Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/90/2021

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, Bratislava, zast.: Remedium Legal, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: N. J., B.. XX.XX.XXXX, D.I.. V. X. XXX, XXXX O., W., C.. P., X. G., o zaplatenie 1.766,10 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd vyhlasuje, že vo veci n e m á p r á v o m o c .

II. Súd konanie z a s t a v u j e .

III. Súd n e p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.12.2021 domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 1.766,10 eur s príslušenstvom. Z obsahu žaloby a predložených listín vyplýva, že sa jedná o nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalovaná dňa 05.02.2015 s právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) uzatvorila Zmluvu o splátkovom úvere (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu (Slovenská sporiteľňa a.s.) žalovanej spotrebný úver vo výške 2000 eur.

2. Súd lustráciou v Registri obyvateľov SR zistil, že od 04.09.2018 má žalovaná trvalý pobyt mimo územia SR, a to D.. V. X. XXX, XXXX O., W., C.. P., X. G.. V predmetnej veci ide o spor s cudzím prvkom, keďže žalovaná má bydlisko v Bulharskej republike. Preto súd skúmal, či má právomoc vo veci konať.

3. Podľa , (ďalej len ), ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

4. Podľa čl. 66 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 1215/2012 z 12. 12.2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie Brusel I bis“), toto nariadenie sa uplatňuje sa konania začaté od 10.1.2015, t.j. aplikuje sa aj na predmetné konanie. 5. Podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

6. V konaní sa žalobca voči žalovanej domáha splnenia povinnosti zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej dňa 05.02.2015. Svojou povahou s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah ide jednoznačne o spotrebiteľskú zmluvu, a preto sa na tento vzťah použijú ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluvnými stranami sú dodávateľ, spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s., ktorej

predmetom činnosti je aj poskytovanie úverov, teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je subjekt, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V nadväznosti na uvedené je rozhodujúce pre určenie, či tunajší súd má právomoc vo veci konať je zistenie, kde má žalovaná (spotrebiteľ) bydlisko, pretože podľa čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Pod pojmom bydlisko je potrebné rozumieť miesto faktického pobytu fyzickej osoby spojené s jej úmyslom sa na tomto mieste trvalo zdržiavať. V tomto prípade bolo zistené, že žalovaná sa na adrese trvalého pobytu v Slovenskej republike nezdržiava, pričom miesto jej terajšieho pobytu (bydliska) je v Bulharskej republike. Žalobca mal teda žalovanú žalovať v zmysle čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis na súde v Bulharskej republike, pretože predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaná - spotrebiteľ má bydlisko v Bulharskej republike.

7. Podľa čl. 24 nariadenia Brusel I bis, výlučnú právomoc majú tieto súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov: 1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa táto nehnuteľnosť nachádza. Avšak v konaniach, ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti na dočasné súkromné užívanie na dobu maximálne šesť za sebou nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tiež súdy členského štátu, v ktorom má bydlisko žalovaný, za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a že prenajímateľ a nájomca majú bydlisko v tom istom členskom štáte; 2. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť založenia, neplatnosť alebo zánik obchodných spoločností alebo iných právnických osôb alebo združení fyzických a právnických osôb, alebo platnosť rozhodnutí ich orgánov, súdy členského štátu, v ktorom má spoločnosť, právnická osoba alebo združenie sídlo; sídlo súd určí podľa vlastných noriem medzinárodného práva súkromného. 3. v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov, súdy členského štátu, v ktorom sa vedie register; 4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných obdobných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, a to bez ohľadu na to, či je táto otázka predmetom žaloby alebo obrany proti žalobe, súd členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala, v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli, alebo v ktorom sa podľa právneho nástroja Únie alebo medzinárodného dohovoru za poskytnuté považujú. Bez toho, aby bola dotknutá právomoc Európskeho patentového úradu podľa Dohovoru o udeľovaní európskeho patentu podpísaného 5. októbra 1973 v Mníchove, súdy každého členského štátu majú výlučnú právomoc v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti akéhokoľvek európskeho patentu udeleného tomuto členskému štátu; 5. v konaniach týkajúcich sa výkonu rozsudku súdu členského štátu, v ktorom sa rozsudok vykonal alebo sa má vykonať.

8. Súd tak vo veci skúmal aj skutočnosť, či nedošlo k naplneniu čl. 24 nariadenia Brusel I bis, ktorý hovorí o výlučnej právomoci súdov členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov, avšak dospel k záveru, že sa v predmetnej veci nejedná o žiaden z uvedených prípadov vymedzených v uvedenom článku, a preto nie je založená výlučná právomoc súdu.

9. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia Brusel I. bis, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.

10. Podľa čl. 28 ods. 1 nariadenia Brusel I bis, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd v súlade s čl. 18 ods. 2 nariadenia Brusel I bis vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať a v zmysle konanie zastavil z dôvodu nedostatku právomoci slovenských súdov, čo je neodstrániteľná prekážka konania.

12. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že nakoľko zastavenie konania procesne zavinil žalobca, vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania. Žalovanej však preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené , b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.