Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/40/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, vo veci starostlivosti o maloletú R. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v T. T., E. č. XXXX/X, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky H.. E.. E. R., H.., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v T. T., E. č. XXXX/X, v skutočnosti bytom v T. T., H. J. R. (bez súpisného a orientačného čísla), zastúpenej právnym zástupcom JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát, s.r.o., IČO: 47255021, so sídlom v Bratislave, Čajakova č. 13, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát a konateľ, a otca D.. E. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v M. S., H. 5, J., F. R. č. XXXX/XX, zastúpeného právnym zástupcom ACRES, spol. s r.o., IČO: 36861987, so sídlom v Bratislave, Digital Park III, Einsteinova č. 19, v mene ktorého pred súdom koná Mgr. Peter Nemec, LL.M., advokát a konateľ, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -755 zo dňa 28.07.2021, ako súdu prvej inštancie, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného na maloletú R. R., nar. XX.XX.XXXX (prvý výrok) m e n í tak, že otec D.. E. C., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý platiť maloletej R. R., nar. XX.XX.XXXX bežné výživné v sume 2.500,- € mesačne s účinnosťou od 26.05.2020 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a výživné na tvorbu úspor v sume 2.000,- € mesačne s účinnosťou od 25.11.2019 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet maloletej R. R., nar. XX.XX.XXXX vedený v Q., a.s., číslo účtu J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zročnom výživnom na bežné výživné (druhý výrok), vo výroku o zročnom výživnom na tvorbu úspor (tretí výrok) a vo výroku o zmene rozsudku o predchádzajúcej úprave výživného (štvrtý výrok) p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( prvá veta prvá rubrika ; ďalej len „“ v spojení s ; ďalej len „C.m.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej R. R., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným na bežné výživné zo sumy 100,- € na sumu 2.500,- € mesačne vopred k rukám matky, počnúc dňom 26.05.2020, vždy do 15. dňa v mesiaci a zvýšeným výživným na tvorbu úspor zo sumy 400,- € na sumu 2.000,- € mesačne vopred na účet maloletej R. R., nar. XX.XX.XXXX, vedený v Q., a.s., číslo účtu J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc dňom 25.11.2020, vždy do 15. dňa v mesiaci (prvý výrok); zročné výživné na bežné výživné od 26.05.2020

do 28.07.2021 na maloletú R. R., nar. XX.XX.XXXX v sume 33.600,- € súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v 2.000,- € mesačných splátkach spolu s bežných výživným až do zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (druhý výrok); zročné výživné na tvorbu úspor od 25.11.2019 do 28.07.2021 na maloletú R. R., nar. XX.XX.XXXX v sume 32.000,- € súd prvej inštancie otcovi povolil splácať v 2.000,- € mesačných splátkach spolu s výživným na tvorbu úspor až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, a to počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia (tretí výrok); súd prvej inštancie vyslovil, že týmto súčasne dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -197 zo dňa 22.11.2018 vo výroku o výživnom na maloletú R. R., nar. XX.XX.XXXX (štvrtý výrok); súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (piaty výrok).

1.2 Návrhom podaným na súde prvej inštancie dňa 25.11.2019 sa matka maloletej R. R., nar. XX.XX.XXXX domáhala zvýšenia výživného na maloletú zo sumy 100,- € na bežné výživné a zo sumy 400,- € na tvorbu úspor na sumu 60.000,- € mesačne; v priebehu konania matka návrh upravila tak, že žiadala zvýšiť bežné výživné na maloletú na sumu 10.000,- € mesačne a výživné na tvorbu úspor maloletej na sumu 50.000,- € mesačne; otec s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil z dôvodu, že nedošlo až k takej zmene pomerov na strane maloletej, ktorá by odôvodňovala matkou požadovanú výšku výživného; navrhoval zvýšiť výživné maximálne na sumu 1.000,- € mesačne; súd prvej inštancie skonštatoval, že hmotnoprávnou podmienkou toho, aby mohol súd opakovane rozhodnúť o výživnom je zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa, na strane povinného rodiča alebo u oboch; v čase posledného rozhodovania o výživnom bola otcovi uložená povinnosť platiť výživné vo výške 100,- € mesačne na bežné výživné a 400,- € mesačne na tvorbu úspor; maloletá mala vtedy dva roky a 10 mesiacov, nemala žiadnu záujmovú činnosť; príjem matky bol v sume 3.620,- € mesačne; otec mal príjem z podnikania v sume 7.202,- € mesačne vyplývajúci z daňového priznania za rok 2017, bol vlastníkom viacerých nehnuteľností v M. S. a v G.; obaja rodičia maloletej mali každý ešte 2 vyživovacie povinnosti; súd prvej inštancie poukázal na to, že v súčasnosti má maloletá 5 a pol roka, navštevuje predškolské zariadenie a začala sa venovať krasokorčuľovaniu, s čím sú spojené zvýšené výdavky predstavujúce podstatnú zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa; aktuálny mesačný príjem matky je 4.068,70 € s tým, že si uplatňuje daňový bonus, poberá rodinné prídavky a je vlastníkom domu a dvoch bytov; z predloženého daňového priznania otca za rok 2020 je preukázaný základ dane 6.302.999,- Kč (246.210,90 €), teda mesačne 20.517,58 €, čo oproti daňovému priznaniu z roku 2017 prestavuje zhruba dvojnásobok; otec je naďalej vlastníkom viacerých nehnuteľností v M. S. a v G. s rozdielom, že predal byt v R. E. za sumu 2.416.643,- Kč (94.393,- €); pokiaľ matka odôvodňovala zmenu pomerov a výšku výživného vysokou životnou úrovňou otca, súd prvej inštancie poukázal na to, že otcova životná úroveň bola vysoká už v čase posledného rozhodovania o výživnom; rovnako už v čase posledného rozhodovania o výživnom bolo zrejmé, že životná úroveň jeho detí (z rozvedeného manželstva) je vyššia, čo matka nijak nenamietala a nenamietala ani životnú úroveň bývalej manželky otca, na základe čoho súd prvej inštancie na ich životnú úroveň neprihliadal, keďže tieto boli známe už v čase posledného rozhodovania o výživnom a nejedná sa o zmenu na strane pomerov otca; súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodovanie o zvýšení výživného nemôže predstavovať revíziu posledného rozhodnutia o výživnom; matka v čase posledného rozhodovania o výživnom nemala záujem o platenie výživného zo strany otca na maloletú, resp. žiadala ho len v minimálnej výške.

1.3 Vzhľadom na preukázanú zmenu pomerov na strane maloletej aj otca sa súd prvej inštancie zaoberal odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa, ktoré boli medzi rodičmi sporné; súd prvej inštancie mal za preukázané mesačné výdavky maloletej na stravu a bývanie v sume 515,66 €, cestovné na tréningy vo W. vo výške 228,80 €, servis a cestovné na súťaže 97,- €, členské za krasokorčuľovanie 100,- €, súkromné tréningy 494,15 €, štartovné na preteky cca 80,- € a náklady na prenájom ľadovej plochy 2.321,- €; súd prvej inštancie konštatoval, že bežné výživné má zohľadňovať každodenné spotrebné náklady na dieťa; z celkových príjmových a majetkových pomerov otca vyplýva, že je v jeho možnostiach podieľať sa aj na nákladoch maloletej súvisiacich s jej športovou činnosťou; súd prvej inštancie prihliadol i na to, že otec nie je s maloletou v žiadnom kontakte, osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje v celom rozsahu matka a teda od matky nemožno spravodlivo požadovať, aby zabezpečovala výchovu i výživu maloletej v rovnakom rozsahu ako otec, s poukazom na čo súd prvej inštancie otcovi určil výživné v sume vyššej ako 1/2 nákladov; súd prvej inštancie dospel k záveru, že preukázané náklady na maloletú predstavujú sumu 4.248,27 € a polovica nákladov na maloletú je 2.124,13 €; vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie zvýšil otcovi bežné výživné na maloletú na sumu 2.500,- € mesačne, nakoľko mal za to,

že je v možnostiach otca prispievať na výživu maloletej uvedenou sumou bez ohrozenia vlastnej výživy ako i plnenia vyživovacej povinnosti k ďalším dvom maloletým deťom; súd prvej inštancie poukázal na to, že aj matkin pravidelný mesačný príjem sa zvýšil, matka poberá rodinné prídavky, daňový bonus a má i finančné rezervy na bankových účtoch; na argumenty matky, že tieto finančné prostriedky súvisia s výkonom jej zamestnania ako zriaďovateľa školského a predškolského zariadenia súd prvej inštancie neprihliadal, pretože sa jednalo o bankové účty fyzickej osoby; mesačné výdavky v sume 86.290,- € uvádzané matkou táto žiadnym spôsobom nepreukázala a nezodpovedajú ani veku a odôvodneným potrebám maloletej; počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti pri bežnom výživnom určil súd prvej inštancie od 26.05.2020 odkedy boli preukázané výdavky na krasokorčuľovanie u maloletej; za obdobie od 26.05.2020 do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vzniklo otcovi zročné výživné v sume 33.600,- € ako rozdiel medzi doposiaľ otcom platenou sumou bežného výživného v sume 100,- € a zvýšeným výživným na sumu 2.500,- € (14 mesiacov x 2.400,- €).

1.4 Súd prvej inštancie mal preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať aj na tvorbu úspor maloletej vyššou sumou ako bola naposledy určená, pričom prihliadal aj na to, že otec sa o maloletú žiadnym spôsobom nezaujíma; vzhľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie za dôvodné zvýšenie výživného na tvorbu úspor maloletej na sumu 2.000,- € mesačne, ktorú považoval za dostatočnú na vytvorenie potrebnej finančnej rezervy pre maloletú s prihliadnutím na jej vek, zdravotný stav, ako i právo maloletej podieľať sa na životnej úrovni rodičov; v prípade dosiahnutia plnoletosti maloletej bude výška úspor 300.000,- €, čím bude zabezpečená budúcnosť maloletej, predovšetkým jej príprava na budúce povolanie a osamostatnenie sa do budúcnosti; súd prvej inštancie nemal preukázanú potrebu maloletej na zvýšenie výživného na tvorbu úspor na matkou požadovanú sumu 50.000,- € mesačne; počiatok zvýšenia výživného na tvorbu úspor súd určil od podania návrhu matkou, t.j. od 25.11.2019, keďže už v tom čase pomery otca umožňovali prispievať zvýšeným výživným na tvorbu úspor na maloletú; otcovi preto vzniklo zročné výživné na tvorbu úspor od 25.11.2019 ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (28.07.2021) v sume 32.000,- € (20 mesiacov x 1.600,- €); zročné výživné na bežné výživné aj na tvorbu úspor povolil súd prvej inštancie otcovi splácať v 2.000,- € mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky; k možnosti platenia zročného výživného v splátkach pristúpil súd prvej inštancie s prihliadnutím na výšku zročného výživného, k čomu prispôsobil aj výšku jednotlivých splátok a dobu ich splatnosti; keďže súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletú, vyslovil, že dochádza k zmene rozsudku, ktorým bolo naposledy určené výživné na maloletú.

1.5 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine; o trovách konania rozhodol podľa § 52 C.m.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom konaní ( prvá veta druhá rubrika v spojení s a C.m.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali samostatné odvolania obidvaja rodičia maloletej.

2.2 Otec podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 08.09.2021 (č.l. 786 spisu); rozsudok napadol v celom rozsahu, uplatnil odvolacie dôvody podľa C.m.p a podľa a ; otec v odvolaní poukázal na to, že súd prvej inštancie vyhovel podanému návrhu matky na zvýšenie výživného vo vyššej miere ako mal, keď nesprávne zistil skutočné preukázané potreby maloletej a s tým súvisiace preukázané spotrebné náklady pripadajúce výlučne na maloletú, ktoré by bolo možné považovať za oprávnené náklady; navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že uloží otcovi prispievať na výživu maloletej výživným v sume 1.100,- € mesačne vopred počnúc dňom 26.05.2020, z toho bežné výživné bude v sume 700,- € mesačne a výživné na tvorbu úspor 400,- € mesačne; v odvolaní zároveň otec uviedol, že odvolacie dôvody bližšie doplní v samostatnom podaní.

2.3 Matka podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 08.09.2021 (č.l. 791-795 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadla v celom rozsahu; uplatnila odvolacie dôvody podľa , a a podľa C.m.p.; podľa matky súd prvej inštancie nedostatočne zistil majetkové príjmy otca a nevykonal v tomto smere všetky ňou navrhované dôkazy; matka žiadala získať oficiálnu účtovnú závierku a daňové priznanie spoločnosti I. U. A. priamo z B., pričom súd prvej inštancie sa uspokojil len s predloženou správou od riaditeľky spoločnosti; právny

zástupca otca niekoľkokrát v konaní prezentoval, že otec má rôzne príjmy a príjem, ktorý deklaroval daňovým priznaním fyzickej osoby za rok 2020 nie je jeho jediným príjmom; súd prvej inštancie nezisťoval aké úvery otec platí, kedy boli zobraté, v akej výške, s akými splátkami a z akých prostriedkov, hoci v pôvodnom konaní bolo otcom deklarované, že zostatok na jednom úvere bol v roku 2018 v sume 2.350.000,- € a na druhom 3.600.000,- €; v spoločnosti I. U. je naakumulovaný nevyplatený zisk v sume 759.688.484,- €, ktorý si otec môže kedykoľvek ako 100 % akcionár vyplatiť, na čo súd prvej inštancie vôbec neprihliadol; súd prvej inštancie zároveň podľa matky nedostatočne zistil majetkovú a životnú úroveň zvyšných dvoch detí pochádzajúcich z rozvedeného manželstva otca, ktorá je nadpriemerne vysoká; deti z rozvedeného manželstva otca žijú vo vile, ktorú im daroval otec, majú k dispozícii šoféra, navštevujú súkromnú školu, majú domácu gazdinú a osobných učiteľov na cudzie jazyky; okrem toho súd prvej inštancie vychádzal v napadnutom rozsudku z tvrdení otca, ktoré nie sú v súlade s inými jeho tvrdeniami; školné pre maloleté deti otca z rozvedeného manželstva predstavuje v súčasnosti sumu 514.000,- Kč ročne na jedno dieťa (nie 400.000,- Kč), v ktorej ešte nie sú zahrnuté náklady na dopravu, obedy, školské kluby, školské výlety a podobne; matka maloletých detí má podľa vyjadrenia otca uhrádzať všetky náklady detí na život, pritom je pochybné ako zo zvyšku výživného tieto náklady hradí, nakoľko jej zostáva na jedno dieťa približne 27.000,- Kč mesačne; exmanželke otec platí na základe dohody 150.000,- Kč mesačne, čím zvyšuje aj životnú úroveň svojich zvyšných dvoch detí; tvrdenia otca o tom, že od P. T. nečerpá žiadny hypotekárny úver, poskytnutý úver nemá žiadne mesačné splátky a posledná ročná splátka bude uhradená na konci roku 2021 nie sú v súlade s inými vyjadreniami otca, z ktorých vyplýva, že otec má minimálne dva hypotekárne úvery (v P. T.) so zostatkom ku koncu roka 2018 približne v sume 5.950.000,- €; pri vychádzaní z toho že úvery majú ročné splátky, poslednú splátku má otec uhradiť koncom roka 2021 a úvery boli na 5 rokov, predstavuje ročná splátka približne 1.983.333,33 €; vzniká otázka, z akých príjmov otec tieto úvery platí, ak deklaruje, že jeho ročný úhrnný príjem zo závislej činnosti je ten, ktorý vyplýva z jeho daňového priznania za rok 2020 v sume 6.302.999,- Kč; matka detí z rozvedeného manželstva nemá žiadne iné príjmy a býva v nehnuteľnosti, ktorej je v súčasnosti 100 % vlastníkom (predtým vlastnila 50 % a otec 50 %), na základe čoho je nepravdivé tvrdenie otca, že neposkytol deťom a ich matke žiadne iné plnenie; deti z rozvedeného manželstva otca navštevujú aj krúžok hip-hop a hodiny klavíru, čo sú ďalšie náklady, ktoré zvyšujú ich životnú úroveň; ďalej namietala, že pri výpočte nákladov na maloletú súd prvej inštancie vôbec neprihliadol na informácie a tabuľky predložené matkou a na skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo; z listu Krasokorčuliarskeho klubu O. T. T. vyplýva, že matka prispela za posledný rok na klub sumou 4.000,- €, pričom súd prvej inštancie nesprávne uvádza, že náklad je 100,- € mesačne; súd prvej inštancie nezohľadnil ani potrebný náklad na vodiča pre maloletú; matka do odvolania zahrnula aj tabuľku s nákladmi maloletej, ktorá sa už nachádza v spise (č.l. 519 spisu), do ktorej doplnila výdavok na členské do krasokorčuliarskeho klubu O. BB v sume 333,- €; uviedla, že v praxi je súdmi priznávané bežné výživné na úrovni 20 % z príjmov povinného rodiča; v danom prípade súd prvej inštancie zistil, že otec má príjmy za rok 2020 v sume 6.302.999,- Kč, čo je v prepočte na mesiac 20.517,57 € a 20 % z toho je 4.103,51 €; uvedený postup pri maloletom dieťati nebol vôbec zohľadnený; príjem otca je však mnohonásobne vyšší, keďže jeho hlavný príjem je cez cyperskú spoločnosť I. U. A.; súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku nevysporiadal s dôkazom, že otec je konečným užívateľom výhod v 386 spoločnostiach na Slovensku, z ktorých má taktiež príjem a nevykonal v tomto smere žiadne zistenie skutočného stavu veci; zistenia súdu prvej inštancie ohľadom zostatkov na účtoch matky sú nepresné, nakoľko ide o prostriedky školských zariadení, v ktorých je matka zriaďovateľkou ako fyzická osoba nepodnikateľ; matka má účet, ktorým disponuje na súkromné účely vedený v H. T. J., a.s. s účtovným zostatkom 28.337,28 € ku dňu 04.05.2021; otec má reálne schopnosti a možnosti prispievať na maloleté dieťa vyššou sumou na tvorbu úspor; výška úspor bude v prípade dosiahnutia plnoletosti maloletej 300.000,- €, ktorá nestačí ani na nákup slušného bytu v T. alebo v H.; súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uvádza, že vychádza len zo zmeny pomerov od pôvodného rozhodnutia, avšak v pôvodnom súdnom konaní nebol príjem otca, jeho majetkové pomery a jeho životná úroveň ako aj životná úroveň jeho zvyšných dvoch detí vôbec zistená, keď otec viaceré významné skutočností zamlčal, resp. neuviedol úplne, čo nemôže byť vykladané v neprospech maloletej, nakoľko by išlo o porušenie práva slabšej strany na prístup k súdu a domáhaniu sa svojich práv a nárokov prostredníctvom súdu a aj o porušenie práva na spravodlivé súdne rozhodnutie; nakoniec matka uviedla, že napadnuté rozhodnutie je vo výrokoch o zročnom výživnom v rozpore s ustanovením § 44 C.m.p., nakoľko súd prvej inštancie oddialil splatnosť týchto nárokov až na moment nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, čím v rozpore so zákonom stanovil neskorší termín splatnosti; oba nároky na tzv. spätné výživné sú splatné a vykonateľné doručením rozhodnutia a nie jeho právoplatnosťou, čím je znemožnené maloletej prijať tieto plnenia v súlade s § 44 C.m.p.; okrem toho splátkový kalendár na zročné výživné presiahne obdobie jedného roka (16 mesiacov), čo je značne

neprimeraná doba vzhľadom na povahu tohto nároku; od poslednej úpravy výšky výživného sa pomery na strane maloletého dieťaťa značne zmenili a matka má zvýšené výdavky v súvislosti so záujmovou činnosťou maloletého dieťaťa, ktoré má zároveň právo podieľať sa na životnej úrovni nielen matky, ale aj otca; s poukazom na vyššie uvedené matka navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

2.4 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 17.09.2021 (č.l. 815 spisu) k odvolaniam oboch rodičov uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného v roku 2018 mala maloletá necelé tri roky a navštevovala materskú školu; bola zdravá, nemala žiadne krúžky, jej nároky na stravovanie, bývanie, zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity boli minimálne; toho času má maloletá 5 rokov a deväť mesiacov, navštevuje predškolské zariadenie, je zdravá, nebýva často chorá; od 3,5 roka sa venuje aktívne krasokorčuľovaniu, ktoré je časovo i finančne náročné; otec sa o maloletú nezaujíma a okrem úhrady bežného výživného a výživného na tvorbu úspor sa žiadnym iným spôsobom nepodieľa na jej mimoriadnych výdavkoch, ktoré predstavuje krasokorčuľovanie; maloletá má nadanie na šport a je v jej záujme ho podporovať a rozvíjať; maloletá už teraz vo svojom veku potrebuje k osobnostnému športovému rozvoju stále náročnejšie podmienky, ktoré ju budú posúvať v jej limitoch, ktoré na J. nie sú k dispozícii; zabezpečiť zahraničné programy a pobyty pre maloletú nie je v možnostiach matky, nakoľko má ďalšie dve vyživovacie povinnosti; z doteraz známych skutočností je v možnostiach i schopnostiach otca maloletej uhrádzať zvýšené výživné a zabezpečiť jej všetky potrebné podmienky doma na J. aj v zahraničí, ktoré by jej pomohli k osobnostnému, športovému i ľudskému rozvoju; kolízny opatrovník odporučil odvolaciemu súdu, aby odvolanie otca ako nedôvodné zamietol a podporil odvolanie matky, nakoľko zvýšenie výživného na maloleté dieťa je v záujme maloletej

2.5 Matka vo vyjadrení zo dňa 22.09.2021 (č.l. 817-818 spisu) k odvolaniu otca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že odvolanie hodnotí ako „symbolické“, nemajúce žiadnu relevantnú výpovednú hodnotu o dôvodoch napadnutia rozsudku; otcom navrhované výživné v sume 1.100,- € absolútne nezodpovedá majetkovým pomerom otca, jeho možnostiam prispievať na výživu maloletého dieťaťa a taktiež nezodpovedá ani potrebám maloletého dieťaťa; otec má v spoločnosti I. U. A. za rok 2019 nevyplatený zisk 759.688.484,- €, pričom je v spoločnosti jediný akcionár a môže si ho vyplatiť kedykoľvek; prostredníctvom uvedenej spoločnosti má otec podiel na zisku v skupine H. v rozmedzí 25 - 33 %, čo mesačne predstavuje príjem od 6,0 do 7,92 mil. €; ďalej matka opätovne zopakovala svoju argumentáciu z odvolania ohľadom životnej úrovne bývalej manželky otca a dvoch detí z tohto manželstva; uviedla, že náklady na maloletú boli v konaní preukázateľne a účelovo zdokladované, a tieto zodpovedajú oveľa vyššej sume ako je otcom navrhované bežné výživné; otcom navrhovaná suma výživného na tvorbu úspor (400,- €) je bez zmeny oproti pôvodnému rozsudku, pričom majetkové pomery na strane otca sa výrazne zmenili a disponuje majetkom, ktorý nebol známy v čase prvého určenia výživného; od poslednej úpravy výšky výživného sa zmenili aj pomery na strane maloletého dieťaťa, keď matka má zvýšené výdavky v súvislosti s jeho záujmovou činnosťou.

2.6 Matka vo vyjadrení zo dňa 11.10.2021 (č.l. 827 spisu) k vyjadreniu kolízneho opatrovníka prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že kolízny opatrovník nárok matky vo vzťahu k zvýšeniu výživného čiastočne uznal, keďže aj z jeho vyjadrenia vyplýva, že došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a zvýšenie výživného je plne v záujme a na prospech maloletej; dodala, že v tomto smere sa pridržiava jej odvolania voči rozsudku v celom rozsahu; kolízny opatrovník, ktorý zastupuje výlučne záujmy maloletého dieťaťa vo svojom vyjadrení podporil odvolanie matky a prihliadol na najlepší záujem maloletej, jej osobnostný a športový rozvoj, a to aj v rámci zahraničných programov a pobytov, ktoré v možnostiach matky nie sú, ale v možnostiach otca tieto možnosti existujú.

2.7 Podaním zo dňa 09.12.2021 (č.l. 836-837 spisu) matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu oznámila nové skutočnosti v zmysle § 62 ods. 2 C.m.p. a § 63 C.m.p., ktoré nastali po podaní odvolania; uviedla, že právny zástupca otca na základe oznámenia o priestupku zo dňa 07.07.2021 inicioval na stavebnom úrade v Banskej Bystrici výkon štátneho stavebného dohľadu z dôvodu užívania neskolaudovanej nehnuteľnosti matkou, v dôsledku čoho musí matka prestať užívať predmetnú stavbu do 31.03.2022; nakoľko stavbu nebude možné vinou developera do tohto dátumu skolaudovať, musí sa matka vysťahovať a zabezpečiť pre seba a svoje tri deti nové bývanie; na základe uvedeného matka pristúpila ku kúpe 5-izbového bytu s parkovacím státím za kúpnu cenu v sume 282.298,- €, s tým, že 80 % z ceny nehnuteľnosti rieši prostredníctvom hypotekárneho úveru; na zariadenie bytu bude matka musieť vynaložiť ešte približne 50.000,- € zo svojich úspor a okrem toho bude musieť vynakladať udržiavacie

náklady na rodinný dom, ktorý nebude možné užívať; na základe uvedeného došlo k zvýšeniu výdavkov matky; na záver dodala, že všetky deti otca majú mať rovnakú životnú úroveň, a preto od nej nemožno očakávať, že sa s maloletou a ďalšími dvomi dcérami presťahuje do dvojizbového bytu, ktorý má vo vlastníctve.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie ( prvá veta tretia rubrika v spojení s C.m.p.).

3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní bol viazaný skutočným stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax ( prvá veta štvrtá rubrika v spojení s C.m.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaniach podľa preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa po zohľadnení, že podľa C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného (prvý výrok) podľa v spojení s C.m.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie a súčasne rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zročnom výživnom na bežné výživné (druhý výrok), vo výroku o zročnom výživnom na tvorbu úspor (tretí výrok) a vo výroku o zmene rozsudku o predchádzajúcej úprave výživného (štvrtý výrok) podľa v spojení s C.m.p. ako vecne správny potvrdil; odvolací súd dodáva, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného (prvý výrok) je nesprávny len v časti určenia počiatku platenia zvýšeného výživného na tvorbu úspor, avšak z dôvodu jeho lepšej prehľadnosti a zrozumiteľnosti formálne pristúpil k zmene celého výroku.

4.2 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3 Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

4.4.1 Odvolanie otca ani matky nie je dôvodné; pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach bol postačujúci skutkový (skutočný) stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal aj odvolací súd ( v spojení s C.m.p.); pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podaných odvolaniach tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie ( v spojení s C.m.p.); odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca a matky, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení zákonných podmienok na zvýšenie výživného (bežného i na tvorbu úspor) na maloletú a od neho závislému zročnému výživnému na bežné výživné a na tvorbu úspor; na rozdiel od súdu prvej inštancie však dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné uložiť otcovi povinnosť platenia zvýšeného výživného na tvorbu úspor s účinnosťou od 25.11.2019 (keď súd prvej inštancie chybne uviedol dátum účinnosti na 25.11.2020); preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil vo vzťahu k zvýšeniu výživného (bežného i na tvorbu úspor) na maloletú a od toho závislého zročného výživného na bežné výživné a na tvorbu úspor; odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci zvýšenia výživného a závislého zročného výživného a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že v prejednávanej veci sú splnené podmienky na zvýšenie výživného a rozhodnutie o zročnom výživnom na maloletú tak, ako rozhodol súd prvej inštancie; odvolacie námietky otca a matky ani ostatný obsah spisu preto neboli podkladom pre privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ ide o otázku zvýšenia výživného na maloletú a o zročné výživné, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie v tejto veci; odvolací súd nezistil ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( C.m.p.).

4.4.2 K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie výživného; súd pri rozhodovaní nepreskúmava vecnú správnosť pôvodného rozhodnutia o výživnom a prihliada len na zmeny, ktoré tu nastali od posledného rozhodnutia; zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine); pre rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

4.4.3 Vo vzťahu k otázke podstatnej zmeny pomerov účastníkov konania ako nevyhnutnej podmienky odvolací súd osobitne poukazuje na správne závery súdu prvej inštancie v tomto smere pokiaľ ide o matkou nenamietané pomery otca v čase poslednej úpravy výživného na maloletú (body 55 a 56 odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie), keď v tomto smere dodáva, že aj podľa súdnej praxe „otázka zmeny pomerov v súvislosti so zmenou výživného už bola v predchádzajúcom období riešená, napr. v rozhodnutí najvyššieho súdu, ktoré bolo uverejnené pod R 72/1965 alebo R 27/1974; z uvedených rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať pomery ustálené v čase skoršieho rozhodnutia s pomermi v čase nového rozhodnutia a len pokiaľ došlo k takej ich zmene, ktorá je podstatná, možno konštatovať, že táto zmena odôvodňuje zmenu súdneho rozhodnutia, či dohody o výživnom; nie je teda možné jednu a tú istú okolnosť, zohľadnenú v skoršom rozhodnutí, brať do úvahy opakovane pri každom novom návrhu na zníženie, či zvýšenie výživného“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.09.2017).

4.4.4 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť; výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne); konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak na strane povinného a určuje sa individuálne v každom jednotlivom prípade; pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine); vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 5 Zákona o rodine); pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu bývania; základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa, ktoré predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb; musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku ( ); výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných aj nepravidelných platieb na dieťa, aby bola jednoznačne určiteľná; výnimku zo zásady spotrebného charakteru výživného predstavuje ustanovenie prvá veta Zákona o rodine, v zmysle ktorého ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

4.4.5 Podanými odvolaniami otec aj matka maloletej napadli obidvaja v celosti rozsudok súdu prvej inštancie (vo výrokoch o výživnom, o zročnom výživnom na bežné výživné, o zročnom výživnom na tvorbu úspor, o zmene rozsudku o predchádzajúcej úprave výživného a o trovách konania); otec podal odvolanie len s vymedzením odvolacích dôvodov, ktoré bližšie nešpecifikoval; uviedol, že odvolacie dôvody doplní v ďalšom podaní, čo však neurobil; z odvolania však bolo možné vyvodiť, že namieta nesprávne zistené skutočné potreby maloletej a od toho sa odvíjajúce náklady maloletej vo vzťahu k sume zvýšeného výživného a zročného výživného; odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie, že v prejednávanej veci boli splnené zákonné podmienky na zvýšenie výživného na maloletú zo strany

otca zo sumy 100,- € mesačne na bežné výživné na sumu 2.500,- € mesačne a zo sumy 400,- € na tvorbu úspor na sumu 2.000,- € mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej rovnako ako schopnostiam, možnostiam a majetkových pomerom otca a rovnako považuje odvolací za vecne správne aj závislé výroky o zročnom výživnom na bežné výživné a na tvorbu úspor; vyživovacia povinnosť rodičov k maloletej stále trvá, pretože maloletá navštevuje materskú školu a vzhľadom na svoj vek nie je schopná sama sa živiť; osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a ktorej bola do osobnej starostlivosti zverená rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -197 zo dňa 22.11.2018, právoplatným dňa 20.12.2018, ktorým bolo rozhodnuté aj o výživnom na maloletú zo strany otca v sume 100,- € mesačne na bežné výživné a v sume 400,- € na tvorbu úspor; styk maloletej s otcom upravený nebol; v čase posledného rozhodovania mala maloletá takmer tri roky a navštevovala materskú školu; matka mala mesačný príjem 3.620,- € a otec mal príjem z podnikania 7.202,- € mesačne; v súčasnosti príjem matky maloletej dosahuje 4.068,70 € mesačne, pričom okrem maloletej má ďalšie dve vyživovacie povinnosti; na maloletú poberá prídavok v sume 25,50 € mesačne; v súčasnosti býva v (zatiaľ neskolaudovanom) rodinnom dome v T. T. a vo vlastníctve má aj dva byty v T. T. a rodinný dom s priľahlými pozemkami v T.; je vlastníčkou motorového vozidla zn. Q. A.; pokiaľ matka v odvolaní namieta, že lustráciou jej účtov dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu skutkovému záveru, že na všetkých týchto účtoch ide o súkromné peňažné prostriedky matky, pričom vychádzal len z údajov získaných z bánk a nepožadoval od matky žiadne vysvetlenie, odvolací udáva, že naopak súd prvej inštancie sa k uvedenému vyjadril v závere bodu 60 odôvodnenia svojho rozsudku, keď skonštatoval, že „pokiaľ právny zástupca matky poukazoval, že finančné prostriedky na bankových účtoch matky súvisia s výkonom jej zamestnania ako zriaďovateľa školského a predškolského zariadenia, súd na tieto argumenty neprihliadal, nakoľko sa jednalo o bankové účty fyzickej osoby; je preto následne povinnosťou matky, ak disponuje na svojich súkromných účtoch aj s inými finančnými prostriedkami, tieto náležite oddeliť“; odvolací súd navyše udáva, že aj mimo poukazu na účty matky sa jej majetkové pomery (vzhľadom na mesačný príjem a vlastníctvo viacerých nehnuteľností) javia na veľmi dobrej úrovni; k príjmu otca odvolací súd uvádza, že tento je s poukazom na daňové priznanie za rok 2020 v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, za ktoré bolo rozhodované o výživnom (daňové priznanie za rok 2018 so základom dane 3.719.418,- Kč) takmer dvojnásobný, keď v súčasnosti predstavuje základ dane suma 6.302.999,- Kč (249.426,82 €) vyplývajúca z úhrnu príjmov otca od všetkých zamestnávateľov v sume 3.185.193,- Kč a príjmu z predaja nehnuteľnosti v R. E. v sume 2.416.463,- Kč; otec má vo vlastníctve aj nehnuteľnosť v G. a viacero nehnuteľností v M. S.; svoje mesačné výdavky uviedol spolu v sume 456.500,- Kč (18.066,67 €), z ktorých najväčšiu položku v sume 300.000,- Kč (11.872,95 €) tvorí „výživné L.“ (poznámka odvolacieho súdu - výživné na dve maloleté deti z prechádzajúceho manželstva, každé v sume 75.000,- Kč a výživné bývalej manželke 150.000,- Kč dobrovoľne platené otcom); súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne zohľadnil zmenu pomerov na strane otca spočívajúcu vo zvýšení jeho príjmu a zmenu pomerov na strane maloletej, ktorá spočíva v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom sa podstatne zvýšili výdavky na maloletú najmä z dôvodu, že sa začala venovať športovej činnosti (krasokorčuľovaniu) a takisto sa jej zvýšili výdavky v súvislosti s jej vyšším vekom (v súčasnosti má maloletá 5 a pol roka) a vývojom životných nákladov, ktorým doteraz určené výživné v sume 100,- € na bežné výživné a 400,- € na tvorbu úspor nezodpovedá; odvolací súd poukazuje na to, že „určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia vysoko individuálnych, jedinečných skutkových okolností každej prejednávanej veci, ktoré sú nezameniteľné s okolnosťami relevantnými v iných veciach, pretože kritériá na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (napr. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, ako aj odôvodnené potreby dieťaťa a ďalšie) sú rozdielne v každej veci a odlišujú sa od prípadu k prípadu, preto každé jedno rozhodnutie o výživnom na dieťa (aj plnoleté) je založené na riešení čisto individuálnych otázok, ktoré nemôže byť považované za pravidlo pre iné prípady“ (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.09.2019); v súvislosti s odôvodnenými potrebami maloletej odvolací súd uvádza, že nie každý výdavok na maloleté dieťa sa automaticky považuje za dôvodne vynaložený; súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, pri zachovaní práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov; pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, zohľadňujú sa tiež náklady na voľnočasové aktivity (v danom prípade krasokorčuľovanie maloletej); odvolaciemu súdu je zrejmé aj to, že nie je možné zdokladovať všetky výdavky, ktoré má matka na maloletú a sumu, z ktorej by sa vychádzalo pri určení výživného nie je možné vyčísliť pevne, pretože nie všetky výdavky sa pravidelne opakujú (viaceré môžu byť nepravidelné a nepredvídateľné), resp. závisiace od aktuálnych potrieb maloletej; súčasne si však nemožno automaticky osvojiť každý matkou tvrdený výdavok; za odôvodnené mesačné výdavky na maloletú odvolací súd (aj s poukazom na podanie matky na č.l. 518-519 spisu a

v spise doložené doklady za prenájom ľadovej plochy a tréningy) považoval energie v sume 100,- €, nájomné 37,50 €, stravu 247,92 €, bežný výdavok na dopravu 125,- €, oblečenie 75,- € a obuv 62,50 €, materskú školu 37,50 €, hračky a edukačné pomôcky 52,08 €; náklady na auto a servis 45,83 €, tréningy v sume 494,15 €; s poukazom na vek maloletej zohľadnil odvolací súd maloletej hygienu v sume maximálne 40,- € a rovnako aj telefóny a internet v sume 20,- €; výdavok do krasokorčuliarskeho klubu Iskra BB mal odvolací súd za odôvodnený v sume 110,- €, pričom vychádzal zo správy klubu (č.l. 371 spisu), v ktorom klub uviedol, že priemerný mesačný výdavok maloletej za obdobie posledných 15 mesiacov je 110,- €; klub uviedol aj sumu 4.126,- €, ktorú mala zaplatiť matka maloletej (matka uvádza v odvolaní 4.000,- €) za obdobie od septembra 2019, avšak z ničoho nevyplynulo, že by išlo o výdavok na maloletú, keď klub výslovne uviedol, že náklady na maloletú sú v prieme 110,- € mesačne; cestovné zohľadnil odvolací súd maloletej v sume približne 290,- € mesačne (s poukazom na približný počet tréningov do mesiaca a náklady na pohonné hmoty); čo sa týka prenájmu ľadovej plochy vo Zvolene zo spisu (č.l. 441 spisu) vyplýva výdavok na ľadovú plochu za máj až december 2020 v sume 14.210,- €; na č.l. 526 spisu je doložený výdavok na ľadovú plochu v sume 6.870,- € za mesiace apríl a máj 2021; váženým priemerom nákladov za tieto dva roky považoval odvolací súd za dôvodný výdavok za ľadovú plochu v sume 2.605,63 €; vreckové pre maloletú vo veku 5 rokov nepovažoval odvolací súd za dôvodné, preto sumu 37,50 € do výdavkov nezahrnul; odôvodnené výdavky maloletej (4.343,11 €) tak po odpočítaní prídavku na dieťa v sume 25,50 € (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 19.03.2018) spolu predstavujú približne sumu 4.317,61 € mesačne; s poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že v súčasnosti postačuje na pokrytie primeranej časti odôvodnených potrieb maloletej výživné zo strany otca v sume 2.500,- € mesačne na bežné výživné (keď otec sa s poukazom na osobnú starostlivosť matky o maloletú bude podieľať na celkovom výživnom vyššou mierou), ktoré bude slúžiť na jej obvyklú mesačnú spotrebu, pričom v ostatnom rozsahu budú potreby maloletej hradené matkou, ktorá má tiež vyživovaciu povinnosť k maloletej; pokiaľ súd pri preskúmavaní majetkovej situácie povinného dospeje k záveru, že jeho majetkové pomery umožňujú okrem zabezpečenia všetkých bežných potrieb aj tvorbu úspor, určí výšku výživného s prihliadnutím aj na tento záver; určenie sumy výživného určenej na tvorbu úspor prichádza do úvahy v situácii, keď aktuálne odôvodnené potreby dieťaťa nevyžadujú výživné v takej výške, v akej by ho mohol povinný rodič vzhľadom k svojim schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom platiť; s poukazom na nadštandardné majetkové pomery otca tak bolo možné uložiť povinnosť platiť aj vyššie výživné, než je oprávnená (maloletá R.) preukázateľne schopná za mesačné obdobie spotrebovať a to vo forme výživného na tvorbu úspor v sume 2.000,- € mesačne, ktoré v budúcnosti bude slúžiť na platby mimoriadnych výdavkov na dieťa; výživné v sume 2.500,- € mesačne na bežné výživné a v sume 2.000,- € mesačne na tvorbu úspor zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu aktuálnym oprávneným potrebám maloletej a súčasne je v možnostiach a schopnostiach otca platiť maloletej bežné výživné a výživné na tvorbu úspor v týchto sumách; počiatok platenia bežného výživného určil súd prvej inštancie správne od 26.05.2020 (od preukázania výdavkov na krasokorčuľovanie), čo účastníci konania v podaných odvolaniach ani nenamietali (k počiatku platenia výživného na tvorbu úspor pozri aj bod 4.4.5 odôvodnenia tohto rozsudku); vzhľadom na konkrétnu argumentáciu matky v odvolaní odvolací súd uvádza, že rozhodujúce pre určenie výživného sú odôvodnené náklady dieťaťa, o ktorého výživnom sa rozhoduje a nie výdavky alebo životná úroveň iných detí otca, resp. dokonca bývalej manželky otca; pretože pre určenie výživného na maloletú sú rozhodujúce len pomery maloletej a jej rodičov, nie však už pomery iných detí otca, resp. jeho bývalej manželky; ostatne z právnej úpravy ani nevyplýva právo všetkých detí na rovnaké výživného od rovnakého otca, naopak pre výšku výživného sú vždy rozhodujúce konkrétne a špecifické okolnosti konkrétneho prípadu (v tomto smere sa súd prvej inštancie v dostatočnej miere venoval zisťovaniu pomerov a odôvodnených potrieb maloletej); pokiaľ matka ďalej namietala, že v praxi je súdmi priznávané bežné výživné na úrovni 20 % z príjmov otca, čo v prípade otca predstavuje 4.103,51 €, odvolací súd uvádza, že pri bežnom (spotrebnom výživnom) sa vychádza najmä z mesačného vyčíslenia všetkých pravidelných aj nepravidelných platieb dieťaťa, ktoré nemusia vždy dosahovať 20 % z príjmu povinného rodiča a v prípade, že sú majetkové pomery povinného rodiča nadpriemerné, určí súd výživné na tvorbu úspor pre maloleté dieťa; okrem toho suma 6.302.999,- Kč, z ktorej matka pri tomto výpočte vychádza predstavuje v zmysle daňového priznania za rok 2020 základ dane, nie celkový čistý príjem otca; čo sa týka námietky matky ohľadom nezistenia hypotekárnych úverov na strane otca súdom prvej inštancie, odvolací súd udáva, že ich preukázanie nepovažuje za podstatné pre ustálenie výšky výživného; vysokú životnú úroveň otca mal súd prvej inštancie za preukázanú z jeho celkových pomerov (z daňových priznaní, z ním vlastnených nehnuteľností, i z účasti vo veľkom množstve spoločností); pokiaľ ide nevyplatený zisk v spoločnosti I. U. A., odvolací súd udáva, že nejde o reálny príjem otca, pričom v konaní nebolo preukázané, že by bol tento otcovi v čase rozhodovania

súdu prvej inštancie vyplatený; z daňového priznania otca za rok 2020 iný príjem ako ten, ktorý mu bol vyplatený od všetkých zamestnávateľov v sume 3.185.193,- Kč a príjem z predaja nehnuteľnosti v R. E. v sume 2.416.463,- Kč nevyplýva; okrem toho pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie sa nedostatočne venoval zisťovaniu ďalších pomeroch (majetku) otca, odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.10.2014, v ktorom ústavný súd odobril aplikačnú prax súdov, podľa ktorej „bežné výživné nemožno priznať vo vyššej sume, než ktorá je nevyhnutná na pokrytie preukázaných a odôvodnených výdavkov maloletého dieťaťa a to ani v prípade, že by to inak pomery povinného rodiča dovoľovali“; preto aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo potrebné osobitne zisťovať prípadné ďalšie majetkové pomery otca, pokiaľ jeho zistené príjmové a majetkové pomery postačovali na rozhodnutie o výživnom pre maloletú, ktoré pokrýva jej zistené a odôvodnené výdavky; majetkové pomery otca boli postačujúce aj pre určenie výživného na tvorbu úspor, pričom námietka matky, že toto výživné, ktoré v čase nadobudnutia plnoletosti maloletej bude pri nezmenenej výške predstavovať 300.000,- €, nepostačuje ani na kúpu bytu v T. alebo v H., je nedôvodná, pretože výživné na tvorbu úspor slúži primárne na zabezpečenie vzdelania maloletého dieťaťa a nemá nahrádzať motiváciu dieťaťa v smere zabezpečenia si miesta a postavenia v spoločnosti a živote aj vlastnou snahou, úsilím a pričinením; na záver odvolací súd uvádza, že podanie matky zo dňa 09.12.2021 nepovažoval za relevantné vo vzťahu k tomu, že by mal na jeho základe vychádzať z nových skutočností a zvýšených výdavkov matky (vzhľadom na rezerváciu kúpy päťizbového bytu matkou), pretože v čase rozhodovania odvolacieho súdu ešte nedošlo k zmene pomerov oproti stavu na súde prvej inštancie, matka neuviedla, že by už bola presťahovaná v novom byte, poukázala len na uzatvorenú rezervačnú zmluvu, uzatvorenie kúpnej zmluvy preukázané nebolo, pričom jej povinnosť prestať užívať stavbu (rodinný dom, v ktorom v súčasnosti žije) v zmysle záveru štátneho stavebného dohľadu je v lehote do 31.03.2022, pokiaľ nedôjde k vydaniu právoplatného kolaudačného rozhodnutia, pričom odvolaciemu súdu nie je ani z ničoho zrejmé, že stavba, v ktorej matka v súčasnosti býva nebude do 31.03.2022 skolaudovaná; okrem tejto skutočnosti zo zistených pomerov matky je zrejmé, že je vlastníčkou viacerých nehnuteľností, ktoré mohli slúžiť na prechodné obdobie na bývanie bez nevyhnutnosti kúpy novej nehnuteľnosti.

4.4.6 K zmene rozsudku súdu prvej inštancie v prvom výroku o zvýšení výživného na maloletú pristúpil odvolací súd len z dôvodu rozporu medzi účinnosťou zvýšenia výživného na tvorbu úspor zo strany otca (prvý výrok) a zameškaným výživným na tvorbu úspor (tretí výrok), pretože súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné na tvorbu úspor na maloletú s účinnosťou od 25.11.2020 v rozpore s odôvodnením rozsudku (bod 63 odôvodnenia napadnutého rozsudku), v ktorom skonštatoval, že „počiatok zvýšenia výživného na tvorbu úspor súd určil od podania návrhu matkou, t.j. od 25.11.2019, keďže už v čase podania návrhu bola preukázaná zmena pomerov a pomery otca umožňovali prispievať zvýšeným výživným na tvorbu úspor na maloletú“ a súčasne aj v rozpore s tretím výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil otcovi zaplatiť zameškané výživné na tvorbu úspor za obdobie od 25.11.2019 do 28.07.2021; s poukazom na uvedené preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku len z formálnych dôvodov tak, že uložil otcovi povinnosť platiť zvýšené výživné na tvorbu úspor s účinnosťou od 25.11.2019, t.j. odo dňa podania návrhu matky na zvýšenie výživného; z dôvodu lepšej prehľadnosti a zrozumiteľnosti zmenil odvolací súd celý predmetný výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom na bežné výživné a na tvorbu úspor (prvý výrok), ktorý je však po obsahovej stránke vecne správny.

4.4.7 Matka v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie určil splatnosť zročného výživného na bežné výživné a na tvorbu úspor až nadobudnutím právoplatnosti jeho rozhodnutia, čím v rozpore s ustanovením § 44 C.m.p. („rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením“) stanovil neskorší termín jeho splatnosti, a že splátkový kalendár na zročné výživné presiahne obdobie jedného roka, čo považuje za neprimeranú dobu; odvolací súd uvádza, že nedoplatky výživného (zročné výživné), ktoré vzniknú v dôsledku zvýšenia výživného spätne, má povinný zaplatiť ako predbežne vykonateľné (ako ostatné výroky o výživnom), okrem prípadu, ak súd rozhodne o povolení ich plnenia v splátkach; v zmysle ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné splátky, ich vykonateľnosť sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; v prípade splátok, teda určitých opakujúcich sa plnení, sa na účely vykonateľnosti posudzuje splatnosť jednotlivých splátok; každé opakujúce sa plnenie teda nadobúda vykonateľnosť osobitne, uplynutím paričnej lehoty plynúcej od splatnosti konkrétnej splátky; povolenie splátok súdom prvej inštancie považuje odvolací súd za odôvodnené okolnostiam prípadu, najmä s poukazom na výšku vzniknutého zročného výživného a odvolaciemu súdu z ničoho nevyplýva rozpor medzi ustanovením a ustanovením

§ 44 C.m.p. (t.j. ustanovenie § 44 C.m.p. nezakazuje umožnenie splácania zameškaného výživného v splátkach spolu s bežným výživným, pričom umožnenie splácania zameškaného výživného v splátkach nie je v súdnej praxi výnimočné); výška zročného výživného (na bežné výživné a na tvorbu úspor) je pevne daná, pričom posunutím začiatku jej splácania vzhľadom na povolené splátky od právoplatnosti rozhodnutia maloletá poškodená nebude, nakoľko zameškané výživné neslúži na úhradu bežných výdavkov maloletej, ktoré sú pokryté bežným výživným, preto zameškané výživné môže slúžiť najmä na tvorbu úspor do budúcna (v súčasnosti má maloletá 5 rokov); s poukazom na uvedené je preto možné povoliť jeho splácanie aj na dlhšiu dobu, v danom prípade obdobie 16 mesiacov, ktoré odvolací súd za neprimerané nepovažuje; na zabezpečenie každodenných výdavkov slúži primárne bežné výživné, ktorého vykonateľnosť nastala v zmysle § 44 C.m.p.

5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie ( prvá veta piata rubrika v spojení s prvá veta a a C.m.p.).

5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní ( prvá veta piata rubrika v spojení s druhá veta a a C.m.p.).

6.1 Matka podané odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( C.m.p.), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( ), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); otec podané odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( C.m.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ); nakoľko súd prvej inštancie dospel k záveru o zvýšení výživného na maloletú na základe riadne vykonaného dokazovania (nedostatok v podobe nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností odvolací súd nezistil) a zisteného skutkového (skutočného) stavu veci, ktorý správne právne posúdil, nepovažoval odvolací súd odvolacie námietky matky ani otca vo vzťahu k zvýšeniu výživného a od neho závislému zročnému výživnému za dôvodné (body 4.4.4 a 4.4.6 odôvodnenia); k formálnej zmene prvého výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zvýšení výživného pristúpil odvolací súd len z dôvodu vnútorne rozporne uvedenej účinnosti platenia výživného na tvorbu úspor, čo však nemalo vplyv na obsahovú správnosť tohto výroku.

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zvýšení výživného (prvý výrok) v zmysle z formálnych dôvodov zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie; rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zročnom výživnom na bežné výživné (druhý výrok), vo výroku o zročnom výživnom na tvorbu úspor (tretí výrok) a vo výroku o zmene rozsudku o predchádzajúcej úprave výživného (štvrtý výrok) ako vecne správny podľa potvrdil.

8. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s C.m.p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v spojení s C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej veci nejde o konanie podľa C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov konania ( C.m.p.), o trovách konania (trovy konania na súde prvej inštancie a trovy odvolacieho konania) rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( druhá veta v spojení s C.m.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ); žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže súčasne so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nemožno v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami (§ 78 ods. 1 C. m. p.). Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C. m. p.). Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C. m. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ( Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa, styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní ( a C. m. p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( C. m. p.); súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu ( C. m. p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu ( C. m. p.); ak po nariadení výkonu rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy na plnenie ( a C. m. p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € ( C. m. p.), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( C. m. p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( C. m. p.).