Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/43/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Marty Barkovej, v právnej veci žalobcu: Profesionálna správcovská kancelária, k.s., IČO: 46 333 908, so sídlom v Bratislave, Blagoevova 9, ako správca konkurznej podstaty DOMUS PETRA, s.r.o., v konkurze, IČO: 36 798 461, so sídlom v Trenčíne, Pod Sokolice 1C/6673, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, IČO: 00 166 260, so sídlom v Bratislave, Chlumeckého 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-35/2019/Sl zo dňa 4.1.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca dňa 19.1.2017 podal podnet žalovanému na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov, č. Vo 4/2016 zo dňa 9.11.2016 v mimoodvolacom konaní. 2. Žalovaný rozhodnutím č. LPO-10614/2017/Sl zo dňa 20.10.2017 zastavil konanie o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov, č. Vo 4/2016 zo dňa 9.11.2016 v mimoodvolacom konaní, z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku podľa o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ). Rozhodnutie odôvodnil tým, že z jasne vyplývalo, že poplatok je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie, a nie až v budúcnosti ako to navrhoval žalobca. Keďže žalobca nezaplatil správny poplatok v sume 165,50 €, žalovaný konanie zastavil. 3. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -72 zo dňa 31.10.2018 zrušil rozhodnutie žalovaného č. LPO-10614/2017/Sl zo dňa 20.10.2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal s námietkou žalobcu, že vzhľadom na svoje osobitné postavenie správcu konkurznej podstaty úpadcu môže poplatok uhradiť v súlade s o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ); žalovaný len konštatoval, že na túto námietku neprihliadol, pretože správny poplatok je splatný do 15 dní od doručenia výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie a nie až v budúcnosti ako to navrhuje žalobca (podávateľ). Žalovaný sa uvedenou námietkou podrobnejšie zaoberal až vo vyjadrení k žalobe, čo však nemá za následok odstránenie vady napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým je nedostatok dôvodov. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, prečo na základe tak vážnej námietky zo strany

žalobcu v správnom konaní žalovaný konanie o preskúmanie mimo odvolacieho konania rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor opravných prostriedkov, pre nezaplatenie správneho poplatku zastavil. 4. Žalovaný po vrátení veci z krajského súdu opätovne rozhodol o zastavení konania o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov, č. Vo 4/2016 zo dňa 9.11.2016 v mimoodvolacom konaní, rozhodnutím č. LPO-35/2019/Sl zo dňa 4.1.2019 z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku podľa V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca dňa 19.1.2017 podal podnet na preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov č. Vo 4/2016 zo dňa 9.11.2016 mimo odvolacieho konania, avšak súčasne s podnetom nezaplatil správny poplatok. Žalobcu preto vyzval na zaplatenie správneho poplatku listom č. LPO-9679/2017/Ja zo dňa 27.9.2017 podľa v spojení s položkou č. 1 I. sadzobníka správnych poplatkov v sume 165,50 € do 15 dní od doručenia výzvy; zároveň žalobcu poučil o následkoch nezaplatenia správneho poplatku. Žalobca prevzal výzvu na zaplatenie správneho poplatku dňa 5.10.2017 a reagoval na ňu podaním zo dňa 19.10.2017, v ktorom uviedol, že pohľadávka na správnom poplatku bola zapísaná do zoznamu pohľadávok proti podstate a bude uhradená v zmysle Z vyplýva, že správny poplatok je splatný buď pri podaní podnetu alebo do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie. Žiadna iná alternatíva zo zákona nevyplýva a už vôbec zo zákona nevyplýva zaplatenie poplatku v budúcnosti; správca konkurznej podstaty nie je oslobodený od platenia správnych poplatkov podľa citovaného zákona. Pričom ani a neustanovujú inak. Následkom nezaplatenia správneho poplatku je zastavenie konania podľa , preto žalovaný rozhodol o zastavení konania.

II.

Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO-35/2019/Sl zo dňa 4.1.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Namietal porušenie princípu právnej istoty a práva na právnu ochranu podľa SR. 6. Namietal, že žalovaný nereagoval na právny názor Krajského súdu v Bratislave vyslovený v rozsudku č.k. -72 zo dňa 31.10.2018 a tým, že konanie opäť zastavil, mu odňal právo na inú právnu ochranu. 7. Poukázal na , podľa ktorého sa správny poplatok radí medzi pohľadávky proti podstate. Keďže správny poplatok, ktorý nezaplatil súčasne s jeho vznikom, sa týka správneho konania, ktoré priamo súvisí s riadnym výkonom správcovskej funkcie a so správou majetku podliehajúceho konkurzu, teda nehnuteľností zapísaných v súpise majetku úpadcu, zapísal ho do zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate. Poplatok bude uhradený podľa ako pohľadávka v jej prihlásenom poradí v čase, keď bude disponovať finančnými prostriedkami na úhradu pohľadávok proti podstate. Pohľadávky proti podstate vznikajú po vyhlásení konkurzu priebežne počas konkurzného konania v súvislosti so správou majetku úpadcu, resp. speňažovaním jeho majetku a sú uspokojované individuálne. Zapísanie správneho poplatku do evidencie pohľadávok proti podstate neznamená opomenutie tejto pohľadávky, ale len to, že bude zaplatená v čase, keď bude disponovať takými finančnými prostriedkami, aby ju splatiť mohol berúc do úvahy jej poradie v evidencii pohľadávok proti podstate. 8. Pokiaľ je rozhodnutie správneho orgánu viazané na zaplatenie správneho poplatku, správca sa v prípade nedostatku finančných prostriedkov tvoriacich konkurznú podstatu nemôže domáhať rozhodnutia správneho orgánu, čím je obmedzené jeho právo domáhať sa správneho konania a rozhodnutia. Vzhľadom na prebiehajúce živé konania, správca nie je schopný speňažiť nehnuteľnosti až do právoplatného rozhodnutia súdu. S tým priamo súvisí aj fakt, že v súčasnosti nedisponuje dostatkom financií v konkurznej podstate a nie je schopný správny poplatok zaplatiť. Podľa jeho názoru je potrebné aplikovať analógiu so , kedy je správca oslobodený od platenia súdneho poplatku. 9. Hoci žalovaný konal podľa , nezobral do úvahy Žalovaný mal pokračovať v konaní a mal si byť vedomý, že žalobca správny poplatok uhradí tak, ako to definuje Zastavením konania mu žalovaný odoprel právo na inú právnu ochranu a porušil SR. Žalovaný nekonal a neposúdil vec z hľadiska platných právnych predpisov, čo má negatívny vplyv na jeho právnu istotu.

III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a doplnil, že svoje rozhodnutie považuje za vecne správne a odôvodnené. Správne poplatky sa podľa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol správny poplatok zaplatený spolu s podaním alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie. Zákon teda výslovne určuje splatnosť správneho poplatku do 15 dní odo dňa doručenia výzvy, žiadna iná alternatíva zo nevyplýva, a už vôbec nie zaplatenie poplatku až v budúcnosti ako uvádza žalobca. Zo vyplývajú následky nezaplatenia správneho poplatku, o čom bol žalobca poučený. 11. Žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -108 zo dňa 20.2.2019 v obdobnej veci a medzi identickými účastníkmi konania, kedy bola žaloba zamietnutá. 12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril. IV. Verejné vyhlásenie rozsudku

13. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej len ) rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 15.12.2021 rozsudkom, keďže žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci. 14. Okrem uvedeného súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, ; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, ; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, ]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení , preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

15. Správny súd poukazuje aj na o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na mimoriadnu situáciu vyvolanú šírením so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a núdzový stav vyhlásený uznesením vlády SR č. 695/2021 súdy v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu vykonávajú pojednávania len v nevyhnutnom rozsahu ustanovenom vyhláškou č. (vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, o ktoré v predmetnej právnej veci nejde).

V.

Relevantné právne predpisy

16. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa predmetom poplatkov sú úkony a konania správnych orgánov, ktoré sú uvedené v správnych poplatkov (ďalej len ""). Sadzobník tvorí prílohu, ktorá je súčasťou tohto zákona.

18. Podľa poplatníkom je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá dala podnet na úkon alebo konanie, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa poplatky určené v pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie. 20. Podľa ak poplatky splatné podľa tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať. 21. Podľa položky 1 ods. 2 správnych poplatkov návrh na obnovu konania alebo podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania na orgáne štátnej správy, ak tento podáva právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie 165,50 eura. 22. Podľa začatie konkurzného konania má tieto účinky: (a) dlžník je povinný obmedziť výkon činnosti len na bežné právne úkony; ak dlžník poruší túto povinnosť, platnosť právneho úkonu tým nie je dotknutá, právnemu úkonu však možno v konkurze odporovať, (b) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, (c) na majetok patriaci dlžníkovi nemožno pre záväzok dlžníka zabezpečený zabezpečovacím právom začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva; tento účinok sa nevzťahuje na výkon zabezpečovacieho práva vzťahujúceho sa na peňažné prostriedky, pohľadávky z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, štátne dlhopisy, prevoditeľné cenné papiere alebo na pokračovanie vo výkone zabezpečovacieho práva dobrovoľnou dražbou podľa osobitného predpisu, (d) konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie sa prerušuje, (e) nemožno rozhodnúť o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka a rozhodnutie o splynutí, zlúčení alebo rozdelení dlžníka zapísať do obchodného registra. 23. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu. 24. Podľa pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: (a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu, odmena správcu a odmena a výdavky predbežného správcu, (b) právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu, (c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, (d) výživné pre deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, (e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, (f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, (g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, (h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, (i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, (j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného

minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárne o mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), (k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, (l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, (m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. 25. Podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. 26. Podľa SP rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (). VI. Závery správneho súdu

27. Správny súd v predmetnej veci preskúmava rozhodnutie o zastavení konania o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia okresného úradu v mimoodvolacom konaní. Medzi účastníkmi bola sporná lehota splatnosti správneho poplatku za podnet na preskúmanie mimo odvolacieho konania a jeho zaplatenie v čase disponovania dostatkom finančným prostriedkov v konkurznej podstate úpadcu v bližšie neurčenom budúcom čase.

28. Je nepochybné, že žalobca podnetom zo dňa 19.1.2017 žiadal žalovaného o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov, č. Vo 4/2016 zo dňa 9.11.2016 v mimoodvolacom konaní a navrhoval jeho zmenu tak, že žalovaný potvrdí rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, katastrálneho odboru, č. V 7257/15 zo dňa 11.8.2016. Žalobca spolu s podnetom nezaplatil správny poplatok, preto ho žalovaný písomne vyzval na jeho zaplatenie postupom podľa , teda v lehote 15 dní od doručenia výzvy (od 5.10.2017) pod následkom zastavenia konania o podnete.

29. Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 5.10.2017, v ktorom uviedol, že výzvu na zaplatenie správneho poplatku zapísal do zoznamu pohľadávok proti podstate a v zmysle správny poplatok zaplatí v prihlásenom poradí, keď bude disponovať finančnými prostriedkami na úhradu pohľadávok proti podstate.

30. Žalovaný následne napadnutým rozhodnutím zastavil konanie o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania pre nezaplatenie správneho poplatku podľa

31. spája vznik poplatkovej povinnosti s podaním podnetu na úkon alebo konanie, v tomto prípade podnetu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania ( ). Výnimku z poplatkovej povinnosti tvoria prípady uvedené v ustanovení citovaného zákona (oslobodenie od správnych poplatkov), o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde, preto bol žalobca povinný zaplatiť správny poplatok v správnej výške spolu s podnetom na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Ak poplatník (žalobca) nezaplatí správny poplatok pri vzniku poplatkovej povinnosti, mu umožňuje zaplatiť správny poplatok ešte neskôr, a to na základe písomnej výzvy správneho orgánu podľa , ktorá obsahuje lehotu na zaplatenie správneho poplatku. Následkom nezaplatenia správneho poplatku v lehote je zastavenie konania, o čom musí byť poplatník poučený. Žalobca bol poučený o následku nezaplatenia správneho poplatku za podnet v písomnej výzve č. č. LPO-9679/2017/Ja zo dňa 27.9.2017, ktorú žalobca prevzal dňa 5.10.2017. Posledným dňom zákonnej 15-dňovej lehoty na zaplatenie správneho poplatku bol 20.10.2017 (piatok, pracovný deň). Žalobca v uvedenej lehote správny poplatok nezaplatil súc poučený o následku jeho nezaplatenia. pri márnom uplynutí lehoty na zaplatenie správneho

poplatku neumožňuje opakované (ďalšie) poskytnutie lehoty na zaplatenie správneho poplatku, ale s touto skutočnosťou spája zastavenie konania.

32. Lehota na zaplatenie správneho poplatku v trvaní 15 dní určená v je zákonnou lehotou, ktorú nemožno predĺžiť. ju určuje fixne, výslovným numerickým spôsobom bez použitia slovného spojenia „najmenej x dní“. Rozdielna právna úprava z hľadiska charakteru lehôt na zaplatenie súdneho poplatku je obsiahnutá v , ktorý ju upravuje ako sudcovskú lehotu s možnosťou jej predĺženia, o tento prípad však v režime nejde. Preto márne uplynutie 15-dňovej zákonnej lehoty na zaplatenie správneho poplatku má za následok jedine zastavenie konania.

33. Nemožno prisvedčiť argumentu žalobcu o možnom budúcom zaplatení správneho poplatku v bližšie neurčenom časovom horizonte, ktorý je viazaný výlučne na negarantované disponovanie finančnými prostriedkami v rámci konkurznej podstaty. Pohľadávka na správnom poplatku však nie je prednostnou pohľadávkou uspokojovanou v konkurze, ale je až na 11. mieste v rámci rozpätia uspokojovaných pohľadávok, v rámci hierarchie pohľadávok nemôže byť uprednostnená, keďže to zákon neumožňuje ( ).

34. Začatie konkurzného konania ( ) nemá za následok prerušenie lehoty na zaplatenie správneho poplatku ani konania o podnete. Správca dokonca nie je oslobodený od platenia správneho poplatku (túto skutočnosť nemožno zamieňať s oslobodením správcu od platenia súdneho poplatku podľa ). a č. sú právnymi predpismi rovnakej právnej sily, ktoré možno v ich vzájomnom vzťahu definovať ako lex generalis () a lex specialis (č. ); tento vzťah možno ustáliť v otázke plynutia lehôt na zaplatenie správneho poplatku a v otázke oslobodenia od správnych poplatkov. všeobecne upravuje konkurzné konania bez konkrétnej zmienky k správnym poplatkom a nemožno ju zistiť ani v ustanovení upravujúcom účinky začatia konkurzného konania. osobitne upravuje splatnosť správnych poplatkov zakotvením fixnej zákonnej lehoty na jeho zaplatenie, následkom jeho nezaplatenia a neoslobodenie správcu od platenia správnych poplatkov je zastavenie konania o podnete. Komparáciou s ďalším právnym predpisom v poplatkovej oblasti - - správny súd dospel k záveru, že zákonodarca nemal úmysel oslobodiť správcu od platenia správnych poplatkov, keďže v skoršej a inej právnej úprave súdnych poplatkov tak urobil a výslovne to v upravil, nie však už v

35. Správny súd v súvislosti so vznikom poplatkovej povinnosti poukazuje aj na stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti súdnych poplatkov aplikovateľnú aj na správne poplatky z hľadiska charakteru poplatkovej povinnosti. ESĽP nikdy nevylučoval možnosť, že záujmy riadneho výkonu justície môžu odôvodňovať zavedenie finančného obmedzenia na prístup jednotlivca k súdu spočívajúceho v súdnom (správnom) poplatku. Požiadavku zaplatiť súdne poplatky v súdnom konaní nemožno považovať za obmedzenie práva na prístup k súdu, ktoré je nezlučiteľné per se s článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (napríklad rozsudok vo veci Kreuz v. Poľsko zo dňa 19.6.2011, č. sťažnosti 28249/95, § 54, 60; Brualla Goméz de la Torre v. Španielsko zo dňa 19.12.1997, Reports of Judgments and Decisions 1997-VIII, str. 2955, § 33; rozsudok vo veci Tolstoy

- Miloslavsky v. Spojené kráľovstvo zo dňa 13.7.1995, Séria A, č. 316-B, str. 80-81, §§ 61 a nasl.). Tieto závery možno aplikovať aj na správne konanie, v ktorom sa platia správne poplatky. Preto zastavením konania o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia okresného úradu v mimoodvolacom konaní pre nezaplatenie správneho poplatku nemohlo dôjsť k porušeniu SR.

36. Správny súd ďalej skúmal, či napadnutým rozhodnutím o zastavení konania o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania môže byť žalobca dotknutý na jeho subjektívnych právach, ktorým by mala byť poskytovaná súdna ochrana podľa SR a .

37. Podstatou predmetnej veci je konanie o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia okresného úradu mimo odvolacieho konania. Mimo odvolacie konanie nemožno považovať za mimoriadny opravný prostriedok ako je napríklad obnova konania, pretože účastníci konania nie sú legitimovaní na začatie preskúmavacieho mimoodvolacieho konania podaním návrhu. Ide o právny nástroj, ktorý patrí len správnemu orgánu a nachádza vyjadrenie v inštančnej hierarchii správnych orgánov. Jeho zmyslom

je umožniť riešiť prípady, kedy verejná správa rozhodla v rozpore s právnymi predpismi. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania sa zaoberá rovnakým predmetom ako súdne preskúmanie rozhodnutí správnych orgánov, teda zákonnosťou rozhodnutia správneho orgánu.

38. Preskúmanie právoplatného meritórneho rozhodnutia v mimoodvolacom konaní možno iniciovať buď z vlastného podnetu správneho orgánu alebo z podnetu kohokoľvek iného, teda účastníka správneho konania, ale aj iného subjektu potenciálne nedotknutého rozhodnutím, no aj v tomto prípade sa k začatiu mimoodvolacieho konania vyžaduje kladné stanovisko príslušného správneho orgánu. Podnet osoby na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní je právnym úkonom, ktorý je prejavom jej iniciatívy a záujmu dosiahnuť nápravu a odstránenie nezákonného stavu vo verejnej správe. Podnet však v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako návrh na začatie konania (§ 18 ods. 1 SP), pretože nezakladá právny nárok osoby, ktorá ho podala, aby správny orgán z úradnej moci vždy po podaní podnetu preskúmal rozhodnutie v procesnom postupe podľa § 65 a nasl. SP. Z tohto dôvodu nemožno podnet kvalifikovať ani ako mimoriadny opravný prostriedok. Vybavenie podnetu správnym orgánom najbližšie vyššieho stupňa nadriadeným správnemu orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, nepodlieha režimu konania podľa Správneho poriadku. Správny orgán po oboznámení sa s obsahom podnetu môže dospieť k záveru, že nezistil dôvod na preskúmanie právoplatného rozhodnutia a oznámi to osobe, ktorá podnet podala. Urobí tak aj v prípade opačného záveru o dôvodnosti preskúmania rozhodnutia v mimo odvolacom konaní. Vyrozumenie osoby, ktorá podala podnet, je len informovaním o výsledku postupu, nie je však rozhodnutím.

39. Ak však správny orgán dospeje k záveru, že v konkrétnom prípade existuje vysoká pravdepodobnosť porušenia zákona, začne konanie o preskúmanie právoplatného rozhodnutia mimo odvolacieho konania z úradnej moci podľa § 18 ods. 2 druhá veta SP.

40. Správny súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že „predštádium“ mimo odvolacieho preskúmavacieho konania v podobe podnetu na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní, ktorého dôvodnosť správny orgán len posudzuje, bez začatia samotného konania o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ešte nezasahuje do hmotnoprávnej sféry žalobcu tým, žeby zakladal, menil alebo rušil jeho práva, právom chránené záujmy alebo ukladal povinnosti, prípadne sa ich priamo dotýkal. Nemožno opomenúť, že subjekt podávajúci podnet nemá právny nárok, aby správny orgán jeho podnetu vyhovel a začal z úradnej povinnosti mimo odvolacie konanie podľa § 18 ods. 2 druhá veta SP. Preto v tomto procesnom štádiu nedochádza k zásahu do práv žalobcu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a na tomto závere nemôže nič zmeniť ani zastavenie konania o podnete žalobcu na preskúmanie rozhodnutia v mimo odvolacom konaní pre nezaplatenie správneho poplatku.

41. Samozrejme, tento záver správneho súdu o nedotknutí na právach žalobcu rozhodnutím o zastavení správneho konania pre nezaplatenie správneho poplatku sa vzťahuje na konkrétnu právnu vec posudzovanú individuálne v podmienkach konania o podnete na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a nemožno ho zamieňať s rozhodnutím správneho orgánu o zastavení konania z iného právneho dôvodu a v inej skutkovej situácii.

42. Správny súd si je vedomý rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -72 zo dňa 31.10.2018, ktorý bol vydaný v inštančnom postupe v predmetnej právnej veci, no správny súd nepostupoval rovnako, keďže v citovanom rozsudku č.k. -72 zo dňa 31.10.2018 sa súd nezaoberal komparáciou , č. a č. , ktoré sú pre vec esenciálne. Zároveň správny súd poukazuje na svoj právoplatný rozsudok č.k. -108 zo dňa 20.2.2019, ktorý sa týka rovnakých účastníkov konania aj predmetu konania, kedy žalobu zamietol ako nedôvodnú; žalobca proti rozsudku č.k. -108 zo dňa 20.2.2019 nepodal kasačnú sťažnosť.

43. Na základe uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry ESĽP správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože podľa názoru správneho súdu to nemožno spravodlivo požadovať, keďže žalovaný má zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho môžu na súde zastupovať.

45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).