Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-188-2021.pdf
PDF · 136.16 KB
Case nature
Subarea
20CoP/188/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: B. A. I., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matka - I.. S. B., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: I.Á. XX, XXX XX I., a otec - I. I., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: Š.F. XX, XXX XX I., v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03. novembra 2021, č.k. 61P/247/2021-15, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03. novembra 2021, č.k. 61P/247/2021-15 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 03.11.2021, č.k. 61P/247/2021-15, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zaviazal matku odovzdať maloleté dieťa B. A. I., narodeného dňa XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorou je zmena úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Otcovi - navrhovateľovi súd prvej inštancie uložil povinnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej - zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia. Týmto rozhodnutím súd prvej inštancie pozastavil účinnosť rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.05.2013 č.k. 20P 411/2012-159, okrem výroku o zastupovaní maloletého a správe jeho majetku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že návrhom zo dňa 29.10.2021, podaným toho istého dňa súdu prvej inštancie sa otec domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorého súd uloží matke povinnosť odovzdať maloletého B.na A. I., narodeného dňa XX.XX.XXXX, do starostlivosti otca. Návrh bol odôvodnený tým, že maloletý je rozsudkom súdu prvej inštancie sp.zn. 20P/411/2021 zo dňa 17.05.2013 zverený na základe rodičovskej dohody do osobnej starostlivosti matky a otcovi bol určený styk. Rodičia maloletého nevedú od jeho dvoch mesiacov spoločnú domácnosť, odkedy sa matka odsťahovala k svojej matke. Otec v tom čase nebadal, že by matka akýmkoľvek spôsobom starostlivosť zanedbávala, na základe čoho otec súhlasil s rodičovskou dohodou. V čase, keď maloletý začal navštevovať predškolské zariadenie, si otec všimol, že matka častejšie požíva alkohol, matka pôsobí na verejnosti serióznym dojmom a bývala v spoločnej domácnosti so starou matkou, ktorá v prípade matkinho zlyhania zabezpečila starostlivosť o maloletého. Otec sa snažil navyšovať stretnutia a pobyty maloletého v jeho starostlivosti, aby čo najviac eliminoval pobyt maloletého v domácnosti matky. Situácia sa vyhrotila v roku 2020, keď matke dala stará matka ultimátum vysťahovania sa do 30.09.2020, z dôvodu systematického pitia a nezáujmu o nápravu aj napriek tomu, že má maloletého v starostlivosti. Otec bol v danom čase rozhodnutý si maloletého nechať zveriť a bol dohodnutý so starou matkou, že všetky skutočnosti pôjde dosvedčiť, avšak táto sa rozhodla, že matke je potrebné dať ešte šancu, otec
teda nadobudol dojem, že stará matku mu nebude nápomocná. Matka spolu s maloletým sa začiatkom augusta odsťahovali do podnájmu, maloletý až po čase otca informoval, kedy má matka vypité, otec sa obával matku upozorňovať na jej pitie, lebo sa bál, že bude maloletého trestať alebo psychicky vydierať a otcovi bude brániť v styku. Otec sa nakontaktoval s mediátorkou s riešením problému, že by mal záujem o striedavú osobnú starostlivosť, pretože nevedel, ako matke dokáže alkohol. Po podaní návrhu sa matka rozhodla vyjednávať, a mediátorka otcovi odporučila prijať matkin návrh, lebo bola presvedčená, že alkohol matke sa nedokáže a maloletý by bol konfrontovaný matkou, čo by malo naňho negatívny vplyv. Vzhľadom na skutočnosť, že sa situácia začala zhoršovať, u maloletého boli badateľné zmeny v správaní, otec požiadal školu, aby s maloletým začala pracovať psychologička, keďže matka má na maloletého neprimerané nároky a výchovné metódy. Závery zo stretnutia s psychologičkou, otca presvedčili o jeho domnienkach. Vzhľadom na uvedené rieši vzniknutú situáciu podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, aby sa maloletý čo najrýchlejšie dostal do bezpečia u otca, keď sa budú riešiť podozrenia z nevhodného výchovného pôsobenia matky, keďže škola postúpila vyjadrenia maloletého príslušným úradom na ďalšie konania. V prípade, že by matka bola s vyjadreniami maloletého oboznámená, na maloletého by robila citový a psychický nátlak. Vzhľadom na uvedené otec žiada súd o nariadenie neodkladného opatrenia, v zmysle ním žiadaného petitu.
3. V rámci skutočného stavu bolo súdom prvej inštancie zistené, že rozsudkom č. k. 20P/411/2012-159 zo dňa 17.05.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2013 súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý B.E. A. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, otca súd zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,- € mesačne a ohľadom stretávania sa otca s maloletým schválil rodičovskú dohodu. Pod sp. zn. 17P 354/2014 bolo na súde prvej inštancie vedené konanie na návrh otca o zmenu úpravy styku, ktoré súd zastavil z dôvodu, že rodičia sa mimosúdne dohodli a otec na podanom návrhu už netrval. V konaní vedenom pod sp.zn. 68P/36/2020 sa otec domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, pričom toto konanie súd zastavil, z dôvodu späťvzatia návrhu otca, keď rodičia súdu predložili rodičovskú dohodu, v ktorej sa dohodli na úprave styku otca s maloletým a na výške výživného v sume 125,- € od 01.01.2021.
4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, 2, 3 § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 324 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, 2, 3 § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), a vecne tým, že rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti dlhodobo. V zmysle predložených dôkazov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že matka sa musela vysťahovať z domácnosti svojej matky pre svoje dlhodobé a systematické pitie a nezáujem o nápravu. Aktuálne stav maloletého sa zhoršil, už aj maloletý vníma negatívne matkino pitie a z toho dôvodu chce odísť bývať do domácnosti otca. Ako aj vyplýva zo správy školského psychológa, ide o dieťa vo veku takmer desať rokov, ktoré je dlhodobo vystavené stresu v domácom prostredí, a ktoré aktuálne volá o pomoc.
5. Súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím, jeho nariadením navrhovateľ nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti práva (nároku), ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva hroziacej ujmy a aby neboli závažné pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti, resp. pri rozhodovaní v týchto veciach súdy vždy prihliadajú predovšetkým na záujem maloletých detí. Je nepochybné, že pre vývoj každého dieťaťa je najvhodnejšie domáce prostredie. Ak však z určitých objektívnych alebo subjektívnych dôvodov nemôže dieťa vyrastať u svojich rodičov, resp. v rodinnom prostredí, prípadne ak osoby zodpovedné za riadnu výchovu dieťaťa túto z akýchkoľvek dôvodov prechodne či dlhodobejšie nezvládajú, pričom dochádza k ohrozovaniu dieťaťa, je potrebné v záujme dieťaťa hľadať optimálne náhradné riešenie.
6. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov a boli dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere, čo do vydania maloletého do starostlivosti
otca. Maloletý B. A. bol matkou vyňatý z doterajšieho výchovného prostredia (keď žili v domácnosti spolu so starou matkou, ktorá vedela maloletého v prípade negatívneho stavu matky ochrániť), matka má problém s abúzom alkoholu, o čom referuje maloletý a maloletý je s ohľadom na svoj vek odkázaný na starostlivosť zodpovednej osoby, ako aj stabilné a bezpečné prostredie na svoj život a vývin. Vzhľadom na otcom uvedené a osvedčené skutočnosti bolo potrebné zasiahnuť bezodkladne a to formou neodkladného opatrenia, keďže zverením do starostlivosti otca bude pre maloleté dieťa zabezpečené stabilné a bezpečné prostredie na svoj život a vývin, čo bude mať priaznivý vplyv na jeho zdravý psychický a sociálny vývin. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 367 ods. 1 CMP vydal neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
7. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia taktiež uviedol, že apeluje na obidvoch rodičov, aby pri výkone svojich rodičovských práv a povinností mali na zreteli záujem ich maloletého dieťaťa, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie v rodine. Dieťa má právo na starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ktorú nie je možné podmieňovať splnením podmienok. Rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj svojho dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. Súd prvej inštancie dal do pozornosti obom rodičom aj zásady vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa, tvoriaceho súčasť nášho právneho poriadku, ktoré pri svojom rozhodovaní súd rovnako zohľadňoval. Dieťa na svoj harmonický rozvoj potrebuje lásku a porozumenie, malo by vyrastať v starostlivosti a pod zodpovednosťou svojich rodičov v ovzduší náklonnosti a morálneho aj materiálneho bezpečia. Každý z nich je povinný vychovávať dieťa v úcte k druhému rodičovi a pozitívne ho usmerňovať vo vzťahu k nemu. Každé dieťa si želá, aby sa jeho rodičia pred ním nehádali, aby boli navzájom k sebe i k nemu aspoň tak zdvorilí, ako sú k ostatným ľuďom a ako to aj od neho vyžadujú. Podmienkou efektívneho rodičovstva nie je, aby sa rodičia mali radi, aby sa všetko vrátilo do koľají, keď konflikty medzi nimi neboli. Stačí, keď konflikty zminimalizujú tak, aby sa mohli o deti riadne starať. Teda dôležité je prestať pokračovať v konflikte, ideálne vzťahy medzi rodičmi nemusia byť. Dieťa nereaguje len na to, ako sa rodičia správajú k nemu, ale aj na to, ako sa správajú vzájomne voči sebe. Predovšetkým rodičia sú jeho rozhodujúcim vzorom, popri matke má nezastupiteľnú úlohu aj mužský vzor. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na ich spoločné deti a nepoužívali ich ako nástroj vzájomného boja. Súd prvej inštancie rodičom odporučil, aby spoločne vyhľadali odbornú pomoc, aby sa naučili spolu vecne a správne komunikovať a reflektovať na potreby svojho dieťaťa, pričom nezhody nebudú prenášať na svoje maloleté dieťa a neurobia z neho objekt svojich nezhôd a matka v prípade potreby vyhľadá odbornú pomoc na zvládnutie jej aktuálneho stavu.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie. V rámci svojho odvolania matka uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a g) Civilného sporového poriadku a podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. Matka v rámci svojho odvolania poukázala na to, že aj keď úvodná veta rozhodnutia o neodkladnom opatrení predpokladá, že toto bude trvať iba do právoplatného skončenia konania o úprave práv a povinností rodičov k maloletej synovi, tak podanie vo veci samej v čase vydania rozhodnutia reálne neexistovalo a nemá vedomosť o tom, že by súd sám nezačal konanie ex offo. Súd prvej inštancie síce uložil otcovi povinnosť podať takýto návrh, ale či tak otec spraví alebo nespraví je iba na jeho rozhodnutí. Samotné neodkladné opatrenie nie je časovo viazané alebo limitované inou právnou skutočnosťou, nástupom ktorej by toto neodkladné opatrenia stratilo platnosť. Z neodkladného opatrenia, ktoré má podľa odôvodnenia súdu dočasný charakter, sa tak stalo rozhodnutie, ktoré bez toho, aby mal súd záujem zistiť skutočný stav veci, nahradilo doteraz platné rozhodnutie súdu o úprave práv a povinností k maloletému synovi. Matka uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol neodkladným opatrením o tom, že má syna odovzdať do osobnej starostlivosti otca, čo sa aj stalo, ale absentuje akýkoľvek výrok, že by dieťa otcovi do osobnej starostlivosti bolo dočasne zverené. Má za to, že absencia tohto výroku spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia samotného. Matka uviedla, že nemala žiadnu reálnu možnosť sa v konaní brániť a môže využiť iba odvolanie voči neodkladnému opatreniu, v rámci ktorého nie je bez ďalšieho možné vysvetliť a vyvrátiť nezmyselné obvinenia otca na adresu matky. Faktom je, že neodkladné opatrenia a rozhodovanie o nich má svoje špecifiká. Základným predpokladom na to, aby neodkladné opatrenie bolo nariadené je potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že by exekúcia bola ohrozená. Už zo samotného návrhu otca je jasné, že otec mal dlhodobo vedomosť o tom, že občasne matka popíja a dlhodobo ho vôbec neriešil. Vedel to aj čase jeho posledného návrhu, ktorý podal cca pred rokom a žiadal striedavú osobnú starostlivosť. Otec tvrdí, že situácia sa vyhrotila v roku 2020, avšak návrh samotný podáva až v októbri 2021, pričom zdôraznila, že medzitým podal návrh na zmenu úpravy práv
a povinností k synovi, ktorý následne stiahol! Žiadne zhoršovanie správania sa syna matke otec nikdy neavizoval a to, že on sa obával, že matka bude syna trestať, ak ju otec upozorní na popíjanie, je vyslovená hlúposť. Človek, ktorý neváha na ňu pred synom kričať a fyzicky ju napadnúť sa nebude báť, že by syna trestala - špecificky v situácii, keď sa celý život o syna starala primárne ona a nikdy jej nedostatočnú starostlivosť nevytýkal. Otec nežiadal nijako upraviť jej styk so synom a súd ho nijako neupravil, tým sa matka dostala do situácie, že sa so synom stretávať nemôže bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Zostáva jej iba veriť, že k tomuto kroku pristúpil súd skutočne iba v dobrej viere ochrániť záujem syna, napriek tomu, že zásadným spôsobom zasiahol do rodičovských práv matky a odňal matke akúkoľvek možnosť so synom byť, hoci aj za prítomnosti tretej osoby. Matka má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie porušilo jej právo na spravodlivý proces a zásadným spôsobom zasiahlo do jej rodičovských práv, ktoré si vo vzťahu k synovi vždy plnila. Zistený skutkový stav v ničom nenasvedčuje, že by bola potrebná bezodkladná úprava tak, ako ju nariadil súd, pretože samotný otec konštatuje a súd toto vyjadrenie preberá, že k zásadnému zhoršeniu situácie došlo v roku 2020 a od toho roku býva matka s B. sama. Nie je jej teda jasné, v čom sa situácia tak zásadne zmenila za ostatný rok, keď otec nemal potrebu riešiť ju vtedy a rieši ju až teraz. To, že otec tvrdí, že jeho snaha o striedavú osobnú starostlivosť, ktorú prezentoval smerom k súdu minulý rok, bola jeho snahou o riešenie veci, nie je pravda. Ak by bol otec skutočne presvedčený, že syn je v starostlivosti matky bezprostredne ohrozený už pred rokom, mohol spraviť presne to, čo spravil teraz. Avšak nič také sa nestalo. Za celé toto obdobie nekontaktoval ani kolíznu opatrovníčku a ani školskú psychologičku. Fakt, že v ostatnom čase súdy z dôvodu opatrnosti radšej nariadia neodkladné opatrenie, ako prevenciu pred prípadnými negatívnymi dôsledkami konania niektorého z rodičov, je síce známy, ale rovnako tak je známy súdom aj fakt, že v rámci rodičovského boja sú opakovane vytvárané negatívne a zavádzajúce dojmy o niektorom z rodičov, ako o násilníkovi, alkoholikovi, agresívnom človeku, ktorý je nevyspytateľný. Ak by to tak skutočne bolo, tak by sa zrejme takýto rodič neprejavoval iba v úzkom kruhu, ale tieto jeho údajné vlastnosti by zrejme do veľkej miery boli viditeľné aj v jeho živote smerom k tretím osobám a čelil by nejednému priestupkovému konaniu, a rovnako tak by to bolo viditeľné aj na synovi a jeho výsledkoch. Na základe uvedeného matka uviedla, že nesúhlasí s nariadeným neodkladným opatrením a žiada, aby po vykonanom dokazovaní toto neodkladné opatrenie odvolací súd zmenil a v celom rozsahu zamietol. Matka taktiež poukázala na to, že za daného skutkového stavu neboli preukázané zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by bolo potrebné zmeniť faktický stav, z dôvodu absencie bezodkladnosti úpravy pomerov. Matka uviedla, že návrhom na vydanie neodkladného opatrenia sa otec domáha dočasnej úpravy práv a povinností k maloletému synovi, účastníkov konania. Dôvody, ktoré ho k tomu viedli, sú popísané v návrhu samotnom, pričom potom, čo sa oboznámila s obsahom podania otca a aj s listinami, ktoré sú založené v súdnom spise, musí konštatovať, že to, čo uviedol otec je značne nepravdivý, neúplný a účelovo vykonštruovaný skutkový stav. Matka má za to, že je pravdou, že s otcom maloletého syna nežijú v spoločnej domácnosti takmer od narodenia syna. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 20P/411/2012, zo dňa 17.5.2013, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol B. zverený do jej osobnej starostlivosti a otcovi bol určený styk a výživné vo výške 150,- € mesačne. V tom čase mal syn 1,5 roka, a preto aj kontakt otca a syna zodpovedal v danom čase veku syna. Napriek tomu, že návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností inicioval otec, matka nikdy nebola tá, ktorá by kontaktu otca a syna bránila a vždy sa snažila vychádzať otcovi v ústrety, pretože považuje za dôležité, aby syn s otcom mal normálne vzťahy. Matka poukázala na to, že sa vždy snažila, aby synovi od narodenia nič nechýbalo a snažila sa zabezpečiť mu maximálny komfort, zázemie, bezpečný domov a riadne sa o neho starala. Primárne to bola ona, ktorá sa od narodenia o syna starala a zabezpečovala jeho osobnú starostlivosť a aj väčšinu jeho potrieb a výchovy. B. sa narodil s vážnou zdravotnou diagnózou - meningitída, pričom ona bola a je tá, ktorá zabezpečovala aj poskytovanie adekvátnej zdravotnej starostlivosti synovi. Napriek prognózam lekárov, ktorí nevedeli, ako bude jeho vývoj postupovať, to nevzdala. Venovala sa svojmu synovi vo všetkých oblastiach, či už to bola výchova, zdravie alebo mimoškolské aktivity. Samozrejme vždy o zdravotnom stave otca dieťaťa informovala, rovnako tak ho vždy informovala o všetkých podstatných veciach, ktoré sa B. týkali. Okrem toho, že chcela, aby syn mal otca, tak samozrejme chcela aj to, aby syn mal pocit, že má oboch rodičov, napriek tomu, že nie sú kompletná rodina a nežijú spolu prakticky od synovho narodenia. Čo sa stýka vzťahu so synom, ako spomínala, ona ho vychovávala od začiatku jeho života sama. Uviedla, že jej vzťah so synom bol založený na dôvere, vždy jej všetko povedal, zveril sa jej, čo sa týka školy a pripadne iných vecí. O to viac ju mrzí, že sa jej o tom, čo uviedol pred školským psychológom, nezdôveril. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že jej vzťah s otcom B. bol na jednej strane dobrý, keďže bola zvyčajne tá, ktorá v záujme syna ustupovala požiadavkám otca, na stane druhej však otec sústavne útočil a útočí na ňu ako na matku. V priebehu rokov, napriek tomu, že mu vychádzala v ústrety, opakovane bola z
jeho strany atakovaná vyhrážkami o tom, ako jej syna vezme. Bohužiaľ neraz sa stalo, že svedkom verbálnych útokov na ňu bol aj syn a rovnako tak sa stalo, že syn bol svedkom toho, ako ju jeho otec chytil pod krk a nadával jej. Vždy sa vždy snažila synovi vysvetliť, že dospelý sa občas spávajú čudne, aj keď to nie je správne a slušné. Jej snahou bolo vždy primárne riešiť akékoľvek spory, ktoré sa týkali syna a mohli by skončiť na súde, prostredníctvom mediátora a túto možnosť aj opakovane využili. B. hrá futbal a jeho otec je veľkým fanúšikom futbalu. Odkedy ich syn hrá futbal, tak sa s jeho otcom stretávajú pravidelne na synových tréningoch, na zápasoch, chodili aj na spoločné stretnutia s priateľmi (rodičia futbalistov) a dokonca boli aj na spoločnom víkende na chalupe. Avšak na nej bolo zobrať B. zo školy na tréningy a potom domov. U otca to bolo tak, ako mu to vyhovovalo, fakt však je, že skoro vždy sa aspoň na chvíľu prišiel pozrieť B. na tréningy, či zápasy. Stalo sa len zopárkrát, že sa jej otec ozval a povedal jej, že nemusí čakať na syna a môže ísť domov, pretože on skončil v práci skôr, tak jej ho prinesie. Nikdy však dopredu nebolo jasné, kedy skončí a teda všetok servis okolo syna a jeho mimoškolskej aktivity musela primárne zabezpečovať matka sama a podriadila tomu všetok svoj čas a program. Matka má za to, že tlak otca na ňu a snaha zmeniť súdne rozhodnutie sa ostatné roky opakovali. Napríklad v roku 2018 chcel zobrať vtedy 7 ročného B. na cca 1,5 mesiaca do W., akonáhle s tým nesúhlasila, tak si vypočula vyhrážky o tom, ako bude veci riešiť súdom. Nakoniec, otec odišiel do W. sám, a splnil si svoj sen. Syna za tie roky zobal na dovolenku do T. iba raz. Ako už uviedla vyššie, otcov tlak na ňu ohľadne zmeny súdneho rozhodnutia bol opakovaný a pretrvával dlhodobo. Naposledy riešili zmenu rozhodnutia takto pred rokom, keď sa otec rozhodol, že chce striedavú osobnú starostlivosť a v tomto duchu podal aj návrh na súd. Napriek jeho pôvodnému návrhu sa nakoniec dohodli na rozšírenom styku, ktorý sa však z dôvodov na strane otca začal realizovať až niekedy v marci 2021. Súdne konanie bolo zastavené, z dôvodu späťvzatia, ktoré otec podal a ona s ním súhlasila, keďže došlo k rodičovskej dohode. Nevidela v tom nič zlé a znova zas raz mu vyšla v ústrety. Matka je presvedčená, že celá otcova iniciatíva vplýva predovšetkým z toho, že permanentne mal ekonomické problémy a celé tie roky sa nikdy nemohla spoľahnúť na to, že výživné, ktoré má určené od oku 2013 bude na čas uhradené. Niekedy sa ozval, že nemá peniaze a nemôže jej poslať výživné na čas, boli však obdobia, keď sa ani neozval a na jej urgenciu jej iba oznámil, že nemá a pošle jej keď bude mať. Nemala záujem akokoľvek s ním prísť do konfliktu a nechcela to riešiť súdne, aj keď teda od času keď bolo výživné učené naposledy, sa B. potreby podstatne zmenili. Vždy sa snažila nájsť nejaké kompromisné riešenie, takže sa napríklad dohodli, že výdavky ohľadne školy, škôlky budú platiť na polovicu. Výsledkom však bolo, že tieto samozrejme zas primárne platila a znášala ona a otec sa na nich podieľal vtedy, keď to jemu vyhovovalo a keď podľa jeho vyjadrenia mal peniaze. Dokonca v roku 2019, keď jej otec maloletého povedal, že je úplne bez peňazí a nemá prácu, všade dlžoby, nemá z čoho zaplatiť leasing na auto a nevie ako skončí a ako bude ďalej, keď mu hrozila exekúcia, požičala mu 2.000,- € s tým, že sa ústne dohodli, že do pol roka mu vráti plnú sumu. Peniaze jej čiastočne vrátil až v máji 2021 po urgencii 1500,- €, to znamená nie plnú sumu. Uznáva, pri spätnom pohľade na ostatné roky, že bola hlúpa, že napriek všetkému verila, že otcovi treba pomôcť už iba kvôli synovi. Dnes by to už určite neurobila, špecificky potom, čo sa oboznámila s jeho návrhom na vydanie neodkladného opatrenia. Jej chybou bolo, že určité veci podcenila a opomenula, ale ostatný 1,5 rok bol ťažký a špecifický pre všetkých a rovnako tak aj pre ňu. V tomto období ju ovplyvnili nepriaznivé životné okolnosti, stratila na čas zamestnanie kvôli covidu, a hľadanie nového zamestnania bolo pre ňu náročné, aj z dôvodu, že sa vždy snažila prispôsobiť jej pracovnú dobu synovi a jeho školskej a mimoškolskej činnosti. V tomto covidovom období jej nepomohli ani jej pracovné skúsenosti a ani vysokoškolské vzdelanie, čo spolu s celkovým nastavením v spoločnosti a medziľudských vzťahoch neprispelo ani jej psychike a ani jej zdraviu. Napriek tomu, sa snažila, aby to B. čo najmenej pocítil. Priznáva, že pila, avšak nie je si vedomá toho, že by to prekročilo takú mieru, aby bola schopná sa riadne starať o syna. Zároveň, si je vedomá toho, že po oboznámení sa s obsahom synovho vyjadrenia jej a jeho vnímanie bolo podstatne iné. Mrzí ju len, že napriek dobrému vzťahu, ktorý si so synom vybudovala, jej to nikdy nepovedal tak, ako sa vyjadril pred školským psychológom. Rovnako ju však mrzí, že vo vyjadreniach syna do veľkej miery vníma aj vplyv jeho otca, pretože niektoré vyjadrenia, slovné konštrukcie nie sú synove a ani obsah nekorešponduje s realitou. Keďže si syna pozná, tak skutočne pochybuje o tom, že všetko čo uviedol bolo iba z „jeho hlavy“. Faktom však je, že z tohto dieťa skutočne nemôže a ani nechce obviňovať. Svojho syna miluje a dostala skutočne tvrdú, ale účinnú príučku na to, aby sa z nej stal úplný abstinent. Vyhľadala aj odbornú pomoc a mieni v nej aj pokračovať. Napriek tomu, že to bola ona, kto primárne zabezpečoval všetku komunikáciu so školou, nikto zo školy ju do dnešného dňa nekontaktoval vo vzťahu k nejakým problémom, ktoré by detekovali so synom a ani po vydaní neodkladného opatrenia, s ňou školský psychológ nemal potrebu hovoriť, ako s rodičom o dieťati a o jeho problémoch, ktoré dieťa pred ním popísalo. Dosť ju prekvapuje, že si nikto v škole nevšimol to, čo psychologička popisuje v jej vyjadrení, a muselo to byť riešené až na podnet otca, ale
rešpektuje výsledok pohovoru. Je na nej, aby s tým pracovala. Nie je si vedomá toho, že by sa niekedy k synovi správala neprimerane a mala na neho neprimerané nároky a výchovné metódy, tak ako tvrdí otec v jeho návrhu. Musí však konštatovať, že ani jeden z nich nikdy nebol abstinentom a častokrát sa stalo, že popíjali aj spolu s otcom v jednej krčme, či pri spoločných stretnutiach so spoločnými známymi. B. bohužiaľ nebol svedkom iba jej pitia, ale častokrát jej hovoril aj to, že otec sa opil v čase, keď tam boli aj jeho rodičia, čomu však nepripisovala nejaký zásadný význam a ani tomu, že v čase, keď bol otec so synom syn častokrát povedal, že boli u otcovho suseda, s ktorým otec pravidelne pil. Samozrejme, ju syn prosil, aby otcovi nič nehovorila, rovnako tak ju prosil, aby nehovorila otcovi, že sa mu občas nechce ísť na futbal, lebo je unavený. O to viac ju mrzí, že sa syn na adresu otca vyjadril, že otec nepije. Dosť ju prekvapilo, keď otec namiesto toho, aby riešil primárne problém s ňou, podal návrh na súd, aj keď veľmi dobre vie, že mu vždy kvôli synovi vychádzala v ústrety. Ak by boli obaja ideálni rodičia a ona spravila tú zásadnú chybu, že vypila v komplikovanom životnom období viac, ako bolo vhodné, tak by jeho postoj chápala. Fakt však je, že ani jeden z nich sa alkoholu nikdy nestránil, avšak ona na rozdiel od otca sa vždy primárne snažila postarať sa o syna a jeho potreby - asi ťažko mohla byť v kuse opitá, keď musela zabezpečovať potreby syna, jeho školskú dochádzku a jeho mimoškolské aktivity. Je jej nesmierne ľúto, že svoje problémy kompenzovala popíjaním alkoholu, ale pre syna, urobí všetko a stať sa abstinentom je to najmenej čo spraviť môže. Svojho syna nadovšetko miluje a nedopustí už nikdy, aby sa tento bolestný prípad nikdy opakoval. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že dňa 4.11 2021 ráno odprevadila syna ako vždy do školy s tým, že príde pre neho. Snažila sa dovolať doobeda jeho otcovi s tým, že boli dohodnutí, že vyzdvihne sprievodný list u pediatričky, kvôli vyšetreniu syna, ktoré mal naplánované. Normálne sa rozprávali o veciach, ktoré sa syna týkajú. Poobede jej už len cez WhatsApp poslal prvú stranu uznesenie súdu, čo bol pre ňu hrozný šok. Vôbec nevedela, čo sa stalo. Večer si prišiel pre synove veci aj v doprovode policajnej hliadky - aj keď nechápe prečo, synove veci by mu dala tak či tak a nebol dôvod na to, aby výmenu vecí pre syna riešila polícia. Od toho času sa snaží so synom kontaktovať, pokiaľ možno každý deň a aspoň mu zatelefonovať, a zároveň sa snaží dospieť s jeho otcom k nejakej dohode ohľadne jej kontaktu s B.. Otec podmienil jej stretávanie sa synom jeho osobnom prítomnosťou, tomuto nenamietala, pretože teraz je pre ňu najdôležitejšie, aby so synom vôbec mohla byť, nie to, v čej prítomnosti je s ním. Keďže syn mal narodeniny, tak pôvodne plánovali oslavu s jej časťou rodiny, pričom ale medzičasom bolo vydané neodkladné opatrenie. Požiadala teda otca, či umožní synovi stretnutie s ňou a s rodinou (stará mama, sestra s rodinou), pričom ale k tomuto sa otec nevyjadril a žiadna oslova sa teda nekonala. Čiže otec nie je ochotný umožniť jej kontakt ani v prítomnosti tretej osoby resp. tretích osôb. Syna krátko videla v sobotu 6.11., kde mu odovzdala ešte nejaké veci a mala možnosť sa s ním chvíľočku rozprávať pod bránou. B. bol k nej drzý a otec vôbec nezasiahol, čo jej samozrejme bolo dosť ľúto. Potom syna videla v utorok 09.11.2021, keď jej otec umožnil synovi zablahoželať mu k narodeninám, rovnako tak pod bránou na ulici. Prvý dlhší kontakt so synom jej otec umožnil až dňa 11.11.2021, keď sa v jeho prítomnosti stretli v reštaurácii. Hrali sa spolu, rozprávali sa a rozišli sa so synom vo veľmi dobrej atmosfére. Od vtedy bola so synom znova len pár minút v rámci krátkeho kontaktu. Keď dňa 16.11. znova požiadala otca, aby mohla byť so synom, tak jej odpísal po 26 hodinách s tým, že zabudol odpísať. Snaží sa opakovane s otcom dohodnúť na nejakom pravidelnom režime stretávania sa so synom, pričom stále dostáva iba vyhýbavé odpovede, čo nepovažuje ani za dobré a ani za správne. Matka otca požiadala o možnosť stretnúť sa so synom, ale on na jej návrhy nereaguje, resp. ak reaguje tak s podstatným oneskorením. So synom mala možnosť byť tento víkend, pričom tým, že otec trvá na jeho prítomnosti pri realizácii jej kontaktu so synom, tak je akýkoľvek kontakt so synom obmedzený na čas, ktorý otec je ochotný s nimi byť a rovnako tak sú veľmi výrazne obmedzené aj možnosti trávenia času - špecificky v tejto dobe, keď je výrazne obmedzená možnosť trávenia času v exteriéri alebo mimo bydliska, vzhľadom na obmedzenia súvisiace s covidom. Matka má za to, že jej je úplne jasné, že je ťažké v rámci súdneho konania presviedčať tretie osoby, ktoré vôbec nepoznajú dieťa a ani otca a ani ju, a nemali možnosť vidieť ich spolu, aký je ich vzájomný vzťah a ako dieťa reaguje v prítomnosti toho - ktorého z rodičov a rovnako tak, ako sa ten - ktorý z rodičov o dieťa stará. Ako matka, ktorá miluje svojho syna nemá problém podrobiť sa aj akémukoľvek dokazovaniu, ktoré preukáže, že nie je funkčný alkoholik, tak ako to tvrdí otec a bohužiaľ, aj jej syn, ale toto nie je možné realizovať v lehote na podanie odvolania voči neodkladnému opatreniu. Syn je vo veku, keď sa kreuje jej osobnosť a učí sa fungovať vo vzťahoch. Aktuálne je matka v situácii, že nemá možnosť prakticky vôbec podieľať sa na výchove syna a nemajú možnosť si vzájomne ani vysvetliť, čo sa stalo - pokojne, aj za účasti tretej osoby. Jej komunikácia so synom je výrazne obmedzená a limitovaná tým, nakoľko otec dovolí alebo nedovolí dieťaťu byť s ňou a komunikovať s ňou. Sama vidí, že syn predtým, ako jej čokoľvek povie, kontroluje pohľadom otca, čo jej je veľmi ľúto a skutočne nechápe, prečo toto otec vlastnému dieťaťu robí. Ak ju chcel vytrestať ako matku, tak to mal spraviť inak a hlavne nemá trestať vlastného
syna, za chyby rodičov. Matka je presvedčená, že pre budovanie osobnosti dieťaťa je dôležitý dobrý, zdravý, rešpektujúci a bezpečný vzťah rodičov, ktorí sa vo vzťahu k dieťaťu navzájom podporujú. Avšak v situácii, keď otec jednostranne zneužil situáciu, v ktorej sa ocitla, na to, aby od nej dieťa odtrhol a zničil ich vzťahy nemôže súhlasiť s tým, aby situácia zostala tak, ako je. Chápe, že z pohľadu súdu bolo nevyhnutné, aby rozhodol o výkone ich rodičovských práv a povinností. Avšak nie spôsobom, ako o tom bolo rozhodnuté. Do dnešného dňa ju napríklad vôbec nikto zo strany ÚPSVaR nekontaktoval a vôbec nemal potrebu čo s ňou hovoriť a overiť si v akých podmienkach dieťa žilo. Ak by skutočne bola na tom tak zle, ako to popisuje otec a bohužiaľ aj syn v jeho vyjadrení, tak by sa to zrejme už dávno odrazilo aj na výsledkoch syna v škole a niekto by si to všimol skôr, ako to otec začal proaktívne riešiť bez toho, aby sa ju na čokoľvek spýtal. Nikdy jej nikto nevytkol nedostatočnú starostlivosť o syna a už vôbec jej nikto nevytkol, že by bol zanedbávaný, či akokoľvek neprimerane trestaný. Záujem syna by mal byť v prípade rozhodovania súdu o jeho ďalšom osude tou najvyššou prioritou. Prvoradým záujmom dieťaťa je, aby vyrastalo v prostredí, ktoré je stabilné, pokojné, a ktoré podporuje jeho rozvoj a zdravý vývoj. Dieťa potrebuje pokoj a kľud. Matka uviedla, že chápe zložitosť situácie a toho, že konajúci súd potrebuje zistiť skutočný stav veci, ale čo nechápe je, ako sa otec, ktorý nikdy nemal poriadne čas na nič a nikdy sa na neho nedalo spoľahnúť - osobne, finančne a už vôbec nie časovo, teraz rieši starostlivosť o syna, o ktorého sa nikdy dlhodobo nestaral. Rovnako tak nepovažuje za správne, aby sa namiesto rodičov o syna starali starí rodičia iba preto, že otec nevie, ako bude mať vyriešený pracovný program, a preto bude syn radšej so starými rodičmi, ako s matkou. Otec sa o akúkoľvek dohodu s matkou tentokrát ani nepokúša a vyslovene zneužíva to, že syn je s ním a ona sa má doprosovať kontaktu so synom a proaktívne riešiť to, kto zaplatí dieťaťu obedy a družinu v škole, keďže otec tak nikdy nerobil a ani netuší kedy a kam má platby realizovať. Matka má za to, že nesúhlasí s nariadeným neodkladným opatrením, a myslím si, že na jeho vydanie neboli dôvody, a preto žiada, aby po vykonanom dokazovaní toto neodkladné opatrenie odvolací súd zmenil a v celom rozsahu zamietol.
9. Kolízny opatrovník ani otec sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
10. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne a právne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
11. Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
12. Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
13. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
14. Podľa § 367 ods. 1 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
15. Podľa § 367 ods. 3 CMP uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
16. Z opisu skutočného stavu vyplýva, že rodičia spolu dlhodobo nežijú. Výkon práv a povinností medzi rodičmi bol upravený rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 17.5.2013 č.k. 20P/411/2012-159 tak, že súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej sa maloletý B. A. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd prvej inštancie otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 150,- € mesačne a taktiež ohľadom stretávania sa otca s maloletým synom súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu.
17. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca
svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený.
18. Odvolací súd má v predmetnej veci za to, že matka v rámci svojho odvolania uviedla, že počas celej doby starostlivosť o maloletého B. A. vykonávala a realizovala takpovediac sama. Matka taktiež v rámci svojho odvolania pripustila požívanie alkoholických nápojov, avšak mala za to, že tieto nepožívala do takej miery, že mali ovplyvniť jej starostlivosť o maloletého syna. V danom prípade napriek tvrdeniam matky však súd prvej inštancie správne v tejto veci vychádzal zo správy psychologičky spísanej dňa 22.10.2021, ktorej sa maloletý B. zveril s tým, že jeho mama požíva alkoholické nápoje, a celá táto situácia ho veľmi trápi. Z týchto dôvodov potom aj súd prvej inštancie správne vzhliadol potrebu bezodkladnosti úpravy pomerov a nariadil matke povinnosť odovzdať maloletého B. do osobnej starostlivosti otca. V tomto prípade nie je potrebné v rámci uznesenia formulovať samostatný výrok o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca tak, ako to namieta matka v rámci podaného odvolania, ale postačuje výrok o odovzdaní maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorý v sebe subsumuje aj výrok o zverení maloletého do dočasnej starostlivosti otca. Rovnako tak matka v rámci podaného odvolania namietala, že vydané neodkladné opatrenie nie je časovo limitované resp. ohraničené a ak otec nepodá návrh vo veci samej resp. súd prvej inštancie nezačne konať ex offo vyrieši tým vec samu. Na túto námietku matky odvolací súd udáva, že v prípade, ak otec nepodá návrh vo veci samej v súdom určenej lehote, takto nariadené neodkladné opatrenie súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší, ak žaloba nebola v lehote podaná (§ 336 ods. 3 CSP), a preto daný argument matky odvolací súd nevzhliadol ako dôvodný. V tomto prípade je treba uzavrieť, že podmienky pre odovzdanie maloletého do osobnej starostlivosti otca (a s tým súvisiaci výrok o pozastavení účinnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 17.05.2013 č.k. 20P 411/2012-159) boli v danej veci, s ohľadom na výpoveď samotného maloletého naplnené. Preto aj odvolací súd považuje nariadené neodkladné opatrenie za vecne a právne správne. V tejto veci však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že práve uvedená úprimná spoveď maloletého B. pred treťou osobou má byť pre matku motívom, ako niečo zmeniť. Matka v rámci svojho odvolania uviedla, že urobí všetko pre to, aby svojho syna získala späť. Odvolací súd má za to, že pokiaľ matka preukáže nápravu svojho zlyhania v rámci veci samej, bude súd prvej inštancie vo veci samej vyhodnocovať, ktorý z rodičov má lepšie predpoklady pre osobnú starostlivosť o maloletého, respektíve, či sú dané dôvody na prezverenie maloletého syna otcovi, alebo sú tu vytvorené podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Tieto skutočnosti bude musieť vyhodnotiť súd prvej inštancie v rámci dokazovania vo veci samej. Na druhej strane (napriek zlyhaniu matky) je potrebné uviesť, že matka tak, ako to prezentuje v rámci podaného odvolania bola a musí zostať súčasťou života maloletého, a preto je potrebné, aby jej kontakt s maloletým synom zostal zachovaný. V tomto prípade odvolací súd apeluje na otca, aby umožňoval matke kontakt s maloletým synom, v čo najširšej možnej miere. V prípade, že otec bude matke znemožňovať kontakt s maloletým synom, matka má možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia určujúcom dostatočnú realizáciu jej styku s maloletým synom. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
19. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).