Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/43/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariany Hirkovej, v právnej veci žalobcu LUJAN Plus s.r.o., so sídlom Mengusovce 117, IČO: 36 681 172, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov, o preskúmanie oznámenia Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 24. júla 2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

Z r u š u j e oznámenie Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 24. júla 2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

I.

1. Dňa 24.07.2019 pod číslom: XXXXXXXXX/XXXX vydal Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad oznámenie, ktoré napadol žalobou žalobca. V oznámení uviedol .... „na základe Vašej žiadosti o zaplatenie úroku za zadržiavanie nadmerného odpočtu daňového subjektu LUJAN Plus s.r.o., IČO: 36681172, DIČ: 2022257853, IČ DPH: SK2022257853, Mengusovce 117, 059 36 Mengusovce za zdaňovacie obdobie september 2010, ktorá bola doručená na Daňový úrad Prešov dňa 02.07.2019 evidenčné číslo dokumentu XXXXXXXXX/XXXX Vám oznamuje nasledovné:

2. Daňový úrad Prešov vykonal u daňového subjektu LUJAN Plus s.r.o., IČO: 36681172, DIČ: 2022257853, IČ DPH: SK2022257853, Mengusovce 117, 059 36 Mengusovce daňovú kontrolu zameranú na dodržiavanie ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov za zdaňovacie obdobie september 2010, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 18.12.2012, ktorý spolu s výzvou č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX zo dňa 18.12.2012 na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie prevzal osobne daňový subjekt dňa 20.12.2012. Záverečné prerokovanie protokolu sa s daňovým subjektom uskutočnilo dňa 17.01.2013, t.j. v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu.

3. Z výsledku kontroly za zdaňovacie obdobie september 2010 bol vydaný dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Kuč zo dňa 22.01.2013, ktorým podľa v znení neskorších predpisov v nadväznosti na

v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu rozdiel danie z pridanej hodnoty vo výške 2 742,72 Eur. Správca dane nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 31 237,70 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 2 742,72 Eur.

4. Daňový subjekt voči dodatočnému platobnému výmeru podal odvolanie zo dňa 08.02.2013 a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 10.05.2013 dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Kuč zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. V súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu správca dane vykonal ďalšie úkony a dňa 15.11.2013 vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX, ktoré odvolací orgán rozhodnutím č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 07.03.2014 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa 24.11.2014, ktoré odvolací orgán dňa 20.02.2015 rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXX/XXXX/XXXX zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ďalej správca dane dňa 22.06.2015 vydal rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX, ktoré odvolací orgán rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 16.12.2015 potvrdil.

5. Daňový subjekt sa podanou žalobou domáhal preskúmania týchto rozhodnutí na súde a žiadal zrušiť rozhodnutie o odvolaní v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátiť vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. - 50 zo dňa 25.10.2016 žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal daňový subjekt kasačnú sťažnosť.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. zo dňa 22.08.2018 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. - 50 zo dňa 25.10.2016 zmenil tak, že rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 16.12.2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2018.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhodnotil protokol z daňovej kontroly ako nezákonne získaný dôkazný prostriedok, pretože správca dane nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly a takýto protokol nemožno v daňovom konaní použiť. Z uvedeného dôvodu správca dane dňa 17.12.2018 vydal rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX o zastavení daňového konania vo veci vyrubenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010. Rozhodnutie bolo daňovému subjektu doručené dňa 27.12.2018 a nadobudlo právoplatnosť dňa 28.01.2019.

8. Podľa ustanovenia o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový- úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.

9. Podľa vyššie uvedeného ustanovenia správca dane je povinný vrátiť nadmerný odpočet najneskôr do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení daňového konania.

10. Na základe uvedených skutočností správca dane poukázal daňovému subjektu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 vo výške 31 237,70 EUR dňa 28.12.2018.

11. Na základe uvedených skutočností správca dane oznamuje daňovému subjektu LUJAN Plus, s.r.o., IČO: 36681172, DIČ: 2022257853, IČ DPH: SK2022257853, Mengusovce 1 17, 059 36 Mengusovce, že v súlade s o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na ustanovenie o správe daní (daňový poriadok)

v znení neskorších predpisov daňovému subjektu nevzniká nárok na priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2010.

II.

12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti tohto oznámenia. Uviedol, že žiadosťou zo dňa 14. 01.2019 žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010. Žiadosť odôvodňoval tým, že Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX z 22. 06. 2015 nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za september 2010 v sume 31 237, 70 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 2 742, 72 Eur. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXXXX/ XXXX zo 04. 12. 2018 rozhodnutie Daňového úradu Prešov z 22. 06. 2015 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo 17. 12. 2018 konanie zastavil a zadržiavanú sumu nadmerného odpočtu za september 2010 vrátil.

13. Žalobca v žiadosti poukazoval na ustanovenie v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Z uvedeného je možné prijať záver, že zachované zostávajú aj práva vyplývajúce pre žalobcu a povinnosti vyplývajúce pre správcu dane zo zrušeného dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Prešov č. XXXXXX/XXXX z 19. 06. 2015.

14. Podľa ustanovenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že podľa ustanovenia Daňového poriadku sa posudzuje aj sankčný úrok, ktorý bol povinný platiť správca dane podľa ustanovenia až ods. 7 o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu. Na základe uvedeného žalobca žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania.

15. Daňový úrad Prešov oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX z 24. 07. 2019 žiadosť o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania zamietol. Žalovaný uvádza, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie september 2010. Na základe výsledku kontroly bol vydaný dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Kuč z 22. 01. 2013. Správca dane nepriznal daňovému subjektu nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 v sume 31 237,70 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 2 742,72 Eur. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXX/X/ XXXXXX/XXXX z 10. 05. 2013 dodatočný platobný výmer z 22. 01. 2013 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX z 22. 06. 2015 rovnako nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za september 2010 v sume 31 237, 70 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 2 742, 72 Eur. Finančné riaditeľstvo SR v zmysle právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22. 08. 2018 rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo 04. 12. 2018 rozhodnutie Daňového úradu Prešov z 22. 06. 2015 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo 17. 12. 2018 konanie zastavil a zadržiavanú sumu nadmerného odpočtu za september 2010 vrátil.

16. Žalovaný poukazuje na ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z ktorého vyplýva, že ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho

mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Podľa uvedeného ustanovenia správca dane bol povinný vrátiť nadmerný odpočet najneskôr do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení daňového konania.

17. Na základe uvedeného správca dane poukázal žalobcovi nadmerný odpočet vo výške 31 237, 70 Eur dňa 28. 12. 2018. Na základe uvedených skutočností v súlade s ustanovením v nadväznosti na ustanovenie Daňového poriadku žalobcovi nevzniká nárok na priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2010.

18. Oznámením Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX z 24. 07. 2019 bol žalobca ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pretože uvedené oznámenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

20. Žalovaný skutkový stav a žiadosť žalobcu zo 14. 01. 2019 posúdil podľa ustanovenia Žalovaný vec po právnej stránke posúdil nesprávne. Ustanovenie nerieši úrok z omeškania. Žalobca žiadosťou zo 14. 01.2019 nežiadal o priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu podľa ustanovenia v nadväznosti na ustanovenie Daňového poriadku ale žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu v zmysle ustanovenia a Daňového poriadku.

21. Žalovaný uvádza, že v súlade s ustanovením § 79 ods. 3 Daňového poriadku žalobcovi nevzniká nárok na priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2010, no argumentáciu žalobcu ustanovením a Daňového poriadku nechal bez povšimnutia. Žalobca uvádza, že sankčný postih správcu dane (sankčný úrok) za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu bol zavedený , ktorým sa s účinnosťou od 01. 01. 2004 zmenil a doplnil V dôvodovej správe k Daňovému poriadku k sa uvádza, že „v navrhovanom ustanovení sa navrhuje ponechať sankčný systém, ktorý bol zavedený zákonom, počnúc rokom 2004.“ Dôvodová správa je dokument vysvetľujúci hlavné dôvody návrhov zmien a tvorby nových zákonov, ich účel, úmysel, cieľ a predstavuje záväznú výkladovú smernicu. To znamená, že sankčný úrok zavedený je aj po 01. 01. 2012 súčasťou existujúcich daňových vzťahov daňového subjektu a štátu, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia Daňového poriadku, podľa ktorého sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.

22. Žalobca v žiadosti poukazoval na ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V danom prípade správca dane začal daňové konanie podľa , dodatočný platobný výmer z 22. 01.2013 bol v zmysle ustanovenia Daňového poriadku vydaný podľa Podľa ustanovenia a Daňového poriadku (Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012) daňové konanie začaté podľa sa dokončí podľa Daňového poriadku. Správca dane po zrušení dodatočného platobného výmeru z 22. 01.2013 rozhodnutím odvolacieho orgánu z 10. 05. 2013 vydal podľa Daňového poriadku nové rozhodnutie z 22. 06. 2015. Prechodnými ustanoveniami a Daňového poriadku účinnými od 30. 12. 2012 ustanovenia a Daňového poriadku ostali nedotknuté. To znamená, že právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti Daňového poriadku podľa Daňového poriadku zostávajú zachované. Napriek tomu, že dodatočný platobný výmer z 22. 01. 2013 bol rozhodnutím odvolacieho orgánu z 10. 05. 2013 zrušený a správca dane vydal nové rozhodnutie vo veci z 22. 06. 2015, nadmerný odpočet v zmysle ustanovenia nemohol byť a ani nebol vrátený. Z uvedeného je možné prijať záver, že zachované zostávajú aj práva vyplývajúce pre žalobcu a povinnosti vyplývajúce pre správcu dane zo zrušeného rozhodnutia z 22. 01. 2013. Ak žalovaný tvrdí, že priznanie úroku z omeškania v zmysle Daňového poriadku nie je možné, potom jeho tvrdenie je v rozpore s ustanovením a Daňového poriadku. Oznámenie

Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX z 24. 07. 2019 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný k zistenému skutkovému stavu prijal nesprávne právne závery.

23. Podľa ustanovenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. Z ustanovenia Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že sankčný úrok podľa doterajších predpisov, teda sankčný úrok upravený v ustanovení o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sa považuje za úrok z omeškania podľa Daňového poriadku. To znamená, že ak uvádza pojem „sankčný úrok“ podľa doterajších predpisov, potom má na mysli aj sankčný úrok platený správcom dane za neoprávnené zadržiavanie peňažných prostriedkov daňového subjektu. Neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sú definované v ustanovení Z ustanovenia tretia veta vyplýva, že za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje aj priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania, pričom poukazoval na prechodné ustanovenia Daňového poriadku. Z intertemporálnych ustanovení Daňového poriadku v spojení s ustanoveniami Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo zachovať právne účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti Daňového priadku a časovo predĺžiť sankčnú povinnosť správcu dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu.

24. Nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za september 2010 v sume 31 237,70 € bol neoprávnene zadržiavaný až do 28. 12. 2018, kedy bol vrátený. Túto skutočnosť nie je možné zhojiť tým, že táto suma bola vrátená v lehote podľa

25. Ustanovenie v nadväznosti na a Daňového poriadku, resp. na , , a upravuje sankčnú povinnosť kompenzačného charakteru, ktorá spočíva v zaplatení sankčného úroku daňovému subjektu v prípadoch, ak boli peňažné prostriedky daňového subjektu zadržiavané neoprávnene (porovnaj z 25.11.2008).

26. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiadal, aby správny súd oznámenie daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 24.07.2019 zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.

III.

27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opätovne poukázal na priebeh daňovej kontroly a na rozhodnutia v nej vydané a ďalej uviedol, ak žalovaný k žalobe uvádzame, že ustanovenie v znení neskorších predpisov rieši len situácie, ak si daňový subjekt neplní povinnosti voči správcovi dane a správca dane vyrubí daňovému subjektu úrok z omeškania, a nie situácie, akéhosi neoprávneného zadržiavania peňažných prostriedkov zo strany správcu dane, vrátane jeho výpočtu. Ak by správca dane vydal akési rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania, konal by nad rozsah zákona, a teda aj v rozpore s .

28. Taktiež nie je možné tvrdiť, že správca dane cez ustanovenie v znení neskorších (teda cez zachovanie účinkov, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona zostávajú zachované) má povinnosti zo zrušeného dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Prešov č. XXXXXX/XXXX zo dňa 19.06.2015, pretože jednak nešlo o dodatočný platobný výmer ale o išlo o rozhodnutie, a toto rozhodnutie bolo tak, ako je vyššie uvedené vydané podľa v znení neskorších predpisov a bolo právoplatné a vykonateľné až do dňa 11.12.2018.

29. v znení neskorších predpisov v ustanovení riešil jednak situácie, ak si daňový subjekt neplnil svoje peňažné povinnosti voči správcovi dane, vtedy mu správca dane vyrubil sankčný úrok, a jednak situácie, ak správca dane neoprávnene zadržiaval peňažné prostriedky daňového subjektu, a vtedy mu správca dane zaplatil sankčný úrok. Pod pojmom neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky zákon definoval situácie uvedené v v znení neskorších predpisov, ktoré predpokladali právoplatné rozhodnutie alebo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by bol priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítanú časť, a vtedy sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanú časť považoval za

neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. V danom prípade nebol žiadnym novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítanú časť. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani v teoretickej rovine použiť toto ustanovenie v nadväznosti na a v znení neskorších predpisov tak, ako to uvádza a požaduje žalobca.

30. v znení neskorších predpisov jedine v ustanovení rieši priznanie úroku daňovému subjektu, a to v prípade, ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, a takáto situácia v danom prípade nenastala, pretože lehota na vrátenie nadmerného odpočtu bola zachovaná.

31. K ustanoveniu a v znení neskorších predpisov ako aj k dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu je potrebné uviesť, že v dôvodovej správe k vyššie uvedeného zákona (NR SR číslo tlače 1254) sa vôbec neuvádza, že účelom novej právnej úpravy bolo ponechať doterajší sankčný systém ako celok, teda nielen sankcionovanie daňových subjektov ale aj správcu dane. Keďže úrok patrí do časti zákona s názvom „Sankcie“, znenie je potrebné vykladať v nadväznosti na vyššie uvedeného zákona (text za bodkočiarkou) a to tak, že sankcia sa uloží podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011, a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. V danom prípade žiadna skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nenastala do 31. decembra 2011.

32. Z uvedených dôvodov považuje oznámenie Daňového úradu Prešov za správne, zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci, a preto navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

IV.

33. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný uvádza, že ustanovenie §156 Daňového poriadku rieši len situácie, ak si daňový subjekt neplní povinnosti voči správcovi dane a správca dane vyrubí daňovému subjektu úrok z omeškania, a nie situácie, akéhosi neoprávneného zadržiavania peňažných prostriedkov zo strany správcu dane, vrátane jeho výpočtu. Ak by správca dane vydal akési rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania, konal by nad rozsah zákona, a teda aj v rozpore s .

34. Vyjadrenie žalobcu. Aj keď je možné súhlasiť, že právna úprava úroku z omeškania v Daňovom poriadku oproti právnej úprave sankčného úroku podľa nie je optimálna, z ustanovenia a Daňového poriadku, ako aj zo znenia dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že účelom novej právnej úpravy bolo ponechať doterajší sankčný systém ako celok, teda nielen sankcionovanie daňových subjektov ale aj správcu dane. Týmto legislatívnym opatrením zákonodarca vytvoril legislatívnu fikciu, že režim sankčných úrokov nebol striktne ukončený k uvedenému dátumu 01. 01. 2012, ale v opodstatnených dôvodoch sa zachoval, nakoľko úlohou sankčných úrokov, ako to napovedá aj ich názov, bolo sankcionovať (trestať), poprípade reparovať škodu spôsobenú správcom dane alebo daňovým subjektom za porušenie povinností im vyplývajúcich z daňovo-právneho vzťahu.

35. pod pojmom neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky definoval situácie, ktoré predpokladali právoplatné rozhodnutie alebo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by bol priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítateľnú časť, a vtedy sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítateľnej časti považoval za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. V danom prípade nebol žiadnym novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet.

36. Vyjadrenie žalobcu. Žalovaný v podstate namieta, že za daných okolností podmienka existencie nového rozhodnutia, ktorým sa daň znižuje uvedená v ustanovení nie je splnená, pretože Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo 17. 12. 2018 konanie vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 zastavil.

37. Napriek tomu, že ustanovenie predpokladá existenciu rozhodnutia, je nevyhnutné konštatovať, že rozhodnutie je tu mienené ako právna skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik a zmeny výšky nároku na plnenie (rozhodnutie ako individuálny správny akt s

konštitutívnymi účinkami). Je tu daná súvislosť s ustanovením , prvá veta podľa ktorého v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Nárok na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 nebol podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane, pretože tento nárok vznikol ex lege podľa podaním uvedeného daňového priznania. Daňový úrad Prešov rozhodnutím z 22. 06. 2015 nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za september 2010 v sume 31 237, 70 € a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 2 742, 72 €, no Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo 04. 12. 2018 rozhodnutie Daňového úradu Prešov z 22. 06. 2015 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne zrušením tohto rozhodnutia došlo ex lege k obnoveniu stavu pred rozhodnutiami, t. j. podľa podaného daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010. 38. Rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo 17. 12. 2018 o zastavení konania je jednou z foriem, ktorou sa konanie uzatvára konečným spôsobom. V danom prípade rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo 17. 12. 2018 má hmotnoprávne a deklaratóme účinky, pretože potvrdzuje daň uvedenú v daňovom priznaní za september 2010. 39. jedine v ustanovení rieši priznanie úroku daňovému subjektu, a to v prípade, ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, a takáto situácia v danom prípade nenastala, pretože lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu boli zachované. 40. Vyjadrenie žalobcu. Ustanovenia a v nadväznosti na Daňového poriadku upravujú dva samostatné rozdielne právne inštitúty. Ustanovenie Daňového poriadku upravuje práva a povinnosti daňových subjektov a daňových orgánov týkajúce sa vrátenia (prípadne iného použitia) súm platieb daňových subjektov daňovým orgánom prevyšujúcich splatnú daň (daňovú povinnosť). Naproti tomu ustanovenie v nadväznosti na Daňového poriadku, resp. na , , a upravuje sankčnú povinnosť kompenzačného charakteru, ktorá spočíva v zaplatení sankčného úroku daňovému subjektu v prípadoch, ak boli peňažné prostriedky daňového subjektu zadržiavané neoprávnene (porovnaj z 25.11.2008). Ináč povedané účelom ustanovenia v nadväznosti na Daňového poriadku je sankcionovanie správcu dane za to, že neoprávnene zadržiaval peňažné prostriedky daňového subjektu a účelom ustanovenia Daňového poriadku je sankcionovanie za to, že správca dane preplatok nevrátil v zákonnej lehote. 41. K ustanoveniu a v znení neskorších predpisov ako aj k dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu je potrebné uviesť, že v dôvodovej správe k vyššie uvedeného zákona (NR SR číslo tlače 1254) sa vôbec neuvádza, že účelom novej právnej úpravy bolo ponechať doterajší sankčný systém ako celok, teda nielen sankcionovanie daňových subjektov ale aj správcu dane. 42. Vyjadrenie žalobcu. V dôvodovej správe k Daňovému poriadku sa uvádza, že v navrhovanom ustanovení sa navrhuje ponechať sankčný systém, ktorý bol zavedený zákonom, počnúc rokom 2004. Zo slovného spojenia „ponechať sankčný systém, ktorý bol zavedený zákonom, počnúc rokom 2004“ nevyplýva, že účelom novej právnej úpravy bolo vypustiť sankcionovanie správcu dane. 43. Keďže úrok patrí do časti zákona s názvom „ Sankcie “, znenie je potrebné vykladať v nadväznosti na Daňového poriadku (text za bodkočiarkou) a to tak, že sankcia sa uloží podľa v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011, a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. V danom prípade žiadna skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nenastala do 31. decembra 2011. 44. Vyjadrenie žalobcu. Ustanovenie Daňového poriadku (text za bodkočiarkou) sa vzťahuje len na uloženie sankcie správcom dane daňovému subjektu. Smerodajné je ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nárok na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 vznikol ex lege podľa a v zmysle ustanovenie Daňového poriadku zachované zostávajú právne účinky a práva vyplývajúce z podaného daňového priznania za september 2010.

V.

45. Podľa ( ďalej len ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

46. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

47. Podľa na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

48. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

49. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

50. Správny súd preskúmal napadnuté oznámenie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vzhľadom na to, že účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku riadne oznámili na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke ( ) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

51. Predmetom preskúmania je oznámenie žalovaného zo dňa 24.07.2019. Aj keď ide o oznámenie, svojim obsahom bolo spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv žalobcu a preto podlieha súdnemu prieskumu.

52. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na žiadosť žalobcu zo dňa 01.07.2019, v ktorej v bode I. žiadosti uviedol, že Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXX/XXXX z 22.06.2015 nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za september 2010 v sume 31 237,70 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 2 742,72 Eur. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky na základe výsledkov súdneho konania rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.12.2018 rozhodnutie Daňového úradu Prešov z 22.06.2015 zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 17.12.2018 konanie zastavil a zadržiavanú sumu nadmerného odpočtu za september 2010 žalobcovi vrátil.

53. V bode II. žiadosti uviedol, že podľa ( ) právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Z uvedeného je možné prijať záver, že zachované zostávajú aj práva vyplývajúce pre daňový subjekt z podaného daňového priznania dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2010 a povinnosti vyplývajúce pre správu pre správcu dane zo zrušeného rozhodnutia Daňového úradu Prešov zo dňa 22.06.2015.

54. Podľa § 165 ods. 7 Daňového poriadku sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že podľa daňového poriadku sa posudzuje aj sankčný úrok, ktorý bol povinný platiť správca dane podľa až 7 z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu.

55. Na základe uvedeného žalobca ako daňový subjekt žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania.

56. Na túto žiadosť reagoval Daňový úrad Prešov predmetným oznámením z 24.07.2019. V tomto oznámení prakticky len opísal skutkový stav, čo sa týka daňovej kontroly a rozhodnutí, poukázal na rozhodnutia v nej uvedené, ďalej citoval § 79 ods. 6 Zákona o DPH a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je správca dane povinný vrátiť nadmerný odpočet najneskôr do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania. Táto lehota bola dodržaná, keďže správca dane poukázal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2010 vo výške 31 237,70 Eur dňa 28.12.2018. Rozhodnutie o zastavení konania bolo vydané dňa 17.12.2018 a doručené bolo žalobcovi dňa 27.12.2018. 10-dňová lehota teda bola dodržaná. Z uvedených dôvodov žalobcovi

nevzniká nárok na priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2010.

57. Správny súd zdôrazňuje, že účelom preskúmavacieho konania pred správnym súdom nie je nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí.

58. Preskúmať zákonnosť rozhodnutia možno, len ak je rozhodnutie náležite odôvodnené, pričom nepreskúmateľnosť rozhodnutia je dôvodom na jeho zrušenie v zmysle .

59. Aj keď o správe daní ( ďalej len ) neupravuje náležitosti oznámenia, správny súd je toho názoru, že aj na oznámenie sa per analogiam aplikuje ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

60. V danom prípade žalovaný nesprávne posúdil žiadosť žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia o úroku z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu v zmysle , Daňového poriadku s odkazom na tretia veta ako žiadosť o priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu podľa v spojení s Daňového poriadku.

61. Vo vzťahu k bodu II. žiadosti žalobcu zo dňa 01.07.2019 v napadnutom oznámení žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a teda je pre absenciu akýkoľvek dôvodov absolútne nepreskúmateľné.

62. Z uvedených dôvodov správny súd podľa oznámenie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

63. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu zo dňa 01.07.2019 tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku.

64. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( ).

65. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa v spojení s , a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

66. Senát správneho súdu rozhodol pomerov hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).