Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9P-62-2021.pdf
PDF · 106.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/62/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní navrhovateľky - manželky B. M., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX a manžela U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom M.: U., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, takto
rozhodol:
Súd manželstvo B. M., rod. D., nar. XX.XX.XXXX a U. M., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu A., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X, r o z v á d z a.
Maloleté deti M.: F., nar. XX.XX.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého U. výživným vo výške 200 Eur mesačne a na výživu maloletej F. výživným vo výške 150 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku v časti o rozvode manželstva.
Styk otca s maloletými deťmi sa ponecháva bez úpravy.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.04.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv a povinností k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva tak, aby súd maloleté deti U. a F. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca maloletých detí povinnosťou prispievať na ich výživu sumou 200 Eur mesačne na U. a sumou 150 Eur mesačne na F.. Styk žiadala ponechať neupravený.
2. Svoj návrh odôvodnila tým, že spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, v polovici roka 2019 však manžela začal z navrhovateľke neznámych príčin požívať v neakceptovateľnom množstve alkoholické nápoje. Celá rodina sa snažila manželovo pitie obmedziť. Alkohol dostáva manžela do stavov, kedy sa neovláda, vzťah medzi manželmi sa zhoršuje, hádky sú ostrejšie a častejšie. Deti vnímajú ich hádky veľmi citlivo. Pravidelne 3-4 krát do týždňa navrhovateľka musí pobaliť deti a ísť spať k rodičom. O nápravu sa navrhovateľka pokúšala mnohokrát. Manžel vždy prisľúbi, že piť nebude, avšak už ráno opäť pije a pokračuje celý deň a večer je už veľmi opitý. Tento stav nie je občasný. Denne ho v takomto stave
vidia deti, boja sa ho, hanbia sa a situáciu nechápu. Tento stav keď sa navrhovateľka starala o manžela 2 roky, vláčila ho do postele (aj pre deťmi) ich úplne odlúčil. Intímne spolu nežijú. Navrhovateľka žije v trvalom strese, strachu a zlosti až nenávisti. Nepomohlo ani protialkoholické liečenie, na druhý deň po návrate sa manžel opil. Z domácnosti sú už dlhodobo odstránené alkoholické nápoje a navrhovateľka obmedzila manželovi v jeho záujme aj prístup k financiám. Ich rodinné vzťahy sú trvalo a nenapraviteľne rozvrátené, manželstvo neplní svoje funkcie, ale vyslovene škodí a ubližuje navrhovateľke aj deťom. Navrhovateľke spôsobuje ich manželstvo stavy zúfalstva, lebo nedokáže zmeniť ani akceptovať spôsob života, ktorý teraz žije. Aktuálne je odsťahovaná s deťmi u rodičov, to však nie je riešenie. Manžel má kde bývať u svojich rodičov. Manžel zarába okolo 1200 Eur mesačne a pracuje ako lakovač. Vzhľadom na stav manžela, v ktorom sa nachádza, navrhovateľka žiadala ponechať styk neupravený. Obmedziť styk zatiaľ nenavrhuje, lebo ani nevidí záujem a možnosť manžela zabezpečiť starostlivosť o deti. Deti sa naďalej budú s príbuznými otca a starými rodičmi zo strany otca stretávať, keďže ich rodiny majú dobrý vzťah.
3. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril, na pojednávaní uviedol, že s rozvodom manželstva nesúhlasí a žiadal manželku ešte o jednu šancu. Na ďalšie nariadené pojednávanie sa manžel navrhovateľky bez riadneho ospravedlnenia nedostavil, preto súd v zmysle ustanovenia § 180 Civilného sporového poriadku s poukazom na ustanovenie § 31 Civilného mimosporového poriadku rozhodol na pojednávaní v jeho neprítomnosti.
4. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: potvrdenia o pobyte, sobášny list a rodné listy maloletých detí, odpovede na lustráciou v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku, potvrdenie o nemocenských dávkach, potvrdenie o príjme a mzdový list otca, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
5. Matka (navrhovateľka) pri výsluchu uviedla, že sa chce rozviesť výlučne kvôli tomu, že jej manžel má problém s alkoholom. Už 2-krát bol na liečení. Naposledy asi pred mesiacom. Chvíľu sekal dobrotu, potom zase začal piť. V súčasnosti žijú opäť v spoločnej domácnosti. Manžel chodí riadne do práce, avšak keď sa vráti z práce, každý večer sa opije a to isté aj celý víkend. V súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke. Dcéra bude navštevovať od februára materskú školu a ona nastúpi do práce. Syn je v druhom ročníku ZŠ. Keď sa matka vráti do zamestnania predpokladá príjem asi 1 200 Eur v čistom s tým, že bude pracovať z domu. V súčasnosti poberá len rodičovský príspevok a prídavky. Deti sú zdravé. Syn býva teraz u jej rodičov (starých rodičov zo strany matky), keďže sa odmietol na otca v tomto stave pozerať. Rodičia bývajú o tri domy ďalej. Syn odchádza k rodičom vždy vtedy, keď sa otec vráti z práce. Zatiaľ hospodária s manželom spoločne. Na ďalšom pojednávaní doplnila, že manžel by sa mal odsťahovať, na čom sa dohodli a mal by ísť bývať k svojim rodičom. Manžel naďalej chodí do práce. Cez týždeň sa ako tak drží, avšak vždy cez víkend je opitý. S deťmi odchádzali cez víkend preč. Manžel nenavštívil od posledného pojednávania žiadneho odborníka, ani psychológa ani psychiatra, problém si nepriznáva. S rozvodom manželstva naďalej jej manžel nesúhlasí.
6. Počas konania matka vyčíslila náklady na domácnosť a maloleté deti nasledovne: 192 Eur náklady na domácnosť (plyn, elektrika, voda), poistka pre všetkých členov rodiny 99,63 Eur, náklady na stravu v škole a družinu mal. Filipa 40 Eur, strava mal. Alice 80 Eur mesačne, strava celá rodina cca 240 Eur.
7. Otec (manžel navrhovateľky) pri výsluchu uviedol, že svoju rodinu miluje, nechce o nich prísť. Začal piť kvôli problémom s manželkou. Jeho príjem závisí od toho, koľko je práce, dokáže zarobiť aj 1 400 Eur mesačne. Mzda závisí od toho, koľko áut príde na lakovanie. Dva krát bol na liečení. V práci nepije. Chce sa liečiť. Intímne boli s manželkou naposledy pred mesiacom. V súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti. Zatiaľ hospodária spoločne.
8. Kolízny opatrovník v prípade rozvodu s návrhom matky vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súhlasil.
9. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákona o rodine“), manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine, účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
11. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
12. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
13. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
16. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaním miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
17. Spoločenský účel manželstva vyplýva z jeho základných funkcií: funkcie biologickej, spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb, funkcie výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a v riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú, funkcie hospodárskej, spočívajúcej v tom, že v rámci rodiny, ako spotrebnej hospodárskej jednotky, sú obaja manželia povinní starať sa o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom, a to podľa svojich schopností a možností.
18. Uzavretie manželstva je v zmysle ust. § 1 ods. 1 Zákona o rodine prejavom dobrovoľného a slobodného rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny, vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti založeného spoločenstva a na druhej strane jeho harmonického fungovania. Uvedené aspekty by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj vzťahov spôsobí, že dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominulo, je pravdepodobná prítomnosť kvalifikovaného rozvratu manželstva s nemožnosťou obnovenia manželského spolužitia.
19. Čo sa týka rozvodu manželstva, súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX a počas ich manželstva sa im narodili dve deti. Manželia zatiaľ žijú v spoločnej domácnosti, avšak ich vzťahy a celý rodinný život je už vyše dvoch rokov vážne poznačený alkoholizmom manžela. Napriek absolvovanej liečbe a podpore zo strany rodiny manžel naďalej pokračuje v nekontrolovanom požívaní alkoholických nápojov. Za takéhoto stavu nemôže byť napĺňaný zákonom stanovený účel manželstva, ktorým je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Takéto správanie manžela ohrozuje celkové fungovanie manželstva a založenej rodiny a negatívne vplýva najmä na ich maloleté deti, pričom je v priamom rozpore s povinnosťou oboch manželov pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
20. Súd skúmal či ide medzi manželmi o narušenie vzťahov dočasné, alebo trvalé, pričom dospel k záveru, že ide o dlhodobú záležitosť s nemožnosťou obnovenia harmonického manželského spolužitia. Pokiaľ totiž jeden z manželov nadobudne presvedčenie, že prostriedky na obnovu manželského spolužitia boli vyčerpané a jedinou cestou je rozvod manželstva, v takom prípade prinútenie k zotrvávaniu v tomto zväzku, by bolo v rozpore s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Ak v priebehu manželstva jeden z manželov je pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni,
vytráca sa tu zákonný atribút dobrovoľnosti vo vzťahu k ďalšiemu trvaniu tohto manželského zväzku. Život s alkoholikom, ktorý nedokáže ani v záujme svojich detí tento problém adekvátne riešiť, je záťažou, ktorú je bezpochyby veľmi náročné dlhodobo znášať, pričom nemožno navrhovateľke vyčítať, že by manželovi nechcela byť oporou a odmietla mu s jeho problémom pomôcť, naopak v liečbe ho podporovala a opakovane dávala manželovi šancu (aj po prvom pojednávaní), ktorú však jej manžel nebol schopný využiť. Navrhovateľka svoj postoj počas konania napriek nesúhlasu manžela s rozvodom nezmenila a keďže po prvom pojednávaní, kedy sa rozhodla dať manželovi poslednú šancu, nenastala u manžela radikálna zmena v jeho doterajšom správaní, zotrvala na návrhu, pričom jej rozhodnutie ukončiť manželstvo rozvodom nemožno hodnotiť ako unáhlené či predčasné.
21. Súd prihliadal na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi, pričom ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil alkoholizmus manžela navrhovateľky, ktorý môže byť objektívne takou príčinou, ktorá má za následok rozpad manželstva, ako je tomu aj v danom prípade.
22. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva, pretože manželstvo účastníkov je vážne a trvalo rozvrátené a to tak, že nemôže plniť svoj zákonný účel, t.j. vytvárať harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí, neplní svoje funkcie, nenapĺňajú sa v ňom práva a povinnosti v zmysle ust. § 18 a § 19 Zákona o rodine a zároveň s ohľadom na postoj navrhovateľky ako aj jej manžela, ktorý pokračuje v deštruktívnom správaní, nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manžel navrhovateľky síce s rozvodom nesúhlasil, na ďalšie pojednávanie sa však bez ospravedlnenia neodstavil, čo tiež svedčí o nedostatočnom alebo len formálne prezentovanom záujme na zotrvaní manželstva. Za daného stavu preto nemožno očakávať, že by prípadné zamietnutie návrhu na rozvod manželstva viedlo k obnoveniu manželského spolužitia. Súd preto dospel k záveru, že návrhu na rozvod manželstva je potrebné vyhovieť, a to napriek prejavenému nesúhlasu manžela navrhovateľky.
23. Rozvod manželstva nebude v tomto prípade ani v rozpore sa záujmom maloletých detí, aj keď úplná rodina vytvára vždy najlepší základy pre zdravý fyzický a duševný vývin maloletého dieťaťa, a to z dôvodu, že aktuálne nemožno hovoriť o stave, keď obaja rodičia vytvárajú pre deti zdravé rodinné prostredie. Naopak je nevyhnutné maloleté deti uchrániť toho, aby boli svedkom, ako sa ich otec neustále opíja a ďalších negatívnych vecí s tým spojených. Súd preto dospel k jednoznačnému záveru, že sú splnené podmienky § 23 ods. 1 Zákona o rodine a v časti rozvodu manželstva vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol.
24. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
25. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
26. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
27. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
28. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
29. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
30. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
31. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
32. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
33. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
34. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
35. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
36. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti je záujem maloletého dieťaťa vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).
37. Súd s ohľadom na záujem maloletých detí a stabilitu výchovného prostredia vyhovel návrhu matky a zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá starostlivosť o maloleté deti aj aktuálne zabezpečuje. Otec vzhľadom na svoj zdravotný stav, keď je nezriedka pod vplyvom alkoholu v stave silnej opitosti nedokáže a nie je spôsobilý zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti.
38. Súd ďalej rozhodol, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia. Aj keď súd zveril maloleté deti do starostlivosti matky, oprávnenie rodičov zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok zo zákona náleží aj naďalej rovnako obom rodičom, pričom zasiahnuť do výkonu rodičovských práv a povinností môže súd rodičovi výlučne z dôvodov, ktoré sú uvedené v § 38 Zákona o rodine. Bežné záležitosti týkajúce sa maloletých detí je oprávnený rozhodovať každý z rodičov samostatne bez potreby žiadania súhlasu druhého rodiča. Podstatné otázky týkajúce sa záležitostí dieťaťa, však musia byť schválené oboma rodičmi, teda rozhodujú o nich spoločne. Pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne na návrh jedného z rodičov súd.
39. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí s ohľadom na ich vek a zdravotný stav, výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, celkové majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov a ich zárobkové možnosti a schopnosti. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má
právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.
40. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je tiež vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi tie základné patrí najmä bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.
41. Vzhľadom na vek oboch maloletých detí a ich odôvodnené potreby s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, má súd za to, že výška výživného 200 Eur mesačne na maloletého U. a 150 Eur mesačne na maloletú B. je primeraným výživným. Maloletý U. navštevuje 2. ročník základnej školy a maloletá B. je zatiaľ v celodennej starostlivosti matky, ktorá je s maloletou na rodičovskej dovolenke, pričom vo februári 2022 by mala nastúpiť do materskej školy, obe deti sú zdravé. Matka má s maloletými deťmi bežné náklady zodpovedajúce ich potrebám a veku. Výkon osobnej starostlivosti matky o maloleté deti, na ktorý súd prihliadal, je postavený na roveň finančnému plneniu. Zároveň platí, že čím sú deti menšie, tým je namieste, aby osobná starostlivosť rodiča bola viac zohľadňovaná. Iné vyživovacie povinnosti ani jeden z rodičov nemá. Matka poberá v súčasnosti podľa doloženého potvrdenia rodičovský príspevok vo výške 275,90 Eur mesačne a prídavky na 2 maloleté deti, čo v súčasnosti predstavuje sumu 25,50 Eur mesačne na každé z detí. Otec je zamestnaný, pričom podľa doloženého potvrdenia o príjme a potvrdení o nemocenských dávkach poberaných otcom v období od 10/2020 do 9/2021 dosiahol priemerný čistý mesačný príjem zo zamestnania vo výške 1139,80 Eur a v období od 09/2020 - 9/2021 čerpal otec nemocenské dávky spolu vo výške 6005,20 Eur (čerpané otcom o.i. z dôvodu protialkoholického liečenia). Príjem otca v mesiacoch, keď nebol práceneschopný, bol v priemere na úrovni až okolo 1500 Eur mesačne v čistom. Vzhľadom na uvedené je bezpochyby v možnostiach a schopnostiach otca takto stanovené výživné platiť.
42. Styk otca s maloletými deťmi v súlade s návrhom matky súd ponechal bez úpravy, voči čomu otec nenamietal a kolízny opatrovník s uvedeným súhlasil. V prípade, ak by sa v budúcnosti rodičia na úprave styku dohodnúť nevedeli, ktorýkoľvek z rodičov sa kedykoľvek môže podaním návrhu na súd úpravy styku s maloletými deťmi domáhať a styk bude súdom upravený.
43. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Podľa § 44 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. C.m.p.).