Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Csp-54-2021.pdf
PDF · 106.14 KB
No categories available
5Csp/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava IČO: 31 320 155, právne zastúpený: Advokátska kanclária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: E.X. H., X.. XX.XX.XXXX, L. H. M. XXXX/XX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Peter Vachan, advokát s.r.o., so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01 Žilina, IČO: 47 445 092, v konaní o zaplatenie 2.452,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 802,01 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 33,84 eur od 21.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.06.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.08.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.09.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.10.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.11.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.12.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.01.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.02.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.03.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.04.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.05.2021 do zaplatenia,
- zo sumy 59,09 eur od 21.06.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu zamieta.
III. Žalovaný m á voči žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 37,84 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2021 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu 2.580,48 eur s príslušenstvom. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 (ďalej len ako „právny predchodca žalobcu“). Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 27.09.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.700,- eur. Žalovaný mal
splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 59,09 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 7.090,80 eur, avšak do dňa podania žaloby žalovaný uhradil len sumu 1.857,04 eur. Žalovaný neplatil splátky riadne a včas, a tak ho žalobca vyzval listom zo dňa 26.09.2018 na úhradu dlžných splátok a súčasne ho upozornil, že ak nedôjde k úhrade najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradil, a tak žalobca dňa 19.11.2018 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.11.2018. Ďalej uviedol, že splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje podľa žalobcu začiatok plynutia premlčacej doby. Celkový dlh žalovaného predstavuje sumu 2.580,48 eur vrátane nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške 128,12 eur, ktoré neskôr podaním zo dňa 26.08.2021 zobral žalobca späť, a teda po čiastočnom späťvzatí sa domáhal sa zaplatenia sumy vo výške 2.452,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 28.11.2018, teda od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, pričom oznámenie bolo zasielané obyčajnou poštovou zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní.
2. Okresný súd Martin konaní rozhodol platobným rozkazom č. k. 5Csp/54/2021 - 45 zo dňa 08.09.2021, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor, v ktorom uviedol, že žalobca neuviedol akým spôsobom bola overená bonita klienta a namietal podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, nakoľko žalobca nepredložil doručenku k oznámeniu o vyhlásení okamžitej splatnosti. Ak žalovaný nepredložil listinný dôkaz, že sa oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dostalo do sféry dispozície žalovaného, žalobca tak nepreukázal, že žalovaný mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle v ňom vyjadrenej, a preto neboli splnené podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Taktiež uviedol, že nebola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru do zročnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril a uviedol, klient spĺňal štandardné riskové podmienky, podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané údaje sú pravdivé, taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. V súvislosti s vyhlásením okamžitej splatnosti úveru žalobca má za to, že v konaní dodržal všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v zmysle čl. 9 bod 9.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie zákonnej 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v prípade neuhradenia dlžných splátok. Žalovaný sa mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uvádza, že predmetná listina má len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej obsahom.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu písomne vyjadril a uviedol, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje, avšak táto povinnosť nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku - s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Žalobca síce preveril úverovú zaťaženosť v príslušnom registri, nepreveril, alebo nezískal však hodnoverné informácie o výdavkoch žalovaného na živobytie, ubytovanie, strava, náklady na energie a keďže pri uvádzanom príjme poskytol žalovanému úver, jednoznačne nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 26.09.2018, ktorú možno považovať za výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka vyzval žalobcu na úhradu omeškaných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Následne listom zo dňa 22.11.2018 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Právny predchodca žalobcu postupoval v rozpore s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka posledná veta, keďže právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nepoužil
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V predžalobnej upomienke zo dňa 26.09.2018 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému lehotu na dobrovoľné splatenie omeškaných splátok do 05.11.2018. Právny predchodca žalobcu mal vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru k 20.11.2018, keďže zročnosť splátok bola k 20. dňu v mesiaci.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 02.12.2021, ktorého sa nezúčastnila žiadna zo strán konania. Strany konania sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a žiadali vykonať pojednávanie v ich neprítomnosti. Súd tak vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu, a to č. l. 6 notárskou zápisnicou, č. l. 12 predžalobnou upomienkou s doručenkou, č. l. 13 oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, č. l. 14 prehľadom splátok a úhrad, č. l. 18 zmluvou o spotrebiteľskom úvere so splátkovým kalendárom, č. l. 22 informáciou o RPMN a priemernej RPMN, informácie v zmysle Zákona o ochrane osobných údajov a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 27.09.2017 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver vo výške 3.700,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 120 mesačných splátkach vo výške 59,09 eur mesačne, so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci, pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 15,90 %, RPMN 15,90 %, priemernej hodnote RPMN 12,57 %, odplate 15,90 % s prvou splátkou dňa 20.10.2017 a poslednou splátkou dňa 20.09.2017. Celkové náklady dlžníka boli vo výške 3.390,80 eur, celková čiastka bola vo výške 7.090,80 eur. Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaný si povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy neplnil riadne a včas. Žalobca listom zo dňa 26.09.2018 vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach spolu s upozornením, že pokiaľ do 05.11.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 07/2018, bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Doručenie uvedenej výzvy preukazoval žalobca doručenkou v zmysle ktorej bola doručená žalovanému dňa 09.10.2018. Nakoľko žalovaný dlžné splátky neuhradil, žalobca vyhlásil dňa 19.11.2018 predčasnú splatnosť úveru, v zmysle listu zo dňa 22.11.2018, kedy dlh k tomuto dňu predstavoval sumu vo výške 3.761,36 eur, pričom istina bola vo výške 3.760,87 eur.
6. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 7. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z. z.“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. 8. Podľa § 1 ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 9. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 10. Podľa čl. IX bod 9 ods. 9.2 Zmluvy o úvere, spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky
alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobie dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 12. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 14. Zmluva o úvere je považovaná za tzv. absolútny obchod, avšak je nepochybné, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu spotrebiteľskú, nakoľko žalovaný vystupoval pri uzatváraní zmluvy v pozícii spotrebiteľa a žalobca v pozícii dodávateľa/veriteľa. V zmysle uvedeného mal súd za to, že je potrebné na vzťahy vzniknuté medzi žalobcom a žalovaným použiť primárne špeciálny predpis, a to Zákon o spotrebiteľských úveroch. Ak tento špeciálny zákon určitú otázku neupravuje, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle, a to na základe Občianskeho zákonníka nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako korektív pre prípadne ďalšie použitie noriem práva obchodného, tzn. že Obchodný zákonník sa môže uplatniť len tam, kde nenarazí na obmedzenia v Občianskom zákonníku a vo vykonávacích predpisoch. 15. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dňa 27.09.2017, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 3.700,- eur. V konaní nebola sporná suma, ktorú žalovaný celkovo uhradil, a to suma 1.857,04 eur. Súd má za to, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere mala všetky náležitosti v súlade s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z. z.. Pokiaľ ide o obranu žalovaného, že veriteľ pri uzatváraní zmluvy nekonal s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver, v danom smere súd uvádza, že zo samotného obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ vychádzal pri uzatváraní zmluvy z údajov, ktoré uviedol samotný žalovaný, a to z čistého príjmu vo výške 920,- eur, mesačných finančných výdavkov vo výške 520,- eur a iných výdavkov vo výške 20,- eur, pričom výška splátky 59,09 eur bola vzhľadom na jeho príjem a výdavky primeraná. Sám žalovaný v zmluve uvedené skutočnosti potvrdil podpisom, a pokiaľ by uviedol nepravdivé informácie konal by tak on sám v rozpore ust. § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.. Ak veriteľ vychádzal z údajov poskytnutých žalovaným, nemožno konštatovať, že nekonal s odbornou starostlivosťou. Vzhľadom na uvedené súd má za to, že predmetný úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o splácanie predmetného úveru, z prehľadu splátok mal súd za preukázané, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti splácať úver riadne a včas. Žalovaný uhradil sumu 59,09 eur od októbra 2018 do júna 2018, až následne dňa 18.10.2018 čiastočne uhradil sumu 16,72 eur, ktorú je možné započítať na splátku za mesiac júl 2018. Pričom so splátkou za mesiac júl, ktorá bola splatná dňa 20.07.2018 bol v omeškaní viac ako tri mesiace aj napriek čiastočnej úhrade vykonanej dňa 18.10.2018, a teda s touto splátkou sa žalovaný dostal do omeškania. Rovnako tak uviedol žalobca vo výzve pred zosplatnením zo dňa 26.09.2018 spolu s doručenkou, že žalovaný je v omeškaní s touto splátkou a ak nedôjde k úhrade splátky za mesiac 7/2018 bude oprávnený úver zosplatniť, rovnako žalobca uviedol v žalobe, že najstaršou omeškanou splátkou bola splátka za mesiac júl 2018. Súd je toho názoru, že s touto splátkou sa žalovaný dostal do omeškania, a pre túto splátku žalobca úver zosplatnil. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že to nestihol do zročnosti najbližšej nasledujúcej splátky sa súd nestotožnil, nakoľko bol úver zosplatnený ku dňu 19.11.2018 pre splátku splatnú 20.07.2018, t.j. žalovaný bol v omeškaní so splátkou 20.07.2018 po dobu 20.08.2018, 20.09.2018, 20.10.2018 a od 21.10.2018 mohol úver zosplatniť, čo aj spravil, pričom nasledujúca splátka by bola splatná dňa 20.11.2018, pričom úver zosplatnil dňa 19.11.2018. Žalovaný v konaní namietal nedoručenie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti, pričom žalobca uviedol, že táto zásielka bola doručovaná žalovanému obyčajnou listovou zásielkou. V konaní súd nemal za preukázané žiadnym spôsobom, že by oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti zo dňa 22.11.2018 bolo žalovanému doručené, resp. že by sa dostalo do sféry jeho dispozície. V danom smere sa podľa názoru súdu nemožno stotožniť s tvrdením, že táto listina má len deklaratórny charakter a že o zosplatnení sa mohol dozviedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Súd uvádza, že predčasnému zosplatneniu musí v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka predchádzať výzva, čo žalobca splnil, nakoľko žalovaného upozornil na možnosť zosplatnenia, avšak tým, že žalovaný nepreukázal riadne doručenie samotného oznámenia o zosplatnení, v danom smere nemohlo dôjsť k riadnemu zosplatneniu úveru, nakoľko ak by doručením žaloby došlo k riadnemu oznámeniu o zosplatnení v takomto prípade by nebola
splnená podmienka „najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“. Samotné vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru je jednostranným právnym úkonom adresovaným žalovanému a pre jeho účinky je nevyhnutné, aby sa tento prejav vôle dostal do sféry dispozície dlžníka. Ak preto súd nemal za preukázané, že k predčasnému zosplatneniu a využitiu práva veriteľa došlo k 19.11.2018, vrátane jeho doručenia žalovanému (resp. jeho dôjdenia do sféry jeho dispozície), nemohli nastať účinky zosplatnenia úveru, takéto zosplatnenie nebolo urobené v súlade so zákonom a teda v takomto prípade žalovanému plynula naďalej povinnosť platenia úveru v splátkach.
16. Nakoľko žalovaný v zmysle prehľadu splátok platil splátky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti, ktorá však nebola vyhlásená v súlade so zákonom, všetky platby sa započítavali na najstaršie neuhradené. Žalovaný celkovo uhradil sumu 1.857,04 eur, čo v konaní nebolo sporné. Žalovaný by potom uhradil 31 splátok po 59,09 eur a jednu splátku v sume 25,25 eur. (1.857,04 / 59,09 = 31,427), teda uhradil by splátky od 20.10.2017 do 20.04.2020 a čiastočne splátku za mesiac máj 2020 (20.05.2020), a do omeškania by sa dostal 21.05.2020 so splátkou za mesiac máj 2020. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.452,36 eur, a teda pri výške splátky 59,09 eur mesačne, (2.452,36 / 59,09 = 41,502) by mal žalovaný túto žalovanú sumu uhradiť za cca. 41 mesiacov, pričom na splátku splatnú v mesiaci máj 2020 sa čiastočne pripočítala suma 33,84 eur a celkovo spolu s čiastočnou úhradou vo výške 25,25 eur by bola uhradená celá splátka (59,09 eur). Potom zvyšná časť sumy 2.452,36 - 33,84 = 2.418,52) by bola uhradená cca. 40 splátkami od 20.06.2020 do 20.09.2023 spolu 40 mesiacov po 59,09 eur predstavuje sumu 2.363,60 eur a 1 splátku po 54,92 eur. Nakoľko nedošlo k riadnemu zosplatneniu úveru, žalovanému povinnosť plnenia úveru v splátkach naďalej trvá. Súd však nemohol priznať žalovanému splátky, ktoré budú splatné až v budúcnosti, a preto žalobu v tejto časti zamietol. V súvislosti so stanovením momentu, resp. splátok ktorých uhradenia sa žalobca mohol domáhať, a ktoré doposiaľ neboli uhradené, súd vychádzal z dátumu, kedy bola žaloba doručená na súd, teda dňa 28.06.2021 a žalobcovi priznal neuhradené splátky za mesiace od máj 2020 do jún 2021. Nakoľko súd priznal žalovanému neuhradené splátky za mesiace máj 2020 až jún 2021, tak žalovanému priznal sumu 33,84 eur ako zvyšnú časť z neuhradenej splátky za mesiac máj 2020, teda za splátku splatnú dňa 20.05.2020 a sumu 768,17 eur za 13 mesiacov a to za splátky splatné: 20.06.2020, 20.07.2020, 20.08.2020, 20.09.2020, 20.10.2020, 20.11.2020, 20.12.2020, 20.01.2021, 20.02.2021, 20.03.2021, 20.04.2021, 20.05.2021, 20.06.2021, teda celkovo sumu 802,01 eur. S poukazom na uvedené, súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, pokiaľ ide o sumu 802,01 eur, nakoľko žalobu žalobcu v tejto časti považoval za dôvodnú, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, účinného ku dňu vzniku omeškania odporcu so zaplatením žalovanej sumy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
19. Súd spolu s nárokom na zaplatenie zvyšku poskytnutého úveru priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vždy odo dňa nasledujúceho po zročnosti tej ktorej splátky, teda od 21. dňa v mesiaci.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
22. Súd pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle citovaného ust. § 255 ods. 2 CSP vychádzal z pomeru úspechu a neúspechu strán vo veci, pričom zohľadnil skutočnosť, že po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom konal už len o zvyšku pôvodne uplatňovaného nároku. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanému pôvodne domáhal zaplatenia sumy vo výške 2.580,48 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 100 %. Úspech žalobcu predstavuje tá časť, v ktorej súd žalobe žalobcu vyhovel,
t.j. v časti zaplatenia sumy vo výške 802,01 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje 31,08 %. Úspech žalovaného predstavuje tá časť žalobného návrhu, v ktorom súd žalobu žalobcu zamietol, t.j. v časti, v ktorej sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.778,47 eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje po zaokrúhlení 68,92 %. Čistý úspech žalovaného tak predstavuje 37,84 % (68,92 % - 31,08 %).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.