Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3To-115-2021.pdf
PDF · 88.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/115/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Adriány Považanovej a JUDr. Štefana Nováka, LL.M., v trestnej veci obžalovaného P. O., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 15.12.2021, o odvolaní obžalovaného P. O. a poškodeného Q. C., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 10T/16/2021 zo dňa 30.08.2021, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaného P. O. a poškodeného Q. C. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom sp.zn. 10T/16/2021 zo dňa 30.08.2021 uznal obžalovaného P. O. vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 31.10.2017 v presne nezistenom čase v popoludňajších hodinách na parkovisku M. - D. v Q., na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol Q. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. č. XXXX/XXA, Z., a to tým spôsobom, že ho po predchádzajúcej slovnej hádke niekoľkokrát udrel zatvorenou päsťou do oblasti tváre, následkom čoho Q. C. spadol na zem, čím mu spôsobil zranenia, a to pomliaždenie pravej očnice s krvnou podliatinou a zlomeninu spodiny pravej očnice, s komunikáciou do pravej hornočeľustnej prínosovej dutine a s prítomnosťou krvi v tejto dutine s predpokladanou dobou liečenia a pracovnej neschopnosti 3-5 týždňov, pričom obmedzenia v obvyklom spôsobe života trvali do 1 mesiaca. Za to okresný súd obžalovanému P. O. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výške 500,- Eur. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, okresný súd uložil obžalovanému náhradný trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd odkázal poškodeného Q. C. s nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, a to proti všetkým výrokom rozsudku, ako aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, a to podaním zo dňa 10.09.2021, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 10.09.2021, ktoré písomne doplnil o dôvody, podaním zo dňa 20.10.2021, doručené okresnému súdu dňa 21.10.2021. Obžalovaný v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedol, že súhlasí s rozsudkom okresného súdu čiastočne, ohľadne odôvodnenia na strane 5, druhý odsek, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané to, ako došlo k zraneniu malíčka poškodeného, kde sám poškodený nevedel uviesť, ako prišlo k tomuto zraneniu. Uvedené svedčí o tom, že poškodený musel byť značne pod vplyvom alkoholu, keď si takéto zásadné veci nepamätá. Taktiež vyjadril súhlas s odôvodnením súdu v tom zmysle, že práve poškodený svojím nevhodným správaním vyvolal konflikt a nevhodne sa pod vplyvom alkoholu správal aj k iným kolegom, ktorých otravoval a chytal ich pod krk. Tieto skutočnosti mali vplyv na čiastočnú modifikáciu obžaloby zo strany súdu, ako aj na uložený trest. Naproti tomu však súd považoval za preukázané, že obžalovaný mal napadnúť poškodeného, čím sa mal dopustiť prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a mal poškodenému spôsobiť zranenia - pomliaždenie pravej očnice s krvnou podliatinou a zlomeninu pravej očnice s dobou liečenia
a pracovnej neschopnosti 3 až 5 týždňov, pričom obmedzenia v obvyklom spôsobe života trvali do jedného mesiaca, čím mal spáchať prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Aj keď súd čiastočne modifikoval obžalobu v tomto zmysle, že vypustil zranenie malíčka, ostatné okolnosti incidentu považoval za preukázané, na základe vykonaných dôkazov, s čím sa obžalovaný nestotožnil. Uviedol, že od vznesenia obvinenia tvrdí, že trestné konanie je vedené voči jeho osobe neoprávnene, nezákonne a neprimerane dlho (skutok sa mal stať dňa 31.10.2017, čo je skoro štyri roky). Súd nesprávne vyhodnotil dôkazy v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. jednotlivo aj v ich súhrne a tým nesprávne právne a skutkovo vec posúdil. Obžalovaný tiež uviedol, že od samého začiatku tvrdí, že medzi poškodeným a ním bola len slovná výmena názorov, ktorú vyprovokoval poškodený, avšak on ho nemal dôvod udrieť, ani kopať tak, ako to tvrdí poškodený. Pokiaľ by bola verzia poškodeného pravdivá, jeho zranenia by museli byť závažnejšieho charakteru. Súd za smerodajné na ustálenie viny označil znalecký posudok doc. Z.. S., ktorý opísal, že zranenia očnice a oka s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli úderom a výpoveď svedka Z., ktorý uviedol, že sa mu obžalovaný mal na druhý deň priznať, že poškodeného udrel, čo od začiatku obžalovaný popiera. Aj keď znalec uviedol, že takéto zranenia vznikli s najväčšou pravdepodobnosťou úderom, neznamená to automaticky, že takýto úder dal poškodenému obžalovaný. Svedok Z. je dlhodobým kamarátom poškodeného, títo sa pravidelne stretávajú, a preto jeho výpoveď nemôže byť kľúčová pre uznanie viny, kde tento navyše ani nebol na mieste samom v uvedený deň a uvádza len sprostredkované informácie. Žiadny zo svedkov, ktorých označil poškodený, nepotvrdili jeho verziu, práve naopak, títo uviedli, že poškodený bol značne pod vplyvom alkoholu, bol agresívny, tackal sa a nie je vylúčené, že mohol mať konflikt aj s inými osobami na parkovisku, kde bolo niekoľko desiatok vodičov kamiónov. Okrem výpovede svedka - poškodeného, ktorý mimochodom v prípravnom konaní uviedol, že ho mal kopať svedok U., neexistuje žiadny priamy dôkaz, ktorý by obžalovaného usvedčoval zo spáchania uvedených skutkov. Obžalovaný poukázal na rozhodnutie publikované pod č. R-38/68-IV. Obžalovaný tiež v odôvodnení podaného odvolania uviedol, že v prípade, ak zoberieme do úvahy, že spôsobenie akéhokoľvek zranenia nebolo preukázané v príčinnej súvislosti s údajným útokom na poškodeného, nie je možné posudzovať takýto incident ako hrubú neslušnosť alebo výtržnosť aj s poukazom na to, že práve poškodený bol ten, ktorý vyvolal konflikt, ako to správne konštatuje súd. Obžalovaný tiež poukázal na to, že je bezúhonnou osobou, ktorá sa stará o rodinu, zamestnávatelia sú s nim spokojní, nikdy nemal žiadne problémy s inými kolegami. Naproti tomu konanie a správanie poškodeného považuje za zjavne špekulatívne so snahou sa obohatiť, o čom svedčia aj listinné dôkazy súvisiace s náhradou škody, ktorú poškodený od obžalovaného požaduje, značne ju nezákonne navýšil. Použitie zásady ,,in dubio pro reo“ by sa malo aplikovať vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o nejakej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, čo je jednoznačne tento prípad. Pokiaľ existujú o otázke viny obvineného naďalej rozumné pochybnosti, ktoré nie je možné odstrániť inými dôkazmi, je nutné rozhodnúť v jeho prospech (oslobodiť ho spod obžaloby). Obžalovaný záverom navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a rozhodol sám rozsudkom s poukazom na § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný (prečin výtržníctva) v zmysle § 285 písm. a) Tr. por. a že skutok spáchal obžalovaný (prečin ublíženia na zdraví) v zmysle § 285 písm. c) Tr. por. Proti rozsudku okresného súdu podal tiež odvolanie prostredníctvom splnomocneného zástupcu poškodený Q. C., napádajúc ho vo výroku o náhrade škody. Uviedol, že v prípravnom konaní si uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 8.064,04 Eur. Pri preštudovaní spisu náhradu škody uplatnil vo výške 8.306,04 Eur, pričom k uvedenej sume doložil všetky relevantné podklady. Poukázal na záverečný návrh intervenujúceho prokurátora na hlavnom pojednávaní dňa 30.08.2021, kedy tento navrhol zaviazať obžalovaného na náhradu škody vo výške 3009,60 Eur a so zvyškom poškodeného odkázať na civilný proces. Prokurátor pri výške náhrady škody vychádzal zo znaleckého posudku Z.. S., ktorú výšku poškodený už v prípravnom konaní spochybňoval. Súd prvého stupňa na jednej strane uznal obžalovaného vinným a na strane druhej poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilné konanie. S týmto postupom súdu poškodený nesúhlasí. Ak súd uznal obžalovaného vinným, mal potom rozhodnúť aj o náhrade škode, keď aj nie v celosti, tak aspoň v časti a odkázať poškodeného na civilný proces len so zvyškom nároku na náhradu škody. Poškodený navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade škody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol sám vo veci rozsudkom a obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému spôsobenú škodu vo výške 8.306,04 Eur. Verejné zasadnutie konané dňa 15.12.2021 krajský súd uskutočnil v neprítomnosti obžalovaného P. O., ktorý prostredníctvom obhajcu odvolaciemu súdu doručil prehlásenie v zmysle § 293 Tr. por. o tom, že verejné zasadnutie sa má vykonať v jeho neprítomnosti. Verejné zasadnutie krajský súd tiež vykonal v
neprítomnosti poškodeného Q. C., ktorého neúčasť na verejnom zasadnutí ospravedlnil jeho zástupca A.. N. U.. Na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.12.2021 sa obhajca obžalovaného pridržal podaného odvolania a v podrobnostiach naň odkázal. Navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, keďže nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Čo sa týka odvolania poškodeného, toto navrhol zamietnuť. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť, nakoľko považuje rozsudok za zákonný a správny. Čo sa týka odvolania poškodeného, toto takisto navrhol zamietnuť, keďže už prvostupňový súd zo skutkovej vety vypustil poranenie malíčka, dokazovanie ohľadne náhrady škody by presahovalo dokazovanie v adhéznom konaní. Splnomocnený zástupca poškodeného sa na verejnom zasadnutí plne pridŕžal písomného odvolania poškodeného a v podrobnostiach naň poukázal. Navrhol vyhovieť odvolaniu poškodeného v zmysle petitu tohto odvolania. Čo sa týka odvolania obžalovaného, toto navrhol zamietnuť. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, na základe odvolania tak obžalovaného, ako aj poškodeného zistil, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a treste a tiež o náhrade škody, proti ktorým odvolatelia podali odvolania a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané prihliadal i pre prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. Po uvedenom procesnom postupe dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného P. O. a ani odvolanie poškodeného Q. C. nebolo podané dôvodne. V prvom rade krajský súd musí konštatovať, že skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom v napadnutom rozsudku má oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré okresný súd vyhodnotil v súlade s požiadavkami § 2 ods. 12 Tr. por. V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s požiadavkami ust. § 168 ods. 1 Tr. por. stručne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z tohto odôvodnenia je tiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní vykonal výsluch obžalovaného a vypočul svedkov Z., E., U., Z., H. a ďalších. Prostredníctvom video prenosu uskutočnil vypočutie Z.. N. S., S.. Po vykonanom dokazovaní, mal okresný súd nesporne preukázanú existenciu zranení poškodeného, ktorých rozsah bol verifikovaný posudkom Z.. S.. Poškodený utrpel pomliaždenie pravej očnice s krvnou podliatinou a zlomeninu spodiny pravej očnice s komunikáciou do pravej hornočelustnej prínosovej dutiny a prítomnosťou krvi v tejto dutine a odtrhnutie vystierača (šľachy) malíčka v oblasti úponu. Znalec doc. Z.. S. popísal, že k zraneniu očnice a oka došlo s najväčšou pravdepodobnosťou úderom päsťou. Nevylúčil síce, že by k zraneniu mohlo dôjsť aj inak (pádom), avšak sám za 30 rokov praxe sa nestretol s tým, aby takéto zranenie nevzniklo úderom päsťou. Argumentáciu znalca podporenú dlhoročnou praktickou skúsenosťou považoval okresný súd za takú závažnú a dôveryhodnú, že otázku mechanizmu vzniku zranenia oka a očnice považoval za preukázanú. I keď žiaden zo svedkov nevidel priamo útok obžalovaného na poškodeného, okresný súd mal na základe svedeckých výpovedí preukázaný verbálny konflikt medzi obžalovaným a poškodeným. Niektorí svedkovia však uviedli, že na druhý deň počuli o konflikte medzi obžalovaným a poškodeným. Kľúčovým svedectvom pre okresný súd bola výpoveď svedka Z., ktorý uviedol, že mu obžalovaný povedal, že sa s poškodeným pobil a dvakrát ho udrel. I keď v súvislosti s týmto svedkom ide o dlhoročného kamaráta poškodeného, súd túto výpoveď nespochybnil, pretože svedok uviedol, že s obžalovaným vychádza dobre a súd nevidel dôvod, prečo by sa svedok mal podieľať na krivom obvinení obžalovaného. Na základe výpovedí poškodeného a svedka Z. mal okresný súd jednoznačne preukázané, že k zraneniu oka očnice poškodeného došlo úderom päsťou a poškodeného udrel obžalovaný. Prvostupňový súd teda správne považoval za preukázané, že obžalovaný P. O. napadol Q. C., čím sa dopustil prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a spôsobil mu zranenie - pomliaždenie pravej očnice s krvnou podliatinou a zlomeninu spodiny pravej očnice, s komunikáciou do pravej hornočeľustnej prínosovej dutiny a s prítomnosťou krvi v tejto dutine, s predpokladanou dobou liečenia a pracovnej neschopnosti 3 až 5 týždňov, pričom obmedzenia v obvyklom spôsobe života trvali do jedného mesiaca, čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nepochybne vyplynulo, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom, ktorý sčasti zodpovedal skutkovým zisteniam uvedeným v obžalobe. V tomto smere si osvojil argumentáciu prvostupňového súdu a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie rozsudku, vrátane vyhodnotenia dôkazov na strane 4 a 5. Odvolací súd zdôrazňuje,
že výpoveď poškodeného a svedka Z., čo sa týka existencie zranení poškodeného, boli verifikované znaleckým posudkom Z.. S.. Ďalšie svedecké výpovede svedka E., Z., L. a O. hovoria o konflikte medzi obžalovaným a poškodeným a teda tiež podporujú svedeckú výpoveď poškodeného a aj svedeckú výpoveď svedka Z., ktorému mal o konflikte medzi poškodeným a obžalovaným hovoriť obžalovaný s tým, že obžalovaný svedkovi Z. povedal, že sa s poškodeným pobil a dvakrát ho udrel. Súhrn priamych dôkazov, a to výpoveď poškodeného a výpoveď svedka Z. a tiež súhrn ďalších nepriamych dôkazov, výpovede svedkov E., Z., L. a O. vytvárajú logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného. Námietky obžalovaného teda, že žiaden zo svedkov, ktorých označil poškodený, nepotvrdili jeho verziu, neboli dôvodné. Na druhej strane odvolací súd musí poznamenať, že obžalovaný okrem svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne dôkazy. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák., trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob páchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa a jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pokiaľ ide o druh a výmeru trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s výrokom súdu prvej inštancie aj v tomto smere. Prvostupňový súd správne ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1:1 a tiež správne prihliadol na okolnosti prípadu a tiež na osobu obžalovaného, a teda že na nápravu páchateľa postačí aj alternatívny trest. Uloženie peňažného trestu vo výške 500,- Eur a zároveň aj uloženie náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace v dostatočnej miere dosiahne účel trestu a zároveň obsahuje v primeranom rozsahu prvky represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie a takýto trest zodpovedá všetkým požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. Čo sa týka odvolania poškodeného, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo preukázané zranenie malíčka u poškodeného, teda že zranenie malíčka spôsobil obžalovaný. Je teda potrebné objektivizovať mieru zavinenia obžalovaného vo vzťahu k poškodeniu malíčka poškodeného. Okresný súd správne uzavrel, že toto zisťovanie však prekračuje rámec trestného konania a trestné konanie by sa neúmerne predĺžilo. Preto záver okresného súdu a jeho rozhodnutie o tom, že poškodeného odkázal s nárokom na náhradu škody na civilné konanie, je takisto správne. Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie uvedené dôvody považoval krajský súd odvolanie obžalovaného P. O. ako aj odvolanie poškodeného Q. C. za nedôvodné, preto pomerom hlasov 3:0 rozhodol a odvolanie obžalovaného P. O. a poškodeného Q. C. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.