Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-6S/113/2023

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Obec Chlmec, Chlmec 83, IČO: 00 323 047, zastúpeného AK Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, Bratislava, IČO: 47 234 776, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, IČO: 31 797 903, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15592-P/2022, zo dňa 20. februára 2023, rozhodujúc o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe zo dňa 19. apríla 2023 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa domáha žalobou zo dňa 19. apríla 2023, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 21. apríla 2023, preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. , zo dňa 20. februára 2023, ktorým žalovaný podľa o správnom konaní (správny poriadok) zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 12124-3000/2022 zo dňa 08. novembra 2022, ktorým bola žalobcovi uložená podľa o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) pokuta vo výške 12.000,00 eur z dôvodu, že v rámci zadávania podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Chlmec – Nájomné bytové domy – 2x8 BJ“, ku ktorej bola uverejnená výzva na predkladanie ponúk vo Vestníku verejného obstarávania č. 263/2020 zo dňa 15. decembra 2020 pod zn. 44950 – WYP, postupoval v rozpore s , pričom uvedené porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

2. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. . V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec v zmysle o súdoch náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 3S správneho súdu. 3. Žalobca doručil správnemu súdu dňa 27. marca 2024 samostatný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa (ďalej len „“) odôvodniac to tým, že prípadný okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia zo strany žalovaného by spôsobil žalobcovi finančnú škodu ako to ustanovuje . Potrebu priznania odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil obdržaním opakovanej výzvy žalovaného zo dňa 22. septembra 2023 na úhradu pokuty, z čoho podľa žalobcu možno usúdiť, že žalovaný môže kedykoľvek pristúpiť k výkonu napadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že nemá k dispozícii voľné finančné prostriedky, ktoré by neboli účelovo viazané, keďže žalobca je malá obec, hospodáriaca

s malým rozpočtom, ktorý je účelovo viazaný. Preto nemôže v zmysle zákona a rozpočtových pravidiel použiť jednotlivé kapitoly na úhradu pokuty, čo by bolo v rozpore so všeobecne záväznými rozpočtovými pravidlami, ako aj povinnosťou mať vyrovnaný rozpočet. Zároveň argumentoval tým, že vo veciach správneho trestania má prípadná kasačná sťažnosť zo zákona podľa a odkladný účinok, teda by mal byť priznaný odkladný účinok aj správnej žalobe žalobcu. Taktiež zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané celkom zrejme po uplynutí prekluzívnej lehoty. Napokon uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko úhradou uloženej pokuty by bol ohrozený vyrovnaný rozpočet žalobcu, v dôsledku čoho by mohla byť ohrozená aj kvalita poskytovania služieb vo verejnom záujme.

4. Žalovaný sa k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 22. apríla 2024 a nesúhlasil s týmto návrhom. Okrem iného uviedol, že nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že uložená pokuta predstavuje výrazný zásah do jeho rozpočtu, keďže žalobca mohol s takouto položkou počítať a zvážiť zákonné možnosti na zmiernenie ním tvrdeného dopadu na rozpočet. Podľa žalovaného tak žalobcom namietaná hrozba značnej finančnej škody, ktorá ohrozí aj kvalitu poskytovania služieb vo verejnom záujme, v nadväznosti na údajné ohrozenie vyrovnaného rozpočtu žalobcu neobstojí, a to aj vzhľadom na možnosť žalobcu uzavrieť so žalovaným dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade platenia podľa o pohľadávkach štátu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Dohodu o splátkach možno uzavrieť až na tri roky od dátumu splatnosti pohľadávky, t. j. uloženej pokuty a dohodu o odklade platenia možno uzavrieť najviac na obdobie jedného roka od dátumu splatnosti pohľadávky, t. j. uloženej pokuty. Žalobca tak stále má alebo mal k dispozícii iné nástroje ako oddialiť hrozbu ním tvrdenej hospodárskej, resp. finančnej škody, a teda priznanie odkladného účinku žaloby nie je pre žalobcu nevyhnutné a taktiež nie je jedinou možnosťou odvrátenia úhrady pokuty v celku. Zároveň podotkol, že napriek uvedeným zákonným možnostiam žalobcu, doposiaľ sa nijaký z nich nepokúsil aplikovať. Argumentom žalobcu podľa žalovaného taktiež uberá na sile skutočnosť, že navrhuje priznať odkladný účinok žalobe až viac ako po roku od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a takmer rok po podaní samotnej správnej žaloby. V spojitosti s uvedeným poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 11. januára 2022. Rovnako tak zdôraznil, že hoci žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe konštatoval, že úhrada uloženej pokuty by mala zásadný negatívny dopad na jeho hospodárenie, nijak bližšie ním tvrdený vplyv nekonkretizoval. Ďalej dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 16. januára 2020, ako aj uznesenie Správneho súdu v Bratislave č. k. -138 zo dňa 12. januára 2024, a napokon aj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 23. februára 2022. Rovnako tak žalovaný zdôraznil, že ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, resp. ujmy, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, keďže od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia. Záverom doplnil, že žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Žalobca ako verejný obstarávateľ je povinný dodržiavať príslušné právne predpisy a nedopúšťať sa porušení, za ktoré mu možno uložiť pokutu. Dôsledné dodržiavanie právnych predpisov a naplnenie nielen sankčnej, ale aj preventívnej funkcie uloženej pokuty, taktiež predstavuje verejný záujem. Zároveň žalovaný opätovne poukázal na možnosť aplikácie doposiaľ nevyužitých právnych nástrojov podľa

5. Dňa 14. mája 2024 žalobca správnemu súdu doručil podanie označené ako „Replika k vyjadreniu žalovaného z 22. apríla 2015 a doplnenie návrhu žalobcu o aktuálny stav“. V predmetnom podaní žalobca vyjadril nesúhlas s tvrdením žalovaného, že žalobca má možnosť so žalovaným uzavrieť dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia podľa Uviedol, že na uzavretie dohody o odklade platenia alebo o splátkach neexistuje právny nárok. Zároveň, uzavretie takejto dohody by bolo v podstate predstavovalo kapituláciu nad dôvodnosťou samotnej správnej žaloby, keďže by tým žalobca musel v podstate uznať pokutu čo do dôvodu a výšky. Žalobca pritom zastával názor, že uložená pokuta 12.000,00 eur bola vydaná bez právneho základu, nakoľko ju žalovaný celkom zrejme vydal po uplynutí prekluzívnej lehoty. Tým pádom by mal v podstate žalobca uznávať alebo platiť niečo, čo z hľadiska práva predstavuje nulitné rozhodnutie. Vo vzťahu k verejnému záujmu na priznaní odkladného účinku zdôraznil, že by bolo práve v rozpore s verejným záujmom to, aby žalobca ako obec hospodáriaca s verejnými prostriedkami svojich obyvateľov mala uhrádzať niečo, čo z právneho hľadiska neexistuje, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané zjavne po uplynutí prekluzívnej

lehoty a teda bez právneho základu. Je preto celkom nepochybné, že v rozpore s verejným záujmom by bolo vymáhanie nulitného napadnutého rozhodnutia žalovaného.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

10. Podľa písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

11. Pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd nepreskúmava v medziach žalobných bodov žalobou napadnuté výroky rozhodnutia, ale zisťuje len existenciu uvedených zákonných predpokladov pre priznanie odkladného účinku.

12. Inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v a zároveň má dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako nesmie byť ujma nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Správny súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 30. mája 2017 z ktorého vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. mája 2018).

13. Návrh na priznanie odkladného účinku musí obsahovať všeobecné náležitosti podania ( ) a zároveň dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či súd prizná správnej žalobe odkladný účinok alebo návrh zamietne. Hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalobcu resp. o hrozbu závažnej ujmy žalobcu neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia orgánu verejnej správy priamo hrozil alebo už nastal. Vznik ujmy musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom, či iným právnym následkom plynúcim z rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom odkladného účinku nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu

hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 13. júna 2018).

14. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žaloby je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie orgánov verejnej správy oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

15. Správny súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie podľa ani podľa .

16. Dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe v zmysle je naplnenie niektorého z nasledovných dôvodov pre priznanie odkladného účinku: 1. hrozba následku závažnej ujmy, 2. hrozba následku značnej hospodárskej či finančnej škody, 3. hrozba následku ujmy na životnom prostredí, 4. prípadne hrozba iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba týchto následkov musí byť pritom tiež spojená buď s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, alebo jeho inými právnymi následkami. Samotné naplnenie uvedených dôvodov však pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje, pretože zákon súčasne ustanovuje podmienku, že takéto priznanie nebude v rozpore s verejným záujmom. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ako dôvod pre vyhovenie jeho žiadosti uviedol hrozbu finančnej škody. Hrozbu takýchto následkov videl v tom, že v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia predsedu žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie žalovaného ako orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 12124-3000/2022 zo dňa 08. novembra 2022 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 12.000,00 eur, by došlo k ohrozeniu vyrovnaného rozpočtu žalobcu, čo by malo značné následky na kvalite poskytovania služieb vo verejnom záujme. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu ako i ostatným spisovým materiálom v súdenej veci nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd zastal názor, že žalobca neosvedčil žiaden zo zákonných dôvodov možnosti priznať odkladný účinok podanej správnej žalobe v zmysle a tvrdenia uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca dostatočne neosvedčil.

17. K návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobca priložil kópie výpisov z účtov vedených v Prima banka Slovensko, a.s. k 31. decembru 2023 a v Slovenskej sporiteľni, a.s. k 31. januáru 2024, ako aj kópiu individuálnej účtovnej závierky k 31. decembru 2023, z ktorých vyplýva, že k 31. decembru 2023 bola na bankových účtoch žalobcu suma vo výške XXX.XXX,XX eura, z čoho rezervný fond predstavoval sumu X.XXX,XX eura. S podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. mája 2024, predložil žalobca aj výpisy z bankových účtov vedených v Prima banka Slovensko, a.s. a v Slovenskej sporiteľni, a.s. k 09. máju 2024, z ktorých správny súd zistil, že k 09. máju 2024 mal žalobca na bankových účtoch sumu vo výške XXX.XXX,XX eura. V nadväznosti na uvedené je však potrebné zdôrazniť skutočnosť, že žalobca opomenul spolu s kópiou individuálnej účtovnej závierky predložiť jej ďalšiu súčasť „Poznámky“, ktorá obsahuje údaje o hodnote vlastného imania obce, podrobné údaje o stave majetku obce, ako aj o rezervách obce. Žalobca teda opomenul uviesť skutočnosti osvetľujúce jeho celkovú finančnú situáciu, a to tiež za absencie predloženia dôkazov o tvrdených skutočnostiach. Preto správny súd konštatuje, že žalobca dôkazy svedčiace o tom, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia mu hrozia ním tvrdené následky nepredložil. Zo samotných konštatovaní a tvrdení žalobcu bez ďalšieho zdôvodnenia, preukázania týchto tvrdení a súvislostí zo strany žalobcu, tvrdená hrozba finančnej škody na strane žalobcu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného, nevyplýva. Správny súd vo všeobecne formulovaných tvrdeniach žalobcu nevidel skutočnú hrozbu odôvodňujúcu obavu značnej hospodárskej škody a finančnej škody. Z tohto dôvodu dospel správny súd i k tomu záveru, že žalobca nepreukázal, čo konkrétne je ohrozené, aké značné následky hrozia v kvalite poskytovania služieb vo verejnom záujme, keďže nekonkretizoval

žiadne „negatívne dôsledky“, ktoré tvrdil v návrhu za predpokladu okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia predsedu žalovaného. Tvrdenie o „povinnosti okamžitej úhrady uloženej pokuty“, samé o sebe neosvedčuje tvrdenú hrozbu vzniku finančnej škody na strane žalobcu. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že žalobca bol poučený o možnosti uzavrieť so žalovaným dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade platenia podľa , pričom dohodu o splátkach možno uzavrieť až na tri roky od dátumu splatnosti pohľadávky, t.j. uloženej pokuty a dohodu o odklade platenia možno uzavrieť najviac na obdobie jedného roka od dátumu splatnosti pohľadávky, t.j. uloženej pokuty, žalobca tak má k dispozícii iné nástroje ako oddialiť hrozbu ním tvrdenej značnej hospodárskej, resp. finančnej škody, a teda priznanie odkladného účinku žaloby nie je pre žalobcu nevyhnutné a taktiež nie je jedinou možnosťou odvrátenia úhrady pokuty v termíne splatnosti. Taktiež ani argument žalobcu, ktorý tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané celkom zrejme po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže odôvodniť naplnenie zákonných predpokladov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Tento bude predmetom prieskumnej činnosti súdu v konaní o správnej žalobe. Nedôvodný je aj argument žalobcu, ktorým poukázal na to, že vo veciach správneho trestania má prípadná kasačná sťažnosť zo zákona podľa a odkladný účinok. V danom prípade je totiž kľúčovou skutočnosť, že ak by bolo úmyslom zákonodarcu, aby podanie správnej žaloby vo vyššie uvedených prípadoch malo odkladný účinok, bol by takúto úpravu v zakotvil.

18. Správny súd poukazuje aj na ďalší predpoklad priznania odkladného účinku správnej žaloby, ktorým je osvedčenie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ani túto skutočnosť, ktorá je ďalšou hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , v návrhu na priznanie odkladného účinku neosvedčil.

19. Po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku podanej žalobe správny súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal žiaden dôvod, pre ktorý by mal priznať správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko neosvedčil relevantnými dôkazmi predpoklady jeho priznania, ktoré prichádza do úvahy iba za takého stavu, ak bola v konaní osvedčená existencia takých nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy, prípadne iných závažných nenapraviteľných následkov. Žalobca svoj návrh dostatočne neodôvodnil vo vzťahu k tvrdeniam, týkajúcim sa jeho celkovej majetkovej resp. ekonomickej situácie, ani žiadnymi tvrdeniami, ktoré by odôvodňovali hrozbu žalobcom tvrdenej finančnej ujmy. V tomto smere žalobca nepredložil ani potrebné dôkazy. Vzhľadom na uvedené nie je možné v súčasnej situácii žalobcu konštatovať prítomnosť hrozby ním tvrdených negatívnych následkov, ktoré by mali dopad na jeho hospodársku činnosť.

20. Skutočnosť, že žalobcovi bola doručená opakovaná výzva žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 12.000,00 eura, nie je sama o sebe dôvodom na preukázanie hrozby závažnej ujmy alebo vážneho nenapraviteľného následku. Bez toho, aby žalobca v predmetnom návrhu hodnoverne a dostatočným spôsobom nepreukázal svoju aktuálnu majetkovú situáciu, keďže tento nepriložil v tomto smere všetky potrebné doklady potrebné na posúdenie celkovej jeho majetkovej situácie súdom, nemá súd možnosť posúdiť hrozbu žalobcom tvrdenej finančnej škody. Bez osvedčenia zákonom predpokladaných dôsledkov na žalobcu, nie je daný hmotnoprávny dôvod na priznanie odkladného účinku. Priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu svojich záväzkov. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nezbavuje žalobcu povinnosti zaplatenia jeho splatných pohľadávok a v zásade jeho priznanie odôvodňuje prechodný stav, keď by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma, a nie ju privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej.

21. Správny súd v tejto veci poukazuje na to, že dôkazné bremeno nesie výhradne žalobca a nie je povinnosťou súdu nahrádzať aktivitu žalobcu. Nie je vecou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení .

22. Záverom správny súd konštatuje, že vo veci nie sú dané ani predpoklady na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa , pretože napadnuté rozhodnutie nemá podklad v právne záväznom akte EÚ, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti. 23. Správny súd má za to, že v danom prípade neboli splnené zákonné predpoklady pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe a preto, návrh žalobcu zamietol v súlade s ustanovením a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

24. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).