Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/164/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: 1. S. D. I., C. XXA, XXX XX J., 2. W.. E. D., C. XXA, XXX XX J., obaja zast.: Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, substitučné plnomocenstvo: JUDr. Adrián Fedor, advokát, Rumančekova 10, 821 01 Bratislava, IČO: 53 226 585, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1./ C.. I. J., G. XX, XXX XX J., 2./ P.. N. J., C.E. XX, XXX XX J., 3./ C.. P. J., G. XX, XXX XX J., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SLIVKA & LEČKOVÁ s.r.o., Turčianska 16, 821 09 Bratislava, IČO: 35 913 754, 4./ KAT spol. s r.o., Dobrovičova 16, 811 09 Bratislava, IČO: 36 044 067, 5./ Misak 18, s. r. o., Panská 6, 811 01 Bratislava IČO: 47 258 225, 6./ Mišíkova 15, s. r. o., Mišíková 15A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 258 217, 7./ G.. T. C., D. XXXXX/XE, XXX XX, J., 8./ D. C., D. XXXXX/XE, XXX XX J., 9./ INW spol. s r.o., Hrebendova 7, 811 02 Bratislava, IČO: 35 767 901, 10./ Á. J., G. XX, XXX XX, J., 11./ T. J., G. XX, XXX XX J., 12./ Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, P.O.BOX 192, 814 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2021/24074/KIZ zo dňa 25.03.2021, o návrhu žalobcov v 1. a 2. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave návrh žalobcov v 1. a 2. rade na priznanie odkladného účinku správnej žaloby vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2021/24074/KIZ zo dňa 25.03.2021, z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len správny súd) dňa 14.06.2021 sa žalobkyňa v 1. rade a žalobou podanou dňa 24.06.2021 sa žalobca v 2. rade (pôvodne vedenou pod sp. zn. , uznesením č.k. -108 zo dňa 14.10.2021 došlo k spojeniu týchto žalôb na spoločné konanie) domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2021/24074/KIZ zo dňa 25.03.2021, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. /STA/Fed/A-3 zo dňa 19.02.2020, ktorým došlo v územnom konaní o umiestnení stavby spojenom so stavebným konaním k vydaniu stavebného povolenia stavby „Rodinný dom na ulici Na Slavíne“ v Bratislave.

2. Spolu so správnou žalobou podali žalobcovia identický návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa a nasl. (ďalej len ). Svoj návrh odôvodnili úplne rovnakými argumentami a to tým, že priznaním odkladného účinku žaloby by súd zabezpečil v intenciách zásady proporcionality ústavne konformný stav, kedy stavebník nebude môcť prostredníctvom kolaudačného rozhodnutia deklarovať nezákonný skutkový a právny stav. Žalobcovia uviedli, že výkonom napadnutých správnych rozhodnutí by im hrozila závažná ujma - realizáciou výstavby a kolaudačným rozhodnutím ako aj rekonštrukciou stavby na základe stavebného povolenia a rozhodnutia o povolení rekonštrukcie dôjde k situácii, kedy na stavebnom pozemku a pozemku určenom na rekonštrukciu, ktoré priamo susedia s nebytovým priestorom žalobcov dôjde k prekročeniu indexu

zastavaných plôch (IZP) povoleného Územným plánom Zóny a neprípustnému prehusteniu územia na úkor žalobcov ako vlastníkov susediaceho nebytového priestoru. 3. K podanej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný (písomnými podaniami zo dňa 13.10.2021 a 16.11.2021) a uviedol, že žalobcom v 1. a 2. rade výkonom samotného napadnutého rozhodnutia žiadna závažná ujma nehrozí a preto žiadal návrh na odklad vykonateľnosti zamietnuť. 4. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

5. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

7. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne z dôvodov uvedených v a .

9. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v . Zároveň má povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že osvedčenie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.05.2018. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým osvedčuje, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Správny súd uvádza, že zákonom predpokladaná hrozba negatívnych dopadov na žalobcu musí byť zároveň priamo spojená s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a súčasne musí byť splnená podmienka, že kladné rozhodnutie správneho súdu o návrhu žalobcu nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu takáto závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú

do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.

11. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

12. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci, pričom v danom prípade po oboznámení sa s návrhom žalobcov v 1. a 2. rade na priznanie odkladného účinku správnej žalobe musí konštatovať, že nezistil žiadny zákonný dôvod pre jeho priznanie. Žalobcovia svoje tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby odôvodnili len vo všeobecnej rovine - tvrdenia hrozby závažnej ujmy, poukazujúc na zvýšenie IZP povolenej Územným plánom a neprípustným zahustením zastavanosti územia, v ktorom žalobcovia vlastnia nebytový priestor. Bližšie však ujmu nijako nešpecifikovali ani žiadnym spôsobom neosvedčili Žalobca má pritom povinnosť niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby nielen tvrdiť, ale takýto dôvod musí správnemu súdu aj osvedčiť. Žalobcovia ničím nepreukázali že by mu bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu.

13. Zároveň je správny súd názoru, že žalobcovia v 1. a 2. rade neosvedčili skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.

14. Vzhľadom k tomu, že podľa názoru správneho súdu žalobcovia a 1. a 2. rade hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu ich subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, správny súd musí konštatovať, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody, a preto správny súd v súlade s ust. návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby zamietol.

15. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).