Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/80/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: Distrib Capital, s.r.o., so sídlom Potočná 8204/19, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 36 705 691, právne zastúpeného: ADAUS, s.r.o., so sídlom Miletičova 5B, 821 08 Bratislava

- mestská časť Ružinov, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100564636/2020 zo dňa 28. 2. 2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 19.05.2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 19.05.2020 domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 100564636/2020 zo dňa 28.2.2020, ktorým žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102444746/2019 zo dňa 28.10.2019 potvrdil. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v znení neskorších predpisov určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 37.447,14 Eur za zdaňovacie obdobie december 2017. 2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Návrh odôvodnil tým, že suma vo výške 37.447,14 Eur môže vážne ohroziť podnikateľské aktivity žalobcu, v dôsledku čoho hrozí žalobcovi značná finančná a hospodárska škoda. Uvedená suma je pre žalobcu likvidačná a v prípade vymáhania tejto sumy s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k ohrozeniu ďalšej podnikateľskej činnosti. Žalobca v súčasnosti zamestnáva viac ako 15 zamestnancov na trvalý pracovný pomer. V prípade nepriznania odkladného účinku je ohrozené pokračovanie v podnikaní žalobcu a tým pádom nepriamo aj ďalšia možnosť zamestnávania. Podľa žalobcu priznanie neodkladného účinku v tomto prípade nie je a ani nemôže byť v rozpore s verejným záujmom, ale naopak výkon napadnutého rozhodnutia bude v zrejmom rozpore s oprávnenými záujmami spoločnosti, jej obchodných partnerov a zamestnancov. Vzhľadom na podnikateľské aktivity spoločnosti môžu byť aj nepriamo dotknuté záujmy zákazníkov a iných bežných spotrebiteľov spoločnosti. Žalobcovi hrozí okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia poškodenie jeho práv, čím by mohlo dôjsť aj k závažnej ujme na majetku spoločnosti, ktorú by si žalobca v prípade úspechu v tomto súdnom spore vyčíslil ako škodu spôsobenú podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a uplatňoval voči príslušným štátnym orgánom. Odložením vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia budú tak chránené súčasné podnikateľské aktivity žalobcu a zároveň môže pôsobiť ako ochranný prostriedok umožňujúci predísť zbytočným škodám na štátnom majetku. Navrhol, aby súd priznal správnej žalobe žalobcu odkladný účinok vzhľadom na to, že výkonom napadnutého rozhodnutia by hrozila žalobcovi závažná ujma, pričom následky výkonu rozhodnutia by nebolo možné odstrániť. 3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 1.12.2021. Vo vzťahu k návrhu na

priznanie odkladného účinku žalovaný navrhol, aby správny súd tento zamietol. 4. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) .

Osobitnými náležitosťami návrhu sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež aspoň osvedčiť. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle . Žalobcom uvedený dôvod podľa správneho súdu smeruje k rozhodnutiu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe pre hrozbu daňovej exekúcie, a tým hroziacej platobnej neschopnosti žalobcu. Výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým v danom prípade je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, v prípade nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu, vec však správny súd vždy hodnotí jednotlivo podľa okolností prípadu. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že (ust. ) umožňuje správcovi dane na žiadosť daňového subjektu povoliť odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach.

Základným zmyslom rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe; následne je povinnosťou žalobcu toto vymedzenia správnemu súdu aj osvedčiť.

Žalobca si svoju povinnosť uviesť tvrdenia a povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe náležite nesplnil. Nevymedzením skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a neosvedčením týchto pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii žalobcu, jeho majetkových pomeroch atď.) žalobcom, nemohol správny súd považovať potenciálne hroziaci výkon rozhodnutia za výrazne a nezvratne spôsobilý poškodiť žalobcu, pretože vzhľadom na absenciu argumentov žalobcu správny súd nemohol vyhodnotiť celkovú finančnú situáciu žalobcu vo vzťahu k možnému výkonu napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje tvrdením, že vyrubená daň z pridanej hodnoty vo výške 37.447,14 Eur môže vážne ohroziť podnikateľské aktivity žalobcu a je pre žalobcu likvidačná tak, že môže dôjsť k ohrozeniu ďalšej podnikateľskej činnosti, správny súd vyhodnotil uvedené len ako všeobecné tvrdenia žalobcu, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu a následne aj chýba osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že samotné tvrdenie o ohrození podnikania, dotknutých záujmov zákazníkov a bežných spotrebiteľov žalobcu neosvedčuje žiaden dôvod pre priznanie odkladného účinku. Žalobca si svoju povinnosť uviesť tvrdenia splnil len čiastočne (všeobecne) a povinnosť osvedčiť správnemu súdu skutkové okolnosti si nesplnil vôbec.

Pre úplnosť správny súd dodáva, že z verejne dostupných zdrojov sa oboznámil s účtovou závierkou žalobcu k 31.12.2020, z ktorej vyplýva, že žalobca pri čistom obrate 4,059.072 € za rok 2020 dosiahol netto majetok 14,278.857 € a výsledkom hospodárenia za účtovné obdobie 2020 po zdanení bola strata v sume 302.383 €. Ani tieto zistené skutočnosti neosvedčujú hrozbu, že zaplatením dane z pridanej hodnoty dôjde k ohrozeniu ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu. Opak s poukazom na aktuálnu ekonomickú situáciu mohol žalobca osvedčiť, avšak túto povinnosť si, ako už bolo odôvodnené vyššie, nesplnil.

Správny súd preto nemohol návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa vyhovieť, a v súlade s ho zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť ( ).