Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/55/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou v spore žalobcov: X. Š. I., U.. X.X.XXXX, R. C. XXX, XXX XX C., X. G. R.L., U.. XX.X.XXXX, R. C. XXX, XXX XX C., X. B.. K. R., U.. XX.X.XXXX, R. F. XX, XXX XX D., žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Juraj Lukáč, advokát, so sídlom Námestie sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, IČO: 42 421 152, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, takto

rozhodol:

I. Žaloba žalobcov sa z a m i e t a.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.6.2021 domáhali, aby súd zaviazal žalovaného nahradiť im škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci titulom trov právneho zastúpenia, ako aj nahradiť nemajetkovú ujmu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním. Tvrdili, že priznanie inej formy morálneho zadosťučinenia sa nejaví s ohľadom na okolnosti prípadu postačujúcim. V dôsledku neoprávneného zásahu došlo k zníženiu ich dôstojnosti a vážnosti v súkromnom ako aj v profesijnom živote, žalovaný v 3. rade v dôsledku tejto situácie trpel v roku 2017 cievnu mozgovú príhodu. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označili uznesenia o vznesení obvinenia, rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. , potvrdenie o hospitalizácii, faktúry za poskytnuté právne služby, výsluch žalobcov, výsluch svedkov. 2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že voči žalobcom bolo vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin krádeže formou spolupáchateľstva a nárok žalobcov je premlčaný. Namietal, že žalobcovia si nesprávne uplatnili nárok na zaplatenie zmluvnej odmeny za právne služby, zo zákona majú nárok na úhradu tarifnej odmeny. Žalobcovia si navyše duplicitne uplatnili náhradu nákladov znaleckého posudku Ing. Jána Marhefku. Celý nárok uplatnený žalobcami považoval za rozporný s dobrými mravmi.

3. Súd prejednal vec na pojednávaní nariadenom na deň 15.12.2021 za prítomnosti žalobcov, právneho zástupcu žalobcov a zástupkyne žalovaného. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov. Súd zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom žalobcov, výsluchom svedkov a oboznámením celého trestného spisu zn. z dôvodu, že z obsahu predložených listinných dôkazov vyplývali skutočnosti nevyhnutné pre objektívne zistenie skutkového stavu, to všetko s poukazom na zásadu hospodárnosti civilného procesu.

4. Z predložených listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav:

5. Žalobca v 1. rade je od roku 1993 predsedom Urbárskej spoločnosti obce Jakubany, pozemkové spoločenstvo, ktorá obhospodarovala cca 4 200 ha pozemkov, čo bola výmera katastrálneho územia Jakubany a celá táto časť spadala do vojenského obvodu Javorina. Žalobca v 2. rade bol členom správnej rady Urbárskej spoločnosti obce Jakubany, pozemkové spoločenstvo. Žalobca v 3. rade bol odborným lesným hospodárom.

6. Uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Prešov, ČVS: KRP-23/OVK-2006 zo dňa 29.9.2006 bolo voči žalobcovi v 3. rade začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin krádeže z dôvodu, že ako odborný lesný hospodár, aj keď vedel, že lesné pozemky vo Vojenskom obvode Javorina, okres Kežmarok sú vlastníctvom Slovenskej republiky, dal svojím zamestnancom pokyn na ťažbu a odvoz drevnej hmoty v týchto lesných pozemkoch, ktorú potom po vyťažení Urbárska spoločnosť Jakubany použila pre svoju potrebu, čím takto svojím konaním mal v období rokov 2004-2006 spôsobiť škodu Slovenskej republike vo výške 150 055,34 eur.

7. Uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Prešov, ČVS: KRP-23/OVK-2006 zo dňa 28.2.2007 bolo voči žalobcovi v 3. rade začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin krádeže z dôvodu, že ako odborný lesný hospodár, aj keď vedel, že lesné pozemky vo Vojenskom obvode Javorina, okres Kežmarok sú vlastníctvom Slovenskej republiky, dal svojím zamestnancom pokyn na ťažbu a odvoz drevnej hmoty v týchto lesných pozemkoch, ktorú potom po vyťažení Urbárska spoločnosť Jakubany použila pre svoju potrebu, čím takto svojím konaním mal v období roka 2006 spôsobiť škodu Slovenskej republike vo výške 31 424,65 eur.

8. Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru, obvodné oddelenie Kežmarok, ČVS: ORP-219/ KK-PP-2008 zo dňa 1.2.2008 bolo voči žalobcovi v 3. rade začaté trestné stíhanie pre prečin krádeže z dôvodu, že ako odborný lesný hospodár, aj keď vedel, že lesné pozemky vo Vojenskom obvode Javorina, okres Kežmarok sú vlastníctvom Slovenskej republiky, dal prostredníctvom ťažobnej skupiny Interpan, Česká republika pokyn na ťažbu a odvoz drevnej hmoty v týchto lesných pozemkoch, čím takto svojím konaním mal v období roka 2008 spôsobiť škodu Slovenskej republike vo výške 17 625,24 eur.

9. Uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície Prešov, ČVS: KRP-23/OVK-2006 zo dňa 18.11.2010 bolo voči žalobcovi v 1. a 2. rade začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin krádeže spáchaný formou spolupáchateľstva z dôvodu, že žalobca v 1. rade ako predseda výboru a štatutárny zástupca Urbárskej spoločnosti obec Jakubany, pozemkové spoločenstvo a žalobca v 2. rade ako člen výboru a zamestnanec urbárskej spoločnosti s už obvineným žalobcom v 3. rade a ďalšími nestotožnenými osobami sa v rokoch 2004 až 2006 aktívne podieľali na ťažbe a odvoze drevnej hmoty, prevažne ihličnatej vlákniny z lesných pozemkov nachádzajúcich sa vo Vojenskom obvode Javorina, okres Kežmarok, napriek tomu, že obaja vedeli, že dotknuté lesné pozemky sú vlastníctvom Slovenskej republiky a to tým spôsobom, že žalobca v 1. rade neustálym spochybňovaním vzniku a existencie Vojenského obvodu Javorina pred orgánmi verejnej správy a tiež na verejnosti z titulu funkcie predsedu urbárskej spoločnosti dával príkazy a súhlas zamestnancom spoločnosti na vstup, ťažbu a odvoz drevnej hmoty z lesných pozemkov vo vojenskom obvode a žalobca v 2. rade ako vodič nákladného vozidla zn. Tatra 815, Y.: E. sa priamo podieľal na vývoze vyťaženej hmoty z jednotlivých odvozných miest nachádzajúcich sa vo vojenskom obvode, ktorú potom urbárska spoločnosť použila pre vlastnú potrebu, čím takto svojím konaním mali v období rokov 2004-2006 spáchať 91 skutkov a spôsobiť škodu Slovenskej republike vo výške 164 152,12 eur.

10. Rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Stará Ľubovňa č. ORP-36-1/PP-1-2007 zo dňa 26.11.2007 bol zaistený zbrojný preukaz žalobcovi v 3. rade.

11. Dňa 23.4.2008 odovzdal žalobca v 3. rade 6 zbraní a strelivo do úschovy Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov, Stará Ľubovňa

12. Dňa 19.11.2013 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov na Okresný súd Prešov na žalobcov v 1. až 3. rade obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný ako pokračovací obzvlášť závažný zločin krádeže.

13. V priebehu rozsiahleho dokazovania bolo k 91 skutkom predvolaných 49 svedkov, dvaja znalci, boli čítané zápisnice o výpovedi 9 svedkov a okrem iného bolo vykonané dokazovanie čítaním 4 ďalších znaleckých posudkov.

14. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 9.12.2018 boli žalobcovia ako obvinení oslobodení spod obžaloby, nakoľko všetkých 80 skutkov nebolo trestným činom. Uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. zo dňa 3.4.2019 bolo odvolanie prokurátora zamietnuté. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 3.4.2019. (č.l. 35 a nasl.)

15. Trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní boli za žalobcov uhrádzané Urbárskou spoločnosťou obce Jakubany, pozemkové spoločenstvo (č.l. 81-87).

16. Takto zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

17. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

18. Podľa , zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

19. Podľa písmeno f) , Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

20. Podľa , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

21. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

22. Podľa , právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa , nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa a 11.

24. Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

25. Podľa , v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

26. Podľa , výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na

a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

27. Podľa , výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

28. Podľa , náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

29. Podľa , súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

30. Podľa o obetiach trestných činov, pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia, trestnom čine sexuálneho zneužívania, trestnom čine týrania blízkej osoby a zverenej osoby alebo trestnom čine nedobrovoľného zmiznutia má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú nemajetkovú ujmu vo výške desaťnásobku sumy mesačnej minimálnej mzdy platnej na obdobie kalendárneho roka, v ktorom došlo k spáchaniu trestného činu.

31. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivý proces (Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn. <http://merit.slv.cz/IV.US115/2003%22%20%5Ct%20%22_blank>).

32. Pojem dobré mravy nie je v zákone definovaný. Ústavný súd Slovenskej republiky judikoval, že dobrými mravmi je potrebné rozumieť pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (na porovnanie rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. ).

33. Žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej v dôsledku začatia a vedenia trestného stíhania. V prípadoch náhrady škody spôsobenej trestným stíhaním, ktoré skončilo zastavením trestného stíhania, oslobodením spod obžaloby, resp. postúpením veci na prejednanie príslušnému orgánu ako priestupok, sa právo na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania posudzuje ako právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, pričom za rozhodnutie, pri ktorom sa skúma splnenie podmienok na priznanie nároku na náhradu škody podľa a nasl. sa považuje uznesenie o vznesení obvinenia, ktorým začína trestné stíhanie konkrétnej osoby. Za nezákonné rozhodnutie, ktorého titulom žalobcovia žiadajú náhradu škody označili uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 18.11.2010, resp. uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 28.2.2007.

34. Skutkové a právne argumenty strán súd posúdil tak, že je potrebné sa zaoberať predovšetkým existenciou nárokov žalobcov a až následne ich premlčaním, pričom dospel k záveru, že predmetné rozhodnutia o vznesení obvinenia boli vydané zákonne na základe skutkov, ktoré žalobcovia reálne spáchali a spôsobili škodu veľkého rozsahu.

35. Bolo preukázané, konkrétne z obsahu rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. a uznesenia Krajského súdu v Prešove sp. zn. vyplýva, že žalobcovia predmetné skutky

spáchali formou vedomej nedbanlivosti a spôsobili škodu Slovenskej republike. Taktiež bolo preukázané, že trovy právneho zastúpenia za žalobcov platila Urbárska spoločnosť obce Jakubany, pozemkové spoločenstvo.

36. Súd prvej inštancie sa stotožnil a argumentáciou žalovaného, že priznanie náhrady škody, resp. náhrady nemajetkovej ujmy s prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 9.2.2018 boli žalovaní oslobodení spod obžaloby, nakoľko skutok nie je trestným činom. V odôvodnení rozhodnutia súd konštatoval absenciu zavinenia vo forme úmyslu podľa , ktorý sa vyžaduje pre žalovaný trestný čin, v čoho dôsledku došlo k oslobodeniu obžalovaných spod obžaloby. Dospelo sa k záveru, že pri predmetnom skutku došlo k zavineniu maximálne vo forme vedomej nedbanlivosti, keď páchatelia sa bez primeraných dôvodov domnievali, že vlastnícke právo k pozemkom, na ktorých vykonávajú hospodársku činnosť, im patrí. Možno preto konštatovať, že žalobcovia si trestné stíhanie privodili sami svojou vedomou nedbanlivosťou, pričom Slovenskej republike spôsobili škodu vyše 360 000 eur. Teda nemenej dôležitou okolnosťou, na ktorú v tomto konkrétnom prípade treba prihliadnuť, je aj vysoká výška škody, ktorá bola konaním obžalovaných spôsobená Ministerstvu obrany SR v zastúpení Vojenskými lesmi a majetkami SR š.p. Pliešovce, odštepný závod Kežmarok.

37. Žalobcovia argumentovali, že trestné stíhanie bolo voči nim vedené neprimerane dlhý čas, avšak je len na prospech žalobcov, že od času spôsobenia škody uplynula premlčacia doba pre uplatnenie nároku na náhradu škody poškodenému.

38. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú, keďže trestné stíhanie bolo voči žalobcom začaté a vedené na základe zákonných dôvodov, nárok žalobcov na náhradu škody ani na náhradu nemajetkovej ujmy nebol preukázaný. Nakoľko nárok žalobcov na náhradu škody nebol preukázaný, súd sa jeho prípadným premlčaním nezaoberal.

39. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa , avšak žalovaný si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto mu ho súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

V Prešove, dňa 15. decembra 2021