Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/65/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: U.. P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XX, XXX XX P. E., zastúpený: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 811 08 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7381-5/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. - 32 z 31. mája 2021, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Rozhodnutie krajského súdu

1.Krajský súd v Nitre uznesením č. k. - 32 zo dňa 31. mája 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa v spojení s (ďalej len „“) odmietol žalobu ako neprípustnú, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 7381-5/2021-BA zo dňa 03. 02. 2021, ktorým žalovaná zastavila konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č. Pd 116/19/4402-8 zo dňa 6. septembra 2019, ktorý podal prokurátor proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice, č. 700-1311004617- GC04/17 zo dňa 13. júla 2017 vo veci predpísania poistného samostatne zárobkovo činnej osobe pánovi U.. P. X., rodné číslo: XXXXXX/XXX, bytom B. XX, XXX XX P. E. z dôvodu, že prokurátor vzal podaný protest prokurátora späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.

II.

Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozhodnutiu krajského súdu

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej len „sťažovateľ“). Navrhoval, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Sťažovateľ konštatoval, že v dôsledku späťvzatia protestu prokurátora a s tým spojeného rozhodnutia žalovanej, bolo absolútne zmarené právo sťažovateľa na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na príslušnom súde. Späťvzatím protestu bolo zmarené právo sťažovateľa na súdnu ochranu. Žalovaná pri rozhodovaní o zastavení konania celkom opomenula skúmať zákonnosť späťvzatia protestu. Správny súd takisto opomenul, že späťvzatiu predchádzal nezákonný pokyn generálnej prokuratúry do rozhodovacej autonómie

podriadeného prokurátora vzťahujúcej na dispozíciu s protestom. Sťažovateľ ďalej uviedol, že podľa sú preskúmateľné tie procesné rozhodnutia, ktoré mohli mať za následok zásah do práv žalobcu. O tom, že napadnuté rozhodnutie je takým rozhodnutím, svedčí to, že iné správne súdy toto rozhodnutie meritórne preskúmavajú.

III.

Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu

3. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila. Navrhovala, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. V dôvodoch vyjadrenia zotrvala na právnom názore, že postupovala správne a v súlade so zákonom, ak konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Levice č. Pd 116/19/4402-8 proti právoplatnému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, Levice, č: 700-1311004617- GC04/17 zo dňa 13. júla 2017, vo veci predpísania poistného, zastavila podľa o prokuratúre (ďalej len „“) z dôvodu, že prokurátor dňa 28. 01. 2021 zobral podaný protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté.

IV.

Konanie a rozhodnutie kasačného súdu

4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( a ), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa , postupom podľa bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

5. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

6. Podľa , na konanie na kasačnom súde sa primerane použijú ustanovenia druhej časti tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa , kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu.

8. Podľa , kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

9. Podľa , prokurátor je oprávnený vziať protest späť.

10. Podľa , ak prokurátor vzal protest späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté, orgán verejnej správy konanie o proteste prokurátora rozhodnutím zastaví.

11. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis žalovanej, kasačný súd zistil, že žalovaná konanie o proteste prokurátora Okresnej prokuratúry Levice, č. Pd 116/19/4402-8 zo dňa 06. 09. 2019, ktorý bol podaný proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311004617- GC04/17 zo dňa 13. júla 2017, vo veci predpísania poistného samostatne zárobkovo činnej osobe pánovi P. X., rodné číslo: XXXXXX/XXX, zastavila, pretože prokurátor vzal podaný podnet späť predtým, ako bolo o ňom rozhodnuté s odkazom na a . Prokurátor protest zo dňa 06. 09. 2019 vzal späť z dôvodu rešpektovania rozhodnutia veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 11. 2020, spis. zn. . Kasačný súd nemal za preukázané a rovnako ani zo súdneho spisu nevyplývalo, že protest prokurátora bol vzatý späť z dôvodu usmernenia Generálnej prokuratúry SR č. VI/3 Gd 1/21/1000-3 zo dňa 05. 01. 2021, na čo upozorňuje opakovane sťažovateľ. Túto námietku kasačný súd preto vyhodnotil ako nedôvodnú. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe a rovnako aj kasačnej sťažnosti spája späťvzatie protestu prokurátora a s tým spojeného rozhodnutia žalovanej s jeho zmareným právom na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov prostredníctvom správnej žaloby podanej zo strany prokurátora na súde, kasačný

súd súhlasí s právnym názorom správneho súdu, že v danom prípade späťvzatie protestu nemohlo mať na následok ujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, keďže na podanie protestu nie je zákonný nárok, a preto v ďalšom na argumentáciu krajského súdu poukazuje.

12. Kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Ustanovenie negatívne vymedzuje právomoc správnych súdov. Konkrétne ust. stanoví, že zo súdneho prieskumu sú vyňaté predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia. Zastavenie konania predstavuje jednu z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. Z toho možno dôvodiť, že ide o procesné rozhodnutie, ktoré sa netýka vedenia konania, ale ukončuje konanie bez meritórneho rozhodnutia. Kasačný súd tiež poukazuje na to, že spôsob skončenia konania o proteste prokurátora v prípade, ak protest prokurátora je vzatý späť, je vymedzený zákonodarcom v ust. . Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd konštatuje. Žalovaná v preskúmavanom prípade postupovala v zákonných medziach („späťvzatie protestu prokurátora je dôvodom pre zastavenie konania o ňom“ - obdobne dôvodová správa k o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím , a a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Uvedeným postupom nemohlo byť preto zmarené právo sťažovateľa na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Takýto právny názor prijal aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí, zo dňa 28. apríla 2021, v ktorom konaštatuje: „samotné presvedčenie sťažovateľa, že nejaké rozhodnutie, resp. postup sú nesprávne, neznamená, že takéto rozhodnutie je skutočne nezákonné. Navyše rozhodnutie o zastavení konania o proteste prokurátora je priamym procesným dôsledkom , to znamená, že Sociálna poisťovňa, postupujúc podľa príslušného zákona, nemala inú možnosť, len toto konanie formálne zastaviť“. Rozhodnutie, ktorým sa po späťvzatí protestu zastavilo konanie o ňom, je tak procesným rozhodnutím, ktoré nemohlo mať vplyv na práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti účastníkov konania, z ktorých dôvodov predmetné rozhodnutie podľa ust. je vylúčené zo súdneho prieskumu správnymi súdmi.

13. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa dispozičného práva prokurátora súvisiacu s protestom prokurátora. V zmysle ust. protest prokurátora je právnym prostriedkom dozoru, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy (netrestný dozor prokuratúry). Ide o základný a imanentný právny prostriedok netrestného dozoru prokuratúry. Podanie protestu prokurátora je oprávnením prokurátora, ktoré tento realizuje, ak sa domnieva, že správnym aktom orgánu verejnej moci bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis a súčasne boli pre takýto postup splnené podmienky ustanovené . Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. - 13 zo 16. júna 2021 konštatuje: „Dispozičné oprávnenie k protestu prokurátora patrí po celý čas konania o proteste prokurátora výlučne prokurátorovi, ktorý ho podal, prípadne nadriadenému prokurátorovi“. Z uvedeného vyplýva, že prokurátor, ktorý podal protest, má právomoc aj takýto protest vziať späť. Späťvzatie protestu prokurátora nemá povahu vybavenia podnetu, ale výlučného dispozičného úkonu prokurátora v konaní, a preto jeho vykonanie nemusí prokurátor odôvodňovať ani konajúcemu orgánu verejnej moci, ani účastníkom konania o proteste prokurátora a ani tej osobe, ktorá podnetom podanie protestu iniciovala. V rozhodnutí sp. zn. zo dňa 13. mája 2021 ústavný súd tiež konštatuje: .... „Z toho je zrejmé, že žiadnym iným spôsobom ako riadnym vybavením podnetu na podanie protestu prokurátora nereguluje nielen jeho rozhodnutie o tom, či protest podá, ale ani to, že či následne protest zoberie späť. Preto je vo vzťahu k opatreniu prokurátora, ktorým rozhodol o späťvzatí protestu z pohľadu ústavných práv sťažovateľa, nedôvodná jeho argumentácia o tom, aké boli, či mali byť či už vecné alebo inštitucionálne pohnútky prokurátora pri jeho rozhodnutí zobrať protest späť alebo na ňom zotrvať“. Ústavný súd aj v ďalších rozhodnutiach napr. sp. zn. -20 zo 20. apríla 2021, - 13 zo 13. mája 2021, - 13 zo 22. júna 2021, prijal právny záver, že vzhľadom na to, že takáto povinnosť prokurátorovi nie je daná zákonom, nemôže dôjsť späťvzatím protestu prokurátora, k zásahu do subjektívnych práv účastníka konania o proteste prokurátora, resp. podávateľa podnetu Vychádzajúc z uvedeného vyššie kasačný súd konštatuje, že konanie o proteste prokurátora nie je určené na uplatňovanie subjektívnych práv účastníkov správneho konania, a preto ani zastavenie tohto konania nemôže znamenať zásah do subjektívneho práva týchto účastníkov.

14. K sťažovateľovým námietkam vo vzťahu k zásahu do jeho práva na súdnu ochranu podľa SR, kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR ( - 13 zo dňa 13. mája 2021), v ktorom ústavný súd konštatoval, že z výkonu právomocí prokuratúry, ktoré sa môžu prejaviť aj podaním a následným späťvzatím už podaného protestu, nemožno vyvodiť porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa SR. Kasačný súd súčasne zdôrazňuje, že sťažovateľ mal vlastnú možnosť využiť právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa a 2 SR. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd za preukázané, že sťažovateľovi bolo doručené pôvodné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Levice č. 700-1311004617-GC04/17 zo dňa 13. júla 2017 a bol v ňom riadne poučený, že proti nemu môže podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Žalobca nevyužil svoje právo podať odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, čím sa sám pripravil o právo domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti tohto rozhodnutia, teda vlastným opomenutím neuplatnil svoje práva podľa a 2 .

15.Vychádzajúc z právnych záverov uvedených vyššie najvyšší správny súd dôvody, žalobcom vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal nezákonnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodov podľa , , vyhodnotil ako nedôvodné, ktoré nemohli spochybniť vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa ako nedôvodnú zamietol.

16. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal. Žalobcovi ich náhradu nepriznal z dôvodu jeho neúspechu v tomto konaní ( v spojení s ) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s veta prvá ).

17. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.