Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-25-2021.pdf
PDF · 106.56 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/25/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou vo veci navrhovateľky J. Y., Q.. XX.X.XXXX, XXX XX N. XXXX, proti manželovi navrhovateľky H. Y., Q.. X.XX.XXXX, XXX XX N. XXXX, zastúpenému JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom Pod Brehom 71, 023 54 Turzovka, IČO: 42 225 949, za účasti maloletého dieťaťa J. Y., Q.. X.XX.XXXX, U.ytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania J. Y., N.. W., Q.. XX.X.XXXX G. H. Y., Q.. X.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX T. K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX, r o z v á d z a .
II. S c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu nasledovného znenia:
Maloleté dieťa J. Y., Q.. X.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti a výchovy matky J. Y., Q.. XX.X.XXXX, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.
Otec H. Y., Q.. X.XX.XXXX, s a z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej dcéry J. Y., Q.. X.XX.XXXX, sumou 150 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku.
III. Konanie o návrhu matky na úpravu práv a povinností na čas po rozvode manželstva k plnoletej dcére G. Y., Q.. XX.XX.XXXX, z a s t a v u j e .
IV. Konanie o návrhu matky na určenie výživného na maloleté dieťa J. Y., Q.. X.XX.XXXX, počnúc mesiacom august 2021 z a s t a v u j e .
V. Žiadny z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 7.9.2021, domáhala rozvodu svojho manželstva a úpravy práv a povinností manželov ako rodičov k svojim, v čase podania návrhu dvom maloletým deťom, maloletej J. G. J. G., v zmysle ktorej by obe deti boli zverené do jej osobnej starostlivosti a výchovy, otec by bol zaviazaný k povinnosti prispievať na výživu maloletej G. sumou 240,- € mesačne a maloletej J. sumou 200,- € mesačne s tým, že styk otca s deťmi upraviť nežiadala. V rámci skutkových tvrdení uviedla, že postupom času nastali medzi manželmi vážne nezhody, vzájomne sa odcudzili. Možnou príčinou rozvratu je aj skutočnosť, že sa brali ako veľmi mladí a nie dostatočne zrelí ľudia, pričom krátko po svadbe mali malé dieťa. V súčasnosti spolu komunikujú už len minimálne, intímne spolu nežijú
pomerne dlhý čas. Nedokážu sa zhodnúť na podstatných veciach ako je vedenie domácnosti, spoločné hospodárenie, či výchova detí. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie ani pre výchovu maloletých detí, ktoré sú vystavované stresovým situáciám, preto rozvod nebude v rozpore s ich záujmami. Dcéra G. navštevuje strednú školu, Y.S. G. R. G. Y.. J. E., pričom od septembra 2021 pokračuje v záverečnom, 4. ročníku. Maloletá J. je žiačkou 5. ročníka M. Š. J. J. T. N.. Zdravotný stav oboch dcér je dobrý. Manžel prispieva na náklady na živobytie podľa svojej vôle, niekedy sumou 180,- € mesačne, inokedy aj 500,- € mesačne, no stalo sa aj to, že niekoľko mesiacov neprispel vôbec. Vzhľadom na to, že väčšinu starostlivosti o dcéry zabezpečuje navrhovateľka, žiadala ich zverenie do jej starostlivosti a výchovy. Približné výdavky na stravu detí, ich bývanie, obuv, ošatenie, školské potreby, hygienu a voľno časové aktivity vyčíslila sumou vo výške 880,- €. Tiež uviedla, že je zamestnaná ako predavačka na polovičný úväzok v spoločnosti D. A. Y., Y..N..K.. a tiež pracuje na dohodu o pracovnej činnosti v spoločnosti S. Y., Y..N..K.., kde vykonáva upratovacie práce. Jej priemerný zárobok predstavuje spolu približne 600,- € v hrubom mesačne. Dňa 11.10.2021 podala na súd tzv. zmenu návrhu, ktorá sa týkala obdobia, za ktoré požadovala určiť výživné. Vzhľadom na to, že všetky výdavky na výživu a starostlivosť o obe maloleté deti už asi pol roka hradí len ona, má zato, že ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, preto požiadala, aby súd jej manžela, ako otca maloletých detí, zaviazal povinnosťou prispievať na ich výživu už počnúc mesiacom august 2021 s tým, že splatné výživné uhradí na účet navrhovateľky v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Na pojednávaní doplnila, že si prestali rozumieť vo všetkých oblastiach, trvá to už dlhšiu dobu, najmä posledné dva roky už boli neúnosné. V spoločnej domácnosti nežijú od októbra tohto roka, intímne zhruba 8 mesiacov. Spoločne ani nehospodária. Počas trvania manželstva ani ku dňu rozhodovania súdu nemala vzťah s iným mužom. Jej príjem je v rozmedzí od 500,- € do 600,- € v čistom, výdavky špecifikovala písomne. Maloletá J. je zdravá. Tiež uviedla, že plnoletá G. v súčasnosti žije s ňou v spoločnej domácnosti. Po pôrode, ktorý je očakávaný na konci mesiaca január 2022, je dohodnutá, že bude bývať so svojim partnerom.
2. Manžel navrhovateľky v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 29.10.2021 čl. 97 vyjadril súhlas s návrhom na rozvod manželstva s poukazom na to, že ťažiskové dôvody jeho rozvratu spočívajú v hospodárení so spoločnými financiami a vo výchove spoločných detí. Hádky a konflikty vznikajúce medzi nimi pravidelne v otázke hospodárenia dospeli k neprekonateľným názorovým rozdielom, ktoré mali za následok vzájomné odcudzenie, ktoré považuje manžel navrhovateľky za hlboké a nezvratné narušenie manželského vzťahu. Dňa 10.10.2021 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, ktorú predstavoval spoločný rodinný dom manželov súp. č. XXXX v obci N.Á.. Vyjadril súhlas so zverením maloletej dcéry J. do výlučnej osobnej starostlivosti matky. Matkou požadovanú výšku výživného na maloletú J. však nepovažoval za zodpovedajúcu jej veku, zdravotnému stavu, či samotným skutočným nákladom, ktoré matka pravidelne mesačne na potreby dieťaťa vynakladá. A nie je ani v jeho možnostiach ho plniť, vzhľadom k jeho súčasným pomerom. Vo vzťahu k dcére G. poukázal na to, že dosiahla v priebehu konania plnoletosť, preto nie je ďalej v uvedenom konaní dôvod rozhodovať o úprave práv a povinností na čas po rozvode i k nej. Svoje výdavky špecifikoval nasledovne: náklady na bývanie 80,- € mesačne, na spotrebný úver, ktorý brali s manželkou na účely kúpy auta, jeho opravy, či dovolenku v Chorvátsku vo výške 100,- € mesačne, náklady na stravu 140,- € mesačne, na ošatenie a obuv 20,- € mesačne, na hygienu a drogériu 20,- € mesačne, mobilné služby operátora O2 23,- € mesačne, na PHM (doprava do práce, zabezpečenie potrieb rodiny) 30,- € mesačne, na internetové služby 15,- € mesačne, celkové náklady otca teda činia z pohľadu mesiaca 428,- €, a to pri priemernom mesačnom príjme, ktorý za uplynulých 12 mesiacov (september 2020 - august 2021) predstavoval 842,17 €. Vo vzťahu k plnoletej G. napriek jej plnoletosti uviedol, že keďže nie je schopnou živiť sa v súčasnosti sama, bude prispievať na jej výživu sumou 150,- € mesačne. Požiadal o možnosť plniť výživné k 20. dňu v mesiaci, vzhľadom k jeho výplatnému termínu (k 15. dňu v mesiaci). Na pojednávaní uviedol, že súhlasí so všetkým, čo povedala manželka. Nevery sa ani on nedopustil. Zdravotný stav má dobrý.
3. Kolízny opatrovník, ktorý zastupuje v konaní záujmy maloletého dieťaťa, vo svojej správe zo šetrenia pomerov zo dňa 21.10.2021 čl. 93 okrem iného uviedol, že rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú už 2 roky. Otec sa dňa 10.10.2021 odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Matka býva v rodinnom dome, ktorý je v spoločnom vlastníctve manželov. Pracuje na polovičný úväzok v spoločnosti D. A. Y., Y..N..K.. a na dohodu o pracovnej činnosti i v spoločnosti S. Y. s príjmom zhruba 600,- € mesačne. Dcéra G. študuje v 4. ročníku na R. G. Y. G. Y.. J. E. T. Č. a má priateľa, s ktorým čaká dieťa. Býva striedavo doma a u priateľa. Maloletá J. je žiačkou 5. ročníka M. Š. N., učí sa veľmi dobre, navštevuje krúžok anglického jazyka, za ktorý matka platí 80,- € ročne. Maloletá je zdravá. Kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky v
starostlivosti matky o maloleté deti, preto pre prípad rozvodu manželstva navrhol maloleté dieťa J. na čas po rozvode zveriť do starostlivosti matky.
4. Na prejednanie uvedenej veci súd nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v prítomnosti oboch manželov, rodičov maloletého dieťaťa, no v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý však svoju neprítomnosť ospravedlnil a vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom rodičov maloletého dieťaťa a taktiež oboznámením listinných dôkazov. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery:
5. Zo sobášneho listu č. XXX/XXXX na čl. 7 spisu mal zistené, že rodičia maloletého dieťaťa uzavreli dňa XX.X.XXXX manželstvo v K.. Toto manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu K. vo zväzku X, ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XX.
6. Z rodného listu, vystaveného dňa 10.11.2010 čl. 8, vyplýva, že manželom sa dňa X.XX.XXXX narodila dcéra J.. Z rodného listu, vyhotoveného dňa 20.10.2003 na čl. 32 spisu, mal súd zistené, že dcéra G. sa narodila manželom dňa 14.10.2003.
7. Z výsledkov lustrácií v sociálnej poisťovni mal súd zistené, že navrhovateľka pracuje od 12.11.2020 na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti S. Y., Y..N..K.. s vymeriavacím základom naposledy k júlu 2021 vo výške 210,- € a od 3.6.2021 je i zamestnancom spoločnosti D. A. Y., Y..N..K.. s vymeriavacím základom naposledy k júlu 2021 vo výške 375,- €. Z potvrdenia o príjme od spoločnosti S. Y., Y..N..K.. zo dňa 8.9.2021 čl. 33 i z výplatných pások na čl. 78 - 87 spisu vyplýva, že navrhovateľka dosahuje čistý príjem v priemere vo výške 141,46 €. Z potvrdenia zamestnávateľa D. A. Y., Y..N..K.. na čl. 75 spisu vyplýva priemerný čistý mesačný príjem matky vo výške 317,38 €. Na základe potvrdenia o poberaní prídavku na dieťa za rok 2021 na čl. 111 mal súd zistené, že matke sú vyplácané i prídavky vo výške 51,- € mesačne.
8. Z výsledkov lustrácií na manžela navrhovateľky čl. 38 mal súd zistené, že od 19.8.2015 je zamestnancom K. R. X. G. T. Y.Ž., R. K., s vymeriavacím základom naposledy k júlu 2021 vo výške 960,- €. Zo mzdových listov, doručených súdu uvedeným zamestnávateľom na čl. 71 - 73, vyplýva priemerná mesačná mzda manžela navrhovateľky v čistom za rok 2019 vo výške 695,50 €, za rok 2020 vo výške 758,- € a za rok 2021 (do augusta) vo výške 811,- €.
9. Z odpovede Sociálnej poisťovne - Ústredia zo dňa 8.10.2021 čl. 61 vyplýva, že navrhovateľka nebola a nie je poberateľkou dávok dôchodkového poistenia, dávok úrazového, či garančného poistenia. Bola poberateľkou dávok v nezamestnanosti v období od 1.1.2020 do 31.8.2020 (kedy poberala dávky v priemere vo výške 348,36 € mesačne) a poberateľkou dávok nemocenského poistenia v období od 2.5.2017 do 6.11.2018. Manžel navrhovateľky rovnako nebol a nie je poberateľom uvedených dávok. Naposledy bol poberateľom dávok v nezamestnanosti v období od 27.5.2015 do 18.8.2015 a poberateľom dávok nemocenského poistenia naposledy v období od 3.4.2013 do 30.11.2020 s tým, že sociálna poisťovňa súdu zaslala aj jednotlivý konkrétny výpis týchto dávok. Pozn. súdu: v nadväznosti na to, že nejde o obdobie spadajúce pod rozhodné obdobie, ktoré súd pri rozhodovaní hodnotil (približne obdobie posledného roka), súd sa bližšie týmito listinnými dôkazmi nezaoberal.
10. Otec na pojednávaní predložil i výpis zo svojho účtu, z ktorého vyplýva, že dňa 15.11.2021 realizoval úhrady: vo výške 120,- € titulom výživného na maloletú J., vo výške 150,- € na plnoletú G. a vo výške 100,- € ako príspevok na splátku spoločného úveru, ktorý si brali ako manželia na auto.
11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o rodine muž a žena, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo (ďalej len "snúbenci"), majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu; byť si verní, vzájomné rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. (2) Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. (3) Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
12. Predmetom tohto konania navrhovateľka učinila rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k dvom, v čase podania návrhu maloletým, deťom, a to na čas po rozvode manželstva. V konaní o rozvod manželstva súd z úradnej povinnosti skúma príčinu jeho rozvratu. Vzhľadom na zhodné vyjadrenia oboch manželov súd prijal záver, že ich vzťahy sú dlhodobo hlboko rozvrátené, manželstvo ku dňu rozhodovania súdu neplní žiadnu zo svojich funkcií, nielen funkciu biologickú, keďže manželia nielen nežijú v spoločnej domácnosti, ale ani intímne, ani funkciu ekonomickú, keďže spolu nehospodária a napokon ani funkciu výchovnú. Takéto manželstvo potom nemôže plniť ani svoj spoločenský účel, preto ho súd rozviedol. Nikoho nemožno nútiť v nefunkčnom manželskom zväzku zotrvať. Za príčinu rozvratu manželstva súd ustálil rozdielne nazeranie manželov na fungovanie manželstva, na postavenie druhého manžela v ňom, rozdielne názory na spoločný život, na základné otázky spolužitia, či už na hospodárenie alebo na výchovu ešte maloletej dcéry a pod., čo viedlo postupne k vzájomnému citovému odcudzeniu, ktoré vyústilo do opustenia spoločnej domácnosti manželom navrhovateľky. Súd v danom prípade nevzhliadol, že by príčina rozvratu manželstva bola len na strane jedného z manželov. Toto ani nebolo tvrdené, či preukazované.
13. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností manželov ako rodičov k maloletej dcére J., ktoré je s konaním o rozvod manželstva spojené priamo zo zákona, súd poukazuje na to, že ide o úpravu na čas po rozvode manželstva. V tejto súvislosti poukazuje aj na IV. výrok rozsudku, ktorým zastavil konanie o zmenenej časti návrhu matky, ktorý vzala na pojednávaní späť, a to vo vzťahu k výživnému počnúc mesiacom august 2021 (teda za čas pred rozvodom manželstva, pričom nebolo sporné, že samostatný návrh na úpravu práv a povinností rodičov k maloletej dcére na čas do rozvodu manželstva nepodala). Vo vzťahu k tejto úprave manželia, ako rodičia, uzavreli dohodu, ktorú súd vyhodnotil v celku za súladnú so záujmami maloletého dieťaťa. Prihliadal aj na závery kolízneho opatrovníka, ktorý nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti o dieťa zo strany matky a vo vzťahu k výške výživného ustálil, že táto je vzhľadom k veku dieťaťu, jeho potrebám a výdavkom, ktoré matka špecifikovala, primeranou a zároveň, že je v možnostiach a schopnostiach povinného otca výživné v takejto výške plniť. Uvedenému napokon zodpovedá samotná skutočnosť, že rodičia sa na výške výživného dohodli.
14. Pokiaľ ide o konanie o návrhu matky na úpravu a povinností na čas po rozvode k dcére, ktorá počas konania nadobudla plnoletosť, súd konanie zastavil, v nadväznosti na vyššie citované zákonné ustanovenia Civilného mimosporového poriadku, z ktorých jednoznačne vyplýva, že s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave práv a povinností len k maloletému dieťaťu, nie k dieťaťu plnoletému (bez ohľadu na to, či je schopným živiť sa už samé alebo nie). V týchto súvislostiach súd len v krátkosti poukazuje na to, že pokiaľ otec nebude svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť (tá dovŕšením plnoletosti nezaniká, ale je viazaná na schopnosť dieťaťa živiť sa samé) k plnoletej dcére G. plniť dobrovoľne (čo zatiaľ robí, v nadväznosti na ním predložený a matkou nepopretý výpis z jeho účtu), plnoletá dcéra má právo podať samostatný návrh na určenie výživného (ide o návrhové konanie).
15. O trovách tohto konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedený zákon v časti upravujúcej
konanie o rozvod manželstva, ale ani v časti upravujúcej konanie vo veciach starostlivosti o maloleté deti, inak neustanovuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci.
Podľa § 122 CMP proti výroku rozsudku, ktorým súd schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať odvolanie.
Právo podať odvolanie nemá ten účastník konania, ktorý sa tohto práva po vyhlásení rozsudku výslovne vzdá.
Navrhovateľka a manžel navrhovateľky nie sú oprávnení podať odvolanie, pretože sa po vyhlásení tohto rozsudku na pojednávaní tohto práva výslovne vzdali.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, resp. k čomu sa zaviazal, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.