Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30S/143/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a členiek senátu JUDr. Martiny Brniakovej a Mgr. Silvie Tisovej, v právnej veci žalobcu: MIX SK, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 3338/17, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 696 410, právne zást.: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. 943/4, 924 01 Galanta, IČO: 47 244 160, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 041 04 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/ , O-240/2020 zo dňa 03.08.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Správny orgán prvého stupňa - Inšpektorát práce Žilina rozhodnutím č. IPZA_KHIP/ ROZ/2020/772/7340, č.: 178/2020-IZA-2.4/pok/R/T zo dňa 03.06.2020 žalobcovi podľa . o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 8/ o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo zákon o inšpekcii práce) uložil za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v . , spočívajúce v porušení:

- v nadväznosti na o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len alebo zákon o nelegálnom zamestnávaní), spočívajúce v tom, že účastník konania, ktorý je právnickou osobou porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 26.03.2019 o 10:00 hod. na kontrolovanom pracovisku: „GLOVIS SLOVAKIA s.r.o. areál KIA MOTORS SLOVAKIA“, využíval závislú prácu fyzických osôb - štátnych príslušníkov tretej krajiny: N. U.ć (nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Q. XX. E., E., r. č. XXXXXXXXXX), Z. (nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: R., E., r. č. XXXXXXXXXX) a U. E.ć (nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., E. A. XXX, E., r. č. XXXXXXXXXX), ktorí v uvedený deň pre účastníka konania vykonávali závislú prácu: operátori výroby podľa potreby účastníka konania, pričom účastník konania nesplnil podmienky na ich zamestnávanie poľa osobitného predpisu ( o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), ktoré bolo zistené pri výkone inšpekcie práce podľa v nadväznosti na a , a , ktorý bol vykonaný dňa 26.03.2019 u účastníka konania na kontrolovanom pracovisku „GLOVIS SLOVAKIA s.r.o. areál KIA MOTORS SLOVAKIA“ a v dňoch 28.03.2019, 02.04.2019, 08.04.2019, 27.05.2019, 30.05.2019, 24.06.2019, 05.07.2019 a 09.07.2019 na inšpektoráte práce: pokutu vo výške 7.500,- Eur. Z odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom

orgán prvého stupňa citoval ustanovenia , , až , , , vyplýva, že správny orgán počas výkonu inšpekcie práce dňa 26.03.2019 o 10:00 hod. na kontrolovanom pracovisku: „GLOVIS SLOVAKIA s.r.o. areál KIA MOTORS SLOVAKIA“ zistil, že účastník konania (žalobca), ktorý je právnickou osobou využíval závislú prácu fyzických osôb - štátnych príslušníkov tretej krajiny U. U. C. a U. Y., ktorí v uvedený deň pre účastníka konania vykonávali závislú prácu operátori výroby podľa potreby účastníka konania. Z výkonu inšpekcie práce bol vyhotovený Protokol č.: IZA-126-40-2.4/P-A24,28-19 zo dňa 09.07.2019, ktorý bol prerokovaný s konateľom účastníka konania dňa 09.07.2019. V protokole o výsledku inšpekcie práce bol konštatovaný jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákona o nelegálnej práci na skutkovom základe, uvedenom vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Prítomnosť menovaných fyzických osôb na kontrolovanom pracovisku je zachytená v Zozname kontrolovaných osôb, spísanom dňa 26.03.2019 o 10:00 hod., pričom kontrolované fyzické osoby svojimi podpismi potvrdili pravdivosť údajov v ňom uvedených. Výkon prác potvrdil aj personálny manager spoločnosti GLOVIS SLOVAKIA, s.r.o. B.. R. R. do zápisnice o podaní informácie zo dňa 26.03.2019, kedy po poučení o následkoch úmyselného podania nepravdivých alebo neúplných vysvetlení uviedol, že občania tretích krajín nepracujú v spoločnosti GLOVIS SLOVAKIA, s.r.o., kontrolovaní zamestnanci sú zamestnaní v externých spoločnostiach MIX SK s.r.o. a KALANESE s.r.o., štandardne by mali dodržiavať ich pracovný čas, avšak nevie ako sú dohodnutí so svojim zamestnávateľom, majú svojho koordinátora, ktorý nepracuje v ich spoločnosti a v priestoroch, zamestnancom poskytujú ochranné pracovné prostriedky, poučenie z BOZP mali zabezpečiť zamestnávatelia, bližšie informácie nevie. Účastník konania počas výkonu inšpekcie práce predložil Rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 01.09.2018, ktorú uzatvoril s obchodnou spoločnosťou GLOVIS SLOVAKIA, s.r.o., Dodatok č. 1 k tejto zmluve, Dohodu o dodržiavaní bezpečnostných pravidiel zo dňa 01.09.2018, pracovné zmluvy uzatvorené so zamestnancami Y., C. U. a U. zo dňa 22.02.2019 sa s ich informačnými kartami a informačnou kartou zaslanou dňa 04.03.2018. Z predložených pracovných zmlúv zo dňa 22.02.2019, čl. I bod 1. vyplýva, že deň nástupu do práce bol dohodnutý na 25.02.2019, pracovný pomer bol na dobu neurčitú, v zmysle čl. II bod 3 miesto výkonu práce bolo dohodnuté v Rajci, Fučíkova 335/2. Z informačných kariet, opatrených podpisom a odtlačkom pečiatky účastníka konania vyplýva, že U. mal deň nástupu do zamestnania 25.02.2019, predpokladaná doba zamestnania 42 dní, profesia operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov, miesto výkonu práce Fučíkova 335/2, Rajec, zamestnávateľ MIX SK s.r.o., rovnako tak Z. pričom C. mal deň nástupu do zamestnania 13.07.2018, predpokladaná doba zamestnania 6 mesiacov, profesia pomocný robotník, miesto výkonu práce Sv. Jána Nepomuckého 1282/1, Teplička nad Váhom, zamestnávateľ MIX SK s.r.o.. Zo správy UPSVaR č. zo dňa 24.06.25019 správny orgán zistil, že Úrad práce Žilina podľa zákona o službách zamestnanosti evidoval informačné karty na výnimku písmena „u“ - obdobie 6 týždňov potrebných na zaučenie pre fyzické osoby, pričom všetci traja menovaní srbskí pracovníci mali pracovný pomer od 25.02.2019 do 07.04.2019 v profesii (814 2000) - Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastu, s miestom výkonu práce Fučíkova 335/2, Rajec s ubytovaním D. XXXX, F. od 14.02.2019. Úrad práce Žilina potvrdil, že v období kontroly dňa 26.03.2019 vyššie uvedení štátni príslušníci tretích krajín neoprávnene vykonávali závislú prácu na mieste výkonu práce, ktoré sa nezhoduje s miestom uvedeným na informačnej karte na výnimku písmena „u“. Zamestnávateľ neuviedol zmenu miesta výkonu práce a údaje v informačnej karte musia byť totožné s údajmi v prísľube a v žiadosti o prechodný pobyt na cudzineckej polícii. Miesto výkonu pracovného pomeru bolo evidované u všetkých fyzických osôb až ku dňu 07.04.2019 na prevádzku Fučíkova 335/2, Rajec na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov so spoločnosťou KFTS s.r.o., so sídlom Fučíkova 335/2, Rajec. Úrad práce Žilina neeviduje žiadnu inú zmluvu o dočasnom pridelení na prevádzke v spoločnosti GLOVIS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Teplička nad Váhom a spätne to doložiť nie je z vyššie uvedených skutočností možné. S poukazom na túto správu správny orgán skonštatoval, že menovaní štátni príslušníci tretej krajiny neoprávnene vykonávali závislú prácu na mieste, ktoré sa nezhoduje s miestom uvedeným v informačnej karte zamestnanca, a je teda preukázané, že neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu, t.j. . Prvostupňový správny orgán ďalej poukázal na vyjadrenia účastníka konania k protokolu, ktorý argumentoval, že má uzatvorenú Obchodnú rámcovú zmluvu o poskytovaní služieb so spoločnosťou JOB4PEOPLE, DOO so sídlom Augusta Cesarca 18, Novi Sad, Srbsko ako poskytovateľom, pričom podľa tejto a pracovných zmlúv, ktoré majú preukazovať existenciu pracovnoprávneho vzťahu medzi kontrolovanými fyzickými osobami a spoločnosťou JOB4PEOPLE, DOO v období od 01.02.2019 na dobu určitú do 31.12.2019, nič nemení na skutočnosti, že kontrolované fyzické osoby mali založený pracovnoprávny vzťah aj s účastníkom konania. Správny orgán mal nepochybne preukázané, že v čase

zahájenia výkonu inšpekcie práce závislú prácu kontrolovaných osôb využíval práve účastník konania. Vyjadrenie doručené dňa 29.07.2019 od spoločnosti JOB4PEOPLE, DOO kontrolovaný zamestnávateľ nepredložil počas výkonu inšpekcie práce ani do prerokovania protokolu a toto nie je spôsobilé vyvrátiť skutkové zistenia tak, ako ich zistil správny orgán. Správny orgán pri právnom posúdení nelegálneho zamestnávania vychádzal okrem skutkových zistení inšpekcie práce tiež zo správy úradu práce č. zo dňa 24.06.2019, v ktorej je jednoznačne uvedené, že menovaní zamestnanci neoprávnene vykonávali závislú prácu na mieste, ktoré sa nezhoduje s miestom uvedeným v informačnej karte, preto konštatoval porušenie ustanovenia zákona o nelegálnom zamestnávaní, nakoľko neboli splnené podmienky na ich zamestnanie podľa osobitného predpisu, t.j. o službách zamestnanosti. Zákon o službách zamestnanosti výslovne uvádza, že sa jedná konkrétne o to isté pracovné miesto, čiže vyslaním zamestnancov na služobnú cestu na iné miesto výkonu práce dochádza k porušeniu podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Ďalej správny orgán s poukazom na ustanovenie , zákona o inšpekcii práce zdôvodnil na stranách 11 až 14 prvostupňového rozhodnutia výšku uloženej pokuty a po zhodnotení všetkých v odôvodnení rozhodnutia uvedených kritérií ako i vyjadrenia účastníka konania dospel k záveru, že pokuta vo výške 7.500,- Eur plní výchovnú aj represívnu funkciu vzhľadom na to, že má postihovať protiprávne konanie a je žiadúce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu, a nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, pretože nie je predpoklad, že by splnila svoj účel. Podľa inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- do 200.000,- Eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000,- Eur.

2. Žalovaný na základe odvolania žalobcu napadnutým rozhodnutím č. PO/BEZ/2020/4481, O-240/2020 zo dňa 03.08.2020 podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so skutkovou a právnou argumentáciou obsiahnutou v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, na ktorú v podrobnostiach odkázal. K námietke účastníka konania v súvislosti s výkladom ustanovenia žalovaný uviedol, že v správnom konaní účastník konania okrem iného žiadnym spôsobom nepreukázal, že kontrolované fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny, zamestnal na účely ich zaškolenia. V zmysle je v pôsobnosti úradu práce kontrolovanie dodržiavania tohto zákona okrem , dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe a kontrolovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania oznamovať príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni, a ak ide o nelegálne zamestnávanie štátneho príslušníka tretej krajiny aj útvaru policajného zboru. Inšpektor práce vyhodnotil správu Úradu práce Žilina zo dňa 24.06.2019 ako posúdenie stavu zamestnávania vyššie uvedených štátnych príslušníkov tretej krajiny špecializovaným orgánom štátnej správy, v ktorého kompetencii je rozhodovanie o posudzovaní oprávnenia zamestnávania takýchto zamestnancov, resp. kontrolovanie dodržiavania ich podmienok zamestnávania. V tejto sa jednoznačne uvádza, že uvedení zamestnanci neoprávnene vykonávali závislú prácu na mieste, ktoré sa nezhoduje s miestom uvedeným v informačnej karte, a preto konštatoval porušenie ustanovenia zákona o nelegálnej práci, nakoľko neboli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu, t.j. . Poukázal pritom na ustanovenie a k argumentácii účastníka konania, že žiaden právny predpis nezakazuje dočasné vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu v prípade dočasnej potreby zaškolenia zamestnanca na inom pracovisku ako je pravidelné pracovisko, žalovaný uviedol, že zamestnanca môže v zmysle ustanovenia vyslať na pracovnú cestu len užívateľský zamestnávateľ, a to počas dočasného pridelenia, ktoré však v posudzovanom prípade nebolo preukázané. Výška uloženej sankcie podľa názoru žalovaného je prvostupňový správny orgán podľa žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce, pričom pri určovaní výšky pokuty prihliadal na zákonné relevantné skutočnosti, vyplývajúce z ustanovenia a zákona o inšpekcie práce. Dôvod na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia na základe argumentácie účastníka konania nezistil a tento nepredložil ani žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorou sa domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Žilina zo dňa

03.06.2020 a vec žiada vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Má za to, že vo veci konajúci správny orgán dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach a k nesprávnym skutkovým zisteniam dospel i vo veci konajúci odvolací správny orgán, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žalobca ho považuje v plnom rozsahu za nezákonné, nesprávne a neodôvodnené. Zistenia správneho orgánu sú v celom rozsahu nejasné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné a v plnom rozsahu je nesprávne a neodôvodnené. Podľa žalobcu nedošlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v , spočívajúce v porušení v nadväznosti na , pričom poukazuje na ustanovenie ako i ustanovenie s tým, že ako kontrolovaný subjekt zamestnal vyššie uvedených zamestnancov za účelom zaškolenia tak, ako to jasne vyplýva z do konania predložených pracovných zmlúv, v predmetnej veci sa jednalo o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okrese podľa , títo zamestnanci mali podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto na príslušnom oddelení cudzineckej polície PZ, pričom zároveň si kontrolovaný subjekt (žalobca) splnil povinnosť písomne informovať príslušný úrad práce o nástupe do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny do 7 pracovných dní odo dňa nástupu do zamestnania. Žalobca si teda splnil ako zamestnávateľ všetky svoje povinnosti spojené so zamestnaním predmetných zamestnancov a neporušil žiadne s tým súvisiace právne predpisy, kedy opak nevyplýva ani z protokolu č. IZA-126-40-2.4/ P-A24,28-19 zo dňa 19.07.2019. Zo strany správnych orgánov sa jedná o zjavne nesprávny výklad príslušného právneho predpisu, keď zo znenia ustanovenia je zrejmé, že pod pojmom „to isté pracovné miesto“ má zákonodarca namysli druh práce, pracovné zaradenie, čomu zodpovedá aj skutočnosť, že sa jedná o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okrese podľa i) a v žiadnom prípade zákonodarca nemá na mysli pracovné miesto ako miesto výkonu práce. Je teda zrejmé, že pracovné miesto v rozsahu výkonu zamestnania s nedostatkom pracovnej sily vyjadruje druh práce, druh zamestnaní s nedostatkom pracovnej sily a nie miesto výkonu práce ako k tomu dospel vo svojom rozhodnutí vo veci konajúci správny orgán. Záver Úradu práce Žilina nekriticky prevzal aj vo veci konajúci odvolací správny orgán a žiaden právny predpis takéto údajné porušenie zo strany zamestnávateľa nesankcionuje. V čase vykonania kontroly účastník konania (žalobca) konal pri výkone svojej podnikateľskej činnosti plne v súlade s právom a je zrejmé, že správny orgán pochybil, ak prišiel k záveru, že z jeho strany prišlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v , spočívajúce v porušení v nadväznosti na . Namieta aj to, že správny orgán v rozhodnutí presne nevymedzil porušenie povinností zo strany účastníka, náležite sa nevysporiadal s jeho argumentáciou, neprihliadol na všetky jeho námietky, ktoré uplatňoval v priebehu celého správneho konania a v súlade s dikciou zákona o inšpekcii práce nepridelil správnemu deliktu primeranú výšku sankcie, pričom výšku sankčného postihu dostatočne a spoľahlivo neodôvodnil tak ako to ustanovuje zákona o inšpekcii práce. Poukázal na ustanovenie s tým, že nie je vôbec zrejmé, na základe akých skutočností bola účastníkovi konania uložená sankcia vo výške 7.500,- Eur, kedy z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tento žiadnym spôsobom nevzal do úvahy a nevysporiadal sa s ustanovením . Žalovaný sa pri odôvodňovaní sankčného postihu účastníka konania obmedzil iba na predostretie obligatórnosti postihu vzhľadom na konštrukciu zákona o inšpekcii práce. Má za to, že takto koncipované úvahy nezodpovedajú základnú otázku, aký dopad mali jednotlivé okolnosti prípadu na určenie výšky sankcie - konkrétne na jej ustálenie v sume 7.500,- Eur, ktorá môže mať výrazne negatívny dopad na postavenie účastníka konania ako podnikateľského subjektu. Uložená pokuta nie je absolútne primeraná a neodzrkadluje mieru závažnosti v správnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázaného protizákonného konania účastníka konania.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.08.2021 navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť opierajúc sa o skutkové a právne dôvody obsiahnuté v žalobou napadnutom rozhodnutí, pričom poukázal na skutočnosť, že inšpektor práce vyhodnotil správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. zo dňa 24.06.2019 ako posúdenie stavu zamestnávania dotknutých štátnych príslušníkov tretej krajiny špecializovaným orgánom štátnej správy, v ktorého kompetencii je rozhodovanie o posudzovaní oprávnenia zamestnávania takých zamestnancov, resp. kontrolovanie dodržiavania ich podmienok zamestnávania. V označenej správe zo dňa 24.09.2019 sa jednoznačne uvádza, že dotknutí zamestnanci neoprávnene vykonávali závislú prácu na mieste, ktoré sa nezhoduje s miestom uvedeným v informačnej karte, a preto konštatoval porušenie § 2 ods. 2 písm. c) zákona o nelegálnej práci, nakoľko neboli splnené podmienky na zamestnávanie podľa osobitného predpisu,

t.j. zákona o službách zamestnanosti. Poukázal pritom na ustanovenie § 23a ods. 1 písm. v) zákona o službách zamestnanosti. Tento zákon výslovne uvádza, že sa jedná konkrétne o to isté pracovné miesto, čiže vyslaním zamestnancov na služobnú cestu na iné miesto výkonu práce dochádza k porušeniu podmienok zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Žalobca v správnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že kontrolované fyzické osoby, ktoré sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny zamestnal na účel ich zaškolenia. Žalovaný poukázal tiež na to, že podmienkou pre výkon zamestnania na určené obdobie na účel zaškolenia musí byť na tom istom pracovnom mieste, na aké má štátny príslušník tretej krajiny podanú žiadosť o prechodný pobyt. Informačné karty fyzických osôb majú ako miesto výkonu práce uvedené Fučíkova 335/2, Rajec, pričom tieto vykonávali závislú prácu na mieste výkonu práce, ktoré sa s vyššie uvedeným nezhoduje. Poukázanie žalobcu na znenie pracovnej cesty v zmysle zákona o cestovných náhradách je v tomto prípade irelevantné, nakoľko v danom prípade sa nejednalo o vysielanie fyzických osôb na pracovné cesty. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že zo strany správneho orgánu bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená, čo do dôvodu a čo do výšky, s prihliadnutím na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 a § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Podľa žalovaného v správnom konaní bolo porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu nepochybne zistené a objektívne preukázané. V rámci procesu rozhodovania sa žalovaný aj prvostupňový správny orgán riadili zásadami správneho trestania a ich postup podľa názoru žalovaného nevykazuje také známky pochybenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia zo strany konajúceho súdu. Žalovaný zároveň navrhol preskúmať právoplatné rozhodnutie v predmetnej veci bez nariadenia pojednávania.

5. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal.

6. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenie procesných podmienok stanovených v ust. a (ďalej len ) a contrario. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.12.2021, o ktorej skutočnosti bola spísaná zápisnica, ktorá tvorí súčasť súdneho spisu.

7. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa podľa ust. a nasl. v spojení s ust. a nasl. v medziach žalobných bodov ( a ), pričom dospel k záveru, že žalobu je potrebné s poukazom na ust. zamietnuť ako nedôvodnú, vychádzajúc z nasledovných úvah:

8. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa , správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

Podľa § 39 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi

účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

Podľa o inšpekcii práce a o zmene zákona o nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. k 04.08.2020 (ďalej len zákon o inšpekcii práce) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.

Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod l zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.

Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

Podľa zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, t.j. dňa 26.03.2019 (ďalej len zákon o nelegálnom zamestnávaní) právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa a . Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa .

Podľa o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, t.j. dňa 26.03.2019 nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je ) ak využíva závislú prácu štátneho príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.4) 1) Napríklad o živnostenskom podnikaní (Živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, . 4) o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu vykonania kontroly, t.j. k 26.03.2019 zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý a) je držiteľom modrej karty Európskej únie22a) (ďalej len "modrá karta"), b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta,22b) c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania,22c) ak osobitný predpis neustanovuje inak,22ca) d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,22d)

e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný predpis neustanovuje inak,22da) alebo f) spĺňa podmienky podľa § 23a.

Podľa § 23a ods. 1 písm. u) citovaného zákona zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účel jeho zaškolenia, najviac na šesť po sebe nasledujúcich týždňov v kalendárnom roku, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okrese podľa § 12 písm. ai), a ktorý má podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto.

Podľa § 12 písm. ai) citovaného zákona do pôsobnosti ústredia patrí identifikovať zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okresoch, v ktorých priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za kalendárny štvrťrok bola nižšia ako 5%, a zverejňovať na svojom webovom sídle zoznam týchto zamestnaní do konca kalendárneho mesiaca bezprostredne nasledujúceho po príslušnom kalendárnom štvrťroku.

Podľa § 13 ods. 1 písm. v) citovaného zákona do pôsobnosti úradu patrí kontrolovať dodržiavanie tohto zákona okrem § 53e, dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho základe a kontrolovať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie podľa osobitného predpisu;18a) zistené prípady nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania oznamovať príslušnému inšpektorátu práce, Sociálnej poisťovni, a ak ide o nelegálne zamestnávaného štátneho príslušníka tretej krajiny aj útvaru Policajného zboru.

Podľa § 11 ods. 2 písm. a) citovaného zákona služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú ústredie a úrad.

9. Podľa názoru správneho súdu v posudzovanej veci bolo vykonaným dokazovaním nepochybne preukázané, že zamestnanci N. vykonávali závislú prácu pre žalobcu dňa 26.03.2019 o 10:00 hod. na kontrolovanom pracovisku GLOVIS SLOVAKIA s.r.o. areál KIA MOTORS SLOVAKIA, keď bol spísaný zoznam kontrolovaných osôb správnym orgánom prvého stupňa, ktorý kontrolované fyzické osoby potvrdili svojim podpisom. Vzhľadom na závery vyplývajúce zo skutkových zistení správneho orgánu má správny súd za to, že bolo preukázané, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania vyplývajúci z citovaného ustanovenia § 3 ods. 2 zákona o nelegálnom zamestnávaní tak, ako to uviedol vo výroku svojho rozhodnutia prvostupňový správny orgán.

10. Žalobca v podanej správnej žalobe síce tvrdí, že odvolací správny orgán konajúci vo veci prišiel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré však bližšie nekonkretizuje a ani netvrdí, že štátni príslušníci tretích osôb N. a U. Y. dňa 26.03.2019 o 10:00 hod. na kontrolovanom pracovisku GLOVIS SLOVAKIA s.r.o. areál KIA MOTORS SLOVAKIA pre žalobcu nevykonávali závislú prácu ako operátori výroby podľa potreby žalobcu. Ďalej vyjadril presvedčenie, že vzhľadom na predložené doklady, ktoré nekonkretizuje, nedošlo k porušeniu povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v , spočívajúce v porušení v nadväznosti na . Podľa obsahu administratívneho spisu žalobca ako účastník konania predložil spolu s vyjadrením k protokolu č. IZA-126-40-2.4/P-A24,28-19 zo dňa 09.07.2019 fotokópie Rámcovej zmluvy o poskytnutí služieb uzatvorenej so spoločnosťou JOB4PEOPLE DOO (s.r.o.) so sídlom Augusta Cesarca 18, Novi Sad, Srbská republika z 03.01.2019 a pracovné zmluvy z 01.02.2019, ktoré uzatvorili N. U., U. V. a Z. so spoločnosťou JOB4PEOPLE DOO, pričom v administratívnom spise sa tiež nachádzajú pracovné zmluvy žalobcu uzatvorené s N. a U. dňa 22.02.2019, v ktorých sa však v Článku II Druh práce a miesto výkonu práce v bode 3. (vo všetkých troch zmluvách) uvádza ako miesto výkonu práce Rajec, Fučíkova 335/2. Pri pracovných zmluvách sa nachádzajú aj informačné karty, v ktorých rovnako nie je uvedené, že označení zahraniční pracovníci zo Srbska budú vykonávať závislú prácu ako operátori výroby podľa potreby účastníka konania na pracovisku GLOVIS SLOVAKIA s.r.o., areál KIA MOTORS SLOVAKIA. Pôvodné pracovné zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťou JOB4PEOPLE doo a N. U., U. a U. zo dňa 01.02.2019 sú v tomto smere irelevantné. Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí služieb uzatvorenej medzi spoločnosťou GLOVIS SLOVAKIA s.r.o., Žilina a žalobcom zo dňa 01.09.2018 z bodu 1. vyplýva, že touto zmluvou sa poskytovateľ (t.j. žalobca) zaväzuje poskytovať objednávateľovi (GLOVIS SLOVAKIA, s.r.o.) služby v rámci predmetu podnikania poskytovateľa zapísaného v Obchodnom registri

na základe samostatnej objednávky na poskytovanie služieb a to najmä baliace činnosti, manipulácia s tovarom, skladovacie a doplnkové služby. Objednávateľ sa zaväzuje za podmienok stanovených touto zmluvou zaplatiť poskytovateľovi dohodnutú cenu za poskytnuté služby. Poskytovateľ vo vzťahu k objednávateľovi nebude vykonávať činnosť ako agentúra dočasného zamestnávania. K tejto zmluve bol uzavretý Dodatok č. 1 dňa 01.09.2018.

11. Pokiaľ žalobca v žalobe argumentoval, že pod pojmom „to isté pracovné miesto“ má zákonodarca v ustanovení na mysli druh práce, pracovné zaradenie a nie miesto výkonu práce ako k tomu dospel vo veci konajúci správny orgán, správny súd sa s takýmto výkladom citovaného zákonného ustanovenia nestotožnil. Ak ďalej žalobca tvrdil, že konal v rámci zákona a konal v súlade s ustanovením , malo by ísť potom o vyslanie zamestnancov na pracovnú cestu podľa , podľa ktorého zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na pracovnú cestu vyslal. Žalobca však žiadne dôkazy o vyslaní označených zahraničných zamestnancov na služobnú cestu nepredložil, a túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázal, preto zostáva len v rovine jeho tvrdenia. Naviac správny súd poukazuje na samotné znenie ustanovenia o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré umožňuje zamestnávateľovi zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bude zamestnaný na určené obdobie na účely jeho zaškolenia, najviac na šesť po sebe nasledujúcich týždňov v kalendárnom roku, ak ide o výkon zamestnania s nedostatkom pracovnej sily v okrese podľa i), a ktorý má podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania na to isté pracovné miesto. To isté pracovné miesto musí byť uvedené už aj v žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel zamestnania. Zo žalobcom predložených pracovných zmlúv jednoznačne vyplýva, že miesto výkonu práce je Rajec, Fučíkova 335/2. Pokiaľ by podmienky uvedené v ustanovení nemuseli byť splnené súčasne, znamenalo by to, že štátny príslušník tretej krajiny bez ohľadu na miesto jeho prechodného pobytu by mohol pracovať kdekoľvek v rámci Slovenskej republiky a evidencia jeho prechodného pobytu a miesta, kde sa zdržiava, by stratila akýkoľvek význam. Okrem toho zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. ZA1/OSO/2019 zo dňa 24.06.2019 jednoznačne vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina podľa evidoval informačné karty na výnimku písm. „u“ - obdobie 6 týždňov potrebných na zaučenie pre fyzické osoby:

- U. nar. XX.XX.XXXX., na pracovný pomer a to od 25.02.2019 - 07.04.2019, profesia: (814 - 2000)

- Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov, s miestom výkonu práce: Fučíkova 335/2, Rajec a ubytovaním: D. od 14.02.2019,

- U. E., nar. XX.XX.XXXX, profesia: (814 - 2000) - Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov, s miestom výkonu práce: Fučíkova 335/2, Rajec, a ubytovaním: D. XXXX, F. U. H. od 14.02.2019,

- N. U., nar. XX.XX.XXXX, na pracovný pomer a to od 25.02.2019 - do 07.04.2019, profesia: (814 - 2000) - Operátor stroja na výrobu výrobkov z plastov, s miestom výkonu práce: Fučíkova 335/2, Rajec a ubytovaním: D. XXXX, F. U. H. od 14.02.2019. Úrad práce Žilina s pôsobnosťou v zmysle ustanovenia až v), s prihliadnutím na jeho povinnosti vyplývajúce z ustanovenia , súčasne potvrdil, že dňa 26.03.2019 vyššie uvedení štátni príslušníci tretích krajín neoprávnene vykonávali závislú prácu na mieste výkonu práce, ktoré sa nezhoduje s miestom uvedeným na informačnej karte na výnimku písmena „u“. Zamestnávateľ neuviedol zmenu miesta výkonu práce a údaje v informačnej karte musia byť totožné s údajmi v prísľube a v žiadosti o prechodný pobyt na cudzineckej polícii. Miesto výkonu pracovného pomeru bolo evidované u všetkých fyzických osôb až ku dňu 07.04.2019 a to na prevádzku Fučíkova 335/2, Rajec na základe zmluvy o prenájme nebytových priestorov so spoločnosťou KFTS s.r.o., so sídlom Fučíkova 335/2, Rajec. Úrad práce Žilina neeviduje žiadnu inú zmluvu o prenájme, či zmluvu o dočasnom pridelení na prevádzke v spoločnosti GLOVIS SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom P.O.BOX 5, 013 01 Teplička nad Váhom. Aj podľa názoru správneho súdu inšpektor práce vyhodnotil označenú správu Úradu práce Žilina zo dňa 24.06.2019 ako posúdenie stavu zamestnávania dotknutých štátnych príslušníkov tretej krajiny špecializovaným orgánom štátnej správy, v ktorého kompetencii je rozhodovanie o posudzovaní oprávnenia zamestnávania takýchto zamestnancov, resp. kontrolovanie dodržiavania ich podmienok zamestnávania. Podmienkou pre výkon zamestnania na určené obdobie na účel zaškolenia je to isté pracovné miesto, na aké má štátny príslušník tretej krajiny podanú žiadosť

o prechodný pobyt, pričom informačné karty označených štátnych príslušníkov tretej krajiny majú ako miesto výkonu práce uvedené Fučíkova 335/2, Rajec, pričom bolo nepochybne preukázané, že títo vykonávali závislú prácu na mieste výkonu práce, ktoré sa s vyššie uvedeným nezhoduje. Správny súd zdôrazňuje, že citované ustanovenie až z) upravuje situácie (prípady), v ktorých je zamestnávateľ oprávnený zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny. S poukazom na vyššie uvedené správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku žalobcu, že správny orgán v rozhodnutí presne nevymedzil porušenie povinností zo strany účastníka, náležite sa nevysporiadal s argumentáciou účastníka konania, neprihliadol na všetky námietky účastníka konania, ktoré uplatňoval v priebehu celého správneho konania a v súlade s dikciou zákona o inšpekcii práce nepridelil správnemu deliktu primeranú výšku sankcie, pričom výšku sankčného postihu dostatočne a spoľahlivo neodôvodnil tak ako to ustanovuje zákona o inšpekcii práce.

12. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. , z ktorého citoval. Správny súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že správne orgány zohľadnili všetky zákonom stanovené kritéria pre určenie výšky pokuty v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, pričom úvahy správnych orgánov o výške pokuty sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky. Správny súd nezistil, že by správny orgán v posudzovanom prípade vybočil z medzí správneho uváženia alebo ho zneužil.

13. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako i správneho orgánu prvého stupňa podľa názoru správneho súdu obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 ods. 3 správneho poriadku. Správne orgány v odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k zdôvodneniu výšky pokuty reagovali v dostatočnom rozsahu na zákonné kritériá v intenciách ustanovenia § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Správny orgán konštatuje, že porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania je závažným porušením právnych predpisov so závažnými celospoločenskými dôsledkami, ako aj s nepriaznivými spoločenskými dôsledkami pre nelegálne zamestnávané osoby. Nelegálne zamestnávanie možno označiť za fenomén, ktorý je spôsobilý zapríčiniť rozklad podnikateľského a pracovného trhu. Porušovanie zákazu nelegálneho zamestnávania správny orgán považuje za dôvodné pre uloženie pokuty aj z toho dôvodu, že zamestnávatelia, ktorí nelegálne zamestnávajú, krivia rovnosť podmienok na podnikanie, zvýšená je nezamestnanosť. Správny orgán uložením sankcie účastníkovi konania sleduje cieľ , ktorým je v zmysle dôvodovej správy „chrániť spoločnosť pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj chrániť fyzické osoby, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu.“ Správny orgán tiež opodstatnene poukázal na dôvodovú správu k , z ktorej citoval. Podľa názoru správneho súdu správny orgán z medzí správneho uváženia nevybočil ani pri zohľadnení kritéria, ktoré má na mysli citované ustanovenie zákona o inšpekcii práce, keď sa s týmto kritériom vysporiadal s poukazom na počet zamestnávaných zamestnancov (3) s poukazom na skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie v posudzovanom prípade bolo zistené u troch zamestnancov. Podľa . ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, je najnižšou zákonnou výškou pokuty 5.000,- Eur, pričom vzhľadom na počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb správny orgán zastáva názor, že nie je odôvodnené uloženie pokuty v zákonom stanovenej minimálnej výške. Správny orgán tiež náležite argumentoval, aj pokiaľ išlo o vyhodnotenie kritéria rizík, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, ktoré označil za irelevantné dôvodiac, že pokuta sa ukladá za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a inšpekcia práce nebola zameraná na kontrolu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Správny orgán reagoval v odôvodnení svojho rozhodnutia aj na ustanovenie zákona o inšpekcii práce s odôvodnením, že ako na priťažujúcu okolnosť prihliadol na skutočnosť, že účastníkovi konania bola dňa 20.08.2019 rozhodnutím č. 284/2019- IZA-2.4/pok/R/T uložená pokuta za zistené porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Správny súd konštatuje, že správny orgán pri vyhodnocovaní administratívno-právnej zodpovednosti vzal do úvahy nielen skutočnosti svedčiace v neprospech žalobcu, ale aj skutočnosti svedčiace v jeho prospech. Po zhodnotení všetkých kritérií relevantných v zmysle aplikácie citovaného ustanovenia zákona o inšpekcii práce správny orgán s poukazom na potrebu, aby bola uložená pokuta citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu konštatoval, že sa nemôže jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Pokuta vo výške 7.500,- Eur je v prípade účastníka konania primeraná, plní funkciu výchovnú aj represívnu. Správny orgán prihliadal na špecifiká účastníka konania, ktorý sa deliktu dopustil a dodržal aj zásadu materiálnej rovnosti účastníkov konania zakotvenú

v § 3 ods. 5 správneho poriadku, ktorou sa sleduje najmä to, aby v rámci rozhodovacej činnosti správnych orgánov nevznikali excesívne odklony v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch.

14. Pokiaľ žalobca uvádza, že uložená pokuta nie je „absolútne primeraná a neodzrkadľuje mieru závažnosti v správnom konaní žiadnym spôsobom nepreukázaného protiprávneho konania účastníka konania“ a uloženie pokuty v celkovej výške 7.500,- Eur je absolútne neprimerané a pre žalobcu a jeho zamestnancov má negatívny dopad, správny súd poznamenáva, že ukladanie pokút za správne delikty sa deje vo sfére voľného správneho uváženia (diskrečného práva) správneho orgánu, teda v zákonom dovolenej voľnosti správneho orgánu rozhodnúť vo vymedzených hraniciach, resp. voliť niektoré z viacerých možností riešení, ktoré zákon dovoľuje. Na rozdiel od posudzovania otázok zákonnosti, ktorými sa súd musí pri posudzovaní v správnej veci k žalobnej námietke zaoberať, je oblasť správnej diskrécie súdnej kontrole prakticky uzatvorená. Podrobiť voľné správne uváženie súdnemu prieskumu pri hodnotení zákonnosti rozhodnutí možno len potiaľ, pokiaľ správny orgán prekročil zákonom stanovené medze tohto uváženia, vybočil z nich alebo správne uváženie zneužil. Nie je však v právomoci správneho súdu, aby vstúpil do úlohy správneho orgánu a použil namiesto správneho orgánu uváženie sudcovské a sám zvážil, aká pokuta by mala byť uložená. Taký postup je možný len podľa ustanovenia , a to len na návrh žalobcu, pokiaľ by dospel správny súd k záveru, že orgánom verejnej správy uložená sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.

15. Len pre úplnosť správny súd dodáva, že využitím sankčnej moderácie súd nahrádza správne uváženie správneho orgánu; takýto zásah je však zásahom dovoleným súdu len v rámci ust. . Súd sa v takom prípade „chová“ obdobne ako správny orgán: pre prípady moderácie je mu dané vlastné uváženie, a môže tak zasiahnuť do výšky trestu, ako by ho sám ukladal. Tým, že trest zníži alebo od trestu upustí (za predpokladu, že upustiť od uloženia sankcie by bol oprávnený v zmysle platných právnych predpisov aj samotný správny orgán), nespochybňuje záver správneho orgánu o tom, že žalobca porušil zákon a dopustil sa správneho deliktu, ale vykonáva svoju zvláštnu zákonnú právomoc, ktorá mu náleží rovnako, ako právomoc rušiť správne rozhodnutia (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 30.11.2005 čj. -82).

16. Je potrebné poznamenať, že ukladanie trestu je založené na dvoch základných princípoch - princípe zákonnosti trestu a individualizácie trestu. Uloženie pokuty v medziach zákonných podmienok je súčasťou posúdenia zákonnosti preskúmavaného správneho rozhodnutia. Z ustálenej súdnej praxe plynie nepochybný záver, že správny orgán sa pri ukladaní trestu (v danom prípade pokuty) musí výslovne zaoberať všetkými kritériami, ktoré zákon pre ukladanie pokuty ustanoví. V prípade, že niektoré z kritérií stanovených zákonom nie je pre posúdenie veci relevantné, má správny orgán povinnosť sa s takýmto kritériom aspoň stručne vysporiadať a odôvodniť jeho nepodstatnosť pri aplikácii v danej veci. (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 28.09.2007, čj. -78). aj za situácie, kedy správny orgán zákonné medze neprekročil a výšku pokuty riadne zdôvodnil, dáva súd do zvláštnych oprávnení moderovať výšku pokuty ( ). Až v rámci tohto moderačného oprávnenia súd skúma, či nedošlo k excesu pri individualizácii trestu, teda či a ako bolo prihliadnuté ku všetkým špecifikám konkrétneho prípadu a či bol v rámci zákonnej trestnej sankcie vybraný pre páchateľa taký druh trestu a v takej výmere, ktorá splní účel trestu a nie je neprimeraná povahe skutku. Medzi hľadiská individualizácie trestu v takom prípade patrí najmä závažnosť správneho deliktu, význam chráneného záujmu, ktorý bol správnym deliktom dotknutý, spôsob spáchania správneho deliktu, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný.

17. V posudzovanom konkrétnom prípade vzhľadom na absenciu návrhu žalobcu na uplatnenie sankčnej moderácie v intenciách citovaného ust. bol správny súd oprávnený hodnotiť námietku žalobcu týkajúcu sa neprimeranosti výšky uloženej sankcie, vychádzajúc z vyššie uvedených právno- teoretických postulátov, len z hľadiska zákonnosti. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní zákonnosti uloženej sankcie správny súd skúma, či pri stanovení výšky sankcie zohľadnil správny orgán všetky zákonom stanovené kritériá, či jeho úvahy o výške pokuty sú racionálne, ucelené, koherentné a v súlade so zásadami logiky a či správny orgán nevybočil z medzí správneho uváženia alebo ho nezneužil. Pri hodnotení zákonnosti žalobcovi uloženej sankcie teda správnemu súdu nie je daný priestor pre zmenu a nahradenie správneho uváženia vlastným súdnym uvážením, teda ani priestor pre hodnotenie prostej „primeranosti“ uloženej sankcie. Primeranosť by pri posudzovaní zákonnosti uloženej sankcie mala význam jedine vtedy, pokiaľ by sa správny orgán dopustil niektorej z vyššie popísanej nezákonnosti, v ktorej dôsledku by výška uloženej sankcie neobstála, a bola by tak povediac neprimeraná okolnostiam

prejednávaného prípadu. (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 03.04.2012 čj. -36).

18. S poukazom na vyššie uvedené, keďže správny súd vyhodnotil všetky žalobné námietky žalobcu ako nedôvodné, žalobu podľa zamietol.

19. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ustanovenia a contrario, pretože nevznikli podmienky na jeho aplikáciu.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.