matky maloletých detí. Pridŕžajú sa správy, ktorú zaslali súdu. Matka má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloleté deti. Z toho dôvodu navrhujú maloleté deti zveriť do jej starostlivosti a zaviazať otca na platenie výživného v súlade s potrebami maloletých detí, ako aj vzhľadom na reálne zárobkové možnosti a schopnosti otca. Taktiež sú toho názoru, že úprava styku nie je potrebná, nakoľko sa otec nachádza vo výkone trestu odňatia slobody.
5. Dokazovanie bolo vo veci vykonané výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s obsahom ostatného spisového materiálu a bol zistený nasledovný skutkový a právny stav.
6. Účastníci konania uzatvorili dňa 29.05.2010 vo Veľkom Krtíši manželstvo. U oboch ide o manželstvo prvé. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Lučenci.
7. Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
8. Podľa ods. 2, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
9. Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa ods. 4, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa ods. 5, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
12. Podľa § 25 ods. 1 zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
13. Podľa ods. 2, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
14. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 28 ods. 1 zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
16. Podľa ods. 2, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
17. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
18. Podľa ods. 2, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
19. Podľa ods. 3, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
20. Podľa ods. 4, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
21. Podľa ods. 5, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
22. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
23. Podľa ods. 2, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
24. Podľa § 1 ods. 1 zákona o rodine, manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
25. Podľa § 18 zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
26. Podľa § 22 zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
27. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
28. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
29. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva, ako jeden zo spôsobov zániku manželstva na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, ale hlavne trvalý rozvrat pre ktorý už manželstvo nemôže plniť svoj účel a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia a v akom rozsahu manželia porušujú po vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí, ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav, vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu.
30. Súd sa postavil na to stanovisko, že sú splnené podmienky vyššie citovaných zákonných ustanovení. V manželstve účastníkov konania došlo k hlbokému a trvalému rozvratu. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že ďalšie udržiavanie manželstva by aj do budúcnosti prinášalo len rozpory, hoci z manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Manželka obnoviť spolužitie nemieni a taktiež aj manžel s rozvodom manželstva súhlasí. Manželstvo si už neplní svoje základné funkcie ako to vyžaduje Zákon o rodine. Je preto spoločensky odôvodnené, aby takto rozvrátené manželstvo bolo rozvedené. Takéto manželstvo nedáva záruku, ani dobrý príklad pre výchovu detí a preto súd manželstvo rozviedol.
31. Maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, ktorá má vytvorené všetky podmienky na to, aby vedela zabezpečiť ich všestrannú starostlivosť a výchovu.
32. Z dôvodu, že maloleté deti boli zverené do starostlivosti matky, súd určil otcovi povinnosť prispievať na ich výživu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody, súd mu určil platiť výživné len v minimálnom rozsahu zodpovedajúcom 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktorým je zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa, t.j. maloletých detí, suma 29,87 Eur mesačne. V tejto sume súd určil otcovi platiť výživné na každé maloleté dieťa počnúc právoplatnosťou rozsudku na každé dieťa zvlášť.
33. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi, nakoľko matka nepožadovala upraviť tento styk z dôvodu, že otec sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a styk nie je možné momentálne realizovať.
34. Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok, ďalej „C.m.p.“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 67 CMP na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.