Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_17CoCsp-29-2021.pdf
PDF · 108.42 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoCsp/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcov: 1/ I.. T. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q. F., P. č. XXXX/XX, a 2/ I.. L. L., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v Q. F., P. č. XXXX/XX, obidvaja zastúpení Mgr. Petrom Mačajom, advokátom so sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná č. 7, proti žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31595545, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 17, zastúpenému právnym zástupcom Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., IČO: 36868299, so sídlom v Banskej Bystrici, Horná č. 26, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Miroslav Maďar, advokát a konateľ, o zaplatenie 6.569,84 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 25Csp/50/2020-119 zo dňa 30.06.2021, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalobcovia 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o určení výšky trov odvolacieho konania žalovaného.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcov zamietol (prvý výrok) a žalovanému priznal proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (druhý výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca 1/ a žalovaný uzavreli poistnú zmluvu pre viac poistených č. XXXXXX (T. B.) zo dňa 05.10.2005 so začiatkom poistenia dňa 06.10.2005, dobou poistenia 20 rokov, intervalom platenia poistného (poistné obdobie) polročne a dynamizáciou poistného bez zvyšovania; prvou poistenou osobou bol žalobca 1/ a druhou poistenou osobou bol zosnulý syn žalobcov T. L., nar. XX.XX.XXXX; v poistnej zmluve bola medzi stranami dojednaná poistná suma pre prípad smrti alebo dožitia pre prvú poistenú osobu (žalobcu 1/) v sume 6.566,42 € (197.820,- Sk) a pripoistenie druhej poistenej osoby na poistné riziká: (1) trvalé následky úrazu, (2) čas nevyhnutného liečenia následného úrazu, (3) hospitalizácia a (4) oslobodenie od platenia poistného, resp. náhrada poistného; rozsah poistného krytia je v poistnej zmluve vyznačený písmenom „x“ pri poistnom riziku, ktoré sa vzťahuje k prvej poistenej osobe a ktoré sa vzťahuje k druhej poistenej osobe; lehotné poistné je
214,13 € (6.451,- Sk), ročné (jednorazové) poistné je 411,76 € (12.404,68 Sk); zo záverečného ustanovenia poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca 1/ prevzal rovnopis poistnej zmluvy s platným znením všeobecných poistných podmienok a zmluvných dojednaní; súčasťou poistnej zmluvy sú aj všeobecné poistné podmienky (poistenie osôb); zo zmluvných dojednaní k poistnej zmluve schválených dňa 22.09.2003 súd zistil, že v článku 1 ods. 3 je uvedené, že v prípade smrti druhého poisteného počas dojednanej poistnej doby, poisťovateľ vyplatí poistníkovi zaplatené poistné životného poistenia a poistná zmluva zanikne; dňa 02.12.2005 došlo k úmrtiu syna žalobcov ako druhej poistenej osoby; z listu zo dňa 18.01.2016 označeného ako „sťažnosť proti postupu likvidácie PU na zmluve č. XXXXXXXXXX/ XXXXXXXXXX“ súd zistil, že žalobca 1/ podal sťažnosť proti šetreniu poistnej udalosti; listom zo dňa 22.02.2016 označeným ako „Vec: Sťažnosť proti postupu likvidácie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX“ žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcov, že žalobcom nevznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia z titulu poistnej udalosti „smrť následkom úrazu“, keďže berúc do úvahy obsah dojednanej poistnej zmluvy, u druhej poistnej osoby krytie tohto poistného rizika ani nebolo dojednané; výška zaplateného poistného u životného poistenia bola v sume 3.262,56 €, ktorá mala byť vyplatená a nie suma 6.569,84 €; rozdiel medzi sumou poistného plnenia, na ktoré vznikol nárok, t.j. sumou 3.262,56 € a sumou, ktorá bola v skutočnosti vyplatená žalobcom v sume 6.569,84 € predstavuje sumu 3.307,28 €, ktorú žiadal žalovaný vrátiť v lehote 14 dní od doručenia predmetného listu.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba žalobcov dôvodná; súd prvej inštancie argumentoval, že „vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca 1/ uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu pre životné poistenie, tzv. poistenie T. B., v rámci ktorej prvou poistenou osobou bol žalobca 1/ a druhou poistenou osobou bol zosnulý T. L. - syn žalobcu 1/; predmetná poistná zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 05.10.2005 s dátumom platnosti od 06.10.2005; v rámci uzatvorenej poistnej zmluvy bola zmluvnými stranami, t.j. poistníkom I.. T. L. na strane jednej a spoločnosťou B. poisťovňa, a.s. F. I. Y. ako poisťovateľom na strane druhej (v čase uzatvorenia poistnej zmluvy spoločnosťou B. poiťovňa, a.s. F. I. Y.) dojednaná poistná suma pre prípad smrti alebo dožitia v sume 6.566,42 € (197.820,00 Sk), ako aj pripoistenia dojednané v prospech druhého poisteného, a to: trvalé následky úrazu, čas nevyhnutného liečenia úrazu, hospitalizácia a oslobodenie od platenia poistného, resp. náhrada poistného; z poistnej zmluvy mal súd preukázaný rozsah poistného krytia, ktorý bol vymedzený, a to vyznačením písmena „x“ u poistného rizika, ktoré malo byť u prvej poistenej osoby
- žalobcu 1/ a u druhej poistenej osoby - nebohý syn žalobcu 1/ kryté; z prvej strany poistnej zmluvy, ako aj všeobecných podmienok a zmluvných dojednaní mal súd preukázané, že žalobca 1/ nebol poistený na smrť následkom úrazu, čo vyplýva aj z druhej strany poistnej zmluvy, kde je upravené pripoistenie, z ktorého vyplýva, že prvý poistený nemá dohodnuté pripoistenie rizikového stupňa, a to smrť následkom úrazu; zo samotného pripoistenia je zrejmé, že druhý poistený - nebohý syn žalobcu 1/ bol počas trvania poistnej doby pripoistený len na rizikové skupiny, a to trvalé následky úrazu, čas nevyhnutného liečenia následkom úrazu, hospitalizáciu a oslobodenie od platenia poistného, resp. náhrada poistného; z poistnej zmluvy s poistným produktom T. B. ďalej vyplýva, že nebolo možné dojednať pripoistenie poistného rizika smrť následkom úrazu pre druhého poisteného nebohého syna žalobcu 1/, pričom pre prvého poisteného (žalobcu 1/) bolo možné takéto pripoistenie dojednať, čo však zmluvou nebolo dojednané; v prípade smrti druhého poisteného nebohého syna žalobcu 1/ počas dojednanej doby poisťovateľ vyplatí poistníkovi zaplatené poistné životného poistenia a poistenie zanikne, čo vyplýva z čl. 1 ods. 3 zmluvných dojednaní, ktoré žalobca 1/ prevzal s poistnou zmluvou a platným znením všeobecných poistných podmienok; uvedené vyplýva zo záverečných ustanovení poistnej zmluvy pre viac poistených; z tohto ustanovenia zmluvných dojednaní vyplýva, že v prípade smrti druhej poistenej osoby vzniká nárok na plnenie už vyplatené zo strany žalovaného vo výške zaplateného životného poistenia, čím dochádza k zániku poistenia; výška zaplateného poistného u životného poistenia bola v sume 3.262,56 €, ktorú žalovaný žalobcom 1/ a 2/ ako rodičom nebohého vyplatil, keďže v poistnej zmluve v kolónke oprávnené osoby žalobca 1/ zaznačil „x“ kolónku rodičia; žalovaný preukázateľne vyplatil žalobcom sumu 6.569,84 €, t.j. o 3.307,28 € viac ako im vznikol nárok na vyplatenie poistného plnenia, preto žalobcom nimi uplatnený nárok na plnenie súd zamietol, nakoľko takýto nárok im nevznikol; naviac v tomto poistnom produkte T. B. nebolo možné dojednať pripoistenie poistného rizika smrť následkom úrazu pre druhého poisteného, čo vyplýva zo samotnej predmetnej poistnej zmluvy na strane dva, kde je upravené pripoistenie; vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcami uplatnený nárok na základe vzniknutej poistnej udalosti dňa 01.12.2015, následkom ktorej došlo dňa 02.12.2015 k úmrtiu druhej poistenej osoby (syna žalobcov 1/ a 2/) je nedôvodný; v prípade smrti druhej poistenej osoby mal súd preukázané zo zmluvných dojednaní čl. 1 ods. 3, že v prípade
smrti druhej poistenej osoby predstavuje plnenie vo výške zaplateného životného poistenia, ktoré bolo v sume 3.262,56 €; preukázateľne táto suma bola vyplatená žalobcom, a to vo vyššej sume 6.569,84 €, pričom rozdiel týchto súm sa žalovaný rozhodol od žalobcov nevymáhať; žalobcovia si v konaní uplatnili úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo žalovanej istiny 6.569,84 €; vzhľadom k tomu, že zamietnutím istiny nemôže nastať plnenie predpokladu, ktorým žalobcovia podmieňovali priznanie výšky úroku z omeškania, súd žalobu aj v tejto časti zamietol“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcov v plnom rozsahu zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie ťažiskovo rozhodol s poukazom na ustanovenia § 788 ods.1, § 790, § 795 ods. 1, § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka; o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p. a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 15.07.2021 (č.l. 126-127 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadli v celom rozsahu; vyjadrili názor, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); za nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie považovali skutočnosť, že „súd vôbec neprihliadal na samotnú poistku a vychádzal iba z toho, že poistenie pre prípad smrti úrazom nie je explicitne uvedené v poistnej zmluve a zároveň vychádzal zo zmluvných dojednaní, ktoré akceptoval ako dôkaz; tiež v rozpore s právom súd neposúdil vyplatenie dojednanej sumy poistného pre prípad smrti následkom úrazu podľa tabuľky hodnôt garantovaného plnenia v prípade smrti druhej poistenej osoby ako uznanie dlhu, a bral ho ako omyl na strane žalobcu, hoci žalobca následne neurobil v predmetnej veci, t.j. vo vymáhaní neoprávnene vyplatenej čiastky žiadne právne kroky“; v odvolaní podrobne argumentovali, že „počas celého konania trvajú na tom, že základom poistného vzťahu je vystavená poistka, ktorá má v prípade poistnej udalosti rozhodujúci význam; to, že poistenie pre prípad smrti úrazom nebolo explicitne uvedené v poistnej zmluve pri druhom poistenom neznamená, že v rámci poistky nemohlo byť takéto poistné zo strany žalovaného garantované, práve naopak poistenec, ktorý je navyše spotrebiteľom má nárok na všetky plnenia, ktoré sú garantované v poistke, ako právne najvýznamnejšom dokumente zo strany poisťovne ako dodávateľa; v samotnej vydanej poistke je potom na strane 3 spomínaná tabuľka hodnôt garantovaného plnenia, kde je jednoznačne uvedené, že suma v prípade úmrtia je 6.569,84 €, zároveň je v poistke uvedené, že ak úraz nastane vo voľnom čase, poistné plnenie za smrť následkom úrazu alebo trvalé následky úrazu poisťovateľ vyplatí v dvojnásobnej výške (keďže sú tam uvedené ako smrť následkom úrazu, tak aj trvalé následky úrazu nemôže ísť zo strany poisťovateľa o omyl, ale o jednoznačné garancie vyplatenia dvojnásobného plnenia v oboch spomenutých prípadoch); žalobcovia mali celý čas iba vystavenú poistku a preto je samozrejmé, že očakávali plnenie podľa tejto poistky, každý iný výklad nároku na poistné plnenie, ako ten čo vyplýva z vystavenej poistky je klamaním a zavádzaním spotrebiteľa zo strany poisťovne; navyše, v poistke je uvedené iba plnenie v prípade smrti úrazom, čo je špecifický prípad úmrtia, takže generálne ustanovenie o zaplatení poistného životného poistenia v prípade smrti druhého poisteného sa nemôže vzťahovať na tento v poistke špecifický prípad smrti úrazom (obdobne ako lex specialis má prednosť pred lex generelis)“; v odvolaní osobitne namietali, že „zmluvné dojednania sú ako také právne neúčinné nakoľko neboli žalobcom 1/ podpísané a zároveň, aj keby boli právne účinné majú nižšiu právnu silu ako vydaná poistka“; ďalej argumentovali, že „druhým dôležitým argumentom v ich prospech je, že žalovaná spoločnosť reálne svoj záväzok plniť práve podľa tabuľky hodnôt garantovaného poistenia v prípade smrti druhej poistenej osoby už dávno uznala, keď presne podľa tejto tabuľky hodnôt garantovaného poistenia plnila v prospech oprávnených osôb; to, že takéto plnenie je zároveň uznaním záväzku nespochybňuje ani skutočnosť, že následne vyzvala žalobcov na vrátenie časti plnenia, pretože toto slovne deklarované bezdôvodné obohatenie následne neriešila súdnou cestou, a teda nepožiadala o vydania bezdôvodného obohatenia právne relevantným spôsobom; z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaná spoločnosť uznala svoj záväzok plniť v prípade smrti druhej poistnej osoby podľa tabuľky hodnôt garantovaného poistenia a podľa nej aj plnila, čím jasne uznala svoj záväzok; žalovaná spoločnosť neplnila iba v dvojnásobnej výške, avšak tu treba uviesť, že žalovaná spoločnosť nikdy nespochybnila, že by nenastali skutočnosti, ktoré sú uvedené v poznámke o dvojnásobnej výške poistného plnenia, takže neexistuje žiadny dôvod, aby súd nepriznal žalobcom poistné plnenie v dvojnásobnej výške presne podľa vydanej poistky; žalovaná spoločnosť
namieta iba svoju povinnosť plniť podľa tabuľky hodnôt garantovaného poistenia, ktorá je súčasťou poistky č. XXXXXXXXXX, avšak tieto jej námietky sú irelevantné, nakoľko svoj záväzok už uznala tým najzásadnejším spôsobom a to samotným plnením“; na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie alebo, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.09.2021 (č.l. 133-135 spisu) prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalobcov uviedol, že podľa jeho názoru nie je daný žiadny odvolací dôvod vo vzťahu k napadnutému rozsudku; nárok žalobcov aj naďalej považuje za nedôvodný a stotožňuje sa s odôvodnením napadnutého rozsudku; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
4.2 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
4.3 Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
4.4.1 Odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné.
4.4.2 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcov ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcov, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na tieto v plnom rozsahu poukazuje; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a reagujúc na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil; z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.4.3 Odvolací súd sa po preskúmaní veci stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanom spore boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie žaloby žalobcov; z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie aj podľa odvolacieho súdu vyplynul záver, že medzi stranami nebolo dojednané právo žalobcov na žalobou uplatnené poistné plnenie; z poistnej zmluvy zo dňa 05.10.2005 ani podľa odvolacieho súdu nevyplýva dojednanie práva na poistné plnenie v prípade úmrtia žalobcu 1/, resp. druhej poistenej osoby (syna žalobcov, ktorý zomrel dňa 02.12.2015); ani vydaná poistka zo dňa 31.10.2005 ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy (§ 791 ods. 2 Občianskeho zákonníka) nie je v tomto smere v rozpore s obsahom uzavretej poistnej zmluvy, pretože tiež nezakotvuje právo na poistné plnenie v prípade úmrtia žalobcu 1/, resp. druhej poistenej osoby; poistku treba síce odlíšiť od poistnej zmluvy, ale táto nemá v našom právnom poriadku charakter cenného papiera (okrem prípadu podľa § 791 ods. 3 Občianskeho zákonníka, čo však nie je prípad prejednávaného sporu); poistka je teda ako
potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy priamo jej vyjadrením a sama osebe nezakotvuje právo na plnenie (plní skôr funkciu dôkazného prostriedku o uzavretí poistnej zmluvy, t.j. o existencii poistného pomeru a súčasne obsahuje údaj o oprávnenej osobe na prijatie poistného plnenia); vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcov, preto odvolací súd na základe uvedeného zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne pri rozhodovaní prihliadol predovšetkým na obsah samotnej poistnej zmluvy zo dňa 05.10.2005, s obsahom ktorej navyše predložená poistka zo dňa 31.10.2005 nie je v rozpore; odvolací súd preto v tomto smere osobitne zdôrazňuje, že ani s poznámky v poistke, podľa ktorej „ak úraz nastane vo voľnom čase, poistné plnenie za smrť následkom úrazu alebo za trvalé následky úrazu poisťovateľ vyplatí v dvojnásobnej výške“ nevyplýva samostatné právo na plnenie v dôsledku úmrtia syna žalobcov ako druhej poistenej osoby, pretože vzniku tohto nároku (t.j. na poistné plnenie v dvojnásobnej výške) by muselo predchádzať dojednanie práva na poistné plnenie pre prípad smrti syna žalobcov ako druhej poistenej osoby, čo v prejednávanom spore medzi stranami absentovalo (takéto dojednanie nebolo preukázané); vo vzťahu k ďalšej odvolacej argumentácii žalobcov odvolací súd udáva, že zmluvné dojednania boli súčasťou právneho vzťahu zmluvných strán na základe inkorporačnej doložky v záverečných ustanoveniach poistnej zmluvy zo dňa 05.10.2005, preto nebolo potrebné, aby boli zmluvnými stranami osobitne podpísané (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/9/2019 zo dňa 27.05.2020); nakoniec ani plnenie žalovaného vyplatené žalobcom nemožno podľa odvolacieho súdu považovať za uznanie dlhu, pretože v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka vyžaduje uznanie dlhu písomnú formu a vzhľadom na občianskoprávny charakter právneho vzťahu zmluvných strán nie je možné prihliadať na ustanovenie § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka; na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobcovia podané odvolanie ťažiskovo odôvodnili tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu žaloby žalobcov v dôsledku neexistencie nároku na poistné plnenie v prípade úmrtia druhého poisteného je však podľa odvolacieho súdu správne a obsahom uplatnených odvolacích dôvodov sa ich podľa odvolacieho súdu žalobcom nepodarilo spochybniť (body 4.4.2 a 4.4.3 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a to vrátane závislého výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie (§ 379 písm. a/ C.s.p.), ktorý bol tiež vecne správny a odôvodnený plným úspechom žalovaného v spore.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal mu odvolací súd proti žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %); z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval odvolací súd výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp. zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017). O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 C.s.p. (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 ods. 1 C.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.