Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Co-74-2021.pdf
PDF · 144.26 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/74/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcov : 1/ V. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, a 2/ S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. 29, obaja práv. zast. HKP Legal s.r.o. so sídlom v Bratislave
- mestská časť Staré Mesto 9, IČO : 36 727 334 proti žalovaným 1/ : C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, a 2/ B. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, obaja práv. zast. Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Trenčíne, Kpt. Jaroša 29, o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 14C/34/2021-14 zo dňa 6. septembra 2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 14C/34/2021-35 zo dňa 1. októbra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. vydal nasledovné neodkladné opatrenie :„ Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní sa bezodkladne zdržať všetkých stavebných prác a nepokračovať v stavebnej činnosti na svojom pozemku zapísaného na LV č. XXXX ako parcela C, parc. č.XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 605 m2 v kat. úz. Y., obec Y. až do momentu, kým im nebude vydané právoplatné stavebné povolenie príslušným stavebným úradom.“ Výrokom II. žalobcom 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa doručeným návrhom dňa 19.8.2021 domáhali, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým žalovaným 1/ a 2/ uloží povinnosť, aby sa bezodkladne zdržali všetkých stavebných prác a nepokračovali v stavebnej činnosti na svojom pozemku zapísaného na LV č. XXXX ako parcela C, parc. č.XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 605 m2 v kat. uz. Y., obec Y. až do momentu, kým im nebude vydané právoplatné stavebné povolenie príslušným stavebným úradom. Uviedli, že na stavebný úrad Y. bola dňa 16.04.2021 doručená žiadosť žalovaných 1/ a 2/ („ďalej len žalovaní“) - stavebníkov C. G. a B. G. o vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní. Následne stavebný úrad vydal oznámenie o začatí konania dňa 10.05.2021. Po tom, čo stavebný úrad zistil nedostatky, rozhodol dňa 03.06.2021 o prerušení konania a vyzval stavebníkov v lehote 90 dní na doplnenie podania. Vzhľadom k tomu, že žalovaní nemali stavebné povolenie a začali vykonávať stavebné práce, tak to žalobcovia stavebnému úradu ohlásili. Za týmto účelom vykonal stavebný úrad Y. dňa 07.07.2021 v mieste uskutočňovania „čiernej stavby“ na pozemku žalovaných štátny stavebný dohľad, pričom bolo zistené, že žalovaní začali so stavebnými prácami bez toho, aby bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Vzhľadom na tento nezákonný stav štátny stavebný dohľad vyzval Rozhodnutím č. OcÚ 2021/097-04 zo dňa 07.07.2021 žalovaných na okamžité ukončenie stavebných prác a nepokračovanie v stavebnej činnosti. Do
dnešného dňa však žalovaní aj napriek výzve na zastavenie stavebných prác príslušným orgánom a bez príslušného stavebného povolenia, stavebné práce naďalej uskutočňujú a teda v rozpore so zákonom. Žalovaní teda vykonávajú výstavbu nového objektu na svojom pozemku bezprostredne pri hranici susedného pozemku vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ („ďalej len žalobcovia“) bez príslušného stavebného povolenia, nerešpektujúc Rozhodnutie Štátneho stavebného dohľadu Obce Y. č. OcÚ 2021/097-04 zo dňa 07.07.2021 o zastavení stavebných prác a bez súhlasu žalobcov ako účastníkov stavebného konania. Vzdialenosť tejto rozostavanej stavby žalovaných od oplotenia so susednou nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov zapísanej na LV č. XX ako parcela reg. C, parc. č.XX, zastavaná plocha a nádvorie v kat. uz. Y., obec Y. je 0,50 metra. Podľa doručenej projektovej dokumentácie má mať tento nový objekt dĺžku 7,7 metra a vzhľadom k tomu, že má byť postavený tesne za aktuálne stojacou prístavbou rodinného domu, vznikla by priamo v podstate na hranici susedného pozemku súvislá stavba v dĺžke až 27 metrov. Z uvedenej výšky stavby a reálnych terénnych pomerov vyplýva, že na spodnej strane bude mať stavba výšku odhadom 9 až 10 metrov nad pôvodným terénom. Ďalej terasa nebude položená na zemi, ale vo výške 1,5 až 2 metre nad terénom. Podľa ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. („ďalej len Vyhláška“), Vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa ust. § 6 ods. 3 Vyhlášky, Ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. Z uvedeného vyplýva, že osadenie stavby nerešpektuje príslušné ust. § 6 ods. 3 Vyhlášky, ktorou je stanovený odstup 2 metre od spoločnej hranice pozemku. Vzhľadom k tomu, že nie je dodržaný minimálny odstup tejto rozostavanej stavby od hranice pozemku žalobcov, tak nie je možné splniť všeobecné požiadavky uvedené v ust. § 6 ods. 1 Vyhlášky, ako je udržiavanie stavby z vlastného pozemku tak, aby v budúcnosti nebolo nutné obmedzovať práva vlastníkov susedného pozemku, napr. pri údržbe stavby, stavebných úpravách a pod. Ďalej táto stavba podľa priloženej dokumentácie zhoršuje svetelno-technické pomery na rodinnom dome žalobcov, čo trvalo obmedzuje jeho využívanie. Uvedením týchto skutočností žalobcovia demonštrujú svoj bezodkladný záujem na zastavení stavebných prác žalovaných, nakoľko po dokončení tejto nelegálnej stavby budú výrazným spôsobom zasiahnuté ich vlastnícke práva t. j. bude trvalo obmedzené využívanie ich stavby a prislúchajúceho pozemku aj vzhľadom na skutočnosť, že príslušný stavebný úrad stavebné práce na pozemku žalovaných nevie efektívne zastaviť. S poukazom na vyššie uvedené pokladali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu vyplývajúcom z úvodnej časti tohto podania za plne odôvodnený. Súčasne žiadali, aby súd žalobcom v rade 1/ a 2/ priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (100 %). Ako dôkazy predložili rozhodnutie Štátneho stavebného dohľadu č. OcÚ 2021/097-04 zo dňa 07.07.2021 a fotodokumentáciu čiernej stavby.
3. Súd zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných v LV č. XX v k.ú. Y. (okres Trenčín) ako C-KN parcela č. XX. Vlastníkmi domu súp.č. XX postaveného na C-KN parc.č. XX o výmere 605m2, vrátane parc.č. XX zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. Y. sú žalovaní 1/ a 2/. Zo záverov zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 7.7.2021 vykonávaného Obcou Y. ako stavebným úradom pod OcÚ 2021/097-04 vyplýva, že žalovaní začali so stavebnými prácami na rekonštrukcii ich rodinného domu : vykopali základovú ryhu a osadili armovaciu výstuž v základových pásoch pre budúcu prístavbu rodinného domu súp.č. XX a to od hranice pozemku ( od oplotenia) so susednou nehnuteľnosťou ) žalobcov parc.č. XX v k.ú. Y. vo vzdialenosti 0,50 m, hoci nemajú platné stavebné povolenie a boli štátnym stavebným dozorom vyzvaní na okamžité zastavenie prác a nepokračovanie v stavebnej činnosti v zmysle § 102 ods.5 písm. a/ stavebného zákona. Podľa žalobcov však napriek tejto skutočnosti v stavebných prácach pokračujú. Ak by došlo k dostavaniu stavby, táto by bola umiestnená v rozpore s ust. § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z.z o vzájomnom odstupe stavieb, pretože vzdialenosť medzi rodinným domom a hranicou od spoločných pozemkov by bola menej ako zákonom predpísané 2 metre. Ak by došlo k dostavaniu tejto stavby, žalobcovia by boli výrazne obmedzení pri údržbe ich vlastných nehnuteľností a táto stavba by výrazne zhoršila svetelno -technické pomery na rodinnom dome žalobcov, čo by trvalo obmedzilo jeho využívanie. Žalobcovia sa domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým sa zamedzí žalovaným pokračovať v stavebných prácach, pretože nie je v silách stavebného úradu efektívne zastaviť ich konanie, ktoré v budúcnosti ( bez zásahu súdu) výrazne obmedzí ich vlastnícke práva.
4. Súd mal z predložených listín za dostatočne preukázanú potrebu dočasne upraviť pomery strán v zmysle návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, pretože dostavaním čiernej stavby pred rozhodnutím stavebného úradu by došlo k závažnému zásahu do vlastníckych práv žalobcov z hľadiska využívania nehnuteľností v ich vlastníctve, bez možnosti ich efektívnej obrany vznášať námietky proti plánovanej výstavbe v rámci stavebného konania a o rozsahu vykonaných prác bez akéhokoľvek povolenia stavebným úradom svedčí aj predložená fotodokumentácia. Preto súd návrhu vyhovel a dočasne upravil pomery medzi stranami, pričom rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať až do vydania právoplatného stavebného povolenia oprávňujúceho žalovaných vykonávať stavebné práce na pozemku zapísaného v LV č. XXXX v k.ú. Y. v stavebným úradom povolenom rozsahu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP, pričom žalobcom, ktorí boli procesne úspešní v konaní priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovaným vo výške 100%
5. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/. Uviedli, že majú za to, že neboli splnené procesné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené podmienky pod písm. b), c), d) a e). V podanom návrhu žalobcovia uvádzajú, že žalovaní realizujú stavbu bez právoplatného stavebného povolenia v dôsledku čoho dochádza k zásahu do ich vlastníckeho práva. Zásah do vlastníckeho práva odôvodňujú tým, že žalovaní realizujú stavbu v bezprostrednej vzdialenosti od pozemku žalobcov, čo je v rozpore s ustanovením § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., a že v prípade dokončenia stavby dôjde k zhoršeniu svetelno - technických pomerov na rodinnom dome žalobcov. Na podporu svojich tvrdení priložili záver zo štátneho stavebného dohľadu, podľa ktorého boli žalovaní vyzvaní na okamžité zastavenie stavebných prác a fotodokumentáciu rozostavanej stavby a jej okolia. V tejto súvislosti poukázali na to, že závery zo štátneho stavebného dohľadu žiadnym spôsobom nepreukazujú zásah do vlastníckeho práva žalobcov, jedná sa len o konštatovanie skutočnosti, že realizujú stavbu bez právoplatného stavebného povolenia. Z priloženej fotodokumentácie je zjavné, že stavba sa naozaj realizuje v bezprostrednej blízkosti (0,50 m) k pozemku žalobcov. Taktiež je však z priloženej fotodokumentácie zrejmé, že už jestvujúce stavby vo vlastníctve žalobcov a žalovaných sú postavené v tej istej vzdialenosti. Ďalej je tiež evidentné, že realizovaná stavba priamo nadväzuje na už jestvujúcu stavbu žalovaných (jedná sa o prístavbu). Z tohto dôvodu potom nemôže obstáť argumentácia žalobcov o tom, že dokončením tejto stavby by sa zhoršilo resp. obmedzilo právo vlastníkov susedného pozemku, „napr. pri údržbe stavby, stavebných úpravách a pod.“ nakoľko tento stav tu existoval (vzhľadom na už jestvujúcu stavbu) už pred tým, ako vôbec došlo k realizácii prístavby. Z tohto dôvodu sa teda právo žalobcov ako vlastníkov susediaceho pozemku nezhoršilo, zostalo zachované v rovnakom rozsahu ako pred začatím prác na prístavbe. V súvislosti s poukazom na porušenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. poukázali na to, že na mieste stavby sú stiesnené územné podmienky o čom svedčí aj už vyššie spomenutý fakt, že už jestvujúce stavby sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti (taktiež v rozpore s § 6 ods. 3) a z tohto dôvodu je potrebné umiestnenie stavby a odstupy od susedných stavieb a pozemkov posudzovať v zmysle § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov o tom, že dôjde k zhoršeniu svetelno - technických pomerov na rodinnom dome žalobcov uviedli, že žiadnym spôsobom toto tvrdenie nedokazujú, resp. ani len neosvedčujú. Žalobcovia, ktorí evidentne, ako účastníci stavebného konania, ktorí nahliadli do projektovej dokumentácie majú vedomosť o obsahu spisu na stavebnom úrade, ktorého súčasťou je aj „Štúdia oslnenia“, ktorú len zrejme nedopatrením opomenuli priložiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa záverov uvedenej štúdie: „Prístavba nebude mať negatívny vplyv z hľadiska oslnenia na existujúcu okolitú zástavbu.“ Tvrdenie žalobcov o zhoršení svetelno - technických pomerov je teda preukázateľne nepravdivé. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda osvedčili len to, že žalovaní pokračujú v stavbe bez právoplatného stavebného povolenia. Nedostatočne, resp. vôbec neosvedčili akýkoľvek zásah do ich tvrdeného vlastníckeho práva, v dôsledku čoho majú za to, že nebola osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovanými. Je potrebné zdôrazniť, že samotná skutočnosť, že realizujú prístavbu bez právoplatného stavebného povolenia, bez osvedčenia ďalších skutočností nemôže a nepredstavuje osvedčenie zhoršenia, obmedzenia alebo akéhokoľvek iného zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Ďalej uviedli, že uloženie povinnosti - zdržania sa všetkých stavebných prác na predmetnej nehnuteľnosti objektívne nemôže dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobcovia domáhajú. Rovnako tak majú za to, že tu bol prípustný iný účinnejší prostriedok ochrany práv žalovaných, resp. iný spôsob zabezpečenia nepokračovania v stavbe pred vydaním právoplatného stavebného povolenia. Pokiaľ totiž boli žalovaní vyzvaní na okamžité zastavenie prác a nepokračovanie v stavbe podľa § 102 ods. 5 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku mal štátny stavebný dohľad postupovať v zmysle § 102 ods. 2 podľa ktorého: „Ak právnická osoba alebo fyzická osoba
nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia stavebného úradu.“ Uvedený postup však štátny stavebný dohľad nezvolil a nebolo vydané žiadne rozhodnutie stavebného úradu, ktoré by ukladalo žalovaným povinnosť práce na stavbe zastaviť. Žalobcovia v tejto súvislosti označili Závery zo štátneho stavebného dohľadu za rozhodnutie, pričom pokiaľ aj konajúci súd považuje závery zo štátneho stavebného dohľadu za rozhodnutie z procesnej opatrnosti namietajú, že o veci už bolo právoplatne rozhodnuté a existuje prekážka res iducata. Ďalej uviedli, že bolo vydané rozhodnutie o uložení pokuty. Dôvodom uloženia pokuty je však výhradne porušenie povinnosti realizovať stavbu na základe právoplatného stavebného povolenia, nie z dôvodu zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Nariadeným neodkladným opatrením, ktoré má dočasný charakter, napriek tejto dočasnosti bude vytvorený nenávratný stav a rovnako tak neodkladné opatrenie obmedzuje žalovaných neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Táto skutočnosť pramení zo samotnej povahy stavebných prác, ktoré si v súčasnom stave „rozostavanosti“ vyžadujú dokončenie minimálne niektorých prác ako zastrešenie, ktoré z dôvodu ochrany zvyšku stavby musí byť vykonané pred zimným obdobím. V prípade ak tieto práce nebudú vykonané, môže dôjsť k nenávratnému poškodeniu stavby, čo nepomerne viac zaťažuje žalovaných naproti len tvrdenému (ale podľa názoru žalovaných neosvedčenému) právu žalobcov. Pokiaľ teda dáme do pomeru tvrdené ohrozené právo žalobcov a očakávaný a objektívne predpokladateľný vznik škody na strane žalovaných, je trvanie nariadeného neodkladného opatrenia v rozpore s princípom proporcionality. Vzhľadom na vyššie uvedené majú za to, že neboli naplnené podmienky na vydanie neodkladného opatrenia, súd v konaní na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď už z priloženej fotodokumentácie mohol a mal dospieť k nimi záveru prezentovanému pod bodom 1. a 2. tohto odvolania. Taktiež konajúci súd nesprávne právne vec posúdil, keď poukázal na porušenie § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., keď taktiež z priloženej fotodokumentácie je zrejmé (vzhľadom na už jestvujúce stavby), že na území, kde sa stavba realizuje sa aj v rámci stavebného konania bude aplikovať § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Rovnako tak majú za to, že žalobcovia neosvedčili porušenie nimi prezentovaných práv, ktoré im ako vlastníkom susedného pozemku patria, pričom vydaním neodkladného opatrenia došlo k zásahu súdu do práv žalovaných, ku ktorému podľa názoru žalovaných môže z dôvodu realizácie stavby bez právoplatného stavebného povolenia dôjsť len na podnet stavebného úradu, resp. na podnet iného štátneho orgánu, ktorý vykonáva dohľad. Teda v prípade ak súd vydal neodkladné opatrenie len z dôvodu neexistencie právoplatného stavebného povolenia, namietajú aj pasívnu vecnú legitimáciu žalobcov. Z povahy konania o neodkladnom opatrení (súd o ňom rozhoduje len na návrh), potom nemôže takto vydané neodkladné opatrenie, na podnet subjektov bez aktívnej vecnej legitimácie zostať zachované a musí byť zrušené. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti navrhovali, aby súd druhej inštancie napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovaným priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcom.
6. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že naďalej trvajú na nariadenom neodkladnom opatrení a majú zato, že súd správne osvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. K tvrdeniam žalovaných, že prístavba nezhorší resp. neobmedzí práva žalobcov ako vlastníkov susednej nehnuteľnosti, nakoľko tu predošlá susedná stavba už predtým ležala 0,5m od spoločnej hranice pozemkov uviedli, že toto tvrdenie je absolútne irelevantné. Podľa priloženej projektovej dokumentácie ide o nový objekt, ktorý svojimi parametrami, ktoré boli bližšie špecifikované už v predchádzajúcom návrhu nerešpektuje citované ust. § 6 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. (ďalej len „Vyhláška) a tak po dokončení bude mať preukázateľne nežiadúci vplyv na susednú stavbu vo vlastníctve žalobcov. Teda okrem nedodržanej vzdialenosti tejto prístavby 2m od spoločnej hranice pozemku podľa Vyhlášky, stavebníci vzhľadom k týmto skutočnostiam nemôžu splniť ani všeobecné technické požiadavky na výstavbu ako je udržiavanie stavby z vlastného pozemku tak, aby v budúcnosti nebolo nutné obmedzovať práva vlastníkov susedného pozemku, napr. pri údržbe stavby, stavebných úpravách a pod. Teda vzdialenosť tejto nelegálnej čiernej stavby je jednoducho nedostatočná na to, aby ju vlastníci stavby mohli udržovať z vlastného pozemku a tak boli splnené všeobecné technické požiadavky na výstavbu podľa ust. § 6 ods. 1 Vyhlášky a bola zachovaná pohoda bývania. Tieto vzdialenosti sú regulatívom, ktorý zohľadňuje konkrétne podmienky výstavby vyplývajúce z požiadaviek urbanistických, architektonických, životného prostredia, hygienických, veterinárnych, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Zachovanie pohody
bývania je z veľkej časti podmienené naplnením všetkých uvedených požiadaviek, pričom tieto splnené nie sú a tak budú mať významný nežiadúci vplyv na susednú nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcov okrem už spomínaného budú mať aj vplyv narušenie súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu a pod. To, že sa už jestvujúce stavby nachádzajú v bezprostrednej blízkosti neznamená automaticky dôvod, že sa má jednať o stiesnené územné podmienky a už vôbec nezakladá dôvod na postup podľa ust. § 6 ods. 4 Vyhlášky. Navyše ust. § 6 ods. 4 Vyhlášky je použiteľné len v prípade, ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností, čo nie je splnené, nakoľko na protiľahlej stavbe vo vlastníctve žalobcov sa nachádzajú okná obytných miestností. V závislosti na vyhodnotení daností konkrétnej lokality a vlastností stavebného pozemku v zmysle § 5 citovanej vyhlášky žalovaní ani nijako nepreukázali, že ide o stiesnené územné podmienky. Na mieste rozostavanej „čiernej stavby“ bolo taktiež stavebným úradom podľa záveru zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 07.07.2021 zistené, že stavebník položil nové základy a teda nejde o úpravu toho istého pôdorysu už jestvujúcej stavby. To znamená, že žalovaní vzhľadom k tomu, že začali stavať na nových základoch mali povinnosť prístavbu prispôsobiť charakteristikám pozemku a dodržať vzdialenosti od spoločnej hranice pozemku v zmysle Vyhlášky. Navyše v zmysle predloženej projektovej dokumentácie žalovaní plánovanú prístavbu nazvali účelovo a špekulatívne ako „rekonštrukcia rodinného domu“, čo v žiadnom prípade nezodpovedá realite v zmysle predloženej dokumentácie a tomu, čo už je rozostavané. V prípade rekonštrukcie ide o taký zásah do existujúcej stavby, kde sa nemení zastavaná plocha, obrys, funkcia a základná charakteristika stavby, čo je v tomto prípade absolútne zavádzajúce, nakoľko ide o ako už bolo spomínané rozsiahlejšiu prístavbu, kde sa zásadným spôsobom mení charakteristika stavby. Ide teda o prístavbu a stavebné úpravy rodinného domu, nie o rekonštrukciu rodinného domu. Čo sa týka žalovanými predloženej „štúdie oslnenia“, ktorá má dokazovať skutočnosť, že navrhovaná prístavba nemá negatívny vplyv na zhoršenie svetelno-technických pomerov na okolitú zástavbu, tak uviedli, že sa nejedná o hodnoverný svetlo-technický posudok posúdenia vplyvu navrhovanej stavby (prístavba) na okolitú obytnú zástavbu, t.j. susediaci rodinný dom. Ide o „štúdiu oslnenia“, ktorá výlučne posudzuje len preslnenie miestností navrhovanej prístavby žalovaných, v ktorej sa vyhodnotilo oslnenie predmetnej prístavby a súčasne jednou vetou skonštatovalo, že nebude mať negatívny vplyv z hľadiska oslnenia na existujúcu okolitú zástavbu (bez dokladovania výpočtov). Ide teda o štúdiu „naoko“, ktorá vôbec neposudzuje vplyv na susediaci rodinný dom vo vlastníctve žalobcov, čo je v tomto spore podstatné. Navyše z predloženej „štúdie oslnenia“ nevyplýva, že je vypracovaná oprávnenou osobou t.j. autorizovaným inžinierom SKA (Slovenská komora architektov), alebo SKSI (Slovenská komora stavebných inžinierov). Táto štúdia, taktiež nie je vypracovaná v zmysle štandardov v zmysle STN 73 0580-2. Denné osvetlenie budov, časť 2. Denné osvetlenie budov na bývanie, čl. 2 Technické požiadavky, časť 2.2 Úroveň denného osvetlenia v obytných miestnostiach, resp. STN 73 4301 - Budovy na bývanie, vôbec neposudzuje zatienenie (neprekročenie ekvivalentného uhla tienenia 30 stupňov) a nie je ani spracovaná podľa diagramu, ktorý je uvedený v STN (len sa v texte uvádza, že je to podľa diagramu). Vzhľadom na uvedené teda „štúdiu oslnenia“ predloženú žalovanými nemožno považovať za hodnoverný originál svetlo-technického posudku a teda žalovaní ako stavebníci nijako nepreukázali, že navrhovaná stavba nebude mať negatívny svetlo-technický vplyv na okolitú zástavbu. Vzhľadom na parametre navrhovanej prístavby vyplývajúce z projektovej dokumentácie podľa názoru žalobcov, dokončená prístavba (dĺžka 25m, výška až 9,5m) zhorší svetelno-technické pomery na susediacom rodinnom dome, čím trvalo obmedzí jeho využitie. K námietke žalovaných týkajúcej sa prekážky rozsúdenej veci (res iudicata) uvádzajú, že záver štátneho stavebného dohľadu a ako aj neodkladné opatrenie nie sú rozhodnutia vo veci samej a preto res iudicata neprichádza do úvahy. Nariadené neodkladné opatrenie má dočasný charakter a len chráni vlastnícke práva žalobcov a taktiež nepriamo aj verejný záujem, tým že zakazuje žalovaným pokračovať v stavebných prácach na rozostavanej „čiernej stavbe“ do momentu, kým žalovaným nebude vydané právoplatné stavebné povolenie. Nariadené neodkladné opatrenie teda bráni žalovaným v protiprávnom konaní. Za uvedený stav si žalovaní môžu sami, tým že nerešpektovali závery stavebného úradu o zákaze pokračovania v stavebných prácach, výzvy susedov a pri plnom vedomí, že sa jedná o „čiernu stavbu“, bez stavebného povolenia v prácach naďalej pokračovali. Je úplne absurdné, aby žalovaní aj napriek tomu, že sa jedná o čiernu stavbu tvrdili, že im hrozí škoda a v podstate si vyžadovali s plným vedomím a svedomím, aby im súd umožnil dostavbu strechy, teda aby im umožnil pokračovať v protiprávnom konaní. O tom, že či sú žalobcovia aktívne vecne legitimovaní niet pochýb, nakoľko sú ako susedia účastníkmi stavebného konania a majú plné právo si brániť svoje ohrozené vlastnícke práva. Aj vzhľadom na skutočnosť, že táto „čierna stavba“ je postavená už v značnom rozsahu svedčí o tom, že stavebný úrad ako už bolo aj predtým preukázané nevedel efektívne žalovaným zabrániť v protiprávnom konaní a preto boli žalobcovia nútení brániť svoje vlastnícke práva súdnou cestou. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že nepovolená „čierna stavba“ žalovaných má negatívny vplyv na
vlastnícke práva žalobcov, kde existuje bezodkladná potreba upraviť pomery a preto považujú nariadené neodkladné opatrenie za vecne správne.
7. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedli, že negatívny vplyv žalobcovia žiadnym spôsobom ani len neosvedčili, má vyplývať jedine z porušenia ustanovenia § 6 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky. Je však zrejmé, tak ako uviedli v podanom odvolaní, že v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenie § 6 ods. 4 vyhlášky. Potreba aplikácie práve tohto ustanovenia je zrejmá práve z už jestvujúceho usporiadania stavieb a zastavanosti oboch susediacich pozemkov, ktorá je zrejmá už aj s priloženej fotodokumentácie žalobcami. K tvrdenie žalobcov o tom, že aplikácia § 6 ods. 4 vyhlášky prichádza do úvahy len v prípade ak v žiadnej z protiľahlých častí stien nie sú okná obytných miestností uviedli, že aj táto podmienka je splnená, čo je zreteľné taktiež z fotodokumentácie žalobcov priložených k tomuto vyjadreniu. Čo sa týka povinnosti prispôsobenia prístavby charakteristikám pozemku, k tomu uvádzajú, že prístavba je prispôsobená charakteristikám pozemku. Vzhľadom na stiesnené priestory nebolo iné technické riešenie možné. Uvedená prístavba má pozostávať z dvoch obytných miestností, chodby a jedna obytná miestnosť je nadstavba na už jestvujúcej stavbe z čoho je zrejmé, že miestnosti nadväzujú na už jestvujúce zariadenie v už jestvujúcej stavbe. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že žalovanými predložená štúdia oslnenia nie je hodnoverným svetelno-technickým posudkom posúdenia vplyvu navrhovanej prístavby na okolitú zástavbu, teda na stavbu žalobcov ale posudzuje výlučne len preslnenie miestností navrhovanej prístavby žalovaných. Žalobcovia považujú túto štúdiu len za „štúdiu na oko“, nevyplýva z nej ani že by bola vypracovaná oprávnenou osobou, t. j. autorizovaným inžinierom SKA alebo SKSI. Vzhľadom na to, nemožno žalovanými predloženú svetelno-technickú štúdiu považovať za dôkaz, ktorý by preukázal, že prístavba nebude mať negatívny vplyv na susednú stavbu. K tomu uviedli, že v čase podania odvolania nedisponovali originálom štúdie oslnenia, nakoľko všetky vyhotovenia sa nachádzali na stavenom úrade, o čom mali žalobcovia vedomosť a rovnako tak mali vedomosť o obsahu tejto štúdie, nakoľko do predmetného spisu chodia pravidelne nahliadať. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov o tom, že by štúdia oslnenia nespĺňala zákonné náležitosti a že by nebola vypracovaná oprávnenou osobou. Štúdiu oslnenia vypracoval Ing. Tomáš Straka, pričom táto osoba sa nachádza v zozname SKSI s evidenčným číslom 6640, o čom samozrejme žalobcovia majú vedomosť. Žalobcovia ďalej uvádzajú, že nariadené neodkladné opatrenie má dočasný charakter a len chráni vlastnícke právo žalobcov a taktiež nepriamo aj verejný záujem. K tomu uviedli, že neodkladné opatrenie nie je prostriedkom ochrany verejného záujmu ale len subjektu, ktorého právo môže byť konaním osoby povinnej z neodkladného opatrenia porušené. V tejto súvislosti poukázali na § 326 ods. 1 CSP. Majú za to, že nariadené neodkladné opatrenie musí sledovať konkrétny účel a konkrétny dôvod pre ktorý má byť poskytnutá ochrana porušenému právu. V danom prípade žalobcovia prezentujú ako dôvod, pre ktorý sa domáhajú dočasnej úpravy pomer cestou neodkladného opatrenie ochranu ich vlastníckeho práva. Podľa ich názoru je však toto tvrdenie o ohrozenom vlastníckom práve účelové, skutočným dôvodom pre ktorý sa žalobcovia domáhali vydania neodkladného opatrenia je extrémna nevraživosť medzi sporovými stranami, roky pretrvávajúce susedské spory, neustále konanie „naschválností“ ktoré vyústili do podávania početného množstva vzájomných trestných oznámení. Teda nie je účelom pre ktorý sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia tvrdená ochrana ich vlastníckeho práva, ale len ďalšie robenie „naschválností“. Žalobcovia nemajú skutočný záujem na ochrane akéhokoľvek ich porušeného vlastníckeho práva, ale len na ďalšom vyvolávaní sporov. Tieto susedské spory dosiahli takú intenzitu, že došlo aj k fyzickým útokom žalobcov na žalovaného 1/, pričom vec je v súčasnosti vedená na OR PZ Trenčín, obvodné oddelenie PZ v Nemšovej pod spis. zn. ORPZ-TN-OPP4-127/2021- P. Vzhľadom na uvedené majú za to, že žalobcovia sa v skutočnosti nedomáhajú ochrany ich porušeného práva, čím nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto navrhovali, aby súd druhej inštancie napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovaným priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcom.
8. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaných uviedli, že už v predchádzajúcom vyjadrení ako aj v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dostatočne zreteľne a jednoznačne preukázali negatívny vplyv susednej stavby žalovaných na vlastnícke práva žalobcov, čo vyplýva ako už bolo preukázané a čo druhá strana ani nerozporuje, z porušenia príslušných ustanovení Vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktoré navyše aj potvrdzujú závery štátneho stavebného dohľadu, fotodokumentácia a ďalšie podklady. Tvrdenie žalovaných o tom, že uvedená prístavba (ktorú dokonca predtým nazvali ako „rekonštrukcia rodinného domu“, čo bolo zavádzajúce tvrdenie, čo už spochybnili v predchádzajúcom vyjadrení) má pozostávať z dvoch obytných miestností, chodby a jedna obytná miestnosť je nadstavba
na už jestvujúcej stavbe z čoho je zrejmé, že miestnosti nadväzujú na už jestvujúce zariadenie v už jestvujúcej stavbe je zavádzajúce. Svedčí o tom ako už spomínali jednak záver zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 07.07.2021, kde bolo zistené, že stavebník položil nové základy a teda nejde o úpravu toho istého pôdorysu už jestvujúcej stavby ako tvrdia žalovaní a taktiež mapa z katastra nehnuteľností, z ktorej je evidentné, že na mieste kde vznikla táto „čierna stavba“ žiaden objekt oficiálne neexistoval. Čo sa týka stiesnených podmienok tak, že žalobcovia ich existenciu, prípadne neexistenciu nemajú povinnosť preukazovať, nakoľko odstupy v zmysle § 6 ods. 1 a ods. 3 vyhlášky nie sú dodržané, čo má už samo o sebe okrem iného nezanedbateľný vplyv na vlastnícke práva žalobcov ako už bolo bližšie vysvetlené v predchádzajúcom vyjadrení žalobcov. Žalovaní argumentujú tým, že je to tak v poriadku, nakoľko sa má jednať o stiesnené podmienky a preto je potrebné postupovať podľa ust. § 6 ods. 4 vyhlášky, pričom táto povinnosť to aj preukázať je na strane žalovaných, čo nijako nepreukázali. Uvádzajú, že žalovaní nijako nevyužili k rekonštrukcii svoj pôvodný rodinný dom č. XX, kde len podkrovné podlažie by mohlo mať odhadom rozlohu 110 m2, rovnako žalovaní nevyužili ani rekonštrukciu stodoly resp. zastavanú plochu starou stodolou na možnú prestavbu a rovnako žalovaní nevyužili dostatočný priestor na výstavbu na svojom pozemku, hoci ho majú k dispozícii približne 200 m2 ďalšej voľnej stavebnej plochy. Je teda nespochybniteľné, že pozemok žalovaných je dostatočne veľký na to, aby odstupy stavieb od hranice susedného pozemku vo vlastníctve žalobcov boli dodržané a tak bola zachovaná aj pohoda bývania žalobcov a boli minimalizované akékoľvek iné negatívne vplyvy tejto „čiernej stavby“ žalovaných. Žalovaní sa odvolávajú na stiesnené podmienky, ktorých existenciu však doteraz nijakým spôsobom nepreukázali, práve naopak svojim bezohľadným protiprávnym konaním začali s výstavbou bez príslušného stavebného povolenia a tak tieto stiesnené podmienky len vytvárajú, tým že základy položili 0,50 m od hranice pozemku žalobcov v rozpore s príslušnými ust. vyhlášky, čo zásadným spôsobom obmedzuje využívanie nehnuteľností žalobcov na jeho účel, zhoršuje kvalitu a pohodu bývania, obmedzuje budúce aktivity na ich pozemku a neposlednom rade tým dochádza k výraznému znehodnoteniu nehnuteľností žalobcov. Tieto skutočnosti rovnako potvrdzuje aj znalec Ing. Dušan Kopták v priloženom stanovisku zo dňa 12.11.2021, kde je uvedené: „V našom prípade neobstojí argument stavebníka, že má na požiadavku min. 2 m od hranice parc. č. XX KN stiesnené pomery, nakoľko pri posunutí stavby o 2,0 m + šírka stavby je ešte dostatočná šírka na využitie pozemku a zabezpečenie požiadaviek na cit...užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.“ Čo sa týka samotnej štúdie oslnenia predloženej žalovanými, tak ako už aj tvrdili v predchádzajúcom vyjadrení, táto štúdia je len „na oko“ pričom nezohľadňuje vplyv stavby žalovaných na okolitú zástavbu a je bez dokladovania nevyhnutných výpočtov v zmysle príslušných noriem STN. Toto potvrdzuje aj stanoviskom Ing. Dušana Koptáka, ktorý okrem iného vykonal svetlo-technické posúdenie vplyvu stavby žalovaných na susedný dom vo vlastníctve žalobcov, pričom dospel k jednoznačnému stanovisku a to, že Nový navrhovaný stav prístavby a nadstavby žalovaných RD č. XX ešte radikálne zhoršuje zatienenie na hodnotu: (EUT) ? e nový stav = cca 60 stupňov ?? (EUT) ?e max. = 30 stupňov, čím sa vo zvýšenej miere zhoršuje aj požiadavka na denné osvetlenie a preslnenie a zachovanie pohody bývania v zmysle príslušných ust. Stavebného zákona a vyhlášky. To, že neodkladné opatrenie chráni nepriamo v tomto prípade aj verejný záujem je úplne v poriadku a žalobcovia to uviedli pre ucelenejší prehľad z dôvodu, že túto „rekonštrukciu rodinného domu“ ako to nazvali žalovaní, žalovaní začali stavať bez príslušného stavebného povolenia, pričom im v takomto protiprávnom konaní stavebný úrad aj napriek snahe žalovaných ako účastníkov stavebného konania nedokázal zabrániť. Prioritne tu však ide o ochranu ohrozených a porušených vlastníckych práv žalobcov, čo už jednoznačne preukázali a preto boli nútení požiadať o ochranu súd. Vydané neodkladné opatrenie hovorí o povinnosti žalovaných bezodkladne sa zdržať všetkých stavebných prác a nepokračovať v stavebnej činnosti na svojom pozemku do momentu vydania stavebného povolenia príslušným stavebným úradom. Preto je úplne na mieste a nijako nebráni žalovaným v budúcnosti realizovať stavebné práce na svojom pozemku, ak im na to bude vydané stavebné povolenie príslušným orgánom. Do toho času je však nevyhnutné neodkladne upraviť pomery a zamedziť žalovaným realizovať protiprávne konanie t.j. realizácia stavebných prác na svojom pozemku, čo má výrazný vplyv na zhoršenie celkových pomerov (nie len svetlo-technických), zhoršenie pohody bývania, funkčného využívania ako aj hodnoty nehnuteľností žalobcov a teda tak porušuje vlastnícke práva žalobcov, čo jednoznačne preukázali. Čo sa týka samotnej nevraživosti medzi sporovými stranami a celkovej vyhrotenej situácii tak za to žalobcovia nemôžu, práve naopak môžu za to žalovaní, ktorí ho spôsobili v dôsledku svojho bezohľadného protiprávneho konania. K tvrdeniu žalovaných o údajnom fyzickom napadnutí sa nemajú potrebu vyjadrovať, nakoľko v tomto konaní sa rieši opodstatnenosť neodkladného opatrenia a nie údajne fyzické napadnutie, ktoré je navyše v štádiu šetrenia príslušným obvodným oddelením SR. Vzhľadom na uvedené je nesporné a bolo dostatočne preukázané, že
nepovolená „čierna stavba“ žalovaných má negatívny vplyv na vlastnícke práva žalobcov, kde existuje bezodkladná potreba upraviť pomery a preto považujú nariadené neodkladné opatrenie za vecne správne.
9. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
13. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
14. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, a to vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty, ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Potrebné je vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby dočasnej bezodkladnej úpravy, ktorá je osvedčená vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru.
15. V prejednávanej veci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia žiadali nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd žalovaným 1/ a 2/ uloží povinnosť, aby sa bezodkladne zdržali všetkých stavebných prác a nepokračovali v stavebnej činnosti na svojom pozemku zapísaného na LV č. XXXX ako parcela C, parc. č.XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 605 m2 v kat. uz. Y., obec Y. až do momentu, kým im nebude vydané právoplatné stavebné povolenie príslušným stavebným úradom. Svoj návrh odôvodnili tým, že na stavebný úrad Y. bola dňa 16.04.2021 doručená žiadosť žalovaných 1/ a 2/ („ďalej len žalovaní“) - stavebníkov C. G. a B. G. o vydanie stavebného povolenia v spojenom územnom a stavebnom konaní. Následne stavebný úrad vydal oznámenie o začatí konania dňa 10.05.2021. Po tom, čo stavebný úrad zistil nedostatky, rozhodol dňa 03.06.2021 o prerušení konania a vyzval stavebníkov v lehote 90 dní na doplnenie podania. Vzhľadom k tomu, že žalovaní nemali stavebné povolenie a začali vykonávať stavebné práce, tak to žalobcovia stavebnému úradu ohlásili. Za týmto účelom vykonal stavebný úrad Y. dňa 07.07.2021 v mieste uskutočňovania „čiernej stavby“ na pozemku žalovaných štátny stavebný dohľad, pričom bolo zistené, že žalovaní začali so stavebnými prácami bez toho, aby bolo vydané právoplatné stavebné povolenie. Vzhľadom na tento nezákonný stav štátny stavebný dohľad vyzval Rozhodnutím č. OcÚ 2021/097-04 zo dňa 07.07.2021 žalovaných na okamžité ukončenie stavebných prác a nepokračovanie v stavebnej činnosti. Do dnešného dňa však žalovaní aj napriek výzve na
zastavenie stavebných prác príslušným orgánom a bez príslušného stavebného povolenia, stavebné práce naďalej uskutočňujú a teda v rozpore so zákonom. Žalovaní teda vykonávajú výstavbu nového objektu na svojom pozemku bezprostredne pri hranici susedného pozemku vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ bez príslušného stavebného povolenia, nerešpektujúc Rozhodnutie Štátneho stavebného dohľadu Obce Y. č. OcÚ 2021/097-04 zo dňa 07.07.2021 o zastavení stavebných prác a bez súhlasu žalobcov ako účastníkov stavebného konania. Vzdialenosť tejto rozostavanej stavby žalovaných od oplotenia so susednou nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalobcov zapísanej na LV č. XX ako parcela reg. C, parc. č.XX, zastavaná plocha a nádvorie v kat. uz. Y., obec Y. je 0,50 metra. Podľa doručenej projektovej dokumentácie má mať tento nový objekt dĺžku 7,7 metra a vzhľadom k tomu, že má byť postavený tesne za aktuálne stojacou prístavbou rodinného domu, vznikla by priamo v podstate na hranici susedného pozemku súvislá stavba v dĺžke až 27 metrov. Z uvedeného vyplýva, že osadenie stavby nerešpektuje príslušné ust. § 6 ods. 3 Vyhlášky, ktorou je stanovený odstup 2 metre od spoločnej hranice pozemku. Vzhľadom k tomu, že nie je dodržaný minimálny odstup tejto rozostavanej stavby od hranice pozemku žalobcov, tak nie je možné splniť všeobecné požiadavky uvedené v ust. § 6 ods. 1 Vyhlášky, ako je udržiavanie stavby z vlastného pozemku tak, aby v budúcnosti nebolo nutné obmedzovať práva vlastníkov susedného pozemku, napr. pri údržbe stavby, stavebných úpravách a pod. Ďalej táto stavba podľa priloženej dokumentácie zhoršuje svetelno-technické pomery na rodinnom dome žalobcov, čo trvalo obmedzuje jeho využívanie. Uvedením týchto skutočností žalobcovia demonštrujú svoj bezodkladný záujem na zastavení stavebných prác žalovaných, nakoľko po dokončení tejto nelegálnej stavby budú výrazným spôsobom zasiahnuté ich vlastnícke práva t. j. bude trvalo obmedzené využívanie ich stavby a prislúchajúceho pozemku aj vzhľadom na skutočnosť, že príslušný stavebný úrad stavebné práce na pozemku žalovaných nevie efektívne zastaviť.
16. V predmetnej veci odvolací súd po preskúmaní veci však dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že žalobcovia v predmetnom konaní neosvedčili existenciu všetkých predpokladov potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko podľa odvolacieho súdu na rozdiel od súdu prvej inštancie žalobcovia v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia neosvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov (nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy) alebo obavu, že výkon rozhodnutia (exekúcia) bude ohrozená. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanom prípade teda nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v predmetnej veci žalobcovia síce osvedčili, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných v LV č. XX v k.ú. Y. (okres Trenčín) ako C- KN parcela č. XX a že vlastníkmi domu súp.č. XX postaveného na C-KN parc.č. XX o výmere 605m2, vrátane parc.č. XX zapísaného na LV č. XXXX v k.ú. Y. sú žalovaní 1/ a 2/. Rovnako bolo osvedčené, a to zo záverov zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 7.7.2021 vykonávaného Obcou Y. ako stavebným úradom pod OcÚ 2021/097-04, že žalovaní začali so stavebnými prácami na rekonštrukcii ich rodinného domu : vykopali základovú ryhu a osadili armovaciu výstuž v základových pásoch pre budúcu prístavbu rodinného domu súp.č. XX a to od hranice pozemku (od oplotenia) so susednou nehnuteľnosťou) žalobcov parc.č. XX v k.ú. Y. vo vzdialenosti 0,50 m, hoci nemajú platné stavebné povolenie a boli štátnym stavebným dozorom vyzvaní na okamžité zastavenie prác a nepokračovanie v stavebnej činnosti v zmysle § 102 ods.5 písm. a/ stavebného zákona. Závery zo štátneho stavebného dohľadu podľa odvolacieho súdu však nepreukazujú zásah do vlastníckeho práva žalobcov, jedná sa len o konštatovanie skutočnosti, že žalovaní realizujú stavbu bez právoplatného stavebného povolenia. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda podľa odvolacieho súdu osvedčili len to, že žalovaní pokračujú v stavbe bez právoplatného stavebného povolenia. Odvolací súd teda na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že samotná skutočnosť, že žalovaní realizujú prístavbu bez právoplatného stavebného povolenia, bez osvedčenia ďalších skutočností nemôže a nepredstavuje osvedčenie zhoršenia, obmedzenia alebo akéhokoľvek iného zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Odvolací súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je prostriedkom procesnej obrany, ktoré by malo byť použité až vtedy, keď neexistujú iné zákonné možnosti ako dočasne upraviť pomery strán sporu. Odvolací súd má za to, že tu bol prípustný iný účinnejší prostriedok ochrany práv žalobcov, resp. iný spôsob zabezpečenia nepokračovania v stavbe pred vydaním právoplatného stavebného povolenia. Pokiaľ totiž boli žalovaní vyzvaní na okamžité zastavenie prác a nepokračovanie v stavbe podľa § 102 ods. 5 stavebného zákona mal štátny stavebný dohľad postupovať v zmysle § 102 ods. 2 podľa ktorého: „Ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok. Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia
stavebného úradu.“ Žalobcovia majú právo domáhať sa ochrany v stavebnom konaní, teda žiadať, aby stavebný úrad postupoval v zmysle § 102 ods. 2 stavebného zákona, pričom neodkladné opatrenie prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je možné sledovaný účel dosiahnuť použitím iných prostriedkov. V predmetnej veci vzhľadom na skutkový a právny stav dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že v danom prípade nie sú naplnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko žalobcovia nepreukázali potrebu neodkladnej úpravy pomerov. 17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
18. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V konaní úspešným žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ v rozsahu 100%, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).