Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/78/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne), v právnej veci žalobcu: MYROCK, s.r.o., so sídlom Kukuričná 1, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 45 696 993, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., so sídlom M. Gorkého 8, 052 01 Spišská Nová Vec, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100672794/2020 zo dňa 10. 3. 2020, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Návrh žalobcu zo dňa 18. mája 2020 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18. mája 2020 domáha preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 100672794/2020 zo dňa 10.3.2020, ktorým žalovaný rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 102483704/2019 zo dňa 5.11.2019 potvrdil. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím určil žalobcovi podľa ustanovenia a o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 607.480 Eur.

2. Žalobca zároveň v žalobe navrhol, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Návrh odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobcovi hrozila závažná ujma, hospodárska a finančná škoda, keďže výška podľa názoru žalobcu neoprávnene vyrubenej dane nemajúca oporu v normách daňového práva je veľkého rozsahu. Neoprávnene vyrubená daň v takomto rozsahu v prípade jej vymáhania zo strany žalovaného alebo správcu dane je bez akýchkoľvek pochybností likvidačná a spôsobilá privodiť nenávratný a spätne nenapraviteľný zánik žalobcu, čím by tak došlo k vzniku škody veľkého rozsahu žalobcovi a veriteľom žalobcu. Mal za to, že priznanie odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.

3. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 26.11.2021. Vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku žalovaný navrhol, aby správny súd tento zamietol.

4. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,

b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

Podľa ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

5. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení alebo písm. b) .

6. Osobitnými náležitosťami návrhu sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež aspoň osvedčiť. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí.

7. Správny súd v danej veci preto skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu hrozila závažná ujma v zmysle . Žalobcom uvedený dôvod podľa správneho súdu smeruje k rozhodnutiu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe pre hrozbu daňovej exekúcie, a tým hroziacej platobnej neschopnosti žalobcu. Výkon rozhodnutia (exekúcia) je zákonným dôsledkom právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým v danom prípade je napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, a to v prípade nesplnenia povinnosti ním uloženej. Správny súd má za to, že daňová exekúcia ako zákonný inštitút sama o sebe nenapĺňa kvalifikáciu závažnej ujmy a nenapraviteľného následku a nemôže byť dôvodom pre priznanie odkladného účinku aj s ohľadom na zásadu subsidiarity správneho súdnictva. Správny súd konštantne postupuje v obdobných prípadoch, a to tak, že pokiaľ žalobca dôvodí „iba“ hrozbou (daňovej) exekúcie, mal by s ohľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vykonať kroky na jej zamedzenie bez ingerencie správneho súdu, vec však správny súd vždy hodnotí jednotlivo podľa okolností prípadu. Správny súd dáva do pozornosti žalobcu, že (ust. ) umožňuje správcovi dane na žiadosť daňového subjektu povoliť odklad platenia dane alebo zaplatenie dane v splátkach.

8. Základným zmyslom rozhodovania o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia. Žalobca má povinnosť uviesť tvrdenia a vymedziť nimi niektorý zo zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku žalobe a vymedzenia správnemu súdu osvedčiť.

9. Žalobca si svoju povinnosť uviesť tvrdenia a povinnosť osvedčiť správnemu súdu niektorý z dôvodov pre priznanie odkladného účinku náležite nesplnil. Nevymedzením skutkových okolností celkovej ekonomickej situácie žalobcu (príjmy, záväzky, vlastníctvo hnuteľných a nehnuteľných vecí atď.) a neosvedčením týchto pomerov relevantnými dôkazmi (o aktuálnej ekonomickej situácii žalobcu, jeho majetkových pomeroch atď.) žalobcom, nemohol správny súd považovať potenciálne hroziaci výkon rozhodnutia za výrazne a nezvratne spôsobilý poškodiť žalobcu, pretože vzhľadom na absenciu argumentov žalobcu správny súd nemohol vyhodnotiť celkovú finančnú situáciu žalobcu vo vzťahu k možnému výkonu napadnutého rozhodnutia.

10. Správny súd s poukazom na vyššie uvedené pri posudzovaní dôvodnosti návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe dospel k záveru, podľa ktorého nebol žalobcom osvedčený žiaden dôvod na priznanie odkladného účinku, nakoľko žalobca nepreukázal, do akej miery by výkon napadnutého rozhodnutia negatívne ovplyvnil a ohrozil jeho podnikateľskú činnosť a ako konkrétne by v zmysle jeho tvrdení neprimerane zasiahol do majetkových práv žalobcu.

11. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňuje len tým, že vyrubená daň je veľkého rozsahu, likvidačná a spôsobilá privodiť zánik žalobcu, správny súd vyhodnotil uvedené tvrdenia napriek výške dorubenej dane len ako všeobecné tvrdenia žalobcu, ktorým chýba bližšie vymedzenie skutkových okolností ohľadne celkovej ekonomickej situácie žalobcu a následne aj chýba osvedčenie týchto pomerov relevantnými dôkazmi. Pre úplnosť správny súd dodáva, že z verejne dostupných zdrojov (www.finstat.sk <http://www.finstat.sk>) sa oboznámil (okrem iného aj) s účtovou závierkou žalobcu k 31.12.2020, z ktorej vyplýva, že žalobca pri čistom obrate 22.345 € za rok 2020 dosiahol netto majetok 123.017 € a výsledok hospodárenia po zdanení (zisk) v sume 19.465 €. To je značný pokles ekonomickej činnosti oproti obratu vo výške 2,531.080 € za rok 2016, ktorého sa dorubenie dane týka, kedy dosiahol netto majetok žalobcu výšku € a výsledkom hospodárenia za uvedené účtovné obdobie po zdanení bola strata v sume 528.317 €. Podľa poznámok k účtovnej závierke je hlavným predmetom podnikania žalobcu výroba nekovových minerálnych výrobkov a výrobkov z betónu, sadry a cementu, avšak priemerný prepočítaný počet zamestnancov bol nula. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca zaznamenal podstatný pokles hospodárskej činnosti už pred vydaním napadnutého rozhodnutia. Ani tieto správnym súdom zistené skutočnosti neosvedčujú hrozbu, že zaplatením dane z pridanej hodnoty dôjde k ohrozeniu ďalšej podnikateľskej činnosti žalobcu. Opak s poukazom na aktuálnu ekonomickú situáciu mohol žalobca osvedčiť, avšak túto povinnosť si, ako už bolo odôvodnené vyššie, nesplnil.

9. Správny súd preto nemohol návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa vyhovieť, a v súlade s ho zamietol.

10. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť ( ).