Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_7Sžsk-76-2018.pdf
PDF · 124.89 KB
Case nature
Area
Subarea
7Sžsk/76/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: T.. Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX O. XXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 38798-2/2017-BA zo dňa 28.07.2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 27Sa/12/2017-72 zo dňa 26. apríla 2018, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline, č.k. 27Sa/12/2017-72 zo dňa 26. apríla 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
I.
Konanie pred krajským súdom 1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. 27Sa/12/2017-72 zo dňa 26. apríla 2018, podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 38798-2/2017-BA zo dňa 28.07.2017 a jemu predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina č. 700-1610726317-GC04/17 zo dňa 27.3.2017 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni priznal právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že z obsahu administratívneho spisu žalovanej zistil, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 27. marca 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina predpísala žalobkyni za obdobie september až december 2010 poistné a nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity celkovo vo výške 696,70 Eur. Podľa vyjadrenia žalovanej v čase, kedy bolo žalobkyni zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. 00201/2006/ OZ zo dňa 31. januára 2006 (rozhodnutie Žilinského samosprávneho kraja č. 5953/2010/OZ zo dňa 27. augusta 2010) bola žalobkyňa podľa údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou, držiteľkou aj ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu. Týmto oprávnením je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár č. L1A/ZA/0260/05 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. júna 2005), ktorú žalobkyni na jej žiadosť vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu nespochybňuje ani samotná žalobkyňa. Uvedenú skutočnosť - existenciu licencie L1A/ZA/0260/05 však krajský súd preukázanú nemal. Zo súdneho spisu však zistil, že Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu L1C na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár, v odbore dermatovenerológia licenciu L1C a to rozhodnutím č. L1C/ZA/0260/05 zo dňa 21.06.2005. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. júna 2015.
3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. „461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 5 písm. c/, § 14 ods. 1 písm. b/, postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
4. Krajský súd považoval v prejednávanej veci za potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status samostatne zárobkovo činnej osoby v rozhodnom období. Mal za to, že úlohou správneho súdu bolo vyriešenie právnej otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. V tomto smere krajský súd konštatoval, že z obsahu správneho spisu nebolo v konaní jednoznačne preukázané, že žalobkyňa naplnila status samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola držiteľkou iba licencie vydanej podľa § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. Preskúmaním zákonnosti rozhodnutia žalovanej mal za preukázané, že Žilinský samosprávny kraj žiadosti žalobkyne vyhovel a rozhodnutím č. 5953/2010/OZ zo dňa 27. augusta 2010 zrušil povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v odbore dermatovenerológia vydané Žilinským samosprávnym krajom, odborom zdravotníctva v Žiline č. 00201/2006/OZ zo dňa 31. januára 2006. Vzhľadom na uvedené krajský súd konštatoval, že pre výklad uvedenej právnej normy je rozhodujúce posúdenie ust. § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. Preskúmaním zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej, nebolo podľa názoru krajského súdu preukázané, že by žalobkyni - fyzickej osobe bola v rozhodnom období udelená licencia podľa § 68 ods. 1 písm. a/ alebo b/ zákona č. 578/2004 Z. z. Právne vyhodnotenie účinkov udelenia licencie na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár, ktorú žalobkyňa má od Slovenskej lekárskej komory podľa § 68 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z., podľa názoru krajského súdu tvorí jadro veci spornej medzi účastníkmi. Práve zmena zdravotníckeho zariadenia z fyzickej osoby na právnickú osobu bola dôvodom, aby žalobkyňa požiadala o vydanie licencie odborného zástupcu v povolaní lekár. Vydanie licencie odborného zástupcu na výkon činnosti odborného zástupcu v tej kategórii zdravotníckych pracovníkov, v ktorej má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť je, podľa krajského súdu, hmotnoprávnym predpokladom na vydanie povolenia právnickej osobe na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Potom, ak novovytvorená právnická osoba - poskytovateľ zdravotnej starostlivosti chcela poskytovať zdravotnú starostlivosť v kategórii lekár, bolo nevyhnutné, aby mala určeného odborného zástupcu s touto licenciou; týmto odborným zástupcom sa stala žalobkyňa. Žalobkyni ako fyzickej osobe bola udelená podľa § 68 ods. 1 písm. c/ zák. č. 578/2004 Z. z., preto vo vzťahu k nej nemožno aplikovať § 12 ods. 1 zák. č. 578/2004 Z. z. V konaní nebolo preukázané, že by žalobkyni ako fyzickej osobe bola udelená licencia podľa § 68 ods. 1 písm. a/ alebo b/ zák. č. 578/2004 Z. z. (licencia L1A alebo L1B) a ani to, že by kraj vydal rozhodnutie podľa § 12 ods. 2 zák. č. 578/2004 Z .z. Žalobkyňa tak nemá, podľa názoru krajského súdu, status SZČO podľa § 5 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z. z., preto na ňu nemožno aplikovať § 14 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. V ďalšom konaní uložil žalovanej povinnosť, aby sa v ďalšom konaní riadila právnym názorom správneho súdu vysloveným v tomto rozsudku ako aj v rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 4Sžso/63/2009 zo dňa 28. apríla 2010 a č. 1Sžso/38/2010 zo dňa 13. septembra 2011 až do okamihu, keď postupom podľa § 22 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch Najvyšší súd nevysloví iný právny záver.
II.
Kasačná sťažnosť žalovanej 5. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. Navrhovala, aby pôvodne najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 27Sa/12/2017 zo dňa 26. apríla 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
6. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná vyslovila svoj nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany krajského súdu a naďalej zotrvala na názore, že pri predpísaní poistného žalobkyni za obdobie september 2010 až december 2010 v sume 696,70 Eur vychádzala z dostatočne zisteného stavu veci.
7. Žalovaná poukázala na to, že podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 každá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná
mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 považovala za právne významné, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá žalovanej skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúcej fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. S uvedeným právnym názorom sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku 1Sžso/16/2010 z ktorého vyplynulo, že „Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase vyplýva, že vznik a aj zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazaný na zákonom predpokladané skutočnosti, a to na existenciu oprávnenia na vykonávanie podnikateľskej činnosti a na prekročenie zákonom stanovenej hranice príjmu z podnikania za predchádzajúci kalendárny rok. Vznikom oprávnenia na podnikanie nadobúda fyzická osoba status samostatne zárobkovo činnej osoby a súčasne s tým aj povinnosti vyplývajúce z povinného sociálneho poistenia, pričom toto poistenie zaniká zo zákona dňom zániku oprávnenia na podnikanie.“
8. Žalovaná pri posudzovaní skutočnosti, či žalobkyňa mala v spornom období status samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle ust. § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 vychádzala z údajov, ktoré jej Slovenská lekárska komora poskytla dňa 7.4.2016 na základe dohody o poskytovaní údajov z registra SLK. Uvedenou dohodou sa precizuje plnenie povinnosti ustanovenej v § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a Slovenská lekárska komora sa zaviazala sprístupniť údaje ohľadom licencií na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár z registra vedenom touto komorou (a to len licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej podľa ust. § 68 ods. 1 písm. a) zák. č. 578/2004 Z. z. (t.j. licencie L1A), nie údaje týkajúce sa ďalších typov licencií vydávaných podľa ust. § 68 ods. 1 písm. b/ a c/ (licencií L1B a L1C resp. L1D). Dňa 17.2.2015, bola Sociálnej poisťovni poskytnutá informácia, že žalobkyňa bola v období od 30. júna 2005 do 12. augusta 2015 držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. ZA/0260/05. S touto skutočnosťou oboznámila žalovaná krajský súd vo svojom vyjadrení k žalobe.
9. Vychádzajúc z ust. zák. č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov žalovaná vyslovila názor, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej podľa § 68 ods. 1 písm. a) citovaného zákona (L1A) je oprávnený priamo na základe predmetnej licencie vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť. Samotná licencia sa podľa právneho názoru žalovanej považuje za oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v ust. § 3 písm. a) druhý bod zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 a zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby.
10. Poukazom na uvedené mala žalovaná za preukázané, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/ZA/0260/05, ktorá jej zakladala v súlade s § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. To či žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon zdravotníckeho povolania vydanej podľa § 68 ods. 1 písm. b/ zák. č. 578/2004 Z. z. (licencie L1B) nepovažovala žalovaná za skutočnosť majúcu vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie č. 38798-2/2017-BA zo dňa 28. júla 2017. Rovnako nesúhlasila žalovaná ani z názorom krajského súdu, že v konaní nebola preukázaná existencia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. 00201/2006/OZ, udeleného žalobkyni Žilinským samosprávnym krajom dňa 31. januára 2006. Priamo v rozhodnutí č. 5953/2010/OZ zo dňa 27. augusta 2010 sa predmetné povolenie spomína, pričom sa tam uvádza že žalobkyni sa na jej žiadosť toto povolenie zrušuje ku dňu 31. augusta 2010.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaná zotrvala na svojom právnom názore, že pri predpísaní poisteného žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, pričom vychádzala z dostatočne zisteného stavu veci.
III.
Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej
12. K podanej kasačnej sťažnosti žalovanou sa písomne vyjadrila žalobkyňa, ktorá rozhodnutie krajského súdu považuje za vecne správne, pričom i naďalej zotrvala na dôvodoch svojej žaloby. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že rozhodnutia orgánov žalovanej boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a sú predčasné. Dôvody rozhodnutí ako aj vyjadrenie žalovanej nedávajú odpoveď na základnú otázku, na základe akej právnej úvahy dospela žalovaná k záveru, že samotná držba licencie L1A činí zo žalobkyne osobu oprávnenú na výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodnutia žalovanej nedávajú podľa názoru žalobkyne ani odpoveď na to, kedy jej vzniklo/malo vzniknúť z tohto titulu povinné poistenie podľa ust. § 5 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení.
13. Žalobkyňa uviedla, že relevantnou skutočnosťou pre vznik povinného poistenia je dosiahnutie príjmov. Keďže predmetnú licenciu žalobkyňa nevyužívala, nemohla z nej mať ani príjem. To že zákon o sociálnom poistení neupravuje explicitne situáciu, keď fyzická osoba disponuje dvoma oprávneniami na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (pričom žalobkyňa zásadne odmieta, že by licenciu L1A je takým oprávnením, aké má na mysli ust. § 5 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom poistení) a dosahuje príjmy len na základe jedného oprávnenia, ktoré zaniklo, nemôže povinné poistenie pokračovať len na základe formálnej existencie licencie L1A, pretože z nej žiadny príjem neplynul.
14. Vo vzťahu k existencii licencie L1A poukázala žalobkyňa na skutočnosť, že hoci jej existenciu nepopiera, v samotnom konaní nebola v materiálnej podobe žalovanou prezentovaná a v celom konaní sa jej obsahom ani nezaoberala. V rozhodnutiach žalovanej, ani v jej podaniach sa žalovaná nezaoberala zmyslom a účelom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v kontexte s ust. § 10, § 68 ods. 1 písm. a/ zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a celým systémom zdravotníckych predpisov, ktoré upravujú podmienky pre jej reálny výkon.
15. Záverom žalobkyňa uviedla presvedčenie, že pokiaľ zákon o poskytovateľoch, ktorý upravuje aj kompetencie SLK, nemá ustanovenie o doručovaní akýchkoľvek výstupov z informačného systému komory smerom k Sociálnej poisťovni, nie je možné také riešenie pripustiť na základe zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Za zarážajúcu považuje skutočnosť, sprístupňovanie údajov na základe § 233 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 338/2013 Z. z. so spätnou účinnosťou bez toho, aby také sprístupnenie malo zákonný podklad v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.
16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť.
IV.
Konanie pred kasačným súdom 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe zák. č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.
18. Podľa ust. § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.
19. Podľa ust. § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.
21. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 27Sa/12/2017-72 zo dňa 26. apríla 2018, ktorým krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. e/ a f/ S.s.p. rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 38798-2/2017-BA zo dňa 28.07.2017 a jemu
predchádzajúce rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1610726317-GC04/17 zo dňa 27.3.2017 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
22. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Sociálna poisťovňa ústredie č. 38798-2/2017-BA zo dňa 28.07.2017, ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie T.. Y. L. v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1610726317-GC04/2017 zo dňa 27. marca 2017 potvrdila. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a tohto zákona a § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobkyni za obdobie september 2010, október 2010, november 2010, december 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 99,16 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 413,81 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 137,80 Eur, poistné na rezervný fond v sume 45,93 Eur spolu v sume 696,70 Eur.
23. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 S.s.p.). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy (§ 135 ods. 1 S.s.p.). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 S.s.p.).
24. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
25. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou
nevykonal v súlade s právnou úpravou zákona č. 461/2003 Z. z., dospejúc k nesprávnemu právnemu záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu.
26. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni dlžné poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za označené obdobie v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. v platnom znení.
V.
Právne posúdenie kasačným súdom
27. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
28. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
29. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
30. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.
31. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a tohto zákona a § 178 ods. 1 písm. a/ ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala žalobkyni za obdobie september 2010, október 2010, november 2010, december 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 99,16 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 413,81 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 137,80 Eur, poistné na rezervný fond v sume 45,93 Eur spolu v sume 696,70 Eur. O odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 38798-2/2017-BA zo dňa 28.07.2017, ktorým odvolanie T.. Y. L. v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1610726317-GC04/2017 zo dňa 27. marca 2017 potvrdila.
32. Zo skutkových okolností nesporne vyplynulo, že žalobkyni bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore dermatovenerológia č. L1A/ZA/0260/05 zo dňa 21.6.2005, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.júna 2005. (fotokópia licencie je obsahom spisu) Z evidencie Sociálnej poisťovne vyplynulo, že predmetná licencia zanikla dňa 12.8.2015. Ďalej bolo zrejmé, že žalobkyňa podala dňa 31.8.2010 na pobočku Sociálnej poisťovne Žilina Registračný list fyzickej osoby - odhlášku z povinného poistenia s dňom zániku poistenia ku dňu 31.8.2010, ktorá bola dňa 5.5.2017 zo strany žalobkyne stornovaná a bol podaný nový Registračný list fyzickej osoby - odhláška s dátumom zániku poistenia ku dňu
31.12.2010. Z uvedeného je tak zrejmé, že otázka právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia nebola sporná. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá sa s otázkou postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia zaoberala ako s predbežnou otázkou a túto vyhodnotila ako nespornú s tým, že v prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva a v rozhodujúcom období mala príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká resp. pokračuje.
33. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako poistencovi za obdobie september 2010 až december 2010 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie v sume a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 696,70 Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplynulo, že krajský súd sa pri prieskume zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia nesprávne zameral na posúdenie otázky postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osobe pre účely sociálneho poistenia v spornom období a to aj napriek tomu, že status žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby nebol v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia sporný, nakoľko žalobkyňa pôvodne podaný Registračný list fyzickej osoby - odhlášku stornovala a podala nový Registračný list fyzickej osoby - odhlášku s vyznačeným dňom zániku povinného poistenia na deň 31.12.2010. V konaní o predpísaní dlžného poistného bola zo strany Sociálnej poisťovne otázka statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby posúdená ako predbežná otázka, nakoľko žalobkyňa v odvolaní voči rozhodnutiu o predpísaní dlžného poisteného uviedla, že výkon samostatnej zárobkovej činnosti riadne ukončila dňom 31.8.2010. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu poukazujúc na skutkové zistenia opísané vyššie, taktiež nepovažuje status žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia za sporný.
34. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu najvyšší správny súd mal preukázané, že krajský súd sa nesprávne sústredil na posudzovanie statusu žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia na základe čoho, nevyhodnocoval skutkové zistenia vo vzťahu k predmetu prieskumu čoho dôsledkom bol jeho nesprávny právny záver o nedostatočne zistenom skutkovom stave správnym orgánom. Navyše nechal krajský súd úplne bez povšimnutia skutkové zistenia predkladané v preskúmavanom konaní žalovanou. Krajský súd tieto skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijak nevyhodnotil a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi nijak nevysporiadal, majúce za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
35. Podľa § 139 ods. 2 S.s.p. v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
36. Najvyšší správny súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010 sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 37. Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, (súčasná úprava v § 139 ods. 2 SSP), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t.j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ... . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“
38. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).
39. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a v neposlednom rade ani judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ktorého činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nadviazal pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k nezákonnosti rozsudku z formálnych dôvodov.
40. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že z odôvodnenia krajského súdu nie je zjavné, v akom rozsahu podrobil súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ako aj jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných krajským súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutkových zistení ustálil svoj právny záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, pričom nechal bez povšimnutia namietanú argumentáciu žalovanej.
41. Vychádzajúc z uvedeného vyššie najvyšší správny súd konštatuje, že tým, že sa správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí nesprávne zameral na posúdenie právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby pre účely sociálneho poistenia, hoci táto otázka nebola v čase predpísania dlžného poistenia sporná, a skutkové zistenia nevyhodnotil vo vzťahu k predmetu prieskumu vec nesprávne právne posúdil a súčasne tým, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne nechal bez povšimnutia zásadné skutkové zistenia pre správne právne posúdenie veci, zaťažil odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho podstatnej časti nejasnosťou, neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou a v neposlednom rade aj nepresvedčivosťou, ktorá skutočnosť podmieňuje nezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku odôvodnenia, majúce za následok jeho nesúlad s právami v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
42. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší správny súd námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
43. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
44. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť
zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).
45. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.