Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Sžsk/65/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: C.. S. G., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXXX/XX, XXX XX J., zastúpená advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 238 232, so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 28159-3/2017- BA zo dňa 27.06.2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. -67 zo dňa 27. februára 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. -67 zo dňa 27. februára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom č. k. -67 zo dňa 27. februára 2018, podľa ust. , , a (ďalej len „“) zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava zo dňa 27.06.2017, č. 28159-3/2017 -BA a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že z obsahu administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 09.01.2017 číslo 700-2810006217-GC04/17, ktorým žalobkyni predpísala podľa zákona č, o sociálnom poistení v znení , zákona v znení neskorších predpisov a ôsmy bod Z. z,, za obdobie august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008. jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 418,54 Eur poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 891,03 Eur poistné na invalidné poistenie v sume 630,48 Eur poistné na rezervný fond v sume 499,23 Eur spolu v sume 3 439,28 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podala účastníčka konania dňa 23.01.2017 na Sociálnej poisťovni, pobočke Bardejov odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím. V odvolaní účastníčka konania poukázala na to, že dňa 31.07.2006 oznámila Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce pre

zánik poistného, nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ako SZČO s tým, že od 01.08.2006 je zamestnancom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti DIADA s.r.o., kde vykonáva zdravotnícke povolanie. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nikdy nevyužívala, z licencie nemala nikdy príjem. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. 4112/2006/ODDZ-CUP, zo dňa 12. júna 2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20. júna 2006, vyhovel žiadosti žalobkyne a zrušil ku dňu 31. júl 2006 rozhodnutie č. 1/2003/11186/01325-270/CUP, zo dňa 26. júna 2003 o povolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení ambulancie v odbore diabetológia a vnútorné lekárstvo, vydaného Prešovským samosprávnym krajom v znení zmeny č. -459, zo dňa 2. decembra 2013, vydanej Úradom Prešovského samosprávneho kraja, odbor zdravotníctva.

3. Ďalej mal krajský súd preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov prijala 1.7.2003 od účastníčky konania prihlášku do zdravotného, nemocenského, dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov prijala 31.7.2006 od účastníčky konania registračný list fyzickej osoby

- odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dátumom zániku poistenia 31.07.2006. Slovenská lekárska komora vydala dňa 28. marca 2006 účastníčke konania Licenciu č. LlA/PO/0923/06 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore diabetológia, poruchy látkovej premeny a výživy, vnútorné lekárstvo. Slovenská lekárska komora vydala dňa 14. júna 2016 rozhodnutie č. LZA/PO/0923/06 - 368/2016, ktorým zrušila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č, LlA/ odo dňa 13. augusta 2016, avšak najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia č. LZA/PO/0923/06 - 368/2016.

4. Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov ako prvostupňový orgán vydala rozhodnutie zo dňa 31.8.2016 č. 15072-1/2016-BJ, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe C.. S. G. zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 a nie 31.06.2006. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím zo dňa 24.11.2016 č. 56532-2/2016-BA v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a súčasne potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov číslo 15072-1/2016-BJ zo dňa 31. augusta 2016, vo veci nezániku a zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia.

5. Krajský súd o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. „“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) citujúc právnu úpravu ustanovenú v , , , , v znení účinnom od 1.augusta 2006 do 31.decembra 2010, v znení , , a zákona, postupom podľa právnej úpravy ustanovenej v prvej a tretej hlave tretej časti a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

6. Krajský súd nepovažoval medzi účastníkmi konania za sporné skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 31.07.2006. Za sporné považoval právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

7. Krajský súd mal z obsahu spisového materiálu za zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníčky bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva už zo skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobkyni pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a nebolo jej tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia aplikovaného ustanovenia by malo ísť o sporný prípad. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaná a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (viac ako 10 rokov) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení , , , , Z.

z., konštatovanie kontroly odvodu poistného a príspevkov ako aj zistenie záveru správnym orgánom 1. stupňa, že žalobkyňa neodviedla vôbec poistné a príspevky za obdobie august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, bez ďalšieho vysvetlenia z čoho správny orgán 1. stupňa vyvodzoval, že žalobkyňa má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a že jej povinné poistenie nezaniklo 31.06.2006 ale 30.6.2008. Ďalej krajský súd uviedol, že rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľky považoval za arbitrárne. Pritom argumentáciu žalovaného právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. , v súvislosti so spôsobom začatia konania, považoval za nedôvodnú už vzhľadom na skutočnosť, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali od samotného účastníka správneho konania. Konštatovanie žalovanej v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov, považoval krajský súd za formálne konštatovanie, nemajúce oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Bardejov zo dňa 9.1.2017, nezohľadňujúce požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t. j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

8. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu krajský súd konštatoval, že je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Krajský súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovanej bola žalobkyňa pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o vydaní povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bez pochybností je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, číslo 4112/2006/ODDZ-CUP, zo dňa 12.06.2006 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b/ a c/ dňom zániku týchto oprávnení. Nepovažoval za dôvodnú právnu konštrukciu, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonávala a nemala z nej žiadne príjmy (podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré nebolo rozporované). 9. Krajský súd uviedol, že licencia L1A je podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov dokladom, na základe ktorého je možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania) nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru krajského súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. a , podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení. Týmito okolnosťami sa však žalovaná podľa obsahu rozhodnutia nezaoberala.

10. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým správnym orgánom Sociálnou poisťovňou, pobočka Bardejov ako aj žalovanou, primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť, podľa názoru krajského súdu, bola otázka, či žalobkyňa vykonávala v čase od 01.08.2006 do 30.6.2008 činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná osoba. Krajský súd konštatoval, že riešeniu

tejto otázky správne orgány nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré sa v odvolaní namietali, nezaoberala sa podstatnou námietkou a to, že žalobkyňa, potom ako podala odhlášku do Sociálnej poisťovne vykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Bolo povinnosťou Sociálnej poisťovne pobočky ako prvostupňového správneho orgánu zistiť, z čoho vlastne príjmy za obdobie od augusta 2006 do júna 2008 pozostávali. V danom smere sa krajský súd stotožnil so žalobnou námietkou žalobkyne, že z obsahu administratívneho spisu nebolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa naplnila status samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola držiteľom iba licencie. Preskúmaním postupu a rozhodnutia žalovanej nebolo preukázané, či žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorej bola udelená licencia podľa zákona číslo , túto licenciu aj využívala v období od augusta 2006. Pokiaľ by mala pobočka Sociálnej poisťovne bezpochyby preukázané, že príjem žalobkyňa dosahovala v období, keď vykonávala činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba a vykonávala tieto úkony v rámci lekárskej praxe podľa ustanovenia , bolo by namieste konštatovanie, že povinné poistenie u žalobkyne neskončilo k 31.07.2006. Podľa názoru krajského súdu došlo zo strany správnych orgánov k nesprávnemu výkladu sporného ustanovenia zákona, nakoľko žalobkyňa, pokiaľ argumentovala tým, že ukončila postavenie samostatnej zárobkovo činnej osoby odhláškou, registračným listom FO, odhlásením povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 31. 07.2006 z dôvodu zrušenia povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, správny orgán mal bezpochyby preukázať, že žalobkyňa aj po tomto dátume bola samostatne zárobkovo činnou osobou. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status samostatne zárobkovo činnej osoby aj v období od augusta 2006 do júna 2008.

11. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 zákona o sociálnom poistení krajský súd poukázal na to, že ustanovenie § 21 ods. 1 upravuje vznik a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby. Pre vznik tohto poistenia ku dňu 01.07. zákon predpokladá jednak status samostatne zárobkovo činnej osoby a jej príjem, ktorý je v zákone špecifikovaný podľa druhu, výšky a relevantného obdobia, pre zánik tohto poistenia k 30.06. predpokladá rovnako status samostatne zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že k zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby dochádza len v prípade, ak by status samostatne zárobkovo činnej osoby bol zachovaný, čo ale nie je v danom prípade, pretože žalobkyňa už v čase od 01. 08. 2006 nevykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby.

12. Krajský súd poukázal na znenie ust. § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c/ dňom zániku týchto oprávnení. Ustanovenie § 21 ods. 4 považoval za ustanovenie špeciálne vo vzťahu k ustanoveniu § 21 ods. 1, ktoré je ustanovením všeobecnej povahy upravujúcim vznik a zánik sociálneho poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby v súvislosti s výškou príjmu v rozhodnom období. Zákon pre vznik poistenia k 01. 07. predpokladá existenciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a požadovaný príjem a pre zánik k 30.06. status zárobkovo činnej osoby a nedostatočný príjem. Pre zánik sociálneho poistenia v zmysle § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je relevantný zánik statusu samostatne zárobkovo činnej osoby a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4, v danom prípade v zmysle § 21 ods. 4 písm. b/ dňom zániku oprávnenia, a nie k 30. 06. 2008. Z vyššie uvádzaných dôvodov krajský súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1, písm. c/ z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, písm. d/ ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g/ tohto zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.

II.

Kasačná sťažnosť žalovanej

13. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. V dôvodoch kasačnej sťažnosti namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. Navrhovala, aby pôvodne najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -67 zo dňa 27. februára 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

14. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná vyslovila svoj nesúhlas s právnym posúdením veci zo strany krajského súdu. Zdôraznila, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného za obdobie august 2006 až jún 2008 v celkovej sume 3 439,28 Eur. Uviedla, že právne postavenie žalobkyne, ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bolo vecou samostatného konania, v ktorom bolo rozhodnuté, že C.. S. G. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.júla 2006, ale zaniklo dňa 30.júna 2008. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 56532-2/2016-BA, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2016. Uvedené rozhodnutia žalobkyňa nenapadla žalobou. Nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozhodnutia bol konečným spôsobom upravený status žalobkyne na účely sociálneho poistenia, a preto nemôže byť opätovne posudzovaný v následnom konaní. Žalovaná vzhľadom k tomu, že otázka zániku postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bola už raz právoplatne posúdená zastávala názor, ktorý je podložený aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. zo dňa 28.9.2016), že krajský súd sa v predmetnom konaní nemohol opätovne zaoberať touto otázkou, ale mal preskúmavať zákonnosť a postup rozhodnutí žalovanej o predpísaní poisteného, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaná i naďalej zastávala právny názor vychádzajúci z právoplatného rozhodnutia žalovanej vo veci zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, že žalobkyňa mala v spornom období postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby a v rozhodujúcom období dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý jej zakladal povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pričom bola povinná v spornom období platiť a odvádzať poistné v súlade s príslušnými ustanoveniami v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si svoju zákonnú odvodovú povinnosť v období od augusta 2006 do júna 2008 nesplnila Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov, bola povinná podľa v znení neskorších predpisov žalobkyni poistné predpísať.

15. Žalovaná poukázala na to, že podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2010 nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010 každá fyzická osoba, ktorá mala oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Nepovažovala za právne významné, či dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá žalovanej skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúcej fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Podľa názoru žalovanej licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vykonávanej podľa ust. sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010.

16. Žalovaná taktiež poukazom na právnu úpravu v znení neskorších predpisov vyslovila právny názor, že výkon činnosti na základe licencie typu L1A nie je podmienený vydaním povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, resp. povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Tvrdila, že v čase, kedy žalobkyňa zrušila povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bola aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa v znení neskorších predpisov č. L1A/PO/0923/06 vydanej Slovenskou lekárskou komorou, preto zrušenie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti dňom k 30. júlu 2006 rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja č. 4112/2006/ODDZ-CUP zo dňa 12. júna 2006 nespôsobilo zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa v znení účinnom do 31. decembra 2010, majúc za to, že povinné poistenie žalobkyni zaniklo podľa uvedeného zákona až 30. júna 2008, vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2008.

17. Žalovaná poukázala tiež na to, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby nie je rozhodujúce, na základe

akého oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu dosiahla samostatne zárobkovo činná osoba príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Uviedla, že rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba, ktorá spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia dosiahla v rozhodujúcom roku príjem podľa a v znení neskorších predpisov.

18. Žalovaná namietala tiež právny záver krajského súdu uvedený v bode 43 napadnutého rozsudku. Vyslovila názor, že rozhodnutie o predpísaní poistného nie je možné považovať za nepredvídateľné, vydané po viac ako 10 rokoch, keďže bolo vydané potom ako rozhodnutie žalovanej vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne nadobudlo právoplatnosť. Taktiež poukázala na to, že žalobkyňa bola so skutkovým stavom oboznámená aj v Sociálnej poisťovni, pobočka Bardejov ktorú osobne navštívila. Žalovaná sa taktiež nestotožnila s názorom krajského súdu o tom, že žalobkyni nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia vzhľadom na to, že jej nebolo oznámené začatie konania. Uviedla, že žalobkyňa mala možnosť obhájiť svoje práva, prípadne povinnosti a záujmy v rámci odvolacieho konania a zároveň mala podľa právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy a odpisy a na požiadanie vyhotoviť kópie. Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu odvolanie, avšak právo nahliadnuť do spisu nevyužila. Ďalej uviedla, že rozhodnutie pobočky Sociálnej poisťovne spolu s rozhodnutím žalovanej je potrebné považovať za jeden celok, dajúc do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 18.11.2014. Zdôraznila, že v zmysle žalovaná nemala povinnosť dať odpoveď na každú vznesenú námietku, v ktorej súvislosti upriamila pozornosť na rozhodnutie Krajského súdu Nitra sp. zn. z 19. októbra 2016 a sp. zn.11S/159/2015 zo dňa 7. decembra 2016.

19. Žalovaná tiež poukázala na to, že je povinná striktne dodržiavať ustanovenia v znení neskorších predpisov vo vzťahu ku všetkým účastníkom právnych vzťahov sociálneho poistenia tak, aby nedošlo k diskriminácii určitej skupiny, resp. jednotlivcov, ktorí sú účastníkmi týchto právnych vzťahov.

20. Záverom žalovaná trvala na tom, že keďže otázka právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia, ktorou sa krajský súd primárne zaoberal bola právoplatne vyriešená rozhodnutím žalovanej č. 56532-2/2016 - BA zo dňa 24. novembra 2016, zastáva právny názor, že krajský súd sa nemohol opätovne zaoberať touto otázkou, ale mal preskúmať zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovanej vo veci predpísania poistného, vydaných ako dôsledok neplnenia zákonnej odvodovej povinnosti žalobkyne.

III.

Vyjadrenie žalobkyne ku kasačnej sťažnosti žalovanej

21. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej písomne nevyjadrila.

IV.

Konanie pred kasačným súdom

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky bol formálne zriadený ústavným , ktorým sa mení a dopĺňa č. v znení neskorších predpisov dňa 1. januára 2021 a na základe o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s reformou súdnictva.

23. Podľa ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.

24. Podľa ust. , o súdoch a o zmene a doplnení niektorých , výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.

25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.

26. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -67 zo dňa 27. februára 2018, ktorým krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, a g/ S.s.p. rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie č. 28159-3/2017-BA zo dňa 27.06.2017 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

27. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich najvyšší správny súd neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

28. Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu - Sociálna poisťovňa ústredie č. 28159-3/2017-BA zo dňa 27.06.2017, ktorým žalovaná podľa odvolanie C.. S. G. v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov č. 700-2810006217-GC04/2017 zo dňa 9. januára 2017 potvrdila. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov podľa , tohto zákona a ôsmy bod , predpísala žalobkyni za obdobie august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008. jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 418,54 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 891,03 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 630,48 Eur, poistné na rezervný fond v sume 499,23 Eur spolu v sume 3 439,28 Eur.

29. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( S.s.p.). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( S.s.p.). Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy ( S.s.p.). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy ( S.s.p.).

30. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti (§ a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho

orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.

31. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu náležite nepostupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti , keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, napadnutého žalobou nevykonal v súlade s právnou úpravou , dospejúc k predčasnému záveru, že rozhodnutie žalovanej bolo vydané v rozpore so zákonom o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

32. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorí administratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni dlžné poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za označené obdobie v súlade so v platnom znení.

V.

Právne posúdenie kasačným súdom

33. Podľa veta prvá (ďalej len „“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát.

34. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

35. Podľa výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto .

36. Základom interpretácie a aplikácie je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s . Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle , s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.

37. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej v preskúmavanom konaní v danej veci bolo preukázané, že Sociálna poisťovňa, pobočka Bardejov rozhodnutím č. 700-2810006217-GC04/2017 zo dňa 9. januára 2017, podľa , tohto zákona a ôsmy bod , predpísala žalobkyni za obdobie august 2006, september 2006, október 2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008. jún 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 418,54 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 891,03 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 630,48 Eur, poistné na rezervný fond v sume 499,23 Eur spolu v sume 3 439,28 Eur. O odvolaní žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 28159-3/2017-BA zo dňa 27. júna 2017 podľa o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bardejov potvrdila. Uvedeným rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobkyni predpísala dlžné poistné za obdobie august 2006 až jún 2008 predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni o zániku povinného sociálneho poistenia žalobkyne. Sociálna poisťovňa pobočka Bardejov rozhodnutím č. 15072-1/2016-BJ zo dňa 31. augusta 2016 rozhodla tak, že samostatne zárobkovo činnej osobe C.. S. G. - žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Na základe odvolania žalobkyne proti tomuto rozhodnutiu Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 56532-2/2016-BA uvedené prvostupňové rozhodnutie potvrdila a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2016.

38. Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti ( ).

39. Doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať, je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné, len čo uplynie lehota na plnenie. Ak v rozhodnutí nie je uložená povinnosť na plnenie, rozhodnutie je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť (, ). 40. Skutkové zistenia v preskúmavanej veci potvrdzujú, že predmetom súdneho prieskumu sú rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ktorými Sociálna poisťovňa predpísala žalobkyni ako poistencovi za obdobie august 2006 až jún 2008 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie v sume a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 3 439,28 Eur. Rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, ktorými žalobkyni predpísala dlžné povinné sociálne poistné predchádzali rozhodnutia Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch, ktorými rozhodla tak, že C.. S. G. - žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. júla 2006 a zaniklo dňa 30. júna 2008. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia žalobkyne nadobudlo právoplatnosť dňa 6. decembra 2016. Z uvedených skutkových okolností teda vyplýva, že otázka právneho postavenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia bola právoplatne posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní, ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania poistného. Pokiaľ právoplatnými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne bolo rozhodnuté o zániku povinného sociálneho poistenia k určitému dňu, nadobudnutím právoplatnosti takéhoto rozhodnutia, bolo konečným spôsobom rozhodnuté o statuse žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osobe na účely sociálneho poistenia, a preto otázka jéj statusu nemôže byť opätovne posudzovaná v následnom konaní o predpísaní dlžného poistného.

41. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu najvyšší správny súd mal preukázané, že krajský súd sa skutkovou okolnosťou vyplývajúcou z administratívneho spisu žalovanej o existencií rozhodnutí Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia žalobkyne nijak nezaoberal. Krajský súd upriamiac pozornosť na otázku právneho postavenia žalobkyne na účely sociálneho poistenia, napriek tomu, že táto otázka bola právoplatne vyriešená, nechal bez povšimnutia skutkové zistenia predkladané v preskúmavajúcom konaní žalovanou. Krajský súd tieto skutočnosti v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijak nevyhodnotil a v odôvodnení rozhodnutia sa s nimi nijak nevysporiadal, majúce za následok nesprávne právne posúdenie veci a súčasne nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

42. Podľa § 139 ods. 2 S.s.p. v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

43. Najvyšší správny súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2010 sp. zn. ), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

44. Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. -40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle , , IV. ÚS, ), najmä s ustanovením , (súčasná úprava v ), v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t.j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z , sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ... . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“

45. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva, podľa ktorého z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993). Rovnako rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999).

46. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a v neposlednom rade ani judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorého činnosť Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nadviazal pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k nezákonnosti rozsudku z formálnych dôvodov.

47. Vo svetle vyššie uvedenom kasačný súd podrobil prieskumu kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom dospel k záveru, že z odôvodnenia krajského súdu nie je zjavné, v akom rozsahu podrobil súdnemu prieskumu napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne v oboch stupňoch, ako aj jeho vlastné posúdenie, keď z dôvodov uvádzaných krajským súdom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutkových zistení ustálil svoj právny záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovanej, pričom nechal bez povšimnutia namietanú argumentáciu žalovanej. Krajský súd sa s argumentáciou žalovanej náležite nezaoberal, keď bez ďalšieho zdôvodnenia sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne. V danej súvislosti kasačný súd upriamuje

pozornosť na právnu úpravu ustanovenú v § 5 bod 9 veta prvá S.s.p., ktorá zakotvuje jednu zo základných zásad konania, v zmysle ktorej, v konaní pred správnym súdom majú účastníci konania rovné postavenie. Rovnako právna úprava ustanovená v § 53 pred bodkočiarkou S.s.p. stanoví, že účastníci konania majú v konaní pred správnym súdom rovnaké práva a povinnosti. Vzhľadom k uvedenému bolo preto povinnosťou správneho súdu sa rovnakou mierou zaoberať a vysporiadať skutkovými okolnosťami predkladanými tak žalobkyňou, ako aj žalovanou a tak zistiť skutkový a právny základ súdneho prieskumu rozhodnutia žalovanej.

48. Vychádzajúc z uvedeného vyššie najvyšší správny súd konštatuje, že ak správny súd sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal s tým, že o zásadnej otázke, a to právneho postavenia žalobkyne pre účely sociálneho poistenia, ako základného zákonného predpokladu povinnosti platiť sociálne poistenie bolo už právoplatne rozhodnuté predchádzajúcimi rozhodnutiami Sociálnej poisťovni v oboch stupňoch, vec nesprávne právne posúdil. Súčasne krajský súd tým, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne nechal bez povšimnutia zásadné skutkové zistenia pre správne právne posúdenie veci, zaťažil odôvodnenie napadnutého rozsudku v jeho podstatnej časti nejasnosťou, neurčitosťou a nezrozumiteľnosťou a v neposlednom rade aj nepresvedčivosťou, ktorá skutočnosť podmieňuje nezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodu nedostatku odôvodnenia, majúce za následok jeho nesúlad s právami v zmysle .

49. Vzhľadom k uvedenému vyššie najvyšší správny súd námietky žalovanej vznesené v kasačnej sťažnosti, ktorými namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

50. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p. rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

51. V ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, ustáliť zásadné otázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a to v súlade s názorom kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne krajský súd opätovne o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 S.s.p.).

52. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.