Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžk/36/2020

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v právnej veci žalobcov: 1. S. D., R.. XX.X.XXXX D. O.R. Č.. XX, J., 2. N. D., R. XX.X.XXXX D. O. Č.. XX, J., obaja v kasačnom konaní právne zastúpení advokátskou kanceláriou: JUDr. Marcel Jurko, advokát, s.r.o., so sídlom Dominikánske nám. č. 11 Košice, proti žalovanému: 1. Okresný úrad Košice, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Zádielska č. 1 Košice, 2. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského č. 52, Košice, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č.k. -69 zo dňa 2.7.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta.

Žalovaným 1. a 2. náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením č.k. -69 zo dňa 2.7.2020 zamietol žalobu žalobcov 1 a 2 proti nečinnosti orgánov verejnej správy. Napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že žalobcovia v správnej žalobe ako základnú námietku, ktorá mala preukazovať nečinnosť žalovaných 1. a 2. uviedli, že ako člen a zástupca člena Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov, lokalita Terasa 32-24 v Košiciach podali 22.1.2019 na Okresnom úrade Košice, pozemkový a lesný odbor, písomné podanie s názvom Žiadosť o sprístupnenie informácií v zmysle Zároveň poukázali aj na svoje ďalšie písomné podania v konaní vedenom na Okresnom úrade Košice, pozemkovom a lesnom odbore pod č.k. OU-KE-PLO-2016/04413/DN, najmä na podanie z 25.2.2019 označené ako Prihlásenie sa do konania a žiadosť o rešpektovanie práv účastníka konania. Práve s argumentáciou súvisiacou s právnou požiadavkou žalobcov na rešpektovanie ich procesných práv a ich postavenia ako účastníkov konania v administratívnom konaní vedenom u žalovaného 1. pod č.k. OU- KE-PLO-2019/000623 spojili požiadavku na správny súd, aby v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy uložil obom žalovaným správnym orgánom konať s nimi požadovaným spôsobom.

2. Správny súd v právnom posúdení veci poukázal na to, že na Krajskom súde v Košiciach v doposiaľ neskončenom konaní pod sp.zn. sa žalobcovia súbežne s konaním v preskúmavanej veci domáhajú priznania postavenia účastníka administratívneho konania správnou žalobou opomenutého účastníka podľa (ďalej len „“). Nečinnosťou nie je právny stav, ak orgán verejnej správy na podanie fyzickej alebo právnickej osoby reaguje podaním, s ktorým sa daný subjekt obsahovo nestotožní. V takýchto zákonom predpokladaných prípadoch sú právnym prostriedkom pre dosiahnutie nápravy v rámci súdnej ochrany verejnej správy iné typy konania pred správnym súdom, medzi inými aj správna žaloba opomenutého účastníka podľa , ktorú žalobcovia aj využili. Pritom priznanie postavenie účastníka administratívneho konania v administratívnej právnej veci bolo podstatou argumentácie aj v žalobe žalobcov proti nečinnosti oboch žalovaných orgánov verejnej správy. V súdnom konaní pod sp.zn. správny súd rozhodne,

či žalobcom prináleží postavenie účastníka správneho konania v nimi uvádzanej administratívnej veci, preto správny súd považoval žalobu z 10.6.2019 za nedôvodnú.

3. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť, ktorú odôvodnili kasačným dôvodom podľa . Kasačná sťažnosť je ťažko zrozumiteľná, pretože obsahuje celkovo štrnásť strán textu, pričom tento text je obsiahnutý v približne štyroch vetách. Uvedené spôsobuje ťažkú čitateľnosť textu, jeho neprehľadnosť a v určitých častiach aj jeho nelogickosť. Žalobcovia v kasačnej sťažnosti, ktorú spísal advokát, opätovne zopakovali priebeh administratívneho reštitučného konania, ktorý už uviedli v správnej žalobe, najmä ich jednotlivé procesné úkony a to konkrétne nimi podávané námietky zaujatosti voči konajúcemu zamestnancovi žalovaného 1., vedúcej zamestnankyni žalovaného 1., ako aj voči vedúcej zamestnankyni žalovaného 2. Ďalej poukázali na ďalšie svoje podanie a to Prihlásenie sa do konania a žiadosť o rešpektovanie práv účastníka konania zo dňa 25.2.2019, na ktoré podanie reagoval žalovaný 1. podaním zo dňa 27.3.2019, v ktorom skonštatoval, že nie sú účastníkmi vyššie uvedeného administratívneho konania, čo vyplýva okrem iného aj z uznesenia NS SR sp. zn. . Okrem toho, doslovne opakujúc žalobné body, uvádzali svoje právne posúdenie reštitučnej žiadosti, ktorá je predmetom administratívneho konania, v ktorom podľa ich názoru majú byť účastníkmi konania, poukazujúc najmä na Územné rozhodnutie sp.zn. 1521/1966-ÚHA zo dňa 6.12.1966 a viac krát uvádzali, že konanie na Okresnom úrade Košice pozemkový a lesný odbor vykazuje známky podvodu podľa . Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu žalobcovia neprodukovali žiadny sťažnostný bod.

4. Žalovaný 1. sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 8.9.2020. Uviedol, že v danom prípade nebola splnená podmienka , nakoľko v kasačnej sťažnosti nie je uvedené, kde súd prijal nesprávne právne tvrdenia a opätovne je rozsiahla skôr opisom konania pred správnym orgánom a nezaoberaním sa právnymi vecami v uznesení č.k. -69 zo dňa 2.7.2020. Podanie kasačnej sťažnosti má účelový charakter a obsahuje množstvo zmyslených fabulácii dojmov a názorov. Žiadal, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol ako bezdôvodnú a žalobcom náhradu trov konania nepriznal.

5. Žalovaný 2. sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 8.9.2020. Uviedol, že podanie kasačnej sťažnosti je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci, pričom však v samotnom odôvodnení kasačnej sťažnosti nie je uvedené, v čom spočíva toto nesprávne právne posúdenie veci a aké skutočnosti odôvodňujú konať o žalobe proti nečinnosti. V kasačnej sťažnosti sú zopakované tvrdenia a skutočnosti uvedené v žalobe o nečinnosť a v podaniach v minulosti adresovaných žalovaným, ktoré sa konajú reštitučného konania ukončeného právoplatne meritórnym rozhodnutím. Žiadal, aby súd kasačnú sťažnosť zamietol.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd ( ) po zistení, že kasačnú sťažnosť podali oprávnené osoby v zákonom stanovenej lehote, bez nariadenia pojednávania ( ) zistil, že kasačná sťažnosť je nedôvodná a preto ju podľa zamietol z nasledovných dôvodov:

7. Podľa kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.Podľa kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Podľa dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

9. Podľa v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

10. Podľa sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

11. Podľa kasačný súd je viazaný sťažnostnými bodmi; to neplatí, ak napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, v ktorom krajský súd nebol viazaný žalobnými bodmi. Na dôvody, ktoré účastník konania uviedol až po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti, kasačný súd neprihliada.

12. Podľa kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa a nejde o prípady podľa a .

13. V zmysle kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. Kasačná sťažnosť podľa musí obsahovať okrem iného opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podľa podáva. Kasačná sťažnosť môže a musí byť odôvodnená iba dôvodmi vymedzenými taxatívne v . Dôvody kasačnej sťažnosti musia byť vymedzené tak, že sťažovateľ uvedie, v čom spočíva konkrétna vada zmätočnosti, resp. uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( veta prvá ). Kasačný súd už nevyzýva sťažovateľa na doplnenie kasačnej sťažnosti, ak neobsahuje náležitosti podľa , ale kasačnú sťažnosť odmietne za predpokladu, že krajský súd poučil účastníkov konania o obligatórnom zastúpení advokátom, s výnimkou sociálnych a azylových vecí a ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

14. Čo sa týka dôvodov kasačnej sťažnosti, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť tým, že krajský súd porušil zákon, a to z taxatívne stanovených dôvodov - sťažnostných bodov ( ). Sťažnostným bodom sa rozumie konkrétne porušenie práva, ktoré sťažovateľ vytýka napadnutému rozhodnutiu krajského súdu. Z uvedeného vyplýva, že dôvody kasačnej sťažnosti sa musia týkať právoplatného rozhodnutia krajského súdu. v ust. vo vzťahu k sťažnostným bodom podľa až i) zároveň špecifikuje, ako je potrebné sťažnostné body vymedziť. Kasačný súd na väčšinu vád konania a napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú obsiahnuté v jednotlivých dôvodoch kasačnej sťažnosti, neprihliada ex offo, ale sťažovateľ ich musí v kasačnej sťažnosti uviesť a právne odôvodniť. Čo sa týka sťažnostného dôvodu podľa , ktorý ako sťažnostný dôvod použili aj žalobcovia, tento musí sťažovateľ vymedziť tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladajú za nesprávne a zároveň uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci krajským súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Pre vymedzenie sťažnostného dôvodu v zmysle prvá veta je nevyhnutné, aby sťažovatelia konkrétne špecifikovali právnu otázku a uviedli, prečo zaujal krajský súd nesprávny právny názor na jej riešenie. K uplatneniu tohto sťažnostného dôvodu kasačnej sťažnosti teda nepostačuje, ak sťažovatelia dôvod označia len ustanovením zákona. V danom prípade sa však sťažovatelia obmedzili len na uvedenie zákonného ustanovenia sťažnostného dôvodu ( ), pričom žiadne právne posúdenie veci krajského súdu, ktoré by pokladali za nesprávne, neuviedli. Keďže neuviedli žiadnu právnu otázku, ktorú mal správny súd v napadnutom uznesení nesprávne právne posúdiť, zákonite neuviedli ani v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

16. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti len opätovne zopakovali žalobné námietky tak, že v podstate skopírovali správnu žalobu. Sťažovatelia teda nenamietali právne posúdenie krajského súdu v napadnutom uznesení, ktorý zamietol ich žalobu v podstate z procesných dôvodov a nezaoberal sa prípadnou nečinnosťou žalovaných správnych orgánov v administratívnom reštitučnom konaní, ale

opätovne namietali procesný postup žalovaných správnych orgánov v administratívnom konaní a ich meritórne posúdenie reštitučnej veci. Kasačný súd v danej veci vychádza z obsahu kasačnej sťažnosti, ktorú sťažovatelia podali, pričom je viazaný sťažnostnými bodmi ( ). Ako bolo vyššie uvedené, zákon kladie na dôvody kasačnej sťažnosti podľa určité kvalitatívne požiadavky, ktoré musia byť splnené. Tento zákonný príkaz nie je samoúčelný, ale je vyjadrením toho, že kasačný súd sa má v zmysle zákonnej úpravy vo svojich rozhodnutiach zaoberať dôvodmi, ktoré má povinnosť konkrétne uviesť právny zástupca, ktorý je na to kvalifikovaný svojím vzdelaním a profesiou, a nie dôvody prípustnosti a dôvodnosti kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku sám vyhľadávať. V tomto smere právny zástupca sťažovateľov povinnosť stanovenú v veta prvá nesplnil, keď okrem toho, že len uviedol zákonné ustanovenie, podľa ktorého podáva kasačnú sťažnosť, neuviedol právne posúdenie veci krajským súdom, ktoré pokladá za nesprávne, ani v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Kasačný súd tak nemal základ pre jej vecné prejednanie.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené nedostatky kasačnej sťažnosti, keď neobsahovala náležitosť vymedzenú v (opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, z akých dôvodov podľa bola podaná) a zároveň bola splnená podmienka, že sťažovatelia boli súdom riadne poučení o povinnosti právneho zastúpenia v kasačnom konaní a nejde o prípad podľa a , kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa odmietol.

18. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté analogicky podľa a contrario v spojení s . Sťažovatelia procesne zavinili, že kasačná sťažnosť bola odmietnutá, preto právo na náhradu trov kasačného konania majú žalovaní. Týmto súd náhradu trov konania nepriznal, pretože neboli splnené podmienky v zmysle .

19. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.