Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9T-43-2021.pdf
PDF · 84.37 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-9T/43/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2021 v Kežmarku, takto
rozhodol:
Obžalovaný
Ľ. J., nar. XX.XX.XXXX v Kežmarku, trvale bytom H. XX, okr. Kežmarok,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
dňa 14.12.2020 v popoludňajších hodinách vošiel do lesného porastu nachádzajúceho sa v katastrálnom území Jurské, okr. Kežmarok, lokalita zv. „Páperčina“, na parcelu registra E číslo XXX, zapísaný ako lesný pozemok na liste vlastníctva č. XX, kde bez náležitého povolenia vzal po nájdení 1 ks drevnej hmoty Smreka obyčajného /Picea abies/ o dĺžke 9,9 m stredovom priemere 0,13 m a celkovom objeme 0,12 m3, drevo si dal na rameno a niesol do miesta trvalého bydliska v úmysle použiť drevo na kúrenie, pričom medzi obcami Jurské a Holumnica pri ceste č. III/3099 bol prichytený hliadkou polície, čím takto spôsobil pre Pozemkové spoločenstvo Jurské so sídlom H. Č.. XX, IČO 42086523, okr. Kežmarok, škodu krádežou v sume 2,88 €, a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T 42/19 zo dňa 4.7.2019, právoplatným dňa 23.7.2019 odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov,
t e d a
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
č í m s p á c h a l
prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona. Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 212 odsek 2 Trestného zákona s použitím ustanovenia § 36 písmeno l/ Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona a ustanovenia § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.
Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Pozemkové spoločenstvo Jurské, so sídlom Jurské 15, Jurské, IČO: 42086523 škodu vo výške 2,88 Eur.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 26.05.2021 obžalobu pod sp. zn. Pv 148/21/7703-3 na obžalovaného Ľ. J. pre skutok, ktorého sa mal tento obžalovaný dopustiť tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku a ktorý prokurátor v podanej obžalobe právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 04.11.2021 bol obžalovaný poučený o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 Trestného poriadku a po tomto poučení obžalovaný vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu /vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku/. Obžalovaný však na otázku položenú v zmysle § 257 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 333 ods. 3 písm. d) Trestného poriadku odpovedal „nie“, preto súd jeho vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku neprijal. Nakoľko obžalovaný nebol schopný pochopiť význam nasledovaného poučenia a celkovo pôsobil na hlavnom pojednávaní dojmom, že nerozumie priebehu hlavného pojednávania, súd vyhovel návrhu prokurátora a ustanovil obžalovanému obhajcu podľa § 37 ods. 2 Trestného poriadku s tým, že u obžalovaného videl pochybnosť o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
Na odročenom hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.12.2021 obhajca obžalovaného požiadal súd, aby obžalovanému bolo opätovne umožnené urobiť vyhlásenia v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko jeho odpovede na otázky súdu na minulom hlavnom pojednávaní vyplývali iba z jeho neschopnosti porozumieť poučeniam, ktoré mu však už boli obhajcom vysvetlené. Súd tomuto návrhu vyhovel z dôvodu, že ustanovenia Trestného poriadku nevylučujú urobiť opätovné vyhlásenie, najmä za situácie, ak obžalovaný, napriek povinnej obhajobe nebol na hlavnom pojednávaní pri vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku zastúpený obhajcom. Preto bol obžalovaný Ľ. J. na hlavnom pojednávaní opäť poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže urobiť niektoré vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sú mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu. Na to súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného Ľ. J. o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vykonajú len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Preto súd bez ďalšieho dokazovania ohľadom viny obžalovaného, uznal obžalovaného Ľ. J. za vinného zo spáchania skutku tak, ako je tento skutok uvedený v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný tam opísaným konaním si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku, pričom vo vzťahu k odsúdeniu v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 9T 42/2019 bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený. Obžalovaný tak svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e), ods. 2 písm. b) Trestného poriadku. Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v priamom úmysle, pretože obžalovaných chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone a opísaným v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorým je záujem na ochrane majetku iných osôb pred neoprávneným privlastnením /§ 15 písm. a) Trestného zákona/.
Z odborného vyjadrenia vypracovaného spoločnosťou S. J. Y. U., s.r.o. vyplýva, že hodnota borovice lesnej o stredovom priemere 0,13 m, dĺžke 9,9 m a o celkovom objeme 0,12 m3 je 2,88 Eur.
Z odpisu Registra trestov týkajúceho sa odsúdeného, generovaného elektronicky ku dňu 15.12.2021 vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný. Jeho prvé odsúdenie predstavuje
odsúdenie trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok v konaním vedenom pod sp. zn. 7T 83/2013, v ktorom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, ktorá uplynula dňa 05.10.2015, pričom obžalovaný sa v tejto skúšobnej dobe osvedčil, čím sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Druhý záznam registra trestov predstavuje odsúdenie tunajším súdom v konaní pod sp. zn. 9T 42/2019, pričom súd tento spis pripojil a na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal jeho podstatnú časť. Dňa 29.04.2019 podal prokurátor na obžalovaného Ľ. J.Š. obžalobu pre skutok, ktorý mal obžalovaný spáchať dňa 27.10.2018 a ktorý prokurátor právne kvalifikoval ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Trestným rozkazom zo dňa 04.07.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.07.2019 bol obžalovaný uznaný za vinného v zmysle podanej obžaloby a pri zachovaní právnej kvalifikácie tohto skutku z podanej obžaloby mu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov. Zároveň uložil obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný Ľ. J. bol doposiaľ trikrát priestupkovo postihnutý, z toho v dvoch prípadoch za priestupky proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch spočívajúce v krádežiach drevnej hmoty. V jednom prípade bol postihnutý za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.
Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej obcou Jurské dňa 06.05.2021, v ktorej obžalovaný žije vyplýva, že obžalovaný je slobodný, nezamestnaný, má ukončené vzdelanie na špeciálnej škole a žije v chudobných pomeroch. Na živobytie si privyrába príležitostnými prácami. Správanie obžalovaného v súvislosti s občianskym spolunažívaním nebolo doteraz riešené komisiou verejného poriadku a na obžalovaného nebola podaná žiadna písomná sťažnosť.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
V prospech obžalovaného Ľ.N. J. súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to, že sa obžalovaný k spáchaniu trestného činu priznal a jeho spáchanie aj v prípravnom konaní úprimne oľutoval. Naopak, v neprospech obžalovaného súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť, a to, že obžalovaný už bol v minulosti za trestný čin odsúdený /§ 37 písm. m) Trestného zákona/. Súd pritom prihliadol na jeho odsúdenie v konaní vedenom pod sp. zn. 9T 42/2019, pri ktorom sa neuplatňuje zahladenie odsúdenia. Preto pri rovnakom pomere poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností 1:1, súd trestnú sadzbu trestu odňatia slobody uvedenú v ustanovení § 212 ods. 2 Trestného v rozmedzí od 6 mesiacov až do 3 rokov postupom podľa § 38 ods. 2 a nasl. odseky tohto § Trestného zákona neupravoval, a pri ukladaní trestu vychádzal z tejto vyššie uvedenej trestnej sadzby.
Pri ukladaní druhu a výmery trestu mal v kontexte účelu trestu súd na zreteli najmä osobu obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal a žije v skromných pomeroch, ktoré si chcel zlepšiť zabezpečením palivového dreva. Aj keď tento jeho motív neznižuje vinu za spáchaný trestný čin, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že už bol za obdobné konanie v minulosti odsúdený a tiež aj priestupkov postihnutý, súd však považuje okolnosť za priestor na uplatnenie alternatívneho druhu trestu, akým je trest povinnej práce, s uložením ktorého obžalovaný pri skúmaní možnosti jeho uloženia trestným rozkazom súhlasil. Súd zdôrazňuje malý následok ním spáchaného trestného činu vyjadrený nízkou škodou a navyše skutočnosť, že obžalovaný skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v konaní po sp. zn. 9T 42/2019, čo by v prípade uloženia najprísnejšieho druhu trestu, ktorým je trest odňatia slobody indikovalo nutnosť uloženia trestu odňatia slobody v jeho nepodmienečnej forme /§ 49 ods. 2 Trestného zákona/. Tento trest by však nebol podľa presvedčenia súdu vzhľadom na malú závažnosť prejednávaného trestného činu adekvátny osobe obžalovaného, motívu jeho konania a ani následku,
ktorý svojím konaním spôsobil. Výchovný účel trestu bude v tomto prípade oveľa lepšie naplnený uložením alternatívneho trestu, ktorým je trest povinnej práce uložený v jeho maximálnej výmere, ktorého výkon bude pre obžalovaného predstavovať prostriedok na to, aby si dôsledky svojho trestného činu uvedomil a v budúcnosti sa podobnej trestnej činnosti vyhýbal, čo bude v konečnom dôsledku prospešné nielen pre samotného obžalovaného ale aj pre spoločnosť a štát.
Súd tiež uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému škodu, ktorú mu svojím zavineným konaním spôsobil a ktorú si poškodený do skončenia prípravného konania riadne vyčíslil, pričom jej výška bola objektivizovaná odborným vyjadrením, o správnosti ktorého nemá súd pochybnosti. prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a takou vecou bolo drevo nachádzajúce sa na lesnom pozemku a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
Poučenie:
Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.