Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Pc-19-2021.pdf
PDF · 79.87 KB
Case nature
Area
Subarea
31Pc/19/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci navrhovateľa - muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté: S. K., R. XX.X.XXXX, D. V.Š. XX, proti matke: U. K.Á., R. X.X.XXXX, N. D. H. V. XX, T. Č. K..W.. Š. XX, H., a maloletému dieťaťu: U. K., R. XX.X.XXXX, v konaní zastúpená procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, o zapretie otcovstva, t a k t o
rozhodol:
I. U r č u j e s a, Ž. S. K., R. XX.X.XXXX, W..Č.. XXXXXX/XXXX, nie je otcom maloletej U. K., R. XX.X.XXXX, W..Č.. XXXXXX/XXXX, U. K. U. K., R. X.X.XXXX, W..Č.. XXXXXX/XXXX, ktoré narodenie je zapísané v knihe narodení matričného úradu T., vo zväzku XXX, ročník XXXX, strana XX, pod por. číslom XX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ, manžel matky maloletej, sa návrhom doručeným súdu dňa 23.9.2021, domáhal zapretia otcovstva k maloletej.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletá sa narodila v období manželstva, a preto mu svedčí domnienka otcovstva, avšak má za to, že manželka otehotnela inak a otcom maloletej je K. D.. Na pojednávaní k uvedenému doplnil, že podával návrh, keď biologický otec maloletej povedal matke, že nebude platiť na maloletú, lebo je písaná na navrhovateľa. On ale nie je jej skutočným otcom. Pri výsluchu uviedol, že s manželkou nežijú v spoločnej domácnosti už asi sedem rokov. Intímne spolu žili naposledy tiež asi pred siedmymi rokmi. V roku XXXX . s manželkou intímne nežil, je tak úplne vylúčené, aby mohol byť otcom. Má vedomosť, že matka v tomto čase žila s jej partnerom K. D.J..
3. Matka sa vo veci vyjadrila na pojednávaní dňa 15.12.2021, kedy uviedla, že otcom maloletej je K. D.. Pri výsluchu potvrdila, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti už asi sedem rokov, aj že naposledy spolu intímne žili asi pred siedmymi rokmi. V čase rozhodnom pre počatie maloletej žila intímne iba s K. D., je si tak istá, že otcom je práve on. On otcovstvo uznáva. O maloletú sa aktuálne stará ona, s K. D. nežije v spoločnej domácnosti. V prípade, ak bude otcovstvo navrhovateľa zapreté, zabezpečí, aby do rodného listu maloletej bol zapísaný K. D. ako jej biologický otec. Má taktiež za to, že je vylúčené, aby navrhovateľ bol otcom maloletej.
4. Zástupca procesného opatrovníka sa vo veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil.
5. Matka ako biologického otca označila osobu K. D..
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, matky, a ďalej listinami, a to rodným listom maloletej a uznesením tunajšieho súdu č.k. 21PPOm/1/2021-5 zo dňa 27.8.2021, pričom zistil nasledovný skutkový stav.
7. Z rodného listu maloletej vyplýva, že maloletá sa narodila dňa XX.X.XXXX C. T., pričom ako jej otec je evidovaný navrhovateľ. Návrh na zapretie otcovstva manžel matky podal na súd dňa 23.9.2021.
8. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 21PPOm/1/2021-5 zo dňa 27.8.2021 súd zistil, že ÚPSVaR Piešťany, pracovisko Hlohovec podával na súd dňa 27.8.2021 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s cieľom zverenia maloletej do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, s odôvodnením okrem iného, že maloletá je dieťaťom matky a biologického otca K. D., nar. 28.10.1979, keď s biologickým otcom maloletej udržiavala vzťah niekoľko rokov, napriek tomu, že bola stále v manželskom zväzku s navrhovateľom. S K. D. žila aj v spoločnej domácnosti pred pôrodom maloletej. Otec jej nijako neprispieva na maloletú, keď nie je uvedený v rodnom liste, keďže matka je v manželskom zväzku s navrhovateľom, s ktorým má ďalšie dve deti, ktoré sú zverené ich otcovi.
10. Podľa § 105 písm. c) zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú: konanie o zapretie otcovstva.
11. Podľa § 107 CMP, konanie sa začína len na návrh.
12. Podľa § 108 ods. 3 CMP, účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
13. Podľa § 84 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
14. Podľa § 85 ods. 1 ZR, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
15. Podľa § 86 ods. 1 ZR, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom.
16. Podľa § 87 ods. 1 ZR, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
17. Podľa § 88 ods. 1 a 2 ZR, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. (1) Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane. (2)
18. V prípade ustanovenia § 87 ods. 1 ZR ide o úpravu zapieracieho práva v prípade, keď sa za otca maloletého dieťaťa považuje manžel matky z dôvod domnienky otcovstva v zmysle § 85 ods. 1 ZR. Lehota podľa § 88 ods. 2 ZR začína plynúť odo dňa narodenia dieťaťa. Cieľom ustanovenia lehoty na zapretie otcovstva je požiadavka včasnej stabilizácie právnych pomerov dieťaťa. Ide o prekluzívnu a hmotnoprávnu lehotu, v rámci ktorej musí byť právo uplatnené na súde. Aktívne legitimovaný na zapretie otcovstva určeného prvou domnienkou je manžel matky, matka dieťaťa, dieťa, resp. opatrovník, ak je maloleté, opatrovník manžela matky, ak tento stratil spôsobilosť na právne úkony pred uplynutím lehoty na zapretie otcovstva. Hmotnoprávnou podmienkou pre úspešné zapretie otcovstva v tomto prípade je, že je vylúčené, aby bol manžel matky otcom dieťaťa. Zákon nešpecifikuje, z akého dôvodu by malo byť vylúčené, že nie je otcom dieťaťa. Do úvahy prichádzajú viaceré dôvody, a to buď že s matkou dieťaťa nesúložil v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa alebo preto, že hoci v tej dobe s matkou súložil, je vylúčené, aby bol sploditeľom dieťaťa napr. pre biologickú neschopnosť splodiť dieťa. Pre úspešnosť zapretia treba teda preukázať kvalifikovanú okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúcu otcovstvo.
19. Návrh na zapretie otcovstva bol navrhovateľom podaný v prekluzívnej trojročnej lehote upravenej v § 88 ods. 2 ZR. S poukazom na jednoznačný a zhodný opis skutkového stavu navrhovateľom a matkou maloletej, že spolu už asi sedem rokov nežijú v spoločnej domácnosti a ani intímne, berúc do úvahy, že maloletá sa narodila C., a teda obdobím možného počatia bol rok 2019, kedy matka žila v spoločnej domácnosti a udržiavala intímny vzťah s K. D., R.. XX.XX.XXXX, ktoré skutočnosti potvrdzuje aj ÚPSVaR -om podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci sp. zn. 21PPOm/1/2021, mal súd za preukázané, že navrhovateľ, nemôže byť biologickým otcom maloletej. V konaní tak bola preukázaná kvalifikovaná okolnosť, t.j. okolnosť vylučujúca, aby bol otcom manžel matky maloletej.
20. Matka v konaní označila muža, ktorý je biologickým otcom maloletej, ktorý otcovstvo podľa informácii od matky nepopiera, pričom matka deklarovala záujem po zapretí otcovstva zabezpečiť, aby bol zapísaný do rodného listu maloletej. Ak dôjde k právoplatnému zapretiu otcovstva matrikového otca, potom môže byť určené otcovstvo iného muža buď súhlasným vyhlásením rodičov alebo v súdnom konaní aplikáciou tretej domnienky. Z vykonaného dokazovania vyplýva konkrétna osoba majúca byť skutočným otcom maloletého dieťaťa, preto zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa, keďže pre dieťa má otázka totožnosti jeho biologických a právnych rodičov význam. Podľa judikatúry ESĽP má principiálne jednotlivec veľmi vážny záujem na určení svojich predkov, a teda aj svojej identity (Jäggi proti Švajčiarsku, rozhodnutie z 13.07.2006, sťažnosť č. 58757/ 00), pričom najsilnejší je tento záujem na poznaní svojich predkov, predovšetkým rodičov. Zároveň nie je táto potreba dieťaťa vylúčená ani pre prípad atypických situácií ako úraz, choroba, kedy je nevyhnutné darcovstvo od geneticky príbuzných osôb. Súd tak dospel k záveru, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby malo zapísaného v rodnom liste svojho biologického otca, a preto je v záujme maloletého dieťaťa aj zapretie otcovstva, ktoré uvedené umožní.
21. Keďže v konaní bolo preukázané, že je vylúčené, aby bol otcom maloletej manžel matky, a zároveň je zapretie otcovstva v záujme maloletej, nakoľko sa tým vytvorí priestor pre zápis biologického otca do rodného listu maloletej, súd návrhu vo výroku I. rozsudku vyhovel.
22. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku II. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie výnimky upravenej v ustanovení § 53 CMP, a síce, že by bolo priznanie náhrady trov konania úspešnému navrhovateľovi spravodlivé, keď zároveň si náhradu trov konania ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP), avšak odvolanie podané navrhovateľom, či matkou maloletej by nebolo právne účinné, keďže sa ho výslovne vzdali po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.