Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-67-2024.pdf
PDF · 143.85 KB
Case nature
Subarea
9Co/67/2024
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s.r.o. so sídlom Dončova 1451/21, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti odporcovi: F. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenému: Mgr. Monika Dubská, advokátka so sídlom B. XX, XXX XX E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 11C/31/2024-21, zo dňa 19.apríla 2024, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia uložení povinnosti nevstupovať do obydlia z a m i e t a.
Odporca m á n á r o k na náhradu trov provstupňového a odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Odvolanie odporcu voči výroku II. odmieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť nevstupovať dočasne do rodinného domu so súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely registra KN-C č. 14504/309 vrátane priľahlých pozemkov k rodinnému domu a to na parcele registra KN-C č. 14504/282, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 268 m2 a na parcele registra KN-C č. 14504/309, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 98 m2, nehnuteľnosti zapísané Okresným úradom Ružomberok, katastrálnym odborom na liste vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie E., obec E., okres E., v ktorom rodinnom dome býva navrhovateľka A. B., nar. XX. XX. XXXX a to do doby právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva vedeného na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod spisovou značkou 20P/21/2024. Výrokom II. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietol. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že návrhom doručeným 18.04.2024 o 14.10 hod. sa navrhovateľka domáhala, aby súd F. F. B., jej manželovi, s ktorým je v rozvodovom konaní, uložil povinnosť nevstupovať a zdržať sa užívania vo výroku označených nehnuteľností. Navrhovateľka je obeťou domáceho násilia páchaného jej manželom, ktorého svedkom bol aj v minulosti ich syn A.. V záujme ochrany práv syna navrhla nariadiť neodkladné opatrenie, ktoré vytvorí podmienky na to, aby nemohlo byť pokračované v konaní zasahujúcom do práv a povinností navrhovateľky zo strany manžela a eliminovala sa obava, že manžel v rámci pravidelných a neovládateľných výbuchov zlosti jej ublíži nezvratným spôsobom, pričom, sa vytvorí možnosť konanie o rozvod v pokoji a bez obáv o svoje zdravie a život ukončiť. Nakoľko prevažná väčšina útokov manžela sa odohráva v doteraz spoločnej domácnosti, nariadením neodkladného opatrenia sa odstráni možnosť ich stretu. Intenzita hádok medzi manželmi sa znásobila po narodení syna, pričom v správaní sa manžela pribudla nová forma ponižovania navrhovateľky, keď jej začal vytýkať, že ju živí a že je lenivá. Navrhovateľka sa pritom
príkladne a na plný úväzok a s obrovskou radosťou starala a stará o spoločného syna. Manžel pri hádkach začal voči nej používať aj fyzické útoky, ako ťahanie za vlasy, vykrúcanie rúk, násilné blokovanie navrhovateľky v kúpeľni alebo v detskej izbe. Manžel neschopný sebakontroly neraz so synom na rukách doslova v amoku do navrhovateľky ziapal a nadával jej najhoršími nadávkami, či vyhrážkami. Na Vianoce v roku 2017 ju pri ďalšom výbuchu hnevu chytil pod krk a pritlačil násilne o stenu až tak, že lapala po dychu, pričom ju držal veľkou silou niekoľko sekúnd a nekontrolovateľne kričal do nej až tak, že sa začala báť o svoj život. Jej manžel stráca nad sebou kontrolu a dostáva sa do stavov, kedy ho navrhovateľka nespoznáva, a to nielen v domácnosti, ale aj pri ceste motorovým vozidlom. Poukázala na to, že raz pri podobnom výbuchu hnevu sprevádzaného doslova ziapaním manžela na navrhovateľku, ho po požiadala, aby zastavil, lebo chce so synom vystúpiť, aby to nemusel počúvať, manžel zo zlosti rukami vydrapil spätné zrkadlo auta a vyhodil ho na chodník. Uvedené prvky v správaní sa manžela sú bežné, pravidelne sa opakujúce a nemenné, silnejú na intenzite a navrhovateľka sa rozhodla ich ďalej neznášať a urobiť všetko preto, aby ich svedkom nemusel byť spoločný syn. Obavy zo správania manžela sprítomňuje aj tá okolnosť, že manžel má v rodinnom dome v C. tajnú miestnosť nazývanú zbrojovňa, v ktorej má veľa zbraní a munície. Manžel je držiteľom zbrojného preukazu a povolenia na nosenie zbrane. Je pre ňu nepochopiteľné, ako mohol otec prejsť psychologickými testami. Navrhovateľka zároveň poukázala na žiarlivostné správanie manžela. Obeťou fyzického útoku zo strany manžela bola aj vo februári 2023, keď ju silno sotil v obývačke smerom k oknu, pričom táto padla na zem, po čom ostali na jej tele modriny, čo preukazuje aj fotodokumentácia. Napriek tomu, že sa snažila vyhýbať manželovi, tento si vždy našiel príčinu na to, aby ju mohol kritizovať a zhadzovať, a to aj pred synom. Naviac, začal byť nadmieru podozrievavý, aj proti jej súhlasu do domu umiestnil niekoľko kamier, v dôsledku čoho sa navrhovateľka nemôže zbaviť pocitu, že je manželom neustále sledovaná. Keď v januári 2024 vybrala kameru v spoločenskej miestnosti zo zástrčky, pred ňou a susedom sa manžel vyjadril, že ešte raz sa opováži vypnúť ju, nainštaluje jej skryté kamery, o ktorých nebude vedieť. Súčasťou agresie manžela voči navrhovateľke je aj to, že ju bez jej súhlasu a proti jej vôli nahráva. Pritom ide o nahrávanie a sledovanie, ktoré nesleduje žiadny legitímny účel. Manžel nie je schopný zmeniť svoje správanie a jeho opakovaným sľubom, že sa zmení už navrhovateľka nemôže veriť, nakoľko jeho charakter sa nezmení a spolužitie s ním ju naplno presvedčilo, že tento ju nepovažuje za rovnocennú partnerku, pre ktorú by mohol byť oporou. Má z neho odôvodnené obavy, pretože na ňu pôsobí tak, že stačí jej akýkoľvek odpor a opäť vybuchne a dostane sa do stavu, keď nebude vedieť svoje konanie ovládať. Aby bolo možné vytvoriť si objektívnu predstavu o záchvatoch manžela, predložila aj videonahrávku z jeho správania sa v afekte, pričom takto zachytený výstup manžela je ešte miernejšou ukážkou toho, ako sa k nej správa, keď nad sebou stráca kontrolu. Nakoľko má z neho strach, navrhovateľka sa pre istotu pred ním zamyká vo svojej izbe. Takýto stav je stresujúci nielen pre ňu, ale aj pre ich syna. Na záver uviedla, že manžel už v minulosti na krátko spoločný dom opustil a išiel bývať do spoločného penziónu. Má tak zabezpečenú možnosť bývania v inej nehnuteľnosti, čím je dodržaná zásada primeranosti neodkladného opatrenia. Zo spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 20P/21/2024 súdu prvej inštancie vyplynulo, že na základe návrhu manžela navrhovateľky sa od 21.02.2024 vedie konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k ich maloletému synovi A.. Vo veci je nariadené pojednávanie na 30.04.2024. V čestnom vyhlásení G. H., matka navrhovateľky, uviedla, že jej zať sa k navrhovateľke správa čoraz bezohľadnejšie, verejne ju ponižuje a zosmiešňuje. V čase, keď počas pandémie spoločne bývali na chate na I., ho prosila, aby tam nenosil zbrane, nakoľko sa necítila dobre, avšak na jej žiadosti nereagoval. Z čestného vyhlásenia G. J. súdu prvej inštancie vyplynulo, že manžel navrhovateľky často mení nálady, aj pre úplné drobnosti a je vulgárny. Na rodinnej chate bola svedkom toho, ako doslova hulákal po jej sestre a následne bola svedkom viacerých incidentov, počas ktorých sa jej švagor voči jej sestre správal bez úcty, rešpektu a kričal po nej aj pred ich synom.
3. Právne súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a ods. 2 písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Súd prvej inštancie uviedol, že násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach, je činom násilia. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka, síce nezanecháva žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Mal za to, že domáce násilie vzhľadom na charakter tohto
konania sa pomerne zložito dokazuje a to aj v rámci trestného konania, kde prebieha rozsiahle dokazovanie. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia samozrejme dokazovanie neprebieha, avšak aj napriek tomu posudzovanie miery, do akej musí navrhovateľka opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, musí byť vzhľadom na charakter daného navrhovaného neodkladného opatrenia, miernejšie. Podľa súdu prvej inštancie obeť prípadného domáceho násilia nemá prakticky ako osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia ako svojimi tvrdeniami, prípadne predložením lekárskych správ, trestných oznámení, resp. aj potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia. Z návrhu vyplýva, že násilné správanie manžela má pretrvávať po dlhší čas. Vzhľadom na charakter takéhoto správania pritom nemôže byť na ujmu navrhovateľky, že k uvedenému kroku pristúpila až z odstupom času, ako ani to, že návrh podala v priebehu konania o rozvod manželstva. Z obsahu spisu 20P/21/2024, ako aj z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je zrejmé, že vzťahy účastníkov sú trvalo rozvrátené a ich spolužitie je prakticky vylúčené. Zároveň sa ako rodičia nedokážu dohodnúť ani na tom, čo by malo byť pre nich najpodstatnejšie a to na starostlivosti o ich spoločného syna. Rozvod manželstva vždy zasiahne najmä maloleté deti, ktorým sa ich rodičia už v detstve postarajú o rozpad pre nich najdôležitejšej istoty, ktorou je rodina. Rodičia však majú na výber, či rozvod manželstva prebehne tak, aby v čo najmenšom rozsahu zasiahlo do života dieťaťa, alebo ho vystavia tomu, že okrem toho, že sa musí v už v detstve vyrovnať s následkami nezhôd rodičov, si musí toto obdobie prežiť ešte aj v toxickom prostrední, ktoré rodič, resp. rodičia vytvárajú. Aj napriek tomu, že toto neodkladné opatrenie nie je nariadené priamo v konaní súdu o starostlivosti maloletých, má na toto konanie priamy dosah a súd tak konajúci v záujme maloletého A. vzhľadom na predbežný a najmä preventívny charakter opatrenia, návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Akékoľvek podozrenie z násilia nemožno zľahčovať. Rovnako nemožno akýmkoľvek spôsobom bagatelizovať obavy navrhovateľky z osoby jej manžela. V predmetnej veci pritom súd nevychádzal len z tvrdení navrhovateľky, ale aj z čestných vyhlásení jej blízkych osôb, ktoré potvrdili, že správanie sa jej manžela sa vymyká správaniu, ktoré spoločnosť akceptuje a vyžaduje nielen vo vzťahu k manželkám, ale k ženám vo všeobecnosti. Ďalej uviedol, že z predloženého listu vlastníctva č. XXXXX, pre katastrálne územie E. zistil, že F. F. B. je výlučným vlastníkom stavby penziónu, čím má zabezpečené dočasné ubytovanie počas platnosti tohto neodkladného opatrenia. V časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia aj v povinnosti zdržať sa užívania predmetných nehnuteľností, súd návrh zamietol, nakoľko uložená povinnosť nevstupovať do rodinného domu s priľahlými pozemkami konzumuje aj povinnosť zdržať sa užívania týchto nehnuteľností.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca (ďalej aj len odvolateľ) a žiadal nariadené neodkladné opatrenie zrušiť v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že považuje návrh navrhovateľky za nedôvodný a účelový. Mal za to, že uznesenie bolo súdom vydané predčasne, bez bližšieho zisťovania a oboznamovania sa s obsahom spisu 20P/21/2024- konanie o rozvode manželov s príslušenstvom vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Podľa odporcu neboli splnené procesné podmienky pre nariadenie takéhoto neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Okresný súd zásadným spôsobom zasiahol do práv odporcu na základe „čestných vyhlásení“, ktoré neboli ani len podpísané osobami, ktoré ich mali vydať. Čestné vyhlásenia poskytli blízke osoby navrhovateľky, jej matka a sestra. Z poskytnutých čestných vyhlásení nevyplýva, že by tieto čestné vyhlásenie mala napísať práve matka navrhovateľky a jej sestra. Čestné vyhlásenie matky navrhovateľky nebolo ani len preposlané z jej e-mailu, nakoľko nie je opatrené podpisom ani len elektronickým. Podpis na čestnom vyhlásení sestry tiež absentuje. Vydanie neodkladného opatrenia o uložení povinnosti dočasne nevstupovať do nehnuteľností na základe týchto „čestných vyhlásení“ označil za hrubý nepomer medzi výkonom ústavného práva na obydlie a takouto formou dôkazov, na ktoré sa súd odvoláva a nimi odôvodňuje svoje rozhodnutie. Ďalej uviedol, že je riadnym držiteľom zbrojného preukazu K. XXXXXX L. K.- M. K. G.- B. N.. Vlastní viacero druhov športových zbraní, je členom streleckého klubu. Ostatnú psychologickú spôsobilosť na držanie zbraní a streliva s výsledkom spôsobilý absolvoval 14.10.2015 v Ambulancii klinickej psychológie M. K. C. XX, E. I. F. M.. Navrhovateľka túto skutočnosť uvádza v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že má veľké a plne reálne obavy z osoby otca, ktorý disponuje nie zanedbateľným zbrojným arzenálom a intenzitu obavy na strane matky má zvyšovať aj to, že otec a matka sú účastníkmi rozvodového konania, ktoré aj na strane otca má údajne znamenať stav právnej neistoty, ktorý má byť stresujúcou okolnosťou, ktorá môže údajne viesť na jeho strane k pokračovaniu v neuvážených a neovládateľných reakciách, ktoré budú smerovať voči matke. Odvolateľ zdôraznil, že je spôsobilý na nosenie zbrane v
súlade s príslušnými predpismi, pravidelne absolvuje požadované skúšky psychologickej spôsobilosti, čo preukazujeme aj doloženým posúdením. Matka má stupňujúcu sa agresivitu a amoky nášho klienta a s tým spojenými obavami o svoj život a zdravie odôvodňovať aj doloženým videozáznamom. K video záznamu uviedol, že tento záznam je vytrhnutý z kontextu . Nie je na ňom zachytená žiadna hádka ani prejav agresie voči matke maloletého. Jednalo sa o situáciu spred 3-4 rokov na Slovensku, kde je zrejmé, že otec sa rozčúlil na vodiča v premávke a vybuchol, nakoľko je otočený smerom k otvorenému oknu a kričí na neho, nakoľko hovorí aj v tretej osobe. Z videozáznamu nevyplýva, že by matka maloletého mala strach, alebo obavy o svoj život. Dokonca stíhala otca ešte kamerovať. Hlas sa jej netriasol, ani slovíčkom nevyjadrila obavu o svoje zdravie alebo život. Nakoľko sa tento incident stal v minulosti. Cca 3-4 roky dozadu, matka maloletého mala dostatok času na to, aby urobila potrebné právne kroky pre obranu seba a svojho dieťaťa tak ako to teraz tvrdí. Takýchto videí zrejme existuje viac, nakoľko matka samotná sa zabávala na takýchto reakciách otca maloletého dieťaťa a povzbudzovala ho k takýmto neslávnym výkonom. Následne otáčala spätné zrkadlo na neho ako vodiča a prizvukovala mu, že pozri na seba aký si psychopat a smiala sa. Bežne mu prikladala kameru do oblasti hlavy, očí, nosa tak aby nevidel a aby mu to bolo nepríjemné. Pričom vedela, že tým môže ohroziť bezpečnosť premávky v aute. Robilo je to vždy veľkú zábavu, smiala sa na tom. V návrhu podrobne opisuje spolužitie od roku 2005 , čo je do súčasného roku 19 rokov údajného ponižovania, hádok a domáceho násilia, ktoré sa mali podľa jej vyjadrení ešte stupňovať. Dokonca mala podľa svojho vyjadrenie dúfať, že sa otec zmení a že s pribúdajúcim vekom prejavy jeho charakterových vlastností ustúpia a súhlasila s tým, že uzavrie manželstvo. Ak matka tvrdí, že 11 rokov znášala domáce násilie a ponižovanie zo strany otca, tak to nie je ani normálne a ani uveriteľné. Ako uvádza aj matka v návrhu, otec dobre zarábal. Z pohľadu okolností, skutočností a postupu matky je viac než pravdepodobné, že matke tento stav vyhovoval. Nie je ani logické ani uveriteľné, že po 11 rokoch plného násilia tak ako to opisuje navrhovateľka si spolužijúci pár naplánuje dieťa. Matka má na stránke facebook zriadený účet A. J., správnosť používateľského mena dokladuje okrem iného obsah jej profilu a kontaktný mail O.. Tento profil je verejnosti k 25.04.2024 voľne prístupný. Obsahuje dokumentáciu života navrhovateľky fotografiami, ktoré tam slobodne a vážne pridáva. Na fotkách je vidno šťastný pár- matka s otcom maloletého dieťaťa, prevažne vždy ho drží za ruku alebo okolo pása alebo on ju. Fotky šťastnej mamičky s dieťaťom, fotografie zo spoločných dovoleniek aj s matkou G. H.. Pokiaľ pani H. v čestnom prehlásení, ktoré zrejme ani nepísala ona, nakoľko sú v oboch čestných prehláseniach obdobné frázy a mail nebol preposielaný z jej adresy ale rovno z adresy pani navrhovateľky, uvádza, že má obavu o zdravie a život dokonca aj rodičov druhého zaťa, dosť dobre nerozumie tomu, že prečo chodila s ním na dovolenky a dobrovoľne trávila čas. Do 18.04.2024 mala navrhovateľka prístup prostredníctvom bankomatovej karty k účtu otca maloletého dieťaťa, hradila z neho vlastné výdavky, otec maloletého dieťaťa ju žiadnym spôsobom nelimitoval do začatia konania o rozvod, následne jej znížil denný limit na platby kartou a výbery na 100,00 € denne. Navrhovateľka nebola nikdy obmedzovaná v styku a kontakte s priateľmi, blízkymi osobami a inými ľuďmi, čo je zrejmé aj z fotografií. Navrhovateľka si vždy potrpela na bezchybný vzhľad a na intenzívny spoločenský život, o čom svedčia priložené fotografie. Otec maloletého dieťaťa nikdy nežiarlil, nie je pravda to, čo uvádza navrhovateľka, o čom svedčia priložené fotografie v objatí iných mužov. Bola to práve ona, kto prespával na chatách priateľov a neželala si pri tom prítomnosť otca maloletého a svojho syna- situácia P. C. zima 2023/2024- spoločný priateľ F. J., kde strávila noc a tvrdila otcovi maloletého, že ho tam nechce, lebo že pokazí každú zábavu. Situácia, ktorú uvádza matka maloletého v odôvodnení návrhu, ktorá sa mala stať na 10te výročie sobáša bola v skutočnosti iná. Podľa fotografií z facebooku, dňa 27.04.2023 bola s otcom v A. na spoločnom výlete, nakoľko sa menili nájomcovia v spoločnom byte. Otec upravoval a maľoval byt a matka chodila po oslavách. Dňa 21.05.2023 podľa fotografií bola na F. spolu so svojou matkou G. H. a Q. E.. Tomuto predchádzala komunikácia o tom, že na dovolenku na F. pôjde ona sama so svojou mamou a otcom. Dňa 26.05. 2023 pribudla fotografia z hotela L. J., kde napriek tomu, že otec tam s ňou nebol, zobrala svoju kamarátku.
6. Ku kamerám uviedol, že tieto kamery tam boli štyri. Jedna bola umiestnená v obývačke a 90% času bola vypnutá. Kamera tam bola umiestnená z dôvodu bezpečnosti, keď sa chodievalo na dovolenky a nikto nebol doma. Jednalo sa o kameru so zakrytou šošovkou, ktorá pokiaľ bola zapnutá a snímala priestor, bola odklopená. Inak bola v súkromnom móde so zakrytou šošovkou. Táto kamera bola vypnutá 23.01.2024. Druhá kamera bola umiestnená v pivnici smerom na stenu. Bola tam umiestnená tiež z bezpečnostných dôvodov, nakoľko je v dome samostatný spodný vchod. Táto kamera bola vypnutá 15.03.2024. Tretia kamera bola umiestnená v garáži a snímala priestor na parkovanie áut pred domom, táto bola vypnutá 22.03.2024. Ostatná kamera bola nainštalovaná v samostatnej miestnosti o rozmeroch 2x2 metre, kde má otec maloletého umiestnené štyri sejfy so zbraňami, muníciou a príslušenstvom k
zbraniam ako aj vecami na výkon dobrovoľnej horskej služby, ktorej je otec maloletého dlhoročným členom. Táto kamera bola násilne vypnutá 22.04.2024 v čase o 13:20 hod, kedy matka maloletého dieťaťa spolu s G. H. a Q. E. s najväčšou pravdepodobnosťou násilím otvorili túto miestnosť napriek vedomosti o tom, že sú v tejto miestnosti umiestnené zbrane v týchto sejfoch a napriek tomu sa snažili tieto trezory otvoriť, pričom nemajú oprávnenie na nakladanie s týmito zbraňami. O tom, že v tejto miestnosti sa nachádzajú zbrane matka maloletého s presnosťou hraničiacou s istotou vedela, nakoľko nosným argumentom odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo práve to, že otec má v dome miestnosť nazývanú „zbrojovňa“, ktorú podľa jej vyjadrenia mal nechávať pravidelne otvorenú a ona mala obavu o svoj život a zdravie práve preto, lebo otec je držiteľom zbraní. Navrhovateľka spolu so svojou matku a Q. E. zrejme v priestore zbrojovne hľadali peniaze a možno iné veci, ktoré by použili vo svoj prospech. Reakciou na toto konanie týchto osôb bolo podanie trestného oznámenia za podozrenie na spáchanie trestného činu podľa §294 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Trestného zákona. Táto kamera umiestnená v tejto miestnosti sa zapínala vždy len pri pohybe dvier, t. j. keď niekto vošiel do miestnosti resp. bol tam tieň. Z neoprávneného vniknutia do tohto uzamknutého a zabezpečeného priestoru je vyhotovený záznam, ktorý priložil odvolateľ k odvolaniu. Aj z kamerového záznamu ako aj z prvotného zvukového záznamu vyplýva len účelovosť konania navrhovateľky, kde hľadá peniaze a možno aj iné veci, ktoré by dokázali otcovi maloletého v konaní uškodiť a zničiť mu povesť alebo ho trestnoprávne sankcionovať. Jej záujem o materiálne zabezpečenie vyplýval už z nahrávky priloženej k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze vycestovať maloletého. K tomuto odvolaniu žiadame priložiť zvukový záznam z informatívneho stretnutia rodičov zo dňa 13.03.2024, kde v priebehu konania zo strany matky a jej právneho zástupcu znova bola daná váha len na materiálne zabezpečenie a dôraz na to, čo by sa mohlo stať v prípade, ak sa na materiálnom zabezpečení jej osoby prostredníctvom dieťaťa a tzv. výživného nedohodnú. Matka tvrdí, že odvolateľ si ju má nahrávať, má ju prenasledovať, ťahať za vlasy, že sa ho bojí, pociťuje strach. Z fotodokumentácie na facebooku a všetkých priložených príloh, ktoré zahŕňajú aj čestné vyhlásenia pánov K. I., ktorý mal byť účastný údajného incidentu v Hoteli P., čestného vyhlásenia R. J., I. J.- susedov, pána F. L.- rodinného priateľa, pána F. F. -rodinného priateľa, S. F.?rodinného priateľa z A., P. M.- rodinného priateľa z A., pani D. R., pána I. R.- rodinných priateľov a pani A. A. je zrejmé, že otec maloletého dieťaťa nie je ani nebezpečný a ani agresívny. Väčšinu hádok a provokácií má iniciovať práve matka maloletého. Manželia R. boli svedkami viacerých provokácií, kedy navrhovateľka provokovala otca.
7. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Odvolacie je podľa navrhovateľky nedôvodné a neopodstatnené. Čestné prehlásenia uvedené v emialoch označila za pravdivé a poprela pravdivosť tvrdení uvedených v čestných vyhláseniach predložených odvolateľom. Navrhovateľka uviedla, že odvolateľ zneužíva prostriedky určené k právnej ochrane na presadzovanie cieľov nezlučiteľných s obsahom práva na pokojný život navrhovateľky. Ďalej opísala situáciu s hliadkou polície, ktorá sa dostavila k domu dňa 22.04.2024. Odvolateľ žiadal pas, pričom navrhovateľke odmietol poskytnúť kódy k trezoru a následne podal na navrhovateľku trestné oznámenie. Navrhovateľka zdôraznila, že odvolateľ naďalej ju naďalej sníma kamerami, ktoré podľa nej môžu byť umiestnené kde kade v dome. Podľa navrhovateľky odvolateľ nemá žiadny rešpekt ani len k obsahu vydaného súdneho rozhodnutia, ktorého cieľom bolo chrániť aj súkromie a pokoj matky čo zvyšuje závažnosť konania odporcu a podčiarkuje jeho charakterové vlastnosti spojené aj s neúctou k autorite súdneho rozhodnutia vydaného z iniciatívy matky. K videozáznamu predloženého odvolateľom, navrhovateľka uviedla, že tento je zostrihaný a predstavuje cielenú manipuláciu, ktorá nesledovala žiadny legitímny cieľ. Uvedené konanie je podľa navrhovateľky konanie, ktoré smeruje proti podstate neodkladného opatrenia a popiera jeho význam. Poukázala na to, že odvolateľ ju odstrihol od spoločných financií a vyvíja prostredníctvom syna na navrhovateľku nátlak. Matke bráni v prístupe k spoločným financiám, ktoré by sa mohli nachádzať aj trezore, ktorý je predmetom videonahrávky. Navrhovateľka mala za to, že otec pokračuje v právnej agresii aj tým, že žiada zveriť spoločné maloleté dieťa do jeho výlučnej starostlivosti. Podľa matky otec zhromažďuje zbrane nad mieru primeranú pomerom, čo dostatočne nevysvetlil a čo predstavuje problém v dnešnej dobe, po čase atentátu na premiéra Slovenskej republiky. Ďalej uviedla, že v rámci konania o rozvod navrhla psychiatrické vyšetrenie otca. Namietala argumentáciu odvolateľa o jej vystupovaní na sociálnych sieťach, ktoré podľa nej neodzrkadľuje jej skutočný život s odvolateľom, ktorý vyžadoval, aby navonok vystupovala bezchybne, milo, šťastne. Čestné vyhlásenia A. A. a R. J. označila za nepravdivé. Záverom navrhovateľka uviedla, že vzhľadom k súhrnu aj vyššie uvedených okolností je vydané NO výrazom nastolenia aspoň dočasnej spravodlivej ochrany navrhovateľky a aj spoločného syna a navrhovateľka preto verí, že aspoň do času ukončenia konania o rozvod bude tento stav trvať, aby mohla pokojne žiť bez prítomnosti odporcu a bez
nutnosti trpieť agresívne prejavy jeho charakterových vlastností a správania a hrozieb z jeho správania a obavy z jeho osoby.
8. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženého zákazu vstupu do obydlia zamietne z nasledovných dôvodov.
9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
12. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia na tom, že navrhovateľka na podklade svojich tvrdení osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, pričom mal za to, že je osvedčené násilie odvolateľa voči navrhovateľke a je prítomné aj ohrozenie dieťaťa. V ďalšom preto odvolací súd pri preskúmaní veci skúmal, či sú splnené podmienky vyplývajúce z ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP, a či bolo možné zo strany prvoinštančného súdu uložiť žalovanému, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
13. Pojem konania, ktoré možno na účely tohto ustanovenia považovať za fyzické alebo psychické násilie, nie je legálne definovaný v Občianskom zákonníku, ide o konanie, ktorého následkom je fyzické alebo psychické utrpenie.
14. Týmto konaním budú obdobné konania, ktoré považuje Trestný zákon za týranie (§ 208 týranie blízkej a zverenej osoby) teda najmä bitie, kopanie, údery, spôsobovanie rán, ponižovanie, pohŕdavé zaobchádzanie, neustále sledovanie, vyhrážanie, vyvolávanie strachu alebo stresu a pod., ktoré ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie osoby alebo obmedzuje jej bezpečnosť. Na rozdiel od skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby, na účely naplnenia pojmu stačí aj nižšia intenzita takéhoto konania, t.j. na to, aby išlo o fyzické alebo psychické násilie sa nevyžaduje, aby sa páchateľ dopustil tohto trestného činu a za svoje konanie bol právoplatne odsúdený. Postačuje, že je dôvodne podozrivý z násilia. Pre vyhovenie žaloby je preto potrebné mať zo strany za jednoznačne osvedčené, že z popisovaných skutočností jednoznačne vyplýva, že ďalšie spolužitie je neznesiteľné a vykreslené konanie bolo objektívne spôsobilé, spôsobiť fyzické alebo psychické utrpenie.
15. V tejto súvislosti odvolací súd za podstatné považoval, že súvisiacim inštitútom, umožňujúcim rýchlu ochranu osôb vo vzťahu ku ktorým je iná osoba dôvodne podozrivá z násilia pred bezprostredne hroziacou ujmou je vykázanie z bytu, ktoré upravuje § 27a zák. č. 171/1993 Z.z. o policajnom zbore, ako oprávnenie policajta vykázať osobu zo spoločného obydlia. Zároveň ohrozenú osobu policajt poučí o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia práve podľa ust. § 365 ods. 2 písm. e) CSP, o ktorom je súd povinný rozhodnúť do 24 hod. od doručenia návrhu. V preskúmavanej veci nebolo preukázané, že navrhovateľka by podala niekedy trestné oznámenie na žalovaného z dôvodu, že sa bojí o svoje dieťa a o seba, alebo z dôvodu, že doma zažívajú psychické i fyzické násilie.
16. Odvolací súd konštatuje, že v rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej dobe a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu strán sporu a zväčša bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Neodkladné opatrenie má mať vždy väzbu ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, a to aj pokiaľ ide o neodkladné opatrenie nariadené počas konania, alebo pred nadväzujúcim konaním vo veci samej.
17. Odvolací súd uvádza, že súd nariadi neodkladné opatrenie na základe návrhu len vtedy, ak sú splnené zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí obsahovať náležitosti uvedené v § 326 CSP. Z týchto ustanovení je zrejmé, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje právny vzťah medzi ním a protistranou, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane.
19. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie, alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné, aby boli bezodkladne upravené pomery. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla a účinná reakcia súdu na deklarovaný stav v právnych vzťahoch sporových strán, pokiaľ súd posúdením tvrdení a predložených dôkazov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, má dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu zásahu do práv, resp. právnych vzťahov, ktoré sú medzi stranami sporné. Charakter neodkladného opatrenia umožňuje, aby súd pred rozhodnutím o návrhu na jeho nariadenie, nevykonal výsluch strán, ani si nevyžiadal ich vyjadrenie. V návrhu však musia byť uvedené rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a tieto skutočnosti musia hodnoverne osvedčovať dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z dikcie zákona vyplýva, že potreba úpravy musí byť naliehavá, potrebná a musí byť odôvodnená individuálnymi okolnosťami prípadu. Je osvedčená len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia, ktorému je možné poskytnúť ochranu práve neodkladným opatrením. Predbežná ochrana nedôvodného (neosvedčeného) nároku, by bola v rozpore so zmyslom a účelom neodkladného opatrenia. Riadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd v procese rozhodovania o neodkladnom opatrení nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP.
20. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia v danom prípade podľa navrhovateľky vyplýva, že odporca je násilný a ona sa ho chce vylúčiť z užívania domu vo svojom záujme a v záujme maloletého dieťaťa.
21. Na preukázanie svojich tvrdení predložila navrhovateľka len dve čestné vyhlásenia vo forme emailu a zvukovú a video nahrávku z bližšie nešpecifikovaného dňa. Odvolací súd konštatuje, že nahrávky vykonal ako dôkaz – vypočutím, prezretím, pričom prezrela aj video nahrávku predloženú odvolateľom. Odvolací súd má za to, že síce ide o nezákonne získané dôkazy, avšak v súlade s článkom 16 ods. 2 CSP v spojení s článkom 3 ods. 1 CSP v záujme ochrany prípadného ohrozenia života a zdravia, sú tieto dôkazy prípustné.
22. Vyhodnotením rozhodujúcich skutočností odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nezastáva názor, že navrhovateľka osvedčila existenciu zákonných predpokladov využitie požadovaného procesného inštitútu nariadenia neodkladného opatrenia. Ako už bolo uvedené vyššie, naliehavosť potreby úpravy pomerov medzi stranami je osvedčená z hľadiska skutkových tvrdení navrhovateľa
neodkladného opatrenia, na ktorých túto zakladá len vtedy, ak okrem osvedčenia existencie právnych vzťahov medzi účastníkmi, je osvedčené aj ohrozovanie, alebo porušenie konkrétneho práva navrhovateľa neodkladného opatrenia - navrhovateľky, ktorému je možné poskytnúť ochranu práve ním požadovaným neodkladným opatrením.
23. V danej veci navrhovateľka naliehavosť požadovanej úpravy pomerov medzi účastníkmi odvodzuje a zakladá primárne na svojich tvrdeniach o konaní odvolateľa, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Avšak svoje tvrdenia v konaní nijako nepreukázala. Čestné prehlásenia o okolnostiach v roku 2020 nemôžu byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia po niekoľkých rokoch. Uvedené skutočnosti sú v príkrom rozpore s princípom neodkladného opatrenia, ktoré slúži na výnimočné situácie, ktoré treba riešiť okamžite. Čestné prehlásenie rieši okolnosti niekoľko rokov spätne. Uvedené doklady nepreukazujú, že by sa v súčasnosti akýmkoľvek spôsobom odvolateľ dopúšťal fyzického alebo psychického násilia na navrhovateľke. Ďalej v konaní bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľka zotrvala v spolužití s odvolateľom po uvedených incidentoch niekoľko rokov. Žiaden dôkaz predložený navrhovateľkou nepreukazuje tvrdené verbálne prípadne iné ataky zo strany odvolateľa voči navrhovateľke, z ktorých by bolo dôvodné predpokladať psychické alebo fyzické násilie. Odvolací súd má za to, že ani nahrávky predložené navrhovateľkou nepreukazujú ňou tvrdené skutočnosti. Z obsahu zvukovej nahrávky možno vyvodiť, že odvolateľ je vulgárny, avšak uvedené správanie nateraz neprekročilo takú hranicu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Súčasne z obsahu zvukovej nahrávky vyplýva, že navrhovateľka sa necíti ohrozená výstupom odvolateľa. Rovnako tak videozáznam z cesty motorovým vozidlom nepredstavuje dôkaz, ktorým by bolo možné dospieť k záveru, že odvolateľ sa dopúšťa fyzického alebo psychického násilia na navrhovateľke. Tu odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka nepoprela vo vyjadrení tvrdenia odvolateľa, že ide o viacročný záznam, ktorý smeroval proti tretej osobe (vodičovi iného vozidla), pričom súčasne zo záznamu plynie, že navrhovateľka necíti obavy. Obe uvedené nahrávky preto nepredstavujú dôkaz, ktorý by bol spôsobilý osvedčiť navrhovateľkou uvádzané skutočnosti. Z obsahu nahrávky jednoznačne plynie, že tieto si pripravila navrhovateľka bez vedomia odvolateľa, a teda ide o neprimeraný zásah do súkromia, tak ako ho tvrdila navrhovateľka v návrhu ohľadne kamier v dome. Z obsahu odvolania možno konštatovať, že neboli preukázané tvrdenia navrhovateľky o sledovaní jej osoby odvolateľom. Možno konštatovať, že kamery sú nepoužívané, o čom predložil odvolateľ dôkazy (výpisy z používania kamier). Tu odvolací súd konštatuje, že kamery namierené na parkovisko, resp. pred vstupným schodiskom nepredstavujú v zásade neprimeraný zásah do súkromia, avšak ak ich žiada navrhovateľka vypnúť, musí ich odvolateľ vypnúť, čo mimochodom vyplýva z obsahu spisového materiálu. Ku kamere v miestnosti s uloženými zbraňami, súd konštatuje, že z pohľadu súdu ide o zabezpečenie priestoru, ktoré je potrebné vzhľadom na tvrdený rozsah uložených zbraní, skutočnosť, že o nej navrhovateľka nevedela nie je dôvodom na jej odstránenie, ak táto slúži na monitorovanie priestoru s cieľom zabránenia neoprávnenej manipulácii so zbraňami, a to aj blízkymi osobami. Odvolateľ je zodpovedný za to, že zbrane niekto nezneužije. K námietke navrhovateľke o zásahu do súkromia natočením uvedenou kamerou, s ohľadom na jej umiestnenie a okolnosti natočenia súd konštatuje, že táto nie je dôvodná. Súčasne nejde ani o porušenie nariadeného neodkladného opatrenia tak, ako to tvrdí navrhovateľka. Tvrdenia navrhovateľky o ďalších kamerách v dome neboli preukázané a zostali len v rovine nepreukázaných tvrdení. Rovnako tak tvrdenia o právnej agresii odvolateľa, keď odvolateľ žiada dieťa zveriť do svojej starostlivosti nemožno posúdiť ako zneužívanie práva zo strany otca. To je bežný boj rodičov v konaní o rozvod. Obdobne tvrdenia navrhovateľky o väčšom počte zbraní vo vlastníctve navrhovateľa nie sú dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, a to už vonkoncom nie s poukazom na atentát na premiéra Slovenskej republiky. Ak má navrhovateľka podozrenia, môže sa obrátiť na príslušné orgány. Ďalej odvolací súd uvádza, že len vlastníctvo väčšieho množstva zbraní nepredstavuje dôvod na akékoľvek úsudky o osobe vlastníka. Súčasne navrhovateľka nemá potrebné odborné vzdelanie, aby hodnotila psychologický stav odvolateľa. Ďalej k otázke hospodárskeho nátlaku odvolací súd uvádza, že na zabezpečenie prostriedkov neslúži uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia - zákaz vstupu do obydlia, ale iné procesné prostriedky v rámci sporového a nesporového konania.
24. Odvolací súd konštatuje, že rozvod manželstva a následné vyporiadavanie majetku je nepochybne psychicky náročné obdobie. Uvedené však nemôže viesť k tomu, že jeden z manželov v dôsledku bežných sporov bude vylúčený z užívania spoločného majetku podľa predstavy druhého manžela. Ďalej je dôležité si uvedomiť, že napäté vzťahy medzi navrhovateľkou a odvolateľom sú od času podania návrhu na rozvod do súčasnosti, pričom sa ich nepodarilo vyriešiť a teda pretrvávajú dlhodobo, pričom hoc náročne, dokázali účastníci koexistovať. Navrhovateľka v návrhu ani v priebehu odvolacieho
konania nepreukázala, že by konanie odvolateľa dosahovalo takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. Samotné tvrdenia, ktoré boli popreté protistranou takým dôkazom nie sú. Ako odvolací súd uviedol vyššie, čestné vyhlásenia ani nahrávky takýmto dôkazom nie sú. Je nevyhnutné zohľadniť to, že v konaní nebolo preukázané vykonávanie v súčasnosti (v čase podania návrhu, odvolania) takých aktivít odvolateľom, ktoré by odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia. Ďalšie navrhovateľkou tvrdené skutočnosti preukázané neboli. Odvolací súd chápe, že navrhovateľka sa snaží usporiadať vzťahy užívania, avšak uvedené môže realizovať právne prípustným spôsobom. Tento postup však nemožno obchádzať nariaďovaním neodkladných opatrení.
25. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočívaj výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených alebo zadovážených listín. Odvolací súd konštatuje, že neodkladné opatrenie nie je možné nariadiť len na základe tvrdení (prianí) navrhovateľky neodkladného opatrenia bez toho, aby boli osvedčené aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožňujú záver o pravdepodobnosti ohrozenia zákonom chráneného záujmu, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana. Z hľadiska skutkového je preto nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, ktoré však v danej veci doposiaľ osvedčené. Za týchto, doposiaľ osvedčených okolností danej veci nemohol odvolací súd dospieť k inému záveru, ako že navrhovateľka neosvedčila základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým je potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu.
26. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v konaní navrhovateľka netvrdila akékoľvek násilie voči spoločnému dieťaťu zo strany odvolateľa, pričom v konaní nebol predložený ani jediný dôkaz, že by sa tento akéhokoľvek násilia voči synovi dopustil. Preto nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu ochrany maloletého dieťaťa, ktorému takéto niečo nehrozí.
27. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súčasne keďže žiadal odvolateľ uznesenie zrušiť v celom rozsahu, tak odvolanie voči zamietavému výroku II odmietol, nakoľko toto podľa § 386 písm. b) CSP v spojení s § 359 CSP podala neoprávnená osoba (výrok II bol zamietaný, a teda v prospech odvolateľa).
28. Záverom odvolací súd konštatuje, že obe strany by sa mali zamyslieť nad svojim správaním a v budúcnosti by mali postupovať v čo najlepšom záujme svojho dieťaťa. Ďalej odvolací súd upozorňuje odvolateľa, že nemôže vystupovať voči navrhovateľke agresívne a mal by sa dôrazne vyvarovať správania, ktoré by takto mohlo byť posúdené.
29. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
30. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. O trovách prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ich náhradu priznal odvolateľovi ako strane plne úspešnej v tomto konaní.
33. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Žiline prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).