Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_30S-114-2021.pdf
PDF · 73.44 KB
Case nature
Subarea
30S/114/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členov senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka: 1/ ŽP EKO QELET a.s., so sídlom Československej armády 1694, 036 01 Martin, IČO: 36421120, 2/ Mesto Martin, so sídlom mestského úradu Nám. S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/011938-002 zo dňa 10.05.2021, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu zo dňa 14.07.2021 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.07.2021 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP3-2021/011938-002 zo dňa 10.05.2021 a v aplikácii s § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku aj zrušenia rozhodnutia Okresného úradu Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-MT-OSZP-2020/014968-024 zo dňa 16.12.2020 a vrátenia veci Okresnému úradu Martin ako orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Mesta Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-MT-OSZP-2020/014968-024 zo dňa 16.12.2020 potvrdil. Prvostupňový správny orgán rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti „Rozšírenie činnosti zariadenia na zber a výkup odpadov - Martin“, predložená navrhovateľom ŽP EKO QELET a.s., so sídlom Československej armády 1694, 036 01 Martin, IČO: 36421120, ktorá sa bude realizovať v k. ú. Q. na pozemkoch parc. č. KN-C 3476/5, 3476/9, 3476/10, 3476/11, 3476/12, 3478/5, 3478/10, 3483/2, 3483/7, 3483/8, 3483/44, 3483/53, 3483/75, 3483/76, 3483/77, 3483/80, 3483/92, 4353/34, sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Žalobca sa označil za advokáta verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Žalobca v žalobe namieta nesplnenie kvalitatívnych a zákonných náležitostí na formu a obsah odôvodenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Ťažiskovým žalobným bodom je námietka nevykonania konzultácií podľa § 63 zákona č. 24/2006 Z.z.
2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 Správneho súdneho poriadku. Návrh odôvodnil tým, že okamžitý výkon alebo právne následky, najmä prvostupňového rozhodnutia, hrozia závažnou ujmou na životnom prostredí a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným poriadkom. Dôvodnosť odkladného účinku zakladal žalobca najmä na tom, že s ohľadom na neaplikovanie eurokonformného výkladu zákona neboli zistené všetky relevantné
vplyvy na životné prostredie ako aj to, že neboli uložené všetky opodstatnené zmierňujúce opatrenia. Ďalšia projektová príprava a najmä realizácia zámeru s takýmito nedostatkami môže spôsobiť taký zásah do životného prostredia, ktorý sa ukáže ako „príliš veľký“ a súčasne nedostatočne kompenzovaný zmierňujúcimi opatreniami. Žalobca poukázal na to, že v práve životného prostredia sa uplatňuje zásada preventívnej opatrnosti podľa § 13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí. Pochybnosti o tom, či je zámer príliš zasahujúci do životného prostredia s nedostatočnými zmierňujúcimi opatreniami nesmie byť prekážkou účinnej ochrane životného prostredia aj tým, že sa prizná odkladný účinok správnej žalobe.
3. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 05.11.2021. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku žalovaný uviedol, že žalobca nedostatočne konkretizuje hroziace následky, ktoré by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia mohli nastať a spôsobiť tak závažnú ujmu na životnom prostredí. Návrh na priznanie odkladného účinku tak nespĺňa zákonné požiadavky v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/125/2019 zo dňa 06.08.2019: „Vychádzajúc z koncepcie SSP o odkladnom účinku správnej žaloby je možné konštatovať, že pre priznanie týchto účinkov nestačí, aby existovala potencialita akejsi hrozby. Hrozba pritom musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty, na ktorom je budovaný právny štát. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách, a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením ust. § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto súd vyžaduje, aby navrhovateľ odkladného účinku jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.“
4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 185 písm. a) SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
5. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného
vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.
6. Správny súd skúmal, či by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma na životnom prostredí v zmysle § 185 písm. a) SSP. Žalobcom uvedený dôvod - hrozba ujmy na životnom prostredí je v rovine všeobecného tvrdenia. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež riadne preukázať. Tejto povinnosti, teda splnenia osobitnej náležitosti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa žalobca nezbaví poukazom na zásadu preventívnej opatrnosti uplatňujúcej sa v práve životného prostredia. Keďže žalobca žiaden dôvod, pre ktorý by mal súd priznať správnej žalobe odkladný účinok, súdu nepreukázal, správny súd návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyhovel a pri aplikácii § 188 SSP návrh zamietol.
7. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť.