Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_3T-88-2021.pdf
PDF · 79.77 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/88/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného J. Q., na hlavnom pojednávaní konanom 15. decembra 2021 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný J. Q., nar. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom D., B. XXXX/XX, prechodne bytom D., T. XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Košiciach,
j e v i n n ý,
že najmenej od začiatku mesiaca jún 2021v Rožňave, v priestoroch malometrážneho bytu na T. E. Č.. XX, ktorý obýva spoločne so svojou matkou V. A., nar. v roku XXXX, túto opakovane, v podstate každodenne, verbálne aj fyzicky napádal tak, že jej vulgárne nadával, vykrikoval jej, nech zomrie, vyhrážal sa jej zabitím, fackal ju a udieral do rôznych časti tela, skrúteným uterákom ju udieral do hlavy a rôznych častí tela, ničil zariadenie bytu, ostatnýkrát dňa 29.09.2021 ju fyzicky napadol tak, že bola ošetrovaná rýchlou zdravotnou pomocou,
t e d a
blízkej osobe - matke spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdaným zaobchádzaním a vyvolávaním strachu,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 236/2021 Z. z. a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 49 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. m) Trestného zákona a s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 (per analogiam) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona vykoná ústavnou formou.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin, ktorý je mu kladený za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej sa k spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, v podstate v celom rozsahu priznal a jeho spáchanie popísal tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval a prisľúbil, že sa to už viac nestane a prejavil ochotu podrobiť sa ochrannému protialkoholickému liečeniu.
Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný úmyselným konaním blízkej osobe, t.j. svojej matke spôsoboval fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním a vyvolávaním strachu, čím naplnil všetky zákonom stanové znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane osobnej slobody občanov, rodiny, života a zdravia.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený záporne. Mestská polícia u neho eviduje celkovo päťdesiatštyri priestupkov. Z prehľadu priestupkov vo výpise evidencie priestupkov je zrejmé, že v priebehu rokov 2016-2021 sa najmenej sedemkrát dopustil priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu, kde poškodenou bola práve jeho matka. V súčasnej dobe nikde nepracuje a v poslednej dobe opatroval svoju matku. Doposiaľ bol päťkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 30.12.2020, ktorým mu bol pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Trestný rozkaz sa stal právoplatným dňa 05.03.2021, z čoho vyplýva, že teraz posudzovanú trestnú činnosť spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34, § 38 ods. 2 Trestného zákona s tým, že bolo prihliadnuté na jednu poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) a na jednu priťažujúcu okolnosť
- obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m).
Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu.
Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest odňatia slobody zníženú o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v prípade trestných činov uvedených v ods. 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať rokov.
V zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia NSSR z 27.06.2017 sp. zn. Tpj 55/2016 vyplýva, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácií vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Súd teda pri rozhodovaní o druhu a výške trestu prihliadol na všetky okolnosti prípadu, na opakovane prejavenú ľútosť obžalovaného nad svojim konaním, na jeho uznanie viny a priznanie sa k spáchaniu činu a ochotu podrobiť sa ochrannému protialkoholickému liečeniu. Zo znaleckého posudku vypracovaného doc. MUDr. I. R., PhD. okrem iného vyplýva, že obžalovaný nie je duševne chorý a z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný pre spoločnosť. Keďže je však závislý od alkoholu a v stave opitosti má výrazné poruchy správania, navrhuje uložiť ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. S prihliadnutím aj na dĺžku trestu, ktorý mu bol uložený v predchádzajúcom odsúdení, súd pri ukladaní trestu použil analógiu tak ako to upravuje vyššie citované stanovisko trestnoprávneho kolégia NSSR. Za takýchto okolností pri použití základnej trestnej sadzby stanovenej zákonom 3-8 rokov trestu odňatia slobody (pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol rovnaký), súd znížil dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťštyri mesiacov. Postupoval pri tom aj v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona, pretože v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spáchal ďalší úmyselný trestný čin a tak bolo uloženie ďalšieho podmienečného trestu vylúčené. Sú zaradil obžalovaného pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože doposiaľ nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu, ktorý by mu bol uložený pre úmyselný trestný čin.
Ako už bolo uvedené, z obsahu znaleckého posudku, ktorý vypracoval doc. MUDr. R. vyplýva, že obžalovaný ja závislý od alkoholu a v stave po požití alkoholických nápojov má výrazné poruchy správania - je agresívny voči svojmu okoliu, a to verbálne aj brachiálne. Preto navrhol uložiť menovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho priestupkovú činnosť a najmä okolnosti prípadu, súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie, ktoré vykoná ústavnou formou do tej doby, kým to bude vyžadovať účel takéhoto ochranného opatrenia.
Keďže v prípravnom konaní zo strany poškodenej nebol uplatnený nárok na náhradu spôsobenej škody, súd o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.