Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Ek-987-2019.pdf
PDF · 89.92 KB
Case nature
Subarea
41Ek/987/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. N., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. XXX, XXX XX R. B., proti povinnému: L. N., M.. XX.XX.XXXX Q. Q. XXX/XX, XXX XX R. B., o vymoženie zameškaného výživného, bežného výživného a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Viera Lesňáková, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom podávajúceho súdneho exekútora, doručeným súdu dňa 19.06.2019, domáhal od povinného vymoženia zameškaného výživného vo výške 600,00 eur, bežného výživného vo výške 100,00 eur mesačne a trov exekúcie, na podklade exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. XPc/XX/XXXX zo dňa 26.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.05.2018 a vykonateľnosť dňa 02.06.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 20.06.2019 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi Mgr. Viere Lesňákovej, so sídlom exekútorského úradu Nám. Sv. Egídia 95, 058 01 Poprad, ktorý ju vedie pod sp. zn. XXXEX XXX/XX.
3. Poverený súdny exekútor vydal dňa 26.08.2019 Upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 04.09.2019. Dňa 26.07.2021 bol exekútorskému úradu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.07.2021, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 22.07.2021. V tomto bode súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 16.08.2021.
4. Súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohou (Potvrdenie o návšteve školy), s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie s prílohou (Rozhodnutie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave zo dňa 28.06.2021) a svojím vyjadrením. Na základe výzvy súdu súdny exekútor dodatočne predložil súdu upovedomenie o začatí exekúcie spolu s dokladom o jeho doručení povinnému. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených dokumentov predložených súdu v elektronickej podobe.
5. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 16.07.2021 odôvodňuje tým, že výživné má vyrovnané do 31.07.2021 a má vedomosť, že jeho syn (oprávnený) ukončil vysokoškolské vzdelávanie a aj napriek jeho opakovanej žiadosti mu nepredložil potvrdenie o ďalšom štúdiu v školskom roku 2020/2021. Uviedol tiež, že na jeho žiadosť adresovanú priamo škole, ktorú syn navštevoval, dostal odpoveď, že nárok na takéto informácie zo školy majú len štátne organizácie. K návrhu na zastavenie
exekúcie bolo pripojené potvrdenie o návšteve školy z webovej stránky Potvrdeniaonavsteveskoly.sk, v zmysle ktorého je oprávnený na základe údajov platných k dátumu 30.06.2021 evidovaný ako študent denného štúdia jednej zo slovenských škôl.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyjadril podaním zo dňa 16.08.2021. Vo svojom vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s návrhom na zastavenie exekúcie, nakoľko je jeho štúdium v akademickom roku 2021/2022 od 01.09.2021 do 31.01.2022 prerušené na jeho žiadosť za podmienok určených študijným poriadkom. Uvedenú skutočnosť preukazuje priloženým rozhodnutím Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave zo dňa 28.06.2021.
7. Poverený súdny exekútor vo svojom podaní, ktorým súdu postúpil návrh povinného na zastavenie exekúcie, zhrnul obsah návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorý bol exekútorskému úradu doručený dňa 26.07.2021, ako aj obsah vyjadrenia oprávneného k tomuto návrhu. Taktiež súdu oznámil, že bežné výživné vo výške 100,00 eur za mesiac september 2021 je splatné k 01.08.2021 a do dnešného dňa povinným nebolo uhradené. Súdny exekútor sa zároveň vyjadril, že nevzhliadol žiaden dôvod podľa Exekučného poriadku na zastavenie exekúcie súdnym exekútorom, preto nemôže rozhodnúť o zastavení exekúcie a z tohto dôvodu návrh povinného na zastavenie exekúcie postupuje súdu na rozhodnutie. Zároveň tiež uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie neobsahuje ani žiadne zákonné dôvody na zastavenie exekúcie súdom, preto návrh povinného nie je odôvodnený, z čoho vyplýva, že je ho potrebné zamietnuť.
8. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“): súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Podľa § 201 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, v exekučnom konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehôt.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k zisteniu dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
16. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
17. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť.
18. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
19. Podľa § 48 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
20. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
21. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
22. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Súd sa ako prvou zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, najmä či je návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a či bol podaný v lehote. Z predložených dokumentov mal súd za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo doručené povinnému dňa 04.09.2019, čo je preukázané doručenkou predloženou súdnym exekútorom. Návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 26.07.2021 a podaný na poštovú prepravu dňa 22.07.2021, čo vyplýva z obálky, v ktorej bol doručený exekútorskému úradu. Lehota na podanie návrhu na zastavenie exekúcie povinným je 15 dní a začína plynúť odo dňa nasledujúceho po dni doručenia upovedomenia o začatí exekúcie povinnému. Táto lehota je zákonná a nemožno ju predlžovať ani skracovať. V exekučnom konaní je tiež vylúčené odpustiť zmeškanie lehoty, a preto nie je možné ani odpustiť zmeškanie lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie. V danom prípade lehota 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie uplynula dňa 19.09.2019, a teda
povinný podal návrh na zastavenie exekúcie po uplynutí uvedenej zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty, v dôsledku čoho návrh povinného na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok. Zároveň platí, že v návrhu na zastavenie exekúcie podanom po uplynutí lehoty 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie môže povinný uplatniť iba tie právne skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí tejto lehoty. Právna skutočnosť (dôvod zastavenia exekúcie) je uplatnená včas, ak ju povinný bez vlastnej ujmy nemohol uplatniť skôr. Ak právna skutočnosť tvrdená v návrhu na zastavenie exekúcie nie je predložená včas, exekučný súd na ňu neprihliadne. Ide o vyjadrenie koncentračnej zásady.
23. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie odôvodňuje tým, že výživné má vyrovnané do 31.07.2021 a domnieva sa, že oprávnený ukončil vysokoškolské štúdium. Povinný nekonkretizuje, kedy mal oprávnený toto štúdium ukončiť, uviedol však, že mu oprávnený napriek jeho žiadosti nepredložil potvrdenie o ďalšom štúdiu v školskom roku 2020/2021. Súd na základe uvedeného dospel k záveru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom, a z tohto dôvodu posudzoval skutočnosti tvrdené povinným ako uplatnené včas.
24. Predmetom exekúcie je v danom prípade vymoženie pohľadávky na zaplatenie zameškaného a bežného výživného na plnoleté dieťa voči jeho rodičovi. Exekučný súd v tejto súvislosti uvádza, že rodičia sú povinní plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletému dieťaťu, ak to postavenie dieťaťa, jeho zdravotný stav, duševné alebo vzdelanostné predpoklady vyžadujú, a to až do času, kým dieťa nebude schopné samo sa živiť. Pre posúdenie, kedy je dieťa schopné samo sa živiť, je nutné zohľadniť viaceré faktory (vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, reálna situácia na trhu práce, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové pomery, a pod.). Pre trvanie vyživovacej povinnosti teda nie je rozhodujúci vek dieťaťa. Ani skutočnosť, že dieťa sa už sústavne nepripravuje na budúce povolanie neznamená sama o sebe zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Rovnako nestačí preukázanie skutočnosti, že dieťa už je schopné nejakej - hocijakej - zárobkovej činnosti. Dôležitým faktorom v tomto prípade je aj skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Zhodnotenie všetkých okolností, ktoré majú odôvodňovať zánik vyživovacej povinnosti však neprináleží exekučnému súdu. Cieľom exekučného konania totiž nie je rozhodovanie sporov, ktoré majú byť riešené v základnom konaní, ale nútený výkon práva priznaného exekučným titulom. Obsahom rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, je exekučný súd viazaný, a musí z neho vychádzať. Nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného rozhodnutia.
25. Z vyjadrenia oprávneného a jeho prílohy má exekučný súd za preukázané, že oprávnený má v období od 01.09.2021 do 31.01.2022 prerušené štúdium na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave, s čím študijný poriadok tejto univerzity podľa § 22 ods. 7 spája ten následok, že dňom prerušenia študent, ktorý prerušil štúdium, prestáva byť študentom a počas prerušenia štúdia nemá práva a povinnosti študenta. Uvedené vyplýva z predloženého rozhodnutia o prerušení štúdia zo dňa 28.06.2021. V zmysle § 62 ods. 1 zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Samotná skutočnosť, že oprávnený prerušil štúdium na vysokej škole však ešte neznamená, že nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, t. j. samostatne uspokojovať svoje potreby. To, kedy tento stav nastane, závisí od mnohých okolností, ktorých posudzovanie nepatrí do kompetencie exekučného súdu.
26. Zákon o rodine hovorí o „plnení vyživovacej povinnosti“ ako o zákonnej povinnosti rodičov. Preto pri jej zániku inak než smrťou oprávneného alebo povinného, je vždy potrebné obrátiť sa v zmysle § 78 Zákona o rodine na súd s návrhom na jej zrušenie. Uvedené platí, ak bola vyživovacia povinnosť určená súdnym rozhodnutím a nastal právny stav, kedy je dieťa schopné samo sa živiť. Len samotným naplnením tejto skutočnosti právna povinnosť určená rozhodnutím súdu nemôže zaniknúť a povinný rodič, ktorý svojvoľne odmietne plniť vyživovaciu povinnosť, riskuje exekučné konanie alebo trestnoprávne konanie voči svojej osobe. Ani samotné podanie návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti však ešte neznamená, že povinný rodič je oprávnený prestať s plnením výživného oprávnenému. Takouto skutočnosťou je až právoplatné rozhodnutie súdu o zrušení vyživovacej povinnosti.
27. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nenamieta, že by došlo k zrušeniu rozhodnutia o vyživovacej povinnosti (exekučného titulu). Exekúcia je teda naďalej vedená na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Každý, voči
komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak, ako o tom bol v exekučnom titule poučený i samotný povinný. Pokiaľ teda povinný svojvoľne prestal uhrádzať bežné výživné (v zmysle vyjadrenia súdneho exekútora zo dňa 17.08.2021 bežné výživné za mesiac september 2021 splatné k 01.08.2021 nebolo uhradené), je ďalšie vedenie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného dôvodné.
28. Súd ďalej uvádza, že povinný neuviedol v návrhu na zastavenie exekúcie žiadne iné skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod na zastavenie exekúcie podľa osobitného predpisu. Z tohto dôvodu považuje súd návrh povinného na zastavenie exekúcie za nedôvodný.
29. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že návrhu povinného na zastavenie exekúcie nie je možné vyhovieť, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
30. Keďže oprávnený ani povinný si neuplatnili trovy v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súd o trovách exekučného konania nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.