Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63C/84/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III v spore žalobkyne: Slovak Telekom, a. s., IČO: 35 763 469, so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, zastúpenej advokátom: JUDr. Peter Škerlík, CSc., so sídlom Ul. J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: L.. W. F., narodenému XX. X. XXXX, trvale pobytom A. S. XX, XXX XX N., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý umožniť žalobkyni do troch dní po predchádzajúcej výzve žalobkyne vstupy na pozemok parc. G.-Y. Č.. XXXX/XX o výmere XXX m2, vinica, nachádzajúci sa v okrese N. L., obci N. O.. Č.. F., katastrálnom území F., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom N., katastrálnym odborom pre k. ú. F., za účelom odstránenia poruchy podzemného vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete žalobkyne nachádzajúceho sa pod povrchom predmetného pozemku parc. G.-Y. Č.. XXXX/XX, ako aj samotné odstránenie poruchy tohto podzemného vedenia.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Súd žalovaného poučuje, že môže voči žalobkyni na tunajšom súde podať žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej neodkladným opatrením.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 22. 11. 2021, sa žalobkyňa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému umožniť žalobkyni vstupy na pozemok parc. G.-Y. Č.. XXXX/XX o výmere XXX m2, vinica, nachádzajúci sa v okrese N. L., obci N., m. č. F., k. ú. F., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom N., katastrálnym odborom pre k. ú. F., za účelom odstránenia poruchy podzemného vedenia verejnej elektronickej komunikačnej siete žalobkyne nachádzajúceho sa pod povrchom predmetného pozemku parc. G.-Y. Č.. XXXX/XX, ako aj samotné odstránenie poruchy tohto podzemného vedenia.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parc. G.-Y. Č.. XXXX/XX o výmere XXX m2, vinica, nachádzajúceho sa v okrese N. L., obci N., O.. Č.. F., G.. Ú.. F. (ďalej len „pozemok“), ktorý je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom pre k. ú. F. (ďalej len „LV XXXX“). Pozemok v súčasnosti vlastník osobitne nevyužíva, je zarastený krovinami, avšak je od ulice oplotený s bránou uzamknutou na reťaz. Žalobkyňa má pod povrchom pozemku od roku 1996 vedený kábel, ktorý je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s. (ďalej len „kábel“), na ktorom vznikla v roku 2019 prvá zákaznícka porucha. Táto, rovnako ako nasledujúce poruchy, bola odstránená tak, že zákazníci boli prepojení vždy na tú časť kábla, ktorá bola voľná a funkčná. V súčasnosti možnosť vykonať ďalšie bezvadné prepojenia, ktorými by sa odstránila porucha, nie je, preto je nutné poruchu kábla neodkladne odstrániť, čo nie je možné bez vstupu technikov na pozemok. O odstránenie poruchy sa žalobkyňa snaží od roku 2019, pričom odstránenie poruchy plánuje realizovať prostredníctvom svojho zmluvného dodávateľa - spoločnosti SUPTel s. r. o., ktorý sa

tiež v mene žalobkyne pokúšal so žalovaným komunikovať. Žalovaný písomné žiadosti nepreberá, na obyčajné listové zásielky nereaguje a ústnej komunikácii sa vyhýba. Poskytol iba jediné stanovisko (list zo dňa 24. 10. 2019 adresovaný spoločnosti SUPTel, s. r . o.), v ktorom uvádza, že nemá vedomosť o akomkoľvek vedení „vedenia“ cez jeho pozemok, nikdy nedal súhlas na jeho zhotovenie a že pozemok nesprístupní. Podľa vyjadrenia žalobkyne to, že o kábli nevie, môže byť spôsobené tým, že kábel bol pod povrch pozemku umiestnený ešte v roku 1996, kým, podľa údajov na LV č. XXXX, žalovaný pozemok nadobudol až v roku 1997 alebo 1999. Pre sústavné odmietanie akejkoľvek komunikácie (neprevzal ani doporučenú zásielku od právneho zástupcu žalobkyne zo dňa 13. 9. 2021) a skutočnosť, že orgány polície SR nie sú ochotné poskytnúť súčinnosť bez súdneho rozhodnutia, porucha (spôsobená s veľkou pravdepodobnosťou narušením obalu kábla a vniknutím vlhkosti do neho) doposiaľ odstránená nie je. Žalobkyňa ozrejmila, že kábel má 800 žíl, 400 párov, teda kapacitu pre 400 zákazníkov. V súčasnosti sa ním prevádzkuje 53 hlasových a dátových služieb, pričom dátové služby v dôsledku poruchy fungujú už len zníženými prenosovými rýchlosťami, čo znamená, že zákazníci majú „pomalý internet“ v zníženej kvalite. Možno povedať, že vplyvom prieniku vlhkosti do kábla sú už aj všetky voľné páry kábla vadné. To znamená, že v prípade nahlásenia ďalších porúch zákazníkmi už v rámci kábla nebude možné vykonať žiadny presun na bezvadnú linku a ani prevádzkovať poskytované telekomunikačné služby tak, ako to žalobkyni vyplýva najmä zo o elektronických komunikáciách (ďalej aj ako „ZEK“). Porucha bola podľa vyjadrenia žalobkyne elektronickým meraním zameraná na hranici pozemku a vedľajšieho pozemku parcelné číslo XXXX/X. Dĺžka realizácie opravy poruchy je odhadovaná na približne dva pracovné dni. Podstata opravy poruchy spočíva vo výmene úseku kábla v dĺžke približne 20 metrov, ktorý je vyznačený na nákrese, priloženom k návrhu. Tento úsek sa na jednej strane začína na pozemku a končí na pozemku parc. č. XXXX/XX, ktorý je voľne prístupný ako verejné priestranstvo/ nespevnená plocha. Výmena bude spočívať vo vybudovaní náhradného kábla, ktorý sa na začiatku a na konci úseku naspojkuje na existujúci kábel. Potreba výmeny dlhšieho úseku kábla (a teda nie len opravy v mieste poruchy), je daná tým, že z prejavov poruchy (postupné poruchy, teda výpadky služieb u zákazníkov na jednotlivých pároch kábla) vyplýva, že dochádza k postupnému prenikaniu vlhkosti do kábla. Je potrebné vymeniť dlhší úsek kábla, aby bola istota, že sa vymenila celá poškodená časť kábla. Zároveň je potrebné zohľadniť, že predmetný úsek kábla prechádza aj popod cestu, pričom nie je účelné, aby došlo k rozkopaniu tejto cesty. Náhradný kábel žalobkyňa plánuje budovať formou podvrtu medzi vyššie uvedenými pozemkami, takže je potrebný fyzický prístup na pozemok a na pozemok parc. č. XXXX/XX, pričom na oboch týchto pozemkoch je potrebné vykonať výkopové práce, aby bolo možné podvrt realizovať. Po ukončení výkopových prác je žalobkyňa pripravená uviesť pozemky do pôvodného stavu v súlade s ZEK. Vzhľadom na to, že pozemok nie je osobitne užívaný, nedôjde výkopovými prácami na ňom k neprimeranému zásahu do vlastníckeho práva žalovaného, resp. k neprimeranému znehodnoteniu pozemku.

3. Po právnej stránke žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila § 66 ods. 1 písm. a) ZEK, podľa ktorého podnik, ktorý je definovaný v § 5 ZEK, je oprávnený v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti; ďalej § 66 ods. 1 písm. b) ZEK, podľa ktorého je tiež oprávnený „vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť“. Takýmto podnikom je (po splnení oznamovacej povinnosti podľa § 13, § 15 ZEK) aj spoločnosť Slovak Telekom, a. s., žalobkyňa. Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti bolo vydané Telekomunikačným úradom SR (od 1. 1. 2015 Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb) 17. 7. 2013 (ďalej len „potvrdenie“). Z potvrdenia je zrejmé, že Slovak Telekom (ako podnik) prevzal na seba aj všetky práva a povinnosti, ktoré ukladá ZEK v oblasti zriaďovania a prevádzkovania verejnej siete a jej vedení na cudzích nehnuteľnostiach. V potvrdení je uvedené o. i. aj to, že Slovak Telekom ako podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu oprávnený využívať cudzie nehnuteľnosti za dodržania podmienok podľa § 66 ZEK.

4. Žalobkyňa poukázala na § 66 ods. 2 ZEK, podľa ktorého povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Vznikajú zo zákona, a preto to, či sú alebo nie sú zapísané na príslušnom liste vlastníctva nemá na ich vznik, existenciu či vykonávanie žiadny vplyv. Naviac, vecné bremeno k pozemku, na ktoré sa teraz vzťahuje ZEK, vzniklo ešte v roku 1996 podľa o telekomunikáciách (, ) podľa ktorého sa takéto vecné bremeno do evidencie nehnuteľností nezapisovalo. Kábel bol umiestnený pod povrchom pozemku právnym predchodcom žalobkyne, spoločnosťou Slovenské telekomunikácie, š. p. Elektronická komunikačná sieť Slovak Telekomu, ako jediná na Slovensku,

spĺňa všetky charakteristiky, ktoré sú v zmysle § 66 ods. 6 ZEK relevantné pre posudzovanie splnenia podmienky verejného záujmu. Kábel je súčasťou elektronickej komunikačnej siete Slovak Telekomu, splnenie charakteristík podľa § 66 ods. 6 ZEK sa vzťahuje aj na tento. Verejné elektronické komunikačné siete sú sieťami na zhotovovaní a prevádzkovaní ktorých je vždy daný verejný záujem. Elektronizácia štátnej správy, samosprávy, zdravotníctva, či iných odvetví nie je možná bez rýchlej, kvalitnej a spoľahlivej verejnej siete. Prostredníctvom Kábla je umožnené pokrytie časti územia Bratislavy potrebnými komunikačnými signálmi, a to tak hlasovými službami ako (telefonovanie) aj dátovými službami (internet, televízia). Žalobkyňa záverom zhrnula, že ak je verejný záujem na existencii kábla, tak len takého kábla, ktorý je plne funkčný a prostredníctvom ktorého je možné plniť všetky povinnosti vyplývajúce žalobkyni zo ZEK v časti, ktorej pokrytie zabezpečuje. Ak kábel nie je plne funkčný, potom je toho názoru, že verejný záujem je daný aj na jeho oprave, a teda Slovak Telekom má právo prístupu na pozemok tak, ako to stanovuje § 66 ods. 1 písm. b) ZEK, a jeho vlastník je povinný to strpieť. Žalobkyňa sa domnieva, že z povahy tejto veci vyplýva, že nie je dôvodné domáhať sa vydania rozhodnutia vo veci samej, pretože domôcť sa opravy kábla by bolo možné jedine výrokom, ktorý by bol obsahovo totožný s výrokom neodkladného opatrenia, ktorého vydanie navrhla.

5. Žalobkyňa ako dôkazy preukazujúce jej tvrdenia uvádzané v návrhu označila a predložila: výpis z LV č. XXXX, k. ú. F., stanovisko žalovaného zo dňa 24. 10. 2019, list žalobkyne - reakcia na list žalovaného, list právneho zástupcu žalobkyne žalovanému zo dňa 13. 9. 2021 s ftk. doručenky, čestné vyhlásenie L.. O. Z. zo dňa 8. 11. 2021, čestné vyhlásenie L.. O. Z. a M.. A. A. zo dňa 5. 11. 2021, žiadosť žalobkyne žalovanému zo dňa 17. 1. 2020, nákres trasy kábla, časť odpočtovej dokumentácie stavby so zakreslením trasy kábla z roku 1997, fotodokumentáciu pozemku žalovaného, potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky zo dňa 17. 7. 2013, odpoveď Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na žiadosť o potvrdenie skutočností podľa ZEK č. 351/2011 zo dňa 13. 6. 2018.

6. Z výpisu z LV č. XXXX, katastra nehnuteľností vedenom Okresným úradom N., katastrálny odbor, okres N. L., P. N. - O.. Č.. F., G.. Ú.. F. ku dňu 20. 11. 2021, vyplynulo, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/XX o výmere XXX m2, druh pozemku vinica.

7. Z Potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti Telekomunikačného úradu Slovenskej republiky č. 2206/2013 zo dňa 17. 7. 2013 vyplynulo, že úrad týmto podľa o elektronických komunikáciách potvrdil splnenie oznamovacej povinnosti o poskytovaní elektronických komunikačných služieb prostredníctvom pevných, rádiových, televíznych, mobilných, satelitných elektronických komunikačných sietí od 19. 7. 2000, ďalej že žalobkyňa je oprávnená poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok ustanovených na poskytovanie elektronických komunikačných sietí a elektronických komunikačných služieb. Zároveň úrad informoval žalobkyňu, že ako podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu oprávnený využívať cudzie nehnuteľnosti za dodržania podmienok podľa zákona o elektronických komunikáciách.

8. Z odpovede Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb na žiadosť žalobkyne o potvrdenie skutočností podľa o elektronických komunikáciách zo dňa 13. 6. 2018 okrem iného vyplynulo, že rádiové siete žalobkyne slúžia na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym povolením, žalobkyňa poskytuje siete na celom území Slovenskej republiky a poskytuje verejnú telefónnu službu.

9. Zo žiadosti žalobkyne žalovanému zo dňa 17. 1. 2020 vyplynulo, že žiadala o sprístupnenie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, parc. č. XXXX/XX za účelom odstránenia poruchy na telekomunikačnom zariadení s tým, že po vykonaní opráv bude nehnuteľnosť uvedená do pôvodného stavu. V žiadosti tiež uviedla, že o kábli na pozemku žalovaný nevie zrejme preto, lebo vlastníkom pozemku sa stal v roku 1999 na základe darovacej zmluvy, a vtedy kábel už bol uložený na pozemku, pričom až od roku 2011 je daná povinnosť zapisovať tkm. káble do LV.

10. Z nákresu trasy kábla je zrejmé, že tento vedie okrem pozemku parc. č. XXXX/XX aj cez susediaci pozemok parc. č. XXXX/X a ďalšie, pričom porucha je na hranici týchto pozemkov a výmena kábla má siahať až po označenú časť pozemku žalovaného.

11. Z časti odpočtovej dokumentácie skutočného stavu stavby: N., rozšírenie mts F. - G. L.. etapa z roku 1997 je zrejmé, že investorom boli Slovenské telekomunikácie š. t., užívateľom: Obchodno-technické stredisko telekomunikácií a zrejmé je aj zakreslenie trasy kábla.

12. Zo stanoviska žalovaného zo dňa 24. 10. 2019 vyplynulo, že žalovaný nemá vedomosť o vedení „vedenia“ cez jeho pozemok parc. č. XXXX/XX, nikdy na to nedal súhlas a pozemok spoločnosti SUPTel s. r. o. nesprístupní.

13. Z listu žalobkyne - reakcia na list žalovaného, bez uvedenia dátumu, vyplynulo, že žalovaného informovala, že pred rokom 2011 sa zriaďovali tkm. vedenia na pozemkoch ako vecné bremená zo zákona - nebola ťarcha na LV, pričom v ich technickej dokumentácii je kábel zakreslený.

14. Z listu právneho zástupcu žalobkyne žalovanému zo dňa 13. 9. 2021 vyplynulo, že žalovaného žiadali o umožnenie opravy na jeho pozemku a zabezpečenie možnosti vstupu na pozemok na odstránenie poruchy, ktorá mala byť vykonaná v dňoch 27. 9. - 1. 10. 2021, prípadne, aby žalovaný kontaktoval žalobkyňu s cieľom dohody postupu pri odstraňovaní poruchy. Žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal a táto sa vrátila právnemu zástupcovi žalobkyne dňa 11. 10. 2021.

15. Z čestného vyhlásenia L.. O. Z. zo dňa 8. 11. 2021 vyplynulo, že ide o zamestnanca žalobkyne, ktorý sa dňa 15. 6. 2021 pokúsil navštíviť žalovaného na adrese jeho trvalého pobytu, ale neúspešne. Vo vyhlásení tiež uviedol, že všetky voľné vedenia v kábli sú vadné, nie je kam existujúce služby v rámci daného kábla presunúť a v prípade nahlásenia ďalších porúch u zákazníkov, telekomunikačné služby už nebude možné prevádzkovať.

16. Z čestného vyhlásenia L.. O. Z. a M.. A. A. zo dňa 5. 11. 2021 vyplynulo, že ide o zamestnancov žalobkyne, ktorí sa dňa 11. 10. 2021 pokúsili navštíviť žalovaného na adrese jeho trvalého pobytu, ale neúspešne.

17. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

19. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

20. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

22. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

24. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

25. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

26. Podľa veta druhá , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa .

27. Podľa veta prvá , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

28. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

29. Podľa , ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

30. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

31. Podľa , súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

32. Podľa , návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručí ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedourčuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

33. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

34. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

35. Podľa , súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

36. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom od 1. 8. 2021 (ďalej len „ o elektronických komunikáciách“), elektronická komunikačná sieť (ďalej len „“) je funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení, vrátane ových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií.

37. Podľa o elektronických komunikáciách, vedenie sietí (ďalej len „“) sú líniové a inžinierske stavby sietí a verejné technické vybavenie územia, najmä nadzemné a podzemné , diaľkové a miestne prenosové systémy, káblové distribučné systémy a rádiové trasy vrátane ich príslušenstva a pridružených prostriedkov, oporné a vytyčovacie body; je súčasť siete.

38. Podľa o elektronických komunikáciách, pridružené prostriedky sú pridružené služby, fyzická infraštruktúra a iné zariadenia alebo prvky súvisiace so alebo službou, ktoré umožňujú alebo podporujú poskytovanie služieb prostredníctvom takejto siete alebo takejto

služby, a zahŕňajú najmä budovy alebo vstupy do nich, vnútorné rozvody sietí, elektroinštalácie budov, elektroenergetické zariadenia a elektrické prípojky, antény, veže a iné nosné zariadenia, káblovody, káblové šachty, rúry, stožiare, vstupné šachty a rozvodné skrine.

39. Podľa o elektronických komunikáciách, podnik môže v nevyhnutnom rozsahu a ak je to vo verejnom záujme a) zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich na cudzej nehnuteľnosti, b) vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť , ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.

40. Podľa o elektronických komunikáciách, povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 písm. a) sú vecnými bremenami viaznucimi na dotknutých nehnuteľnostiach. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností podá podnik. Ak dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva siete alebo jej časti, vo vzťahu ku ktorej vznikli oprávnenia podľa odseku 1, oprávnenia podľa odseku 1 prechádzajú na nového vlastníka, ak je podnikom.

41. Podľa o elektronických komunikáciách, po skončení nevyhnutných prác je podnik povinný uviesť nehnuteľnosti do predošlého stavu, a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav alebo ak vznikla škoda na porastoch, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti jednorazovú primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

42. Podľa o elektronických komunikáciách, ak je vlastník alebo užívateľ nehnuteľnosti v dôsledku výkonu práv podniku podľa odseku 1 obmedzený v obvyklom užívaní nehnuteľnosti, má právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku.

43. Podľa o elektronických komunikáciách, na účely odseku 1 sa verejný záujem posudzuje najmä podľa toho, či a) sieť slúži alebo má slúžiť na poskytovanie služieb s použitím frekvencií pridelených individuálnym povolením, b) sa sieť poskytuje alebo má poskytovať na celom území Slovenskej republiky, c) prostredníctvom siete je alebo má byť poskytovaná verejná telefónna služba vrátane plnenia povinností podľa , d) je alebo má byť prostredníctvom siete poskytovaná univerzálna služba, e) sieť je alebo má byť prepojená podľa , alebo f) sieť je alebo má byť súčasťou siete novej generácie a napĺňať ciele národnej stratégie schválenej vládou.

44. Podľa o elektronických komunikáciách, ak ide o verejné siete novej generácie a ich , ktoré sú umiestnené pod zemským povrchom a ktoré sú alebo majú byť využívané podnikom, ktorý má pridelené frekvencie individuálnym povolením, poskytuje sieť na celom území Slovenskej republiky alebo napĺňa ciele národnej stratégie schválenej vládou a zároveň je

prepojený s iným podnikom podľa § 27 a plní povinnosti podľa § 41, úrad na žiadosť podniku potvrdí, že existujú skutočnosti, ktoré sa posudzujú na účely odseku 1.

45. Podľa o elektronických komunikáciách, oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú nedotknuté. Nárok na náhradu, ktorý vznikol vlastníkovi nehnuteľnosti z dôvodu výkonu takých oprávnení, si môže vlastník nehnuteľností uplatniť od podniku v lehote ustanovenej doterajšími predpismi, najneskôr však do jedného roka odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, inak nárok zaniká.

46. Podľa o telekomunikáciách (účinného v čase vzniku vecného bremena), organizáciám spojov prislúchajú vo verejnom záujme oprávnenia: a) zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach telekomunikačné nadzemné a podzemné včítane potrebných oporných a vytyčovacích bodov, b) vstupovať a vchádzať v nevyhnutne potrebnom rozsahu pri projektovaní, zriaďovaní, prevádzke, opravách, zmenách alebo odstraňovaní telekomunikačného zariadenia na cudzie nehnuteľnosti, c) vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliešťovať stromy prekážajúce telekomunikačnému .

47. Podľa o telekomunikáciách, oprávnenia podľa odseku 1 sú vecnými bremenami viaznúcimi na dotknutých nehnuteľnostiach a nezapisujú sa do evidencie nehnuteľností.

48. Neodkladné opatrenie slúži zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

49. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká na druhej strane škoda, či iná ujma prípadne jej takáto ujma hrozí. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma žalovanej strany (povinného) nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Súd pri rozhodovaní o návrhu tiež predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou, pričom by súd však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení.

50. Po oboznámení sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia má súd za to, že tento návrh je v celom rozsahu dôvodný, nakoľko tvrdeniami uvádzanými v návrhu a predloženými dôkazmi žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným a dostatočne opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nariadením neodkladného opatrenia.

51. Súd mal za osvedčené, že pod pozemkom vo vlastníctve žalovaného je vedený kábel, ktorý je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete, ktorej prevádzkovateľom a držiteľom potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti podľa je žalobkyňa. Vzhľadom na tieto

skutočnosti je v zmysle vyššie citovaného oprávnená vstúpiť v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme na cudzie pozemky za účelom údržby a odstraňovania porúch na verejnej elektronickej komunikačnej sieti a za účelom výkonu povolenej činnosti - poskytovať univerzálnu službu. V tomto prípade ide o tzv. zákonné vecné bremeno, ktoré zaťažuje pozemok, na ktorom (resp. pod ktorým) je umiestnená časť verejnej elektronickej komunikačnej siete, a to bez ohľadu na to, v koho vlastníctve je tento pozemok.

52. Na základe zistených skutočností uvádzaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z listinných dôkazov predložených žalobkyňou súd dospel k záveru, že návrhu žalobkyne je možné vyhovieť. V danej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť umožniť žalobkyni prechod a vstup na pozemok parc. G.-Y. Č.. XXXX/ XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaného, nachádzajúci sa v k. ú. F., za účelom odstránenia poruchy podzemného verejnej elektronickej komunikačnej siete žalobkyne nachádzajúceho sa pod povrchom pozemku žalovaného, ako aj odstránenie poruchy tohto podzemného . Pod povrchom pozemku žalovaného je vedený kábel, ktorý je súčasťou verejnej elektronickej komunikačnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a. s., na ktorom vznikla v roku 2019 prvá zákaznícka porucha. Doposiaľ boli poruchy odstraňované tak, že zákazníci boli prepojení vždy na tú časť kábla, ktorá bola voľná a ešte funkčná. V súčasnosti nie je možné vykonávať bezvadné prepojenia, ktorými by sa odstránila porucha a je nutné poruchu kábla neodkladne odstrániť, pretože vplyvom prieniku vlhkosti do kábla sú už aj všetky voľné páry kábla vadné. V tomto prípade je potrebné vymeniť dlhší úsek kábla, k čomu je potrebný prístup na pozemok vo výlučnom vlastníctve žalovaného parc. č. XXXX/XX, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F., na ktorom viazne zákonné vecné bremeno. Na účely osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, žalobkyňa predložila časť odpočtovej dokumentácie skutočného stavu z roku 1997 N., rozšírenie mts F.V.-G., II. etapa, na ktorej je zakreslená trasa verejnej elektronickej komunikačnej siete (kábla). o telekomunikáciách, ktoré podľa nezaniklo, zostalo nedotknuté. Táto skutočnosť vyplýva z o elektronických komunikáciách, podľa ktorého oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti , zostávajú nedotknuté. Vecné bremeno podľa o telekomunikáciách sa podľa ods. 3 tohto zákona nezapisovalo do evidencie nehnuteľností. Nie je tak rozhodujúce zapísanie takéhoto vecného bremena do katastra nehnuteľností, nakoľko toto právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre oprávneného prevádzkovateľa verejnej elektronickej komunikačnej siete vyplýva priamo zo zákona.

53. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pripojila aj Potvrdenie o splnení oznamovacej povinnosti podľa o elektronických komunikáciách, vydaného Telekomunikačným úradom Slovenskej republiky, odbor technickej regulácie pod č. 2206/2013 zo dňa 17. 7. 2013, kde je uvedené, že podľa o elektronických komunikáciách, je spoločnosť oprávnená poskytovať elektronické komunikačné siete a služby za podmienok stanovených o elektronických komunikáciách a všeobecným povolením č. 1/2011. Zároveň bola žalobkyňa informovaná, že v súlade s o elektronických komunikáciách podnik, ktorý poskytuje verejnú sieť je vo verejnom záujme a v nevyhnutnom rozsahu oprávnený užívať cudzie nehnuteľnosti za dodržania podmienok podľa ZEK. Okrem vecného bremena žalobkyňa ako prevádzkovateľ verejnej elektronickej komunikačnej siete je okrem iného povinná plniť o elektronických komunikáciách a je oprávnená vstupovať na pozemok žalovaného aj za účelom opravy a údržby siete. Žalovaný na výzvu žalobkyne, aby umožnil odstrániť poruchu verejnej elektronickej komunikačnej siete (kábla) odpovedal tak, že nemá vedomosť o vedení „vedenia“ cez jeho pozemok, žalobkyni pozemok G.-Y. Č.. XXXX/XX nesprístupnil a ďalej znemožňuje žalobkyni výkon jej práv a povinností. Uvedenému nasvedčujú aj priložené čestné vyhlásenia zamestnancov žalobkyne, ktorý potvrdili nemožnosť komunikácie so žalovaným. Zákonné vecné bremeno sa vzťahuje nielen na zriaďovanie, ale aj na prevádzkovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete. Žalobkyňa ako podnik poskytujúci univerzálnu službu na celom území Slovenskej republiky má znemožnené vykonať opravu poruchy verejnej elektronickej komunikačnej siete, pričom v prípade nahlásenia ďalších porúch zákazníkmi nebude možné prevádzkovať poskytované telekomunikačné služby tak, ako to žalobkyni vyplýva zo

54. Súd má v tomto prípade za to, že žalobkyňa okrem preukázania existencie právneho vzťahu medzi stranami osvedčila aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá spočíva v konaní žalovaného, ktorý odmietol žalobkyni sprístupniť pozemok, na ktorom viazne vecné bremeno, a umožniť tak odstránenie poruchy na verejnej elektronickej komunikačnej sieti. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia považoval súd za dôvodný a vyhovel mu, pretože v opačnom prípade hrozí znemožnenie poskytovania telekomunikačných služieb, keďže žalobkyňa verejnou elektronickou komunikačnou a vykonávaním práv a povinností z vecného bremena, v ktorých jej žalovaný bráni, zabezpečuje prevádzku telekomunikačných služieb - všeobecne prospešného zariadenia slúžiaceho na elektronickú komunikáciu občanov. Prístup občanov k elektronickým komunikačným službám je nepochybne vo verejnom záujme.

55. Neodkladné opatrenie nariadi súd iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Keďže zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje záložné právo, je zrejmé vzhľadom na charakter veci, že na úpravu vzájomných pomerov strán sporu nie je možné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a do úvahy prichádza výlučne možnosť nariadenia neodkladného opatrenia.

56. Pre úplnosť súd uvádza, že zároveň deklaroval v nariadenom neodkladnom opatrení povinnosť žalobkyne ako poskytovateľa verejnej siete, vyzvať vopred vlastníka predmetnej nehnuteľnosti na umožnenie vstupov na pozemok za účelom odstránenia poruchy podzemného a určil lehotu troch dní od tejto predchádzajúcej výzvy, nakoľko je praktické a vhodné vlastníkovi dať možnosť si zvoliť presný čas umožnenia vstupov na pozemok, keďže ide o zásah do jeho vlastníckeho práva.

57. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

58. Podľa a , o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

59. Pretože týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, súd súčasne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania ( ) tak, že s poukazom na priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech voči žalovanému nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške trov bude v zmysle rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

60. Neodkladné opatrenie podľa názoru súdu umožňuje dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobkyňou a žalovaným ( veta druhá ) v tom rozsahu, v akom bolo nariadené, preto žalobkyni neuložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Súčasne však s poukazom na , poučil žalovaného, že môže podať žalobu vo veci samej a v akom znení tak, ako je uvedené pod bodom III. výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje, písomne, v dvoch vyhotoveniach. ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).