Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9C-5-2020.pdf
PDF · 76.96 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9C/5/2020
Uznesenie
Okresný súd Čadca v právnej veci žalobcu: F. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., XXX XX P., toho času bytom J. XXX, XXX XX J., proti žalovanému: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., o nejasnom podaní, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o začatie trestného stíhania z a s t a v u j e a po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Okresnej prokuratúre Martin, so sídlom Vajanského námestie 1, 036 80 Martin.
II. Podanie žalobcu v časti o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 30.1.2020 v znení jeho doplnení zo dňa 15.5.2020 a zo dňa 11.6.2021 o d m i e t a .
III. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca doručil Okresnému súdu Čadca dňa 31.1.2020 podanie, ktorým žiada vydanie rozhodnutia pre žalovaného, aby žalobcovi zaplatil finančnú čiastku vo výške 33.000,- € ako náhradu za psychickú ujmu na zdraví. Podanú žalobu odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka OR PZ Martin dňa 29.9.2006 bolo podľa § 199 ods. 1 a § 206 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči žalobcovi za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného zákona (vedené pod sp. zn. 1Pr 629/13/5506-58, EEČ: 2-40-277-2014). Po 8 rokoch bolo trestné stíhanie zastavené s odôvodnením, že sa skutok nestal. Po vydaní uznesenia o nevine sa žalobca viackrát dožadoval o začatie trestného stíhania za krivé obvinenie na Okresnom súde Martin ako aj na Okresnej prokuratúre Martin. Dňa 9.1.2015 mu bolo zaslané vyrozumenie, že vec bude odovzdaná k prevereniu pod sp. zn. 1Pr 629/13/5506-68. Do dnešného dňa nemá žiadne ďalšie pokračovanie v danej veci. Keďže sa už štyri roky zdržiava v obci J., obracia sa na súd so žiadosťou o vydanie rozhodnutia ohľadom odškodného za ujmu na psychickom zdraví a obavy o jeho budúcnosť počas trestného stíhania.
2. Súd podanie žalobcu vyhodnotil ako neúplné, nedostatočne určité a nevykonateľné, preto žalobcu uznesením č.k. 9C/5/2020-5 zo dňa 22.4.2020 vyzval na jeho doplnenie. Žalobca dňa 18.5.2020 doručil súdu podanie, v ktorom uviedol, že bol krivo (vymyslene) obvinený zo závažného trestného činu a z údajného skutku bol stíhaný niekoľko rokov. Počas trestného stíhania mal obavy o svoju budúcnosť a od prvého do posledného dňa stál za svojím, že skutok je vymyslený. Skutok si vymyslel jeho otec a z tohto dôvodu žiada o začatie trestného stíhania žalovaného za krivé obvinenie a psychickú ujmu na zdraví a finančnú náhradu. Zároveň žiada okresný súd o nariadenie hlavného pojednávania, kde bude vypočutý a kde by aj doplnil ďalšie nejasnosti. Preto navrhuje vydať rozsudok, v ktorom nariadi F. Š.T., nar. XX.XX.XXXX, aby do 30 dní od právoplatnosti vyplatil žalobcovi sumu 33.000,- € ako psychickú ujmu na zdraví z obavy o jeho budúcnosť ako odškodné za úmyselné ublíženie a zároveň aby zaplatil všetky trov konania.
3. Následne súd vyzval žalobcu, aby súdu jednoznačným spôsobom oznámil, či sa svojimi podaniami domáha začatia trestného stíhania, v rámci ktorého si uplatňuje finančnú náhradu za ujmu na zdraví, alebo mienil podať civilnú žalobu podľa ustanovení Civilného sporového poriadku. Žalobca v odpovedi doručenej súdu dňa 14.6.2021 uviedol, že sa domáha popri finančnej náhrade za ujmu na zdraví o začatie trestného stíhania F. Š., nar. XX.XX.XXXX, a to pre krivé obvinenie.
4. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
5. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
6. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví a vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
8. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 46 ods. 8 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, vecná a miestna príslušnosť prokurátorov uvedených v odsekoch 1 až 6 v konaní pred súdmi a v trestnom konaní sa určuje podľa príslušnosti súdov, ak v odsekoch 7,9 a 10 nie je ustanovené inak alebo podľa § 51 nebolo určené inak.
10. Podľa § 17 ods. 1 a 3 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný. Ak miesto činu nemožno zistiť alebo bol čin spáchaný v cudzine, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržiava; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo.
11. Z podanej žaloby je zrejmé, že žalobca mieni podať trestné oznámenie na žalovaného a zároveň si vyčíslil finančnú náhradu za ujmu na zdraví. Postup pri vybavovaní trestnej veci upravuje zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok, pričom takýto zákonom striktne ustanovený priebeh trestného konania nemožno obchádzať podávaním civilných žalôb. V prvom rade je potrebné podať trestné oznámenie orgánu činnému v trestnom konaní (t.j. policajtovi alebo prokurátorovi). Ak po preskúmaní trestného oznámenia dospeje orgán činný v trestnom konaní k záveru, že exituje dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, začne trestné stíhanie. Zároveň, ak je na podklade trestného oznámenia alebo zistených skutočností po začatí trestného stíhania dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, orgán činný v trestnom konaní vydá uznesenie o vznesení obvinenia, po ktorom nasleduje vyšetrovanie (resp. skrátené vyšetrovanie) a až na základe výsledkov vyšetrovania môže prokurátor dospieť k záveru, že je vo veci dôvodné podať na stíhanú osobu obžalobu na príslušný súd. Žiadna iná fyzická alebo právnická osoba takúto právomoc nemá. Teda ani žalobca nedisponuje právom na podanie obžaloby (za spáchanie trestného činu) a civilný súd nemá právomoc konať o takejto trestnej veci. Žalobca môže v tejto fáze konania výlučne podať orgánu činnému v trestnom konaní oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin (trestné oznámenie). Keďže mal súd preukázané, že predmetné konanie vykazuje neodstrániteľný nedostatok, ktorým je absencia právomoci civilného súdu, súd nemohol v konaní pokračovať a musel konanie zastaviť. Súčasne má súd za to, že konanie o preskúmaní trestného oznámenia a prípadnom začatí trestného stíhania, ktorého sa žalobca domáha, patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu súd aplikujúc citované zákonné ustanovenia rozhodol o postúpení veci v tejto časti Okresnej prokuratúre v Martine, ktorej vec postúpi po právoplatnosti tohto uznesenia.
12. V časti nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 33.000,- € je súd toho názoru, že žalobca podaniami zo dňa 15.5.2020 a 11.6.2021 svoju žalobu doručenú súdu dňa 31.1.2020 nedoplnil v zmysle uznesenia súdu č.k. 9C/5/2020-5 zo dňa 22.4.2020. V žalobe naďalej absentujú skutkové
tvrdenia vo vzťahu k požadovanému nároku. Žalobca neuviedol matematický výpočet ako dospel k uplatnenej výške 33.000,- €. Aj keď v podaní zo dňa 15.5.2020 vo vzťahu k tomuto nároku uviedol, že za každý rok trestného stíhania žiada sumu 2.500,- (krát 9 rokov) a sumu 10.000,- € žiada za drzosť žalovaného, že žalobcu krivo obvinil a 500,- € ako výdavky na všetky papierovanie a cestovné, súdu naďalej nie je známe, na základe čoho žalobca dospel k daným nárokom. Žalobca nepreukázal, akým spôsobom dospel k výpočtom 2.500,- € za každý rok trestného stíhania, 10.000,- € a 500,- a súčasne ani to, že tieto sumy vznikli práve v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného. Taktiež žalobca nepredložil listinné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, pričom neoznačil ani dôkazy na ich preukázanie. O následkoch odmietnutia podania bol žalobca riadne poučený, no napriek výzve súdu na odstránenie nedostatkov podania, ktorú preukázateľne prevzal dňa 4.5.2020, nedostatky podania v lehote určenej súdom neodstránil. Bez doplnenia podania tak, ako to citovaným uznesením požadoval súd, teda aby toto podanie spĺňalo náležitosti žaloby podľa § 132 CSP, nie je možné o tomto podaní ďalej konať. S poukazom na uvedené skutočnosti súd podanie žalobcu v časti o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 30.1.2020 v znení jeho doplnení zo dňa 15.5.2020 a zo dňa 11.6.2021 v zmysle ustanovenia § 129 ods. 3 CSP odmietol.
13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Vzhľadom na skutočnosť, že na konanie o žalobcom uplatnenom nároku na začatie konanie nemá civilný súd právomoc a z tohto dôvodu súd v uvedenej časti konanie zastavil, žalobca procesne zavinil zastavenie konania. V časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy súd podanie odmietol, čo možno analogicky považovať za zastavenie konania. Žalobca tým, že nepodal riadnu žalobu, resp. na výzvu súdu riadne neodstránil vytýkané vady žaloby, procesne zavinil odmietnutie konania o nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Z týchto dôvodov by žalovanému prináležal nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovanému v konaní žiadne trovy konania nevznikli, súd mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a), b) a m) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 2 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).