Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-2-2021.pdf
PDF · 71.87 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoE/2/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávnenej Union zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10, IČO: 36 284 831, proti povinnému V. L., bytom K. č. XXX, o vymoženie sumy 147,54 EUR s prísl., o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 26. februára 2018 č.k. 5Er/418/2012 - 10, proti výroku o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Oprávnenej uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Štefanovi Hrebíkovi, Exekútorský úrad Malacky, trovy exekúcie vo výške 61,93 EUR v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia. Ostatným účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o zastavení exekúcie odôvodnil s odkazom na § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku s tým, že z návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie, v zmysle realizovanej lustrácie majetku povinného vyplynulo, že povinný nedisponuje žiadnym majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť nároky oprávnenej, ďalšie vedenie exekúcie by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, pričom relevantná je majetková situácia povinného subjektu v čase rozhodnutia a nie je rozhodujúca hypotetická možnosť nadobudnutia majetku v budúcnosti. Výrok o povinnosti oprávnenej nahradiť trovy súdneho exekútora exekučný súd odôvodnil § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v spojení s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 288/1995 Z.z., po posúdení účelnosti a dôvodnosti vyúčtovaných trov. O trovách konania ďalších účastníkov exekučný súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).
2. Proti tomuto rozhodnutiu, proti výroku ktorým exekučný súd zastavil exekúciu, podala v zákonnej lehote odvolanie oprávnená. Nesúhlasila so zastavením exekúcie a uviedla, že na pokračovaní exekúcie trvá. S odkazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2CoE/218/2016 a charakteristiku stavu nemajetnosti ako stavu prechodného, s odkazom na to, že u povinného ide o osobu v produktívnom veku a je tak dôvodný predpoklad, že jeho majetkové pomery sa môžu v budúcnosti zmeniť a existuje možnosť získania majetku, či zamestnania sa v budúcnosti. Taktiež nevyplýva zo zistení súdneho exekútora, či boli preverované iné majetkové práva povinného, t.j. či nie je vlastníkom práv na plnenie z poistných zmlúv, a pod. Navyše, ide o pohľadávku neuhradeného poistného na zdravotné poistenie, zastavením exekúcie môže v tomto prípade dôjsť k premlčaniu nároku oprávnenej, čím sa zmarí jej úspešné vymoženie. Zastavenie exekúcie je preto predčasným krokom a rozhodnutie je v tomto rozsahu tiež nedostatočne odôvodnené.
3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávnenej podľa § 34 CSP, účinného od 01.07.2016, v súlade s § 470 ods. 1, 2 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31.03.2017, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej je dôvodné.
4. Z obsahu exekučného spisu vyplýva, že oprávnená podala dňa 13.03.2012 návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému na základe exekučného titulu, výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.12.2011, ktorým bola vyčíslená dlžná suma na poistnom 42,62 EUR, vrátane úroku a poplatku za vydanie výkazu nedoplatku.
5. Dňa 04.01.2018 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného, pričom súdny exekútor konštatoval, že z vykonaného šetrenia majetkovej podstaty povinného vyplýva, že ten nedisponuje žiadnym majetkom.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Exekučný súd je pri návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie povinný skúmať, či v konaní sú dané dôvody pre takýto postup v zmysle návrhu. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku stanovuje ako dôvod pre zastavenie exekúcie nemajetnosť povinného. Nemajetnosť musí vyplývať predovšetkým zo zistení súdneho exekútora. Záver exekučného súdu o nevyhnutnosti zastaviť nútený výkon rozhodnutia tak musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a komplexne preverených majetkových pomerov povinnej osoby.
8. Pri výkone exekúcie je úlohou práve súdneho exekútora zodpovedne a dôsledne skúmať majetkové a príjmové pomery povinného subjektu a až v prípade, ak po dôkladnom preverení všetkých relevantných okolností, po zohľadnení výšky vymáhanej sumy vo vzťahu k majetku povinnej osoby dospeje k záveru, že nie je možné vymôcť vymáhanú sumu, sú namieste kroky smerujúce k zastaveniu exekúcie.
9. Exekučný súd je rovnako povinný skúmať, či sú dostatočne preukázané dôvody na zastavenie exekúcie. Súd nesmie zostať pasívny pri skúmaní existencie dôvodov tvrdených v návrhu na zastavenie exekúcie, aj keď samozrejme zistenia exekútora preukazujúce existenciu týchto dôvodov sú podstatné a z nich môže exekučný súd vychádzať. Exekučný súd tak pri rozhodovaní preberá zodpovednosť za zastavenie exekúcie, nielen vo vzťahu k postaveniu povinného, ale aj z hľadiska ochrany práv oprávneného, ktorému sa rozhodnutím exekučného súdu o zastavení konania výrazne oslabuje možnosť vymôcť svoju pohľadávku vzhľadom na inštitút plynutia času a dôsledky s tým spojené. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Co 90/2008, kde tento súd uviedol „právo domôcť sa výkonu vykonateľného rozhodnutia sa považuje za integrálnu súčasť súdnej ochrany v zmysle č. l. 46 ods. 1 Ústavy SR“ (tiež nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13.7.2000 sp. zn. I. ÚS 5/2000). Podľa názoru odvolacieho súdu k porušeniu práva na súdnu ochranu môže dôjsť aj rozhodnutím exekučného súdu o zastavení exekúcie bez náležitého preskúmania existencie dôvodov pre takýto postup súdu. Nesprávnym rozhodnutím súdu by sa tak v konečnom dôsledku odoprelo právo oprávneného na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo by mohlo znamenať odmietnutie spravodlivosti.
10. V predmetnej veci sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia obmedzil na konštatovanie nemajetnosti vyplývajúce z návrhu súdneho exekútora, bez primeraného odôvodnenia, bez konkretizácie, v akom rozsahu bol majetok povinného skúmaný, bez konštatovania zistení vo vzťahu k príjmom povinného a len s odkazom na zistenie súdneho exekútora exekúciu zastavil. V napadnutom rozhodnutí exekučného súdu tak absentuje akékoľvek odôvodnenie vo vzťahu k dôvodom zastavenia exekúcie. S takýmto postupom exekučného súdu sa nemožno stotožniť.
11. Navyše nemožno opomenúť, že ani návrh súdneho exekútora neposkytuje žiaden bližší pohľad na majetok povinného. Súdny exekútor v návrhu svoj záver o nemajetnosti odôvodnil iba negatívnou lustráciou majetkovej podstaty. K podanému návrhu neboli pripojené žiadne dokumenty, výpisy zo šetrení, z lustrácií, k spisu súdu prvej inštancie nebol pripojený exekútorský spis, t.j. nie je možné preveriť žiadne relevantné doklady, z ktorých by bolo možné záver o nemajetnosti povinného potvrdiť.
12. Odvolací súd tak na základe zistených skutočností, ako aj s poukazom na odvolaciu námietku oprávnenej, dospel k záveru, že rozhodnutie o zastavení exekúcie sa javí byť predčasné, bez náležitého preukázania splnenia podmienok pre zastavenie exekúcie, resp. bez náležitého preverenia okolností
podmieňujúcich zastavenie exekúcie súdnym exekútorom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zároveň vo vzťahu k dôvodom zastavenia nie je dostatočne odôvodnené.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. a, b/ CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie podľa § 391 ods. 1, 2 CSP na ďalšie konanie.
14. Úlohou exekučného súdu v ďalšom konaní je náležite preveriť, či súdny exekútor preveril majetkové pomery dostatočne, či výsledky šetrenia vyplývajúce zo spisu súdneho exekútora reálne odôvodňujú záver, že v konaní sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie. Ak po komplexnom preverení majetkových pomerov sa bude zastavenie exekúcie javiť ako dôvodné, je nevyhnutné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie primerane odôvodniť, pričom záver o nemajetnosti musí vychádzať z preukázaných skutočností.
15. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je možné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).