Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ssk/75/2021

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne: D.. B.. V. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XX, XXX XX B., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, 811 08 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. - 40 zo dňa 17. augusta 2021, t a k t o

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. - 40 zo dňa 17. augusta 2021 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. - 40 zo dňa 17. augusta 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ a „správny súd“) odmietol podanie žalobkyne podľa (ďalej len „“). V odôvodnení skonštatoval, že napriek zaslanej výzve (č. k. - 34) žalobkyni na opravu a doplnenie podania, ktoré bránili vecnému preskúmaniu, a to najmä z dôvodu chýbajúcich konkrétnych skutkových a právnych dôvodov, pre ktoré považuje žalobkyňa napadnutý výrok rozhodnutia žalovaného za nezákonný, označila dôkazy, ak ich navrhuje vykonať a v neposlednom rade, aby naformulovala návrh výroku rozhodnutia a napriek doplnenému podaniu zo strany žalobkyne, ktoré podľa názoru správneho súdu nebolo v súlade so zaslanou výzvou správneho súdu, nemohol správny súd žalobkyne podanie riadne prejednať a rozhodnúť. Záverom správny súd konštatoval, že žalobný návrh, ktorý žalobkyňa v doplnenom podaní sformulovala, nemohol byť prejednaný a o ňom rozhodnuté, vzhľadom na to, že sa voči žalovanému domáha splnenia povinnosti pozostávajúcej z úhrady dlžnej sumy vo výške 7.775,50 eur, a takto naformulovaný nárok môže byť predmetom prieskumu len v oblasti súkromného práva (občianskoprávny spor), čím je s odkazom na vylúčený z prieskumu správneho súdu.

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa (ďalej len „sťažovateľka“). V kasačnej sťažnosti uviedla, že naďalej trvá na svojich žalobách, ktoré sú vedené pod sp. zn. a na Krajskom súde v Bratislave proti Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny a predniesla svoj žalobný petit, v ktorom navrhuje, aby jej žalovaný uhradil dlžnú sumu 7.775,50 eur za obdobie od 11.11.2014 do 18.11.2018. Ďalej skonštatovala nespokojnosť a nespravodlivosť voči uplatňovaniu základných a občianskych práv, ktoré má zaručovať SR.

3. Žalovaný nevyužil svoje právo na základe zaslanej výzvy správneho súdu, vyjadriť sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne.

4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný ( ) po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas ( a ), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti ( ), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná ( ), preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu a postupom podľa

bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa v spojení s zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie.

5. Podľa , správne súdy nepreskúmavajú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese.

6. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwga>okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v , správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.

7. Podľa (ďalej len „“), ak súd postupom podľa a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

8. Podľa , správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.

9. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

10. Podľa , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

11. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

12. Podľa , ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.

13. Po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že podanie žalobkyne označené ako „žaloba preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov“, v rámci ktorého označila ako žalovaného Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (str.1 súdneho spisu), smeruje proti „povinnosti sprostredkovať vhodné zamestnanie na trvalý pracovný pomer za priemernú mesačnú mzdu“ žalobkyni s poukazom, aby sa neporušovali jej ľudské a občianske práva. Z napadnutého uznesenia a z uznesenia, ktorým správny súd vyzval na odstránenie vád podania žalobkyňu (č. k. - 34 zo dňa 27. mája 2019) možno vyvodiť, že správny súd toto podanie považoval za všeobecnú správnu žalobu podľa § a nasl. , keďže žalobkyňu vyzýval na doplnenie náležitostí podľa , ktorý sa týka náležitostí všeobecnej správnej žaloby a zároveň ju poučoval o povinnom zastúpení advokátom pred správnym súdom v zmysle . Uvedenej výzve na odstránenie vád podania predchádzali ešte vyjadrenia žalovaného k žalobe (celkovo 2) a vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovaného. Ak malo už prvotné podanie žalobkyne vady, bolo zo strany správneho súdu nepochopiteľné, z akého dôvodu takéto podanie postupoval žalovanému na vyjadrenie a prioritne najprv nevyzval žalobkyňu na odstránenie vád podania. Takýto postup správneho súdu je vzhľadom na uskutočnené kroky nelogický a nejasný pre oboch účastníkov konania.

14. Správny súd opomenul skutočnosť, že správna žaloba, v ktorej je žalovaným Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, je podľa správnou žalobou v sociálnych veciach. Správna žaloba v sociálnych veciach má špeciálnu úpravu vymedzenú v až , ktoré obsahujú rozdielnu úpravu v porovnaní so všeobecnou správnou žalobou. Kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že v prípade správnych žalôb v sociálnych veciach nie je povinnosť zastúpenia žalobcu v zmysle , túto skutočnosť správny súd opomenul a nad rámec poučoval žalobkyňu o povinnosti povinného zastúpenia advokátom pred správnym súdom. Zároveň správnu žalobu je v takýchto prípadoch potrebné posudzovať neformálne a správny súd nie je tiež viazaný žalobnými bodmi. Správna žaloba v sociálnych veciach oproti všeobecnej správnej žalobe má iné náležitosti, preto aj v tomto prípade zvolený postup správneho súdu nebol správny. Žalobkyňa ako

fyzická osoba v zmysle vôbec nie je povinná uvádzať v žalobe žalobné body, pritom správny súd ju naopak vyzýval, aby žalobné body uviedla. V danom prípade správny súd podanie odmietol preto, že žalobkyňa neodstránila vady podania, bez ktorých nebolo možné vec prejednať, a preto takéto odmietnutie správneho súdu len z týchto dôvodov nebolo správne.

15. Kasačný súd zároveň pri preskúmavaní zistil, že žalobkyňa sa domáhala aj peňažného plnenia zo strany žalovaného (uvedené vyplýva z doplnených podaní žalobkyne - žalobný petit, ale taktiež aj z podanej kasačnej sťažnosti). K takémuto konštatovaniu dospel v konečnom dôsledku aj sám správny súd v odôvodnení napadnutého uznesenia. V danom prípade, ak správny súd mal za preukázané, že žalobkyňa sa domáha peňažného plnenia, mal v zmysle v spojitosti s , odstúpiť podanie žalobkyne príslušnému súdu a nie len uvedenú skutočnosť konštatovať v napadnutom uznesení. S touto skutočnosťou sa správny súd vôbec nevysporiadal. Ak by správny súd posúdením správnej žaloby dospel k záveru, že prejednávaná vec nepatrí do správneho súdnictva, mal vysloviť svoju nepríslušnosť a vec postúpiť civilnému súdu, ako súdu vecne príslušnému na konanie o žalobe na plnenie (obdobne zo dňa 12. decembra 2018).

16. V niektorých prípadoch objasnenie, či dotknutá osoba chcela podať správnu žalobu alebo nie, sa môže javiť náročnejšie, preto v takýchto prípadoch zákonodarca umožnil správnemu súdu s poukazom na , predvolať si na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Správny súd síce vyzýval žalobkyňu na odstránenie vád podania, ale ani jej doplnenia podania dostatočne neobjasnili zámer žalobkyne. Z tohto dôvodu správny súd mohol žalobkyňu predvolať na výsluch a ustáliť si, aký zámer žalobkyňa smerovala podaným podaním, prípadne ju bližšie usmerniť a poučiť ako jednotlivé vady odstrániť.

17. Vychádzajúc z uvedeného vyššie kasačný súd považoval kasačnú sťažnosť podanú žalobkyňou za dôvodnú, a preto podľa ust. napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať v intenciách názoru kasačného súdu vysloveného vyššie a to predovšetkým riadne zistiť, či ide o správnu žalobu, a teda či žalobkyňa žiada preskúmať rozhodnutie žalovaného alebo ide o žalobu na plnenie, a po vyhodnotení skutkového a právneho stavu vo veci opäť rozhodnúť a súčasne rozhodnúť o náhrade trov konania. Právo na náhradu trov kasačného konania bude predmetom rozhodovania správneho súdu v zmysle .

18. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.