Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5S-67-2019.pdf
PDF · 120.44 KB
Case nature
Area
Subarea
5S/67/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariany Hirkovej, v právnej veci žalobcu Z. K. - Z., IČO: 335 28055, Laca Novomeského 2567/1, Bardejov, zastúpeného JUDr. Eugenom Kostovčíkom, advokátom, so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému Daňovému úradu Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov, o preskúmanie oznámenia Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov zo dňa 26. júla 2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby, takto
rozhodol:
Z r u š u j e oznámenie Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov zo dňa 26. júla 2019 číslo: XXXXXXXXX/XXXX a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
I.
1. Dňa 26.07.2019 vydal Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov pod sp. zn. XXXXXXXXX/XXXX oznámenie. V oznámení uviedol, že .... „ Daňový úrad Prešov na základe žiadosti o vydanie rozhodnutia o priznaní úroku z omeškania za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky u daňového subjektu Z. K., IČO 33528055, DIČ 1020703618, IČ DPH SK1020703618, Laca Novomeského 2567/1, 085 01 Bardejov za zdaňovacie obdobie september 2011, ktorá bola doručená na Daňový úrad Prešov dňa 01.07.2019 pod č. X/XXXXXXXX/XXXX oznamuje nasledovné:
2. Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov, v zmysle ustanovenia § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov začal dňa 22.12.2011 kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 u daňového subjektu Z. K., Laca Novomeského 2567/1, 085 01 Bardejov, IČ DPH SK1020703618, IČO 33528055 na základe Upovedomenia o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/ Luk zo dňa 07.12.2011.
3. Kontrola bola ukončená dňa 09.06.2015 doručením protokolu č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.06.2015 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 04.06.2015.
4. Na základe výsledkov daňovej kontroly bolo vydané rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX/Luk zo dňa 18.03.2016 o určení rozdielu dane v zmysle § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Rozdiel v sume nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 bol 172 699,58 EUR. Daňový subjekt sa voči predmetnému rozhodnutiu prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu odvolal. Rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 08.09.2016 Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie správcu dane. Následne podal daňový subjekt prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žalobu.
5. Dňa 11.06.2019 bolo vydané rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX o zastavení vyrubovacieho konania z dôvodu, že výkon daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie september 2011 trval dlhšie ako je stanovená zákonná lehota, protokol z tejto daňovej kontroly a všetky dôkazy získané v rámci výkonu daňovej kontroly získali povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.06.2019.
6. Nadmerný odpočet v sume 172 699,58 Eur za zdaňovacie obdobie september 2011 bol vrátený v lehote 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení vyrubovacieho konania dňa 21.06.2019.
7. V zmysle čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú štátne orgány oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
8. Dôvodom nepriznania sankčného úroku je skutočnosť, že súčasná právna úprava zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neupravuje priznanie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky.
9. Na základe uvedených skutočností a platnej legislatívy SR žiadosti daňového subjektu zo dňa 01.07.2019 nie je možné vyhovieť.“
II.
10. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti tohto oznámenia. V žalobe uviedol, že ..... „ žiadosťou zo dňa 01.07.2019 žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011. Žiadosť odôvodňoval tým, že Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX/Luk z 18.03.2016 znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2011 zo sumy 203 750,58 Eur na sumu 31 051,00 Eur, rozdiel činí 172 699, 58 Eur. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX z 08.09.2016 rozhodnutie potvrdilo a Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 5S/43/2016 z 21.06.2017 žalobu zamietol. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/63/2017 z 05.11.2018 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.06.2017 a zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR z 08.09.2016. Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 11.03.2019 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX/Luk z 18.03.2016 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 11.06.2019 vyrubovacie konanie vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011 zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.06.2019. Zadržiavaný nadmerný odpočet bol správcom dane vrátený.
11. Žalobca v žiadosti poukazoval na ustanovenie § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Z uvedeného je možné prijať záver, že zachované zostávajú aj práva vyplývajúce pre žalobcu a povinnosti vyplývajúce pre správcu dane zo zrušeného dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX z 22.09.2016.
12. Podľa ustanovenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že podľa ustanovenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku sa posudzuje aj sankčný úrok, ktorý bol povinný platiť správca dane podľa
ustanovenia § 35b ods. 5 až ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu. Na základe uvedeného žalobca žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania.
13. Daňový úrad Prešov oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX z 26.07.2019 žiadosť o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania zamietol. Žalovaný uvádza, že 11.06.2019 bolo vydané rozhodnutie o zastavení vyrubovacieho konania, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.06.2019. Nadmerný odpočet v sume 172 699, 58 Eur za zdaňovacie obdobie september 2011 bol vrátený v lehote 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení vyrubovacieho konania 21.06.2019. V zmysle čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky sú štátne orgány oprávnené konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Dôvodom nepriznania sankčného úroku je skutočnosť, že súčasná právna úprava v Daňovom poriadku neupravuje priznanie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Na základe uvedených skutočností a platnej legislatívy SR žiadosti žalobcu nie je možné vyhovieť.
14. Oznámením Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX z 26.07.2019 bol žalobca ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pretože uvedené oznámenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
15. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
16. Správca dane uvádza, že nadmerný odpočet v sume 172 699, 58 Eur za zdaňovacie obdobie september 2011 bol vrátený v lehote 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zastavení vyrubovacieho konania. Z uvedeného konštatovania žalovaného je možné usúdiť, že skutkový stav a žiadosť žalobcu z 01.07.2019 o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania posúdil podľa ustanovenia § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“). Žalovaný vec po právnej stránke posúdil nesprávne. Ustanovenie § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. nerieši úrok z omeškania. Žalobca žiadosťou zo 01. 07. 2019 nežiadal o priznanie úroku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu podľa ustanovenia § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. ale žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania z vráteného nadmerného odpočtu v zmysle ustanovenia § 165 ods. 1 a ods. 7 Daňového poriadku.
17. Žalovaný uvádza, že súčasná právna úprava v Daňovom poriadku neupravuje priznanie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Žalobca uvádza, že sankčný postih správcu dane (sankčný úrok) za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu bol zavedený zákonom č. 609/2003 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 01.01.2004 zmenil a doplnil zákon č. 511/1992 Zb. V dôvodovej správe k Daňovému poriadku k § 165 sa uvádza, že „v navrhovanom ustanovení sa navrhuje ponechať sankčný systém, ktorý bol zavedený zákonom, počnúc rokom 2004.“ Dôvodová správa je dokument vysvetľujúci hlavné dôvody návrhov zmien a tvorby nových zákonov, ich účel, úmysel, cieľ a predstavuje záväznú výkladovú smernicu. To znamená, že sankčný úrok zavedený zákonom č. 609/2003 Z.z. je aj po 01.01.2012 súčasťou existujúcich daňových vzťahov daňového subjektu a štátu, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku, podľa ktorého sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona.
18. Z ustanovenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že sankčný úrok podľa doterajších predpisov, teda sankčný úrok upravený v ustanovení § 35b zákona č. 511/1992 Zb. sa považuje za úrok z omeškania podľa Daňového poriadku. To znamená, že ak Daňový poriadok uvádza pojem „sankčný úrok“ podľa doterajších predpisov, potom má na mysli aj sankčný úrok platený správcom dane za neoprávnené zadržiavanie peňažných prostriedkov daňového subjektu. Neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sú definované v ustanovení § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. Z ustanovenia § 35b ods. 5 tretia veta vyplýva, že za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu sa považuje aj priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu. Z uvedeného dôvodu žalobca žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania, pričom poukazoval na prechodné ustanovenia § 165 Daňového poriadku. Z intertemporálnych ustanovení § 165 ods. 7 Daňového poriadku v spojení s ustanoveniami § 165 ods. 1 Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že zámerom zákonodarcu bolo zachovať právne účinky pri správe daní, ktoré nastali do
účinnosti Daňového priadku a časovo predĺžiť sankčnú povinnosť správcu dane za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky daňového subjektu.
19. Podľa právneho názoru vyplývajúceho z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 05.11.2018 správca dane mal na daňovú kontrolu a na vyrubovacie konanie aplikovať výlučne zákon č. 511/1992 Zb. Skutočnosť, že správca dane vo veci aplikoval nesprávny právny predpis (Daňový poriadok) nič nemení na tom, že podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti Daňového poriadku zostávajú zachované. Z uvedeného je možné prijať záver, že zachované zostávajú aj práva vyplývajúce pre žalobcu a povinnosti vyplývajúce pre správcu dane zo zrušeného rozhodnutia Daňového úradu Prešov z 18.03.2016. Ak žalovaný tvrdí, že priznanie úroku z omeškania v zmysle Daňového poriadku nie je možné, potom jeho tvrdenie je v rozpore s ustanovením § 165 ods. 1 a 7 Daňového poriadku. Oznámenie Daňového úradu Prešov č. XXXXXXXXX/XXXX z 26.07.2019 vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalovaný k zistenému skutkovému stavu prijal nesprávne právne závery.
20. Správca dane rozhodnutím z 18.03.2016 znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za september 2011 zo sumy 203 750, 58 Eur na sumu 31 051, 00 Eur. Rozdiel výške 172 699, 58 Eur bol neoprávnene zadržiavaný až do 21.06.2019, kedy bol vrátený. Túto skutočnosť nie je možné zhojiť tým, že táto suma bola vrátená v lehote podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z.
21. Ustanovenie § 156 v nadväznosti na § 165 ods. 1 a ods. 7 Daňového poriadku, resp. na § 35b ods. 5, 6, a 7 zákona č. 511/1992 Zb. upravuje sankčnú povinnosť kompenzačného charakteru, ktorá spočíva v zaplatení sankčného úroku daňovému subjektu v prípadoch, ak boli peňažné prostriedky daňového subjektu zadržiavané neoprávnene (porovnaj III. ÚS 305/08 z 25.11.2008).“
22. Keďže oznámením Daňového úradu Prešov zo dňa 26.07.2019 bol žalobca ukrátený na svojich právach alebo právom chránených záujmoch žiadal, aby správny súd oznámenie Daňového úradu Prešov zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania.
III.
23. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe opätovne poukázal na priebeh daňovej kontroly a na rozhodnutia v ňom vydané. Vo vzťahu k žalobe uviedol, že žiadosťou zo dňa 01.07.2019 daňový subjekt žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania. V žiadosti uviedol, že podľa ustanovenia § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a z uvedeného je možné prijať záver, že zachované zostávajú aj práva vyplývajúce pre daňový subjekt a povinnosti vyplývajúce pre správcu dane zo zrušeného rozhodnutia Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov č. XXXXXXXXX/XXXX/ Luk zo dňa 18.03.2016 a z daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011. Ďalej uviedol, že podľa ustanovenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že podľa ustanovenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku sa posudzuje aj sankčný úrok, ktorý bol povinný platiť správca dane podľa ustanovenia § 35b ods. 5 až ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu. Správca dane v oznámení č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 26.07.2019 okrem iného citoval Čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky a uviedol, že dôvodom nepriznania sankčného úroku je skutočnosť, že súčasná právna úprava zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov neupravuje priznanie sankčného úroku za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. Na základe uvedených skutočností a platnej legislatívy SR žiadosti daňového subjektu zo dňa 01.07.2019 nie je možné vyhovieť.
24. Ako žalovaný k žalobe uvádzame, že ustanovenie § 156 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov rieši len situácie, ak si daňový subjekt neplní povinnosti voči správcovi dane a správca dane vyrubí daňovému subjektu úrok z omeškania, a nie situácie, akéhosi neoprávneného zadržiavania peňažných prostriedkov zo strany správcu dane, vrátane jeho výpočtu. Ak by správca dane vydal akési rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania, konal by nad rozsah zákona, a teda aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
25. Taktiež nie je možné tvrdiť, že správca dane cez ustanovenie § 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších (teda cez zachovanie účinkov, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona zostávajú zachované) má povinnosti zo zrušených rozhodnutí.
26. Zákon č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 35b riešil jednak situácie, ak si daňový subjekt neplnil svoje peňažné povinnosti voči správcovi dane, vtedy mu správca dane vyrubil sankčný úrok, a jednak situácie, ak správca dane neoprávnene zadržiaval peňažné prostriedky daňového subjektu, a vtedy mu správca dane zaplatil sankčný úrok. Pod pojmom neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky zákon definoval situácie uvedené v § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktoré predpokladali právoplatné rozhodnutie alebo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by bol priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítanú časť, a vtedy sa priznaný vyšší rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítanú časť považoval za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. V danom prípade nebol žiadnym novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítanú časť. Z uvedeného dôvodu nie je možné ani v teoretickej rovine použiť toto ustanovenie v nadväznosti na § 165 ods. 1 a ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov tak, ako to uvádza a požaduje žalobca.
27. Zákon č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov jedine v ustanovení § 79 rieši priznanie úroku daňovému subjektu, a to v prípade, ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, a takáto situácia v danom prípade nenastala, pretože lehota na vrátenie nadmerného odpočtu bola zachovaná.
28. K ustanoveniu § 165 ods. 1 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ako aj k dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu je potrebné uviesť, že v dôvodovej správe k § 165 ods. 7 vyššie uvedeného zákona (NR SR číslo tlače 1254) sa vôbec neuvádza, že účelom novej právnej úpravy bolo ponechať doterajší sankčný systém ako celok, teda nielen sankcionovanie daňových subjektov ale aj správcu dane. Keďže úrok patrí do časti zákona s názvom „Sankcie“, znenie § 165 ods. 7 je potrebné vykladať v nadväznosti na § 165 ods. 2 vyššie uvedeného zákona (text za bodkočiarkou) a to tak, že sankcia sa uloží podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31.12.2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31.12.2011, a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. V danom prípade žiadna skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nenastala do 31.12.2011.
29. Z uvedených dôvodov považuje oznámenie Daňového úradu Prešov za správne, zákonné, založené na správnom právnom posúdení veci, a preto navrhuje žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.
IV.
30. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol následovné: Žalovaný argumentuje, že ustanovenie § 156 Daňového poriadku rieši len situácie, ak si daňový subjekt neplní povinnosti voči správcovi dane a správca dane vyrubí daňovému subjektu úrok z omeškania, a nie situácie, akéhosi neoprávneného zadržiavania peňažných prostriedkov zo strany správcu dane, vrátane jeho výpočtu. Ak by správca dane vydal akési rozhodnutie o priznaní úroku z omeškania, konal by nad rozsah zákona, a teda aj v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
31. Vyjadrenie žalobcu. Aj keď je možné súhlasiť, že právna úprava úroku z omeškania v Daňovom poriadku oproti právnej úprave sankčného úroku podľa zákona č. 511/1992 Zb. nie je optimálna, z ustanovenia § 165 ods. 1 a ods. 7 Daňového poriadku, ako aj zo znenia dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že účelom novej právnej úpravy bolo ponechať doterajší sankčný systém ako celok, teda nielen sankcionovanie daňových subjektov ale aj správcu dane. Týmto legislatívnym opatrením zákonodarca vytvoril legislatívnu fikciu, že režim sankčných úrokov nebol striktne ukončený k uvedenému dátumu 01.01.2012, ale v opodstatnených dôvodoch sa zachoval, nakoľko úlohou sankčných úrokov, ako to napovedá aj ich názov, bolo sankcionovať (trestať), poprípade reparovať škodu spôsobenú správcom dane alebo daňovým subjektom za porušenie povinností im vyplývajúcich z daňovo-právneho vzťahu.
32. Zákon č. 511/1992 Zb. pod pojmom neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky definoval situácie, ktoré predpokladali právoplatné rozhodnutie alebo nové právoplatné rozhodnutie, ktorým by bol priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet alebo na jeho neodpočítateľnú časť, a vtedy sa priznaný vyšší
rozdiel nadmerného odpočtu alebo jeho neodpočítateľnej časti považoval za neoprávnene zadržiavané peňažné prostriedky. V danom prípade nebol žiadnym novým rozhodnutím priznaný vyšší nárok na nadmerný odpočet.
33. Vyjadrenie žalobcu. Žalovaný v podstate namieta, že za daných okolností podmienka existencie nového rozhodnutia, ktorým sa daň znižuje uvedená v ustanovení § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. nie je splnená, pretože Daňový úrad Prešov rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX z 31. 07. 2018 konanie vo veci dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011 zastavil.
34. Napriek tomu, že ustanovenie § 35b ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. predpokladá existenciu rozhodnutia, je nevyhnutné konštatovať, že rozhodnutie je tu mienené ako právna skutočnosť, s ktorou zákon spája vznik a zmeny výšky nároku na plnenie (rozhodnutie ako individuálny správny akt s konštitutívnymi účinkami). Je tu daná súvislosť s ustanovením § 30 ods. 1, prvá veta zákona č. 511/1992 Zb. podľa ktorého v daňovom konaní možno ukladať daňovú povinnosť alebo priznávať práva len rozhodnutím. Nárok na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011 nebol podmienený existenciou rozhodnutia správcu dane, pretože tento nárok vznikol ex lege podľa § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. podaním uvedeného daňového priznania. Daňový úrad Prešov rozhodnutím z 18. 03. 2016 znížil uvedený nadmerný odpočet zo sumy 203 750, 58 Eur na sumu 31 051, 00 Eur, no Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím z 11.03.2019 zrušilo rozhodnutie Daňového úradu Prešov z 18.03.2016 a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne zrušením tohto rozhodnutia došlo ex lege k obnoveniu stavu pred rozhodnutiami, t. j. podľa podaného daňového priznania na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011.
35. Rozhodnutie Daňového úradu Prešov z 31.07.2018 o zastavení konania je jednou z foriem, ktorou sa konanie uzatvára konečným spôsobom. V danom prípade rozhodnutie Daňového úradu Prešov z 31.07.2018 má hmotnoprávne a deklaratóme účinky, pretože potvrdzuje daň uvedenú v daňovom priznaní za september 2011.
36. Daňový poriadok jedine v ustanovení § 79 rieši priznanie úroku daňovému subjektu, a to v prípade, ak správca dane vráti preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, a takáto situácia v danom prípade nenastala, pretože lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu boli zachované.
37. Vyjadrenie žalobcu. Ustanovenia § 79 a § 156 v nadväznosti na § 165 ods. 7 Daňového poriadku upravujú dva samostatné rozdielne právne inštitúty. Ustanovenie § 79 Daňového poriadku upravuje práva a povinnosti daňových subjektov a daňových orgánov týkajúce sa vrátenia (prípadne iného použitia) súm platieb daňových subjektov daňovým orgánom prevyšujúcich splatnú daň (daňovú povinnosť). Naproti tomu ustanovenie § 156 v nadväznosti na § 165 ods. 7 Daňového poriadku, resp. na § 35b ods. 5, 6, a 7 zákona č. 511/1992 Zb. upravuje sankčnú povinnosť kompenzačného charakteru, ktorá spočíva v zaplatení sankčného úroku daňovému subjektu v prípadoch, ak boli peňažné prostriedky daňového subjektu zadržiavané neoprávnene (porovnaj III. ÚS 305/08 z 25.11 2008). Ináč povedané účelom ustanovenia § 156 v nadväznosti na § 165 ods. 7 Daňového poriadku je sankcionovanie správcu dane za to, že neoprávnene zadržiaval peňažné prostriedky daňového subjektu a účelom ustanovenia § 79 Daňového poriadku je sankcionovanie za to, že správca dane preplatok nevrátil v zákonnej lehote.
38. K ustanoveniu §165 ods. 1 a 7 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ako aj k dôvodovej správe k tomuto ustanoveniu je potrebné uviesť, že v dôvodovej správe k § 165 ods. 7 vyššie uvedeného zákona (NR SR číslo tlače 1254) sa vôbec neuvádza, že účelom novej právnej úpravy bolo ponechať doterajší sankčný systém ako celok, teda nielen sankcionovanie daňových subjektov ale aj správcu dane.
39. Vyjadrenie žalobcu. V dôvodovej správe k § 165 Daňovému poriadku sa uvádza, že v navrhovanom ustanovení sa navrhuje ponechať sankčný systém, ktorý bol zavedený zákonom, počnúc rokom 2004. Zo slovného spojenia „ponechať sankčný systém, ktorý bol zavedený zákonom, počnúc rokom 2004“ nevyplýva, že účelom novej právnej úpravy bolo vypustiť sankcionovanie správcu dane.
40. Keďže úrok patrí do časti zákona s názvom „ Sankcie “, znenie §165 ods. 7 je potrebné vykladať v nadväznosti na § 165 ods. 2 Daňového poriadku (text za bodkočiarkou) a to tak, že sankcia sa uloží podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre
uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011, a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. V danom prípade žiadna skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nenastala do 31. decembra 2011.
41. Vyjadrenie žalobcu. Ustanovenie § 165 ods. 2 Daňového poriadku (text za bodkočiarkou) sa vzťahuje len na uloženie sankcie správcom dane daňovému subjektu. Smerodajné je ustanovenie § 165 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Nárok na nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2011 vznikol ex lege podľa § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. a v zmysle ustanovenie § 165 ods. 1 Daňového poriadku zachované zostávajú právne účinky a práva vyplývajúce z podaného daňového priznania za september 2011.
V.
42. Na písomnú výzvu súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
VI.
43. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
44. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
45. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
46. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
47. Správny súd preskúmal napadnuté oznámenie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, termín verejného vyhlásenia rozsudku v súlade s § 137 ods. 4 SSP riadne oznámil na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
48. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žiadosťou zo dňa 01.07.2019 adresovanou Daňovému úradu Prešov, pobočka Bardejov žalobca žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania. V časti I. žiadosti poukázal žalobca na priebeh daňovej kontroly a na rozhodnutia v nej vydané s tým, že posledným rozhodnutím Daňový úrad Prešov, pobočka Bardejov zo dňa 11.06.2019 č. XXXXXXXXX/XXXX vyrubovacie konanie vo veci dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011 zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.06.2019. Zadržiavaný nadmerný odpočet bol správcovi dane vrátený. V tejto žiadosti v časti II. uviedol, že podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku právne účinky a úkony pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Z uvedeného je možné prijať záver, že zachované zostávajú aj práva vyplývajúce pre daňový subjekt a povinnosti vyplývajúce pre správcu dane zo zrušeného rozhodnutia Daňového úradu Prešov
- Bardejov č. XXXXXXXXX/XXXX/Luk z 18.03.2016 a z daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2011.
49. Podľa § 165 ods. 7 Daňového poriadku sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že podľa ustanovenia § 165 ods. 7 Daňového poriadku sa posudzuje aj sankčný úrok, ktorý bol povinný platiť správca dane podľa § 35b ods. 5 - 7 zákona č. 511/1992 Zb. z neoprávnene zadržiavaných peňažných prostriedkov daňového subjektu.
50. Na základe uvedeného žalobca žiadal o vydanie rozhodnutia o úroku z omeškania.
51. O tejto žiadosti rozhodol žalovaným preskúmavaným oznámením.
52. Je potrebné zdôrazniť, že účelom preskúmavacieho konania pred správnym súdom nie je nahrádzať rozhodovaciu činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť ich rozhodnutí.
53. Preskúmať zákonnosť rozhodnutia možno, len ak je rozhodnutie náležite odôvodnené, pričom nepreskúmateľnosť rozhodnutia je dôvodom na jeho zrušenie v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
54. V zmysle § 3 ods. 1 písm. c) s poukazom na § 2 ods. 2 SSP sú predmetom preskúmania aj „akty“ vydané orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktoré sú spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
55. S poukazom na uvedené aj oznámenie žalovaného zo dňa 26.07.2019 podlieha prieskumu správneho súdu, lebo je spôsobilé zasiahnúť do subjektívnych práv a povinností žalobcu.
56. Aj keď zákon č. 563/2008 Z.z. ( Daňový poriadok ) neopravuje náležitosti oznámenia, správny súd je toho názoru, že aj na oznámenie sa „per analogiam“ aplikuje § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
57. V danom prípade sa žalovaný vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v časti II. jeho žiadosti ( totožná so žalobnými bodmi ) vo vzťahu k tejto časti žiadosti žalovaný v oznámení neuviedol žiadane dôvody a teda pre absenciu akýchkoľvek dôvodov je toto oznámenie pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.
58. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP oznámenie zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
59. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku.
60. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( § 191 ods. 6 SSP ).
61. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 175 ods. 1, 2 SSP a priznal úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
62. Senát rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1,2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).