Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5P-170-2021.pdf
PDF · 108.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/170/2021
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: L. U., narodený XX.XX.XXXX a G. U., narodená XX.XX.XXXX, obaja zastúpení v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: matka T. U., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.B. XX, U., zast. Advokátska kancelária SODOMA VULGAN, spol. s r. o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, IČO: 47 254 084 a otec L. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, Š., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:
I. Maloleté deti U., L., nar. XX.XX.XXXX a G., nar. XX.XX.XXXX sa zverujú do osobnej starostlivosti matky.
II. Otec je oprávnený stretávať sa s mal. L. U., nar. XX. XX. XXXX:
- každý utorok od 15:00 hod do 18:00 hod
- každý štvrtok od 15:00 hod do 18:00 hod
- každý nepárny víkend v sobotu od 10:00 hod do 18:00 hod
- každý nepárny víkend v nedeľu od 10:00 hod do 18:00 hod
a to tak, že miestom prevzatia a odovzdania maloletého bude miesto bydliska matky. Matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť a otcovi ho na určenom mieste a v určenom čase odovzdať.
III. Súd styk otca s maloletou G. U., nar. XX.XX.XXXX neupravuje.
IV. Žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2021 navrhovateľka, matka maloletých detí žiadala, aby súd vydal neodkladné opatrenie, na základe ktorého budú maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti a bude upravený styk otca s maloletými deťmi. Matka vo svojom návrhu uviedla, že medzi rodičmi došlo z dôvodu vážnych nezhôd v názoroch na to, ako má prebiehať starostlivosť o rodinu a maloleté deti k závažným hádkam. Tieto vyústili do situácie, kedy sa otec maloletých odsťahoval zo spoločnej domácnosti, k čomu došlo dňa 16. 11. 2021, hoci už pred tým došlo k vážnym narušeniam manželského zväzku. Jedným z hlavných dôvodov nezhôd bola nízka angažovanosť otca v starostlivosti o domácnosť a maloleté deti, ktoré majú veľmi nízky rozdiel vo veku narodenia. Otec veľmi slabo zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého syna. Matka uviedla, že nemá presnú informáciu o tom v akých podmienkach býva otec maloletých. Otec sa slovne zaviazal prispievať na výživu maloletých vo výške 200,- Eur mesačne. Uviedla, že dňa 17. 11. 2021 sa otec maloletých dostavil do ich spoločnej domácnosti s tým, že si berie maloletého syna k sebe a vráti ho až na druhý deň. Matka s takýmto návrhom nesúhlasila a to z dôvodu, že maloletý syn je navyknutý na prítomnosť matky a to najmä večer pri uspávaní a
jeho náhle odlúčenie od matky by bolo pre neho stresovou situáciou, čo nie je žiaduci stav. Deti tak či tak pociťujú, že otec maloletých sa odsťahoval z domácnosti a nový stresový faktor by maloletého zbytočne zaťažoval. Otec maloletého nesúhlasil s vrátením syna a následne musela matka požiadať jej otca aby podal oznámenie na príslušnom obvodnom oddelení PZ v Modre. Následne príslušníci PZ požiadali otca o vrátenie maloletého syna a ten ich výzve vyhovel. Dňa 19. 11. 2021 sa otec maloletých dožadoval stretnutia s maloletým synom. Matka sa mu v tejto veci snažila vyhovieť, apelovala však na otca maloletých aby syna vrátil na obedňajší spánok domov a následne aby s ním strávil aj poobedie. Otec takéto návrhy odmietal. Otec maloletých trval na tom, aby maloletý vo veku 1 rok 7 mesiacov spal mimo svojho domova, bez toho aby bolo takéto prespanie nutné. Vôbec v tejto súvislosti nebral ohľad na to, že maloletý je zvyknutý na určitý režim. Znamená to, že uprednostňuje jeho vlastné záujmy a pohodlie nad záujmami a pohodlím maloletého. Maloletý aktuálne zažíva z hľadiska jeho veku dve veľmi zásadné zmeny v jeho živote a to narodenie mladšieho súrodenca s ktorým sa chtiac či nechtiac dostáva do súperenia o pozornosť matky a odsťahovanie otca zo spoločnej domácnosti. Matka má za to, že v takejto situácií je nanajvýš nevhodné aby sa zvyšovala jeho citová záťaž vytrhnutím z prostredia na ktoré je zvyknutý. Uviedla, že otec sa v sobotu ráno 20. 11. 2021 dostavil do domácnosti a proti vôli matky a v rozpore s akýmikoľvek dohodami vzal maloletého so sebou s oznámením, že sa s ním vráti až v nedeľu večer. Túto svoju hrozbu aj naplnil a dieťa vrátil až na druhý deň, bez toho aby mala matka možnosť ho aspoň pripraviť. Otec maloletých teda už svojim vlastným konaním spôsobil maloletým deťom traumu a namiesto toho aby sa ju snažil zmierňovať sa ju snaží zvýšiť vyhrocovaním situácie. Je všeobecne známe, že psychická pohoda matky zásadne vplýva na psychickú pohodu detí. Ak teda otec maloletých z pozície sily a nátlaku vystupuje voči matke ich detí, táto tento stres vyvolaný otcom prenáša na deti, čo značne ovplyvňuje ich emočný vývoj (a to najmä v tak nízkom veku). Z popísané stavu teda vyplýva, že medzi rodičmi existuje značná nezhoda na úprave práv a povinností k maloletým deťom, a to najmä k maloletému synovi. Matka sa teší záujmu otca o deti, avšak nie je možné, aby sa v tomto období (ešte počas šestonedelia) dostávala do pravidelného stresu a hádok s otcom o tom kedy a ako prebehne styk otca s deťmi a už vôbec nie je vhodné aby situácie eskalovala privolaním polície, resp. svojvoľným nevrátením dieťaťa do náruče matky. Matka uviedla, že s prihliadnutím na vek maloletého a jeho aktuálne obdobie životnej etapy, kedy sa mu narodil mladší súrodenec a otec opustil domácnosť sa javí ako nevyhnutné dočasne bezodkladne upraviť pomery jeho styku s otcom aby sa zabránilo ďalšiemu zvyšovaniu emočnej záťaže na maloletého. Je nutné konštatovať a matka si je toho plne vedomá, že styk otca a syna je nutné udržiavať a podporovať aby sa rozvíjal z oboch strán, avšak jeho realizácia musí byť na prospech a v súlade so záujmami maloletého. S prihliadnutím na zásadu, že maloleté dieťa do troch rokov by malo byť primárne v náručí matky je najvhodnejším spôsobom úpravy zverenie maloletého do starostlivosti matke s úpravou styku na strane otca. V prípade maloletej dcéry je jej veľmi nízky vek hlavný determinant rozhodovania pri zverení a preto je jediné vhodné riešenie zverenie matke. V otázke úpravy styku s dcérou zatiaľ medzi rodičmi k nezhodám nedošlo a preto ho nežiada matka upraviť. Rovnako vzhľadom na vek maloletej dcéry táto ešte nemá ustálený denný režim. Nakoľko spor medzi rodičmi nastal v tomto momente len v otázke úpravy styku, svojim návrhom žiadala matka o vydanie neodkladného opatrenia primárne v tejto otázke a navrhla, aby súd neodkladným opatrením zveril maloleté deti do jej osobnej starostlivosti a aby upravil styk otca s maloletým.
2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom, predloženými dôkazmi a ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a vyzval kolízneho opatrovníka na prešetrenie pomerov na strane oboch rodičov a pohovor s nimi.
3. Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojej správe doručenej súdu dňa 07.12.2021 uviedol, že dňa 30.11.2021 sa na ich oddelenie dostavila matka maloletých detí, ktorá uviedla, že si na súd podala návrh na Neodkladné opatrenie na zverenie detí do jej starostlivosti a úpravu styku s otcom. Matka uviedla, že nesúhlasí, aby maloletý syn u otca prespával a to preto, lebo je názoru, že dieťa má mať jedno prostredie. Taktiež je názoru, že otec sa o dieťa nestará. Otec je od augusta 2021 na materskej dovolenke (matke peniaze nedáva). Bolo to ešte v čase, keď bývali spolu. Sľuboval matke, že sa bude o dieťa starať, ale nie je to tak. Otec má dve zamestnania, robí v Šenkviciach a Pezinku v pizzeriách. Chodil domov neskoro večer, a ak aj doma bol, tak sa deťom nevenoval. Väčšinou času ležal na gauči a hral sa na mobile. Odkedy sa otec odsťahoval do Šenkvíc k svojím rodičom sa začal o syna zaujímať, čo dovtedy nerobil. Vždy ide s malým k svojím rodičom, ktorý mu v starostlivosti pomáhajú. Matka je názoru, že aj keď si pre syna príde tak preto, že ho pošlú jeho rodičia. Matka má informáciu, že otec prespáva v pizzerií v Pezinku. Od otca príde maloletý hladný, nevyspaný. Matka povedala otcovi, že nesúhlasí, aby u starých rodičov maloletý prespával, no otec neakceptuje matkine návrhy/prosby, vždy
musí byť tak ako on rozhodne, neberie ohľad na potreby dieťaťa, ale svoje. Čo sa týka starostlivosti o domácnosť, taktiež matke otec nikdy nepomáhal, povedal, že ona je na materskej, tak si to má zariadiť. Niektoré nákupy zabezpečujú aj matkini rodičia. Niektoré veci kupovali spolu. Otec poberá materskú, má zamestnanie a ešte aj pomáha kamarátovi v pizzerií v Pezinku, no peniaze otec nemá. Otec platil nájom a občas niečo kúpil, kam dával ostatné peniaze matka nevie. Čo sa týka maloletej dcéry, o tú otec záujem nejaví. Chcel sa s ňou „hrať“ len keď bola prebalená a spokojná. Teraz, keď s nimi nebýva, tak sa len občas opýta, či mu ju matka môže ukázať. Matka s deťmi býva v trojizbovom byte, vo vlastníctve matkinej rodiny. Maloleté deti spia v spálni spolu s matkou. Majú zabezpečené všetko potrebné pre svoj vývoj. Kde spí maloletý syn u otca matka nevie. Otec býva s rodičmi v trojizbovom byte. Matka navrhuje upraviť styk s maloletým tak ako uvádza v návrhu. Takto upravený styk zohľadňuje nastavený režim maloletého. S otcom sa dohodla na výživnom v sume 200€ mesačne, doposiaľ peniaze neposlal. Deti sú na matku citovo naviazané, každý deň trávili s matkou, zaspávali spolu, hrali sa, preto vzhľadom na vek a spomínané citové naviazanie prespávanie mimo domu bez matky môže byť pre maloletého stresujúce a môže mu spôsobiť traumu aj do budúcna. S pribúdajúcim vekom detí sa matka nebráni rozšíriť styk otca s deťmi, avšak aktuálne trvá na styku, tak ako ho uviedla v návrhu. Dňa 02.12.2021 sa na oddelenie ÚPSVaR dostavil na základe telefonického dohovoru otec maloletých detí, ktorý bol oboznámený s návrhom matky na vydanie neodkladného opatrenia na zverenie detí do jej starostlivosti a úpravy styku otca s maloletými deťmi. Otec uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí. Uviedol, že býva so svojimi rodičmi v Šenkviciach, v trojizbovom byte. S maloletým má samostatnú izbu. U otca má zatiaľ maloletý prenosnú postieľku, avšak spí s otcom na posteli, v spaní u otca problém nie je. Otec sa vyjadril, že má obavu, že matka má popôrodnú depresiu. Otec uvádza, že matka s deťmi nechodí von. Maloletá G. vonku s matkou asi ešte ani nebola, okrem návštevy lekára. Matka zo strany matky u nich trávi veľa času, varí u nich, upratuje. Otec napr. urobil nákupy, následne to isté prinesie stará matka. Otec uviedol, že on si svoje chyby za rozpad/rozchod uvedomuje. Ako dôvod by mohol byť práve možná popôrodná depresia, a taktiež stará matka. Otec odišiel z domácnosti 17.11.2021 a odvtedy ho matka nepustila do domácnosti. Maloletú dcéru mal na rukách asi tri krát. Maloletého si zobral aj na víkend u svojím rodičom, zatiaľ u otca prespal len jednu sobotu. Počas dňa u otca spal už niekoľko krát. Otec má o starostlivosť o deti záujem a chce byť ich súčasťou. Nepredpokladal, že by sa takto mohlo ich manželstvo vyvíjať, z jeho strany nie sú dôvodu na rozchod. Navrhoval matke psychologické poradenstvo, no matka to odmietla. Keď fungovali všetci spolu, maloletý L. občas prespal počas dňa aj u jeho rodičov, prípadne u babky. Otec navrhol, aby bol styk s maloletým Jozefa upravený nasledovne: každý utorok od 15:00 hod do 18:00 hod, každý štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny víkend v sobotu od 10:00 hod do 18:00 hod, každý nepárny víkend v nedeľu od 10:0 hod. do 18:00 hod., a s maloletou dcérou navrhol, aby bol styk upravený nasledovne: každý utorok od 15:00 hod do 18:00 hod a každý štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod. Výšku výživného si rodičia dohodli v sume 200 € na obe deti, ktoré otec zašle matke vždy do 15-teho dňa v mesiaci. Dňa 03.12.2021 bolo vykonané neohlásené sociálne šetrenie v domácnosti matky maloletých detí, pri ktorom bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza trojizbový byt, maloleté deti majú v domácnosti vytvorený priestor na hru aj odpočinok. Počas šetrenia bol v domácnosti aj starý otec zo strany matky. Úvodom šetrenie bola matka oboznámená s vyjadrením otca a to, že má obavu, že matka trpí popôrodnou depresiou. Matka a starý otec zareagovali, že stará matka zo strany otca im už toto hovorila dávnejšie a preto matka navštívila dvoch nezávislých odborníkov a žiadna depresia u matky nebola potvrdená. Starý otec uviedol, že sa matke snažia pomátať, dá sa povedať, že vždy je niekto z rodiny s matkou. Buď on, jeho priateľka alebo matkina matka. Vzhľadom na vek detí je pochopiteľné, že matka nemôže ísť s deťmi sama von. Maloletý L. určitým spôsobom na novorodenca žiarli, preto, keď je G. v kočíku, on si vyžaduje nosenie na rukách a to jeden človek vonku na prechádzke nezvládne. Opakovane sa matka aj starý otec vyjadrovali, že otec v domácnosti matke nepomáhal, bol od ráno do večera preč. Peniaze, ktoré otec zarobil neinvestoval do domácnosti, ale míňal pre nich na neznáme veci. Matke bolo vysvetlené, že otec sa na základe telefonického dohovoru dostavil na úrad za účelom, aby sa vyjadril k návrhu matky. Otec trval na stretávaní sa s maloletým L. od piatku do nedele a na základe usmernenia ÚPSVaR upustil od prespávania počas noci, no trval na stretávaní každý druhý víkend na celý deň. Matka uviedla, že otec jej to napísal a s takouto úpravou súhlasí aj ona. Čo sa týka maloletej G., matka uviedla, že ju kojí aj každé dve hodiny, preto s tým, aby si ju zobral otec na tri hodiny nesúhlasí. Aktuálne môže otec G. chodiť kočíkovať. Počas pohovoru s oboma rodičmi im bolo odporúčané psychologické poradenstvo k otázkam spolužitia (nakoľko otec detí by chcel manželstvo zachrániť a nechce sa rozvádzať) a starostlivosti o maloleté deti. Na základe vyššie uvedených skutočností kolízny opatrovník navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matky. Styk otca s maloletým L. navrhol upraviť nasledovne: každý utorok od 15:00 hod do 18:00 hod, každý štvrtok od 15:00 hod. do 18:00 hod., každý nepárny víkend v sobotu od 10:00 hod do 18:00 hod, každý
nepárny víkend v nedeľu od 10:0 hod. do 18:00 hod a styk otca s maloletou G. vzhľadom na nízky navrhol aktuálne neupravovať.
4. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
5. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
10. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
13. Podľa § 336 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
14. Podľa § 337, ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
15. Podľa § 360, ods. 1,2 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez
návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
16. Podľa § 361 Civilného mimosporového poriadku súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.
17. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
20. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
21. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
22. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
23. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím inštitútom i v civilnom mimosporovom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť zväčša dočasnou alebo provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, ako aj po ňom nastať. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti a zjednodušenia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie neodkladného opatrenia má väčšinou predbežný charakter. V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej; pri relevantných skutočnostiach, z ktorých súd vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, postačuje ich osvedčenie (tzn. stav vysokej miery pravdepodobnosti) z dostupných dôkazných prostriedkov.
24. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia teda je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a osvedčil potrebu neodkladnej úpravy pomerov, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu
maloletého dieťaťa. Súd môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania, len na základe osvedčenia tvrdených skutočností. Súd pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom riadneho (plnohodnotného) dokazovania v meritórnom konaní. O otázke konečnej úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu súd vykoná riadne dokazovanie a vo veci rozhodne až v meritórnom konaní. Zo samotnej podstaty konania o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva, že súd nevykonáva dokazovanie ohľadom tvrdených skutočností. Súd môže vychádzať iba z údajov uvedených v návrhu, prípadne osvedčených priloženými listinami alebo dôkazmi predloženými navrhovateľom. Mieru pravdepodobnosti, s akou sú uvedené údaje pravdivé, pritom súd vyhodnocuje vzhľadom na individuálne okolnosti návrhu. V konaní o nariadení neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia na jeho navrhovateľovi, pričom na splnenie tejto povinnosti sa vyžaduje, aby navrhovateľ súdu navrhoval aspoň dôkazy základného významu pred osvedčenie nároku, ktorý ma byť dočasne chránený neodkladným opatrením. Pod potrebou neodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie taký stav vzťahov účastníkov, pri ktorom aktívna korekcia zo strany súdu neznesie odklad. Úpravou neodkladných opatrení je totiž umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu.
25. Súd po oboznámení sa s obsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov dospel k záveru, že návrh matky je dôvodný, a preto neodkladné opatrenie nariadil. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rodičia maloletých detí majú medzi sebou nezhody a v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa na úprave styku otca s deťmi neboli schopní dohodnúť. Súd má za preukázané, že otec sa o deti zaujíma a rodičia sú dohodnutí aj na plnení vyživovacej povinnosti, ich názory sa však rozchádzali v otázke úpravy styku otca s maloletými deťmi. Súd zdôrazňuje, že nevyhnutným predpokladom na nariadenie neodkladné opatrenia je potreba bezodkladnosti upravenia pomerov maloletého dieťaťa, nakoľko bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov maloletého, čo by mohlo mať negatívny dopad na jeho zdravý vývoj. V prípade úpravy styku maloletého s rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, je cieľom nariadenia neodkladného opatrenia výhradne predbežne zabezpečiť právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom v miere zabraňujúcej ich úplnému odcudzeniu, a to do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd však zároveň zdôrazňuje to, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania, preto ustáliť styk otca s maloletými deťmi tak, aby bol v čo najlepšom záujme maloletých detí, možno až v konaní meritórnom. Súd má za preukázané, že od odchodu otca zo spoločnej domácnosti jeho styk s maloletým synom prebiehal, avšak tento styk prebiehal s komplikáciami, rodičia sa nevedeli zhodnúť na rozsahu tohto styku. Súd preto dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletým synom prostredníctvom neodkladného opatrenia bola preukázaná, avšak v širšom rozsahu, aký požadovala matka maloletého. Súd pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletým zobral do úvahy aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, z ktorého je zrejmé, že medzi rodičmi pretrváva komunikačný problém, ktorý výrazne ovplyvňuje aj rodičovské práva otca. Pri pohovore s kolíznym opatrovníkom došlo medzi rodičmi k zhode v otázke upravenia styku otca s maloletým, nakoľko otec ustúpil od svojej požiadavky, aby jeho styk s maloletým cez víkendy prebiehal aj s prespaním u neho a matka súhlasila s rozšírením ňou navrhovaného styku. Súd vzhľadom na vek maloletej G. vyhovel návrhu matky a styk otca s maloletou neupravil. Súd na tomto mieste rodičom maloletého zdôrazňuje, že je primárne na nich, aby dbali na záujem svojich detí a aby na ne neprenášali svoje vzájomné nezhody. Je v záujme maloletých detí, aby ich rodičia spolu komunikovali a vedeli sa ohľadom starostlivosti o ne dohodnúť. Súd na základe zistených skutočností a tiež s prihliadnutím na odporúčanie kolízneho opatrovníka dospel k záveru, že potreba dočasnej úpravy styku otca s maloletým synom prostredníctvom neodkladného opatrenia bola preukázaná a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
26. Súd rovnako zdôrazňuje, že v konaní o nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie ako v prípade meritórneho konania a rozhodnúť o komplexnej úprave práv a povinností k maloletým možno až v konaní meritórnom. Preto je potrebné, aby bol podaný návrh na súd vo veci samej, kde súd vykoná dokazovanie a vo veci rozhodne.
27. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 Civilného sporového poriadku).