Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-77-2021.pdf
PDF · 69.23 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/77/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávnenej: SHELL Slovakia s.r.o., Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 31 361 081, zastúpenej: Ing. JUDr. Vojtech Keselý CSc., advokát so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, proti povinnému: V. W., nar. XX.XX.XXXX. E. Z. XXXX/XX, XXX XX I. E., za účasti: Mgr. Pavel Mika, súdny exekútor, Exekútorský úrad so sídlom Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen o vymoženie sumy 690,14 eura a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. mája 2019 č.k. 10Er/925/2008-21, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti napadnutému uzneseniu o d m i e t a.
Oprávnenej a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nepriznal náhradu trov exekúcie exekútorovi. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 200 ods. 5 Exekučného poriadku.
1.1. Mal za preukázané, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Nitra, sp.zn. 32K/41/2015 zo dňa 07.08.2015. S poukazom na § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. bolo exekučné konanie zastavené. Zastavenie exekučného konania nastalo vyhlásením konkurzu bez toho, aby exekučný súd vydával osobitní uznesenie o zastavení. V prípade zastavenia exekučného konania ex lege v zmysle § 48 zákona o konkurze a reštrukturalizácii je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V danom prípade bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, teda nebola možnosť na zaviazanie a znášanie trov exekúcie povinného, nakoľko neexistuje možnosť nakladať s jeho majetkom. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o oprávneného, nebolo možné použiť znenie § 203 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, pretože oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie a k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie. Znenie ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.01.2012 (v znení účinnom do 31.03.2017) nie je možné aplikovať, keďže predmetná exekúcia začala v roku 2008 a zákon č. 348/ 2011 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon o konkurze a reštrukturalizácii prechodné ustanovenia neobsahuje. Z prechodného ustanovenia nevyplýva, že by sa ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku vzťahovalo aj na konania začaté pred jeho účinnosťou.
2. Súdny exekútor podal proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré videl v tom, že súd neuplatnil všeobecnú zásadu platnú v procesnom práve, že súd rozhoduje podľa zákona účinného v čase rozhodnutia. Exekučný poriadok vrátane úpravy trov exekúcie upravenej v § 203 je procesnou normou. Ak teda zákon č. 34/2011 Z.z. neobsahuje špeciálnu úpravu o tom, že sa neuplatňuje vo vzťahu ku konaniam začatým do dňa nadobudnutia jeho účinnosti, potom sa uplatní všeobecná zásada, že súd
rozhoduje podľa zákona účinného v čase rozhodovania a teda súd mal aplikovať ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku a mal oprávnenú zaviazať k náhrade trov exekúcie. Preto žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že exekútorovi prizná nárok na náhradu trov konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne následne prvoinštančný súd.
3. Oprávnená a povinný sa k odvolaniu exekútora nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, v dôsledku čoho potom už odvolací súd vecnú správnosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie preskúmavať nemohol.
5. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
6. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
7. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V zmysle § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V uvedenom prípade existuje dôvod na odmietnutie odvolania v zmysle § 386 písm. c) CSP, pretože odvolanie exekútora bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
8. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné a nemohol sa už zaoberať dôvodmi odvolania a vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
9. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP. Oprávnenej a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili a podľa obsahu spisu im v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).