Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/114/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. R., nar. XX.XX.XXXX, zas. kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - L.. M. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, Q., zast. advokátkou JUDr. Ingrid Zlochovou, AK so sídlom Galvaniho 12, Bratislava a otec - F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, Q., zast.: advokátkou T.. Milotou Klemaničovou, AK so sídlom dr. Bokesa č. 17, Pezinok, v konaní o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. F., takto

rozhodol:

I. Súd zveruje mal. F. R., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky s účinnosťou od 31.05.2021, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný platiť výživné na mal. F. v sume 350 eur mesačne s účinnosťou od 31.05.2021 splatné na účet matky č.ú.: P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 31.05.2021 do 31.12.2021 v sume 755,49 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 100 eur mesačne spolu s bežným výživným na účet matky č.ú.: P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

IV. Otec je oprávnený stýkať sa s mal. F. každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu a v nedeľu vždy od 08,00 hod. do 18,00 hod., každý párny týždeň v utorok a štvrtok vždy od 15,30 hod. do 18,00 hod. s tým, že matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť, v určený čas ho v predškolskom zariadení dieťaťa a v prípade jeho neprítomnosti v predškolskom zariadení odovzdať v mieste svojho bydliska otcovi a otec je povinný dieťa matke riadne a včas vrátiť v mieste bydliska matky.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 31.05.2021 domáhal: a) zverenia mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti matky; b) aby obaja rodičia dieťa zastupovali a spravovali jeho majetok; c) určiť mu výživné na dieťa v sume 150 eur mesačne; a d) upraviť mu styk s dieťaťom počas každého párneho/nepárneho víkendu v týždni počínajúc sobotou od 10,00 hod., končiac nedeľou o 17,00 hod. Otec návrh odôvodnil tým, že je manželom matky mal. F., ich spolužitie je problematické, niekoľko krát už odišiel zo spoločnej domácnosti. Podal dva krát návrh na rozvod, následne ho vzal späť. Nateraz nemieni podávať ďalší návrh na rozvod, ale chce upraviť pomery rodičov k mal. F.. Otec je rozhodnutý nevrátiť sa do spoločnej domácnosti a podľa jeho tvrdenia matka spôsobuje obštrukcie v stretávaní so synom.

2. Otec na podanom návrhu trval. V priebehu konania upravil svoj návrh, žiadal určiť mu výživné na syna po 250 eur mesačne a upraviť mu stretávanie sa so synom primárne zveriac dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Sekundárne žiadal upraviť mu styk s maloletým tak, že jeden týždeň by bol so synom v 1. deň v týždni od 15,00 hod. do 18,00 hod. a v druhom týždni od piatku do pondelka. Bol ochotný však akceptovať nezverenie dieťaťa do SOS a styk cez víkend bez prespávania za podmienky, že by sa so synom stretával jeden týždeň v utorok a štvrtok a druhý týždeň cez víkend bez prespania.

3. Matka v rámci svojho prvého vyjadrenia súhlasila so zverením dieťaťa jej, tiež aby obaja rodičia maloletého zastupovali a spravovali jeho majetok. Žiadala určiť otcovi výživné po 350 eur mesačne a určiť otcovi styk s dieťaťom na každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 10,00 hod. do 17,00 hod. V priebehu konania rozsah navrhnutého stretávania sa maloletého s otcom upravila na každý druhý týždeň v sobotu a nedeľu, vždy od 08:00 hod. do 18:00 hod.

4. Súd vykonal dokazovanie rodným listom dieťaťa, písomnými vyjadreniami rodičov, výsluchom rodičov, správou kolízneho opatrovníka z bytových pomerov, pripojenými spismi tunajšieho súdu sp. zn. a (vrátane zápisnice z pojednávania zo dňa 17.2.2021), potvrdeniami o príjme rodičov, sobášnym listom, lustráciami v Sociálnej poisťovni na zamestnávateľov rodičov, zmluvou o fotografovaní zo dňa 17.10.2021, správou od zamestnávateľa otca, správou kolízneho opatrovníka, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

5. Mal. F. je dieťa narodené z manželstva, ktoré doposiaľ trvá. Otec dieťaťa podal dva krát po sebe návrh na rozvod, následne zobral návrh späť. Rodičia dieťaťa nebývajú v spoločnej domácnosti od októbra 2020, v apríli 2021 sa otec vrátil na dva týždne, následne odišiel, potom sa neúspešne snažil vrátiť v septembri 2021. Rodičia okrem mal. F. nemajú iné maloleté deti.

6. OS Bratislava V uznesením č. k. - 24 zo dňa 23.06.2021 (právoplatné dňa 12.07.2021) vydal neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť platiť výživné na syna po 150 eur mesačne na čas do právoplatnosti skončenia tohto konania sp. zn. .

7. OS Bratislava V uznesením č. k. - 20 zo dňa 15.11.2021 (vykonateľné dňa 18.11.2021) vydal neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca na každý párny kalendárny týždeň v kalendárnom roku v sobotu a v nedeľu od 09:00 hod. do 17:00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v kalendárnom roku v utorok a vo štvrtok od 15:30 hod. do 18:00 hod., a to na čas do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. . Miesto odovzdania a prevzatia maloletého F. bolo určené počas školských dní predškolské zariadenie, ktoré maloleté dieťa navštevuje. V prípade choroby, víkendu alebo ak sa maloletý nebude nachádzať v predškolskom zariadení, je miestom odovzdania a prevzatia bydlisko matky.

8. Aktuálne sa otec so synom stretáva v jednom týždni v utorok a štvrtok od 16:00 hod. do 18:00 hod. Dieťa by si chcel vyberať zo škôlky, ale matka ho vždy zoberie skôr a tak si preberá syna aj cez týždeň u nej. Druhý týždeň sa s mal. F. stretáva v sobotu a v nedeľu od 10:00 do 18:00 hod. Otec opísal súdu režim, ktorý má syn u neho počas víkendu, pritom medzi 12:00 hod. a 13:00 hod. ide spať a spí 3 až 3,5 hodiny, t.j. do 16:00 hod. až do 16:30 hod. Maloletý zaspí sám a spí u otca v posteli. Otec poukázal na to, že syn rád dlho spí, preto po jeho prebudení už nemá ako tráviť s ním čas poobede, keďže ho musí odviesť matke.

8.1. Matka k aktuálne realizovanému styku dodala a žiadala na to prihliadať, že otec nedodržuje čas, dieťa jej pravidelne dovedie o 20 až 40 minút neskôr, pritom sa mu ani nemôže dovolať. Keď dieťa dovedie, tak je otec agresívny, dieťa je hladné, plače. Vzhľadom na tieto skutočnosti je presvedčená, že stretávanie otca s maloletým cez týždeň nie je vhodné. Matka preto navrhla, aby sa otec dieťaťom nestretával cez týždeň, ale aby mal dieťa dlhšie cez víkend a tak mu nahradí čas, čo dieťa po obede tak dlho spí. Konkrétne navrhla styk cez víkend od 08:00 hod. do 18:00 hod. S prespávaním u otca nesúhlasí, lebo otec už viac ako rok s nimi nežije, maloletý nie je na neho zvyknutý a vzhľadom na vek dieťaťa prespanie nepovažuje teraz za vhodné. Samotný návrh otca na SOS považuje za špekulatívny, aby nemusel platiť výživné. Pokiaľ otec trvá na SOS, tak v tom prípade matka trvala na vykonaní znaleckého dokazovania. Mal. F. vybral otec zo škôlky raz v septembri XXXX, kedy ich dostihla ešte na parkovisku, ako malého dával uplakaného do auta bez detskej sedačky.

Matka zdôvodnila svoje konanie, že dieťa vyberá zo škôlky skôr tým, že syna vyberá o 12,30 hod. pred obedným spánkom a vždy o tom otca informuje. Keďže si malý rád pospí, nechá ho doma riadne vyspať a keď si otec pre neho príde, tak dieťa nie je mrzuté. V škôlke spí málo, preto je potom mrzutý. Ale aj napriek tomu, že otca zakaždým informovala, že dieťa vzala zo škôlky skôr, tak párkrát prišiel do škôlky a oháňal sa neodkladným opatrením. Matka poukázala na to, že v zmysle neodkladného opatrenia by si mal otec chodiť pre syna cez víkend vždy o 9,00 hod, ale ešte nikdy v tú hodinu pre syna neprišiel.

9. Otec potvrdil súdu, že pre syna si nechodí v zmysle vydaného súdneho rozhodnutia o 9,00 hod. ale až o 10,00 hod a odôvodnil to tým, že „ani ona nerešpektuje neodkladné opatrenie, tak nebude ani on.“ Pre syna si chce chodiť do škôlky, o XX:XX hod. si vie syna vybrať v škôlke. Zároveň otec potvrdil, že svojho maloletého syna vozí vo vozidle svojho zamestnávateľa, lebo mu to zamestnávateľ povolil.

10. Zhodným tvrdením rodičov mal súd preukázané, že otec mal matku dieťaťa v telefóne zablokovanú 4 mesiace. Otec potvrdil, že 4 mesiace nebol so synom v žiadnom kontakte (vrátane letných prázdnin roku 2021).

11. Matka má vysokoškolské vzdelanie X. stupňa. Od 01.09.2021 je zamestnaná, jej netto mesačný príjem u zamestnávateľa bol v X/XXXX v sume XXX,XX eur a v XX/XXXX v sume XXX,XX eur. Matka poberá rodinné prídavky po 25,50 eur mesačne a do apríla 2022 bude poberať aj rodičovský príspevok v sume 370 eur mesačne. Býva v 2-izbovom byte, ktorý je v BSM rodičov maloletého. Matka vlastní 5 ročné motorové vozidlo zn. L. 11.1. Matka presne špecifikovala svoje mesačné výdavky nasledovne: elektrina 20 eur, dôchodkové sporenie 16 eur, telefón a internet 67 eur, ročná poistka za auto 167 eur ( mesačne je to 13,91 eur), ostatné náklady osobnej potreby 40 eur, strava cca 150 eur, drogéria 40 eur, oblečenie 40 eur, t.j. celkovo ide o sumu 386,91 eur. Podľa jej vyjadrenia jej finančne pomáha jej mama a manželov otec, ktorý sa s nimi stretáva. V septembri 2021 sa jej podarilo znížiť mesačnú platbu úveru zo 620 eur na 550 eur.

11.2. Z obsahu výpisu z obchodného registra G. mal súd preukázané, že matka dieťaťa bola od 1.1.2017 do 20.9.2021 jedinou spoločníčkou vo firme M.. Od 21.9.2021 je jedinou spoločníčkou S. (ktorá je matkou matky dieťaťa). Hlavným predmetom živnosti matky bolo W. svoju firmu udržovala z dôvodu, že si myslela, že sa k tomu po materskej vrátim. Ale zamestnala sa od septembra 2021 v F. a keďže nie je možné mať živnosť a firmu, zrušenie s.r.o.-čky trvá aj niekoľko mesiacov, tak firmu previedla na inú osobu. Matka dodala, že firma M.. nemala žiadny zisk, DPH aj základ dane bol 0. Matka súdu predložila daňové priznanie spol. M. za rok 2020 s nulovými hodnotami ( čl. 98 v spise), ale nepreukázala, že by bolo daňové priznanie aj na daňový úrad podané, či už elektronicky alebo aspoň že by na prvej strane daňového priznania bol odtlačok príslušného daňového úradu svedčiaci o prijatí daňového priznania.

12. K vzťahu a stretávaniu sa otca s maloletým matka uviedla, že otec nebol od apríla/mája 2021 s dieťaťom ani jeden krát až do cca konca augusta/začiatku septembra 2021, pritom sa snažila otca kontaktovať aj cez letné prázdniny, čo predložila súdu aj sms správami s výzvou na otca, či nechce vidieť syna. Po letných prázdninách sa otec matke ozval s tým, že 3-4 mesiace trávil s novou priateľkou a bol na dovolenkách. Na pojednávaní v októbri 2021 matka uviedla, že začala syna otcovi dávať na stretnutia v stredy a soboty podľa jeho požiadavky. Poprela otcovo tvrdenie, že by odmietla dať syna samého. Otec chcel už od začiatku jeho záujmu o dieťa mať F. aj na prenocovanie, ale maloletý mal vtedy X roky a otec ho nikdy neuspával. Matka označila za nepravdivé tvrdenia otca o tom, že by menil synovi plienky a že by mu varil. Ako príklad správania sa otca vo vzťahu k synovi uviedla, že keď mala mať v práci cvičenia a nemohla odísť skôr, najprv sa otec ponúkol vyzdvihnúť syna a následne jej maloletého priviezol v aute bez autosedačky do práce z dôvodu, že otca potrebuje U. ( G.. Pri stretnutí sa a odovzdávaní dieťaťa sa otec k nej správa arogantne, uráža ju, neosloví ju a preto aj opakovane žiadala vydať výchovné opatrenia.

12.1. V rámci vyjadrenia z 25.11.2021 matka deklarovala, že v zmysle poslednej dohody s otcom dáva syna otcovi jeden týždeň v utorok a štvrtok po škôlke na 2 hodiny a druhý týždeň cez víkend bez prespania od 10,00 hod. do 17,00 hod. Poukázala na fakt, že otec nosí dieťa späť s omeškaním 20-40 minút. Ale v správaní otca sa nič nezmenilo, pri odovzdávaní si dieťaťa ju ani nepozdraví, neodpovedá ani na otázky na to, či sa mu podarilo dieťa uspať, či spalo, čo jedlo, otec sa len arogantne smeje. Po

každom návrate je dieťa umrnčané, hladné. Taktiež pri preberaní si F. sú zo strany otca problémy, lebo príde skôr a nerešpektuje potreby dieťaťa, pr. že po prebudení nevie syn hneď odísť s otcom. Matka sa mu snažila aj vysvetliť režim dieťaťa, ale on ju ingnoroval, vynadal jej aj pred synom a pýtal si kočík a plienky. Vtedy mu aj matka povedala, že maloletý nemá plienky minimálne pol roka.

12.2. Matka dala súdu do pozornosti, že otec matku opakovane zastrašuje, že „ešte uvidí akých on má ľudí, ako jej súd ukáže a čo on všetko dosiahne, bude to ako on povie, ona nemá žiadnu šancu lebo je obyčajná nula“.

12.3. Matka k majetkovým pomerom otca poukázala na jeho mesačné výdavky s bývaním v prenajatom byte aj s bytom obývaným ňou a dieťaťom, splácaním hypotekárneho úveru, platenie si barbera, kúpu oblekov a košieľ na mieru za cca XXXX eur, kúpu bicykla, cyklistickej výstroje. Dala do pozornosti, že vyplatil spotrebný účet XXXX eur v E., čo potvrdil aj v priebehu konania. Ďalej uviedla, že zo začiatku po odchode z spoločnej domácnosti otec posielal na syna mesačne výživné 350 eur a platil všetky poplatky spojené s bývaním v ich spoločnom byte, tiež celý hypotekárny úver. Matka je presvedčená, že otec má aj ďalšie príjmy. Podľa matky otec zavádza súd v otázke svojho zamestnávateľa aj prenájmu bytu. Odôvodnila to tým, že otec v konaní predložil pracovnú zmluvu, v ktorej je dohodnutá určitá pracovná doba do 31.10.2021 a bez skúšobnej doby. Taktiež v nájomnej zmluve je dohodnutá len určitá doba nájmu od 01.12.2020 do 01.12.2021. Žiadala vykonať dôkaz a to výsluch prenajímateľa otca ( L. spol. NR U..) ako svedka, avšak ako náhle matka takýto návrh podala, otec zmenil prenajímateľa a v novo doloženej nájomnej zmluve už začiarkol údaje prenajímateľa. K fotografiám jej osoby, ktoré otec dokladal do spisu na preukázanie jej pomerov súdu vysvetlila, že ide o fotografie objednané na základe Zmluvy o fotografovaní formou N., ktorú zmluvu aj súdu doložila.

13. Otec je zamestnaný ako vodič P. a.s. (ďalej len P.“). Predložil pracovnú zmluvu zo dňa 29.10.2020 s dobou trvania pracovného pomeru do 31.10.2021 bez skúšobnej doby. Za obdobie od 1/2021 do 11/2021 mal netto mesačný príjem 1..r ( potvrdenia sú na čl. 70, 131). Otec k svojmu zamestnaniu uviedol, že si ho ako G. - P. cez jeho zamestnávateľa, preto má pracovisko v Bratislave. V konaní tvrdil, že je jediný vodič pre U. - P., G. Prenájom dvoch garážových státí odôvodnil tým, že ako vodič využíva služobné vozidlá (F.) musí mať k dispozícii autá, ktoré patria jeho zamestnávateľovi P.. Otec nevlastní osobné motorové vozidlo, ale podľa jeho tvrdenia užíva služobné vozidlá na súkromné účely a zamestnávateľ mu nič zo mzdy nezráža za užívanie vozidiel. Taktiež výdavky na údržbu vozidiel vrátane poistiek hradí zamestnávateľ. Podľa tvrdenia otca má pracovnú dobu od 8-9.00 do cca 15.00 hod, maximálne do 17.00 hod., ale niekedy pracoval aj nad rámec, cez víkendy. Právna zástupkyňa otca k pracovnému pomeru u P. dodala, že otec je v pracovnom pomere, pokiaľ bol na dobu určitý a vykonáva prácu naďalej, tak vzniká pracovný pomer na dobu neurčitú. Otec v rámci konania uviedol, že pred terajším zamestnaním pracoval v období od apríla 2015 do októbra 2020 v U. a robil U.14. Súd mal z obsahu správy zamestnávateľa otca (P.) z 04.11.2021 objektívne preukázané, že otcovi nevypláca okrem mzdy žiadny benefit, neprepláca mu prenájom dvoch garážových státí v Bratislave pre vozidlá v užívaní otca. Zamestnávateľ súdu oznámil, že ich zamestnanec (otec) neužíva osobné motorové vozidlo na súkromné účely a preto sa mu ani nezráža žiadna suma. Na pracovné účely však užíva nasledovné vozidlá: F. F. G. Zo správy mal súd preukázané, že za posledných 12 mesiacov nemal otec preplácané nadčasy.

15. V pracovnej zmluve je určené miesto výkonu práce P., S. Z obsahu ods. 5. písm. f) pracovnej zmluvy vyplýva, že je tu jasne zadefinovaná „povinnosť“ otca ako zamestnanca „nepoužívať“ pracovné a „dopravné prostriedky“ ani priestory zamestnávateľa „na súkromné účely“.

16. Otec na pojednávaní výslovne uviedol, že svojho maloletého syna vozí vo vozidle svojho zamestnávateľa, lebo mu to povolil.

17. Otec poprel tvrdenie matky, že by bol na dovolenke vo N.. Podľa jeho tvrdenia išlo o pracovné cesty z prespaním a platil mu všetko „zamestnávateľ“.

18. V čase začatia konania býval otec v podnájme v troj-izbovom byte. Za prenajatý byt, 2 garážové státie, pivničnú kobku (A.) bola dohodnutá platba v zmysle nájomnej zmluvy (čl. 55 v spise) nájomného v trojmesačných intervaloch po X.XXX eur vrátane poplatkov (mesačne ide o sumu XXX eur). Otec tvrdil, že nájomné platí mesačne po XXX e.ur a P. mu z toho nič neprepláca. Ďalej tvrdil, že zamestnávateľ mu v hotovosti prispieva na prenájom vyššie uvádzaných garážových státí. V čase druhého pojednávania

predložil súdu novú nájomnú zmluvu svedčiacu o tom, že sa presťahoval do 2 izbového bytu z dôvodu, že mu skončila pôvodná nájomná zmluva. V tomto 2 - izbovom byte mieni bývať podľa jeho vyjadrenia „do vyporiadania BSM“, pritom z obsahu zmluvy vyplýva, že nájomná zmluva je na dobu určitú. V písomnom vyjadrení z 05.12.2021 otec uviedol, že v 2 - izbovom byte platí nájomné XXX eur mesačne a popri tom zálohové platby na energie a ostatné náklady spojené s užívaním bytu 150 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že kolízny opatrovník prešetroval pomery v domácnosti otca ešte v období jeho pobytu v pôvodnom 3-izbovom byte a v tom byte nezistil nedostatky. O presťahovaní sa otca nemal kolízny opatrovník žiadnu vedomosť, otec ho o tom neinformoval síce majúc vedomosť o nájomnej zmluvy s určitou dobou prenájmu a preto v inom byte kolízny opatrovník pomery otca neskúmal.

18.1. Z obsahu otcom doloženej nájomnej zmluvy súd zistil, že ide o 2- izbový byt vo veži K. Doba nájmu je dohodnutá na dobu určitú od 01.12.2021 do 31.5.2022 s možnosťou predĺženia. Zmluvné strany si v zmysle zmluvy dohodli nájomné vo výške XXX eur mesačne (zahŕňa aj mesačné platby 150 eur správcovi a za spotrebu energie) s povinnosťou zaplatiť nájomné za obdobie od 01.12.2021 do 31.05.2022 v sume XXXX eur do 01.12.2021. K 01.12.2021 mal otec ako nájomca zaplatiť aj finančnú zábezpeku 650 eur. Z toho súdu vyplynulo, že k 01.12.2021 bol otec povinný zaplatiť jednorázovo sumu X.XXX eur.

18.2. K ďalším svojim pravidelným mesačným výdavkom uviedol nasledovné: mesačne platí hypotekárny úver za byt, v ktorom ostala bývať matka s mal. F. - do októbra 2021 platil celú výšku úveru 550 eur a následne začal platiť len polovičnú sumu z hypotekárneho úveru, keďže sa matka zamestnala. Celkové náklady na tento byt v sume cca 150 eur platil tiež len do času, kým sa matka zamestnala. Tiež platí mesačne výživné na syna 150 eur. K svojim ďalším výdavkom uviedol, že sem patrí strihanie u barbera (1 strihanie stojí 35 eur) 2-3x do mesiaca. Potvrdil splatenie úveru v sume XXXX. eur, ktorý podľa tvrdenia otca mali vyplatiť jeho starí rodičia .

19. Otec platí na syna výživné až od júla 2021 po 150 eur mesačne a od nástupy dieťaťa do škôlky posiela od septembra 2021 polovicu poplatku v sume 170 eur. Od októbra otec neplatí žiadne poplatky spojené s bývaním matky s dieťaťom v ich spoločnom byte (s výnimkou polovice hypotekárneho úveru na byt).

20. Otec má takú predstavu pri starostlivosti o syna, že v prípade choroby si zoberie dovolenku alebo OČR-ku. On pracuje ako vodič C. resp. ešte pre jednu osobu a že to medzi nimi funguje na dohode. Najprv povedal, že „keď niečo mal, vyšiel mu zamestnávateľ v ústrety“ a následne po dopytovaní sa uviesť konkrétnu situáciu otec dodal, že „konkrétna situácia ešte nebola“. Počas spolužitia s matkou dieťaťa podľa tvrdenia otca matka nikdy nechcela, aby bol sám s F. z dôvodu, že sa nevie o dieťa postarať a malý plače. Podľa tvrdení otca počas spolužitia synovi menil plienky, dával jesť, chystal stravu. Pokiaľ si syna brál v istom období bez matky, vždy to bolo na dve hodiny 2x do týždňa a zobral ho aj k sebe domov. Podľa názoru otca ho matka vníma len ako zdroj peňazí. Podľa neho sú životné náklady na 2,5 ročné dieťa v sume 300 - 350 eur mesačne. Jeho prvoradým záujmom je nestratiť kontakt so synom, chce participovať na jeho výchove a starostlivosti o neho. Otec nechal súdu na zváženie možnosť zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Otec poukázal na to, že síce v zmysle dohody si má cez týždeň vyberať syna v škôlke, ale matka si vyberá syna zo škôlky skôr a tak si on syna preberá až v domácnosti matky. Podľa názoru otca mu matka týmto konaním znemožňuje bezproblémový styk so synom. Otec opakoval, že je ochotný na syna platiť výživné najviac 250 eur. Otázku znaleckého dokazovania nechal len ako krajné riešenie.

21. Otec potvrdil, že 4 mesiace nebol so synom v žiadnom kontakte (vrátane letných prázdnin roku 2021) a odôvodnil to tým, že matka sa mu vyhrážala, že príde o prácu. Následne na druhom pojednávaní uvádzal, že je Q. 22. Z obsahu pripojenej zápisnice z konania sp. zn. zo dňa 17.02.2021 (v ktorom súd riešil rozvod manželov) vyplýva, že otec v tom čase býval v podnájme v 3 izbovom byte a vtedy tvrdil, že má mesačné náklady na bývanie vrátane energií v sume 200 eur. Ako miesto svojho výkonu práce: C. Tvrdil, že užíva služobné vozidlo A., zamestnávateľ mu hradí náklady s vozidlom a že jeho zamestnávateľ mu finančne prispieva v hotovosti na úhradu prenájmu dvoch garážových miest (státí), kde sú zaparkované služobné vozidlá.

23. Mal. F. chodí do súkromnej škôlky, kde sa platí mesačný poplatok vrátane stravy v sume 340 eur. Návštevu súkromnej škôlky matka odôvodnila tým, že je ťažké dostať dieťa do škôlky od 3 rokov. F. bol síce prijatý aj do cirkevnej škôlky, ale nakoniec sa zhodne rodičia dohodli, že súkromná škôlka len so 6 deťmi bude pre ich syna lepšia. Matka chodí s maloletým súkromne na plávanie. F. má zdravotné problémy - má J., s čím má matka zvýšené výdavky na kúpu kozmetiky pre syna.

24. V mesiaci september 2021 špecifikovala (čl. 38 v spise) aktuálne výdavky na syna: poplatok v škôlke 340 eur, strava 200 eur, kozmetika 20 eur, drogéria 20 eur, oblečenie 50 eur, obuv každé 3 mesiace 50 eur (t.j. 16,66 eur mesačne) , hračky 20 eur, poistka dieťaťa 28,06 eur, benzín 50 eur (dieťa vozí matka do škôlky autom, lebo pešo by to trvalo cca 45 minút). Celkovo ide mesačne o sumu 744,72 eur (340 eur za škôlku a ostatné v sume 404,72 eur).

25. Matka poukázala na konanie otca, že jej zasiela výživné na syna úmyselne na účet, z ktorého odchádza hypotekárny úver a tak nemá šancu sa po výživné dostať. Len jeden raz jej poslal výživné na účet, ktorý mu oznámila ako jej nový účet zriadený po tom, čo sa zamestnala. Otec potvrdil súdu, že výživné posiela na „hypotekárny“ účet, z ktorého mesačne odchádza splátka hypotekárneho úveru.

26. Matka vychádzajúc z návrhu otca aj na možnú striedavú osobnú starostlivosť poukázala na to, že otec užíval a aj užíva J. kombinuje to s J., lebo pri nezvládaných obdobiach v tom vidí východisko. Preto aj navrhla vykonať znalecké dokazovanie za účelom zistenia citového vzťahu dieťaťa k rodičom a naopak, vykonať psycholog. vyšetrenie rodičov, vyjadriť sa k pracovnej vyťaženosti rodičov a ďalším otázkam.

27. Zo správy kolízneho opatrovníka mal súd preukázané, že vykonal prešetrenie domácnosti rodičov - u matky v byte, ktorý stále obýva a v 3- izbovom byte otca, z ktorého sa medzičasom odsťahoval. Ani v jednom z uvedených bytov nezistil nedostatky. Z vyjadrení rodičov zistil, že rodičia sú dohodnutí na styku otca so synom v utorok a štvrtok od 16,00 hod. do 18,00 hod. v párnom týždni, v nepárnom týždni v sobotu a nedeľu od 9,00 hod, ale otec si pre syna chodí až o 10,00 hod. Matka nesúhlasí nateraz na tom, aby maloletý u otca prespával vzhľadom na jeho vek a citovú väzbu k nej, ale vie pristúpiť na prespávanie dieťaťa max na 1 noc po dovŕšení 3 rokov.

27.1. Kolízny opatrovník v správe ďalej uvádza tvrdenia matky, že jej manžel pri odchode z U. dostal od U. a R. mesačne X.XXX eur. L.. Podľa tvrdení matky, táto sa domnieva, že otec dieťaťa L.. Ďalej uviedla kolíznemu opatrovníkovi, že ona pomáhala s otcom dieťaťa pre L. (viď celú správu na čl. XXX- XXX. v spise). Matka to veľmi zle znášala. Taktiež matka kolíznemu opatrovníkovi dala do pozornosti, že s manželom (otcom dieťaťa) vlastnia ešte 3-izbový byt v novostavbe v U.e, byt sa dokončuje a jej manžel chce byt nadobudnúť sám, od nej chce vyplatiť z 2-izbového bytu XX XXX eur. . 28. V záverečnom vyjadrení zotrvala matka na svojom návrhu, aby bol maloletý zverený do jej starostlivosti a otcovi bolo určené výživné v sume 350 eur mesačne na číslo účtu, ktoré súdu uviedla. Navrhla upraviť styk otca s dieťaťom na každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 08:00 do 18:00 hod. , styk cez týždeň otcovi neupraviť. Kolízny opatrovník navrhol zveriť dieťa do starostlivosti matky, upraviť styk otca s dieťaťom v zmysle vydaného neodkladného opatrenia a navyše aj cez týždeň. Vzhľadom na vek a náklady navrhol určiť výživné otcovi v sume 250 eur mesačne.

29. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

31. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

32. Inštitút striedavej osobnej starostlivosti je v slovenskom rodinnom práve pomerne nový, zavedený do Striedavá osobná starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Zabezpečuje dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukuje porozchodovú traumatizáciu detí, prispieva k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. V Českej republike, kde majú súdy so striedavou osobnou starostlivosťou už viac ako desaťročné skúsenosti, sa zaujal názor, že zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov nesmie byť ústupkom ich vzájomnej rivalite, ale vyjadrením kvalitného a pozitívneho vzťahu rodičov k dieťaťu. To predpokladá toleranciu, vyspelosť a dobrú vôľu všetkých zúčastnených. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti o maloleté dieťa by malo vychádzať z ich spoločnej vôle a dohody, schopnosti spolu komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich vzájomných problémov (rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 27. januára 2005, sp. zn. ).

33. Dohovor o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. v článku 3 ods. 1 ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Orgánom štátu je určený aj článok 18 ods. 1 tohto dohovoru, ktorý predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch zákonní zástupcovia majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí byť záujem dieťaťa.

34. Listina základných práv a slobôd v článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 ustanovuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Ak súdy pripustia vplyv samotného tvrdenia matky na rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby jej dôvody boli podrobené skúmaniu spôsobilosti zasiahnuť do záujmov dieťaťa, teda ak by im stačil len nesúhlas matky so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, nemôžu ani zistiť, ktorý z rodičov poskytuje v záujme dieťaťa väčší výchovný priestor druhému rodičovi (za predpokladu, že obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem a sú na to spôsobilí).

35. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

36. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

37. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

38. Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

39. Podľa § 43 ods. 1, ods. 3 písm. a) Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého

dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Dieťa je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,

40. Podľa , , ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

41. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

42. Podľa o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

43. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

44. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

45. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

46. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, alebo jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

47. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

48. Súd rešpektujúc právo mal. dieťaťa na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom prihliadal na jeho citové väzby k rodičom, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia, ako aj na schopnosť rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd pri skúmaní dôvodnosti návrhu rešpektoval tiež právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov i právo na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Nové znenie § 24 ods. 2 Zákona o rodine jednoznačne ustanovuje, že súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov za splnenia predpokladov: 1. ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a majú obidvaja rodičia záujem o osobnú starostlivosť o dieťa, 2. ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

49. Predmetom konania je úprava práv a povinností rodičov k mal. F.

50. Povinnosťou súdu je vyhodnocovať každý prípad individuálne, posudzovať všetky reálne preukázané skutočnosti a tvrdenia rodičov v konaní vo vzájomných súvislostiach, osobitne prihliadať na vyjadrenia rodičov a detí. Dôraz kládol na to, či rodičia aj preukázali pravdivosť svojich tvrdení. Úlohou súdu bolo zaoberať sa tým, či sú splnené kumulatívne (súčasne) všetky predpokladmi na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti: jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, spôsobilosť rodičov vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa (pritom predpokladom nie je záujem obidvoch rodičov o striedavú osobnú starostlivosť ale záujem o osobnú starostlivosť, t.j. že obidvaja rodičia chcú mať dieťa u seba), súhlas aspoň jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. 51. Z vykonaného dokazovania a hlavne tvrdení otca súd uzavrel, že otec má v súčasnosti záujem o dieťa, má snahu podieľať sa na jeho starostlivosti, ale tento jeho záujem nie je možné v súčasnosti

pri výsledkoch dokazovania v tomto konkrétnom prípade ustáliť, že ide o „jednoznačný“ záujem dieťaťa na zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti (ďalej len „SOS“). K takémuto záveru súd dospel vychádzajúc z myšlienkového pochodu, že pokiaľ by v súčasnosti bol záujem otca úprimný na SOS, tak by v živote svojho jediného syna nevynechal 4 mesiace, po ktorého malého vôbec nevidel, nekontaktoval, neprejavoval o neho záujem. Otec sám v konaní uviedol, že počas spolužitia mu matka nedovolila samému sa o syna starať. Z toho súdu vyplynulo, že až na posledné obdobie kedy sa určitým spôsobom styk otca s dieťaťom realizuje, v minulosti sa na starostlivosti o syna nepodieľal. Maloletý je vo veku , kedy sa týždeň čo týždeň vyvíja, niečo nové učí a spoznáva, dostáva nové podnety a potom doba 4 mesiacov bez otca je už z hľadiska vývoja dieťaťa tak nezanedbateľná, že súd nemohol pri rozhodovaní opomenúť túto skutočnosť. Otec síce svoju 4 mesačnú absenciu kontaktu so synom odôvodňoval strachom, že príde o prácu - toto tvrdenie a dôvod súd len uistili v tom, že nateraz nie je priestor na to, aby bol maloletý zverený do SOS, lebo otec pred vlastného syna kladie svoju prácu u svojho zamestnávateľa, t.j. zamestnávateľa uprednostňuje pred synom. Taktiež v konaní bolo preukázané, že otec sa v priebehu konania sťahoval, nemá vytvorené stabilné podmienky, kam by si v rámci SOS mohol syna brávať. V rámci konania súd opakovane zavádzal a uvádzal nepravdivé údaje ( nižšie ich súd podrobne rozobral v ods. 50 odôvodnenia tohto rozsudku), čo viedlo súd k tomu, že otec aktuálne nie je spôsobilý podieľať sa v rovnakej miere na výchove o dieťa. Aktuálne tu nie je najlepším záujmom zveriť F. do SOS, lebo otec nedokáže s matkou dieťaťa komunikovať aspoň v elementárnych hraniciach ako je napríklad aspoň sa pozdraviť, či informovať o spánku a strave 2,5 ročného dieťaťa. Strava je osobitne dôležitá z dôvodu, že maloletý má J., preto je akútne aspoň zo začiatku celodennej starostlivosti o syna , aby mal otec odkonzultovanú stravu s matkou. Svedčí o tom aj to, že matku na pojednávaní stále označoval ako „ona“. Ďalším dôvodom, ktorý súd presvedčil nateraz dieťa nezveriť otcovi je ten, že sám sa prezentoval, že on nebude dodržiavať vydané súdne neodkladné opatrenie ak ho nedodržiava matka (lebo mu nie je umožnené si vybrať dieťa v škôlke ale v domácnosti matky). Pritom matka jasne vysvetlila, že dieťa vyberá zo škôlky skôr len preto, aby sa malý vyspal a mohol ísť na stretnutie s otcom spokojný, pritom vždy o tom otca informuje. Súd mal pri zvažovaní možnosti SOS splnenú jedine tú podmienku, že obaja rodičia majú záujem sa o dieťa starať. Dôvodom prečo súd dieťa nezveril do SOS je aj ten, že otec nedokáže matke odpovedať ani len na takú elementárnu otázku, čo dieťa v priebehu dňa u neho jedlo, keď sa na to dopytuje matka pre zdravotné problémy syna. Otec potvrdil súdu, že matke neodpovedal, lebo mu písala o pol noci. Otec si však musí uvedomiť, že otcom je nie len cez deň a keď má dieťa u seba, ale 24 hodín, t.j. aj v noci, aj o polnoci. Je potrebné si uvedomiť, ako dôležitá je kooperácia rodičov v záujme správneho vývoja a výchovy dieťaťa. Tieto všetky dôvody viedli súd k tomu, aby dieťa nezveril do SOS. Otec prezentoval svoj záujem k synovi a súd je presvedčený, že aktuálne už o syna záujem má vrátane snahy tráviť s ním čo najviac času, snaží sa v rámci stretnutí o neho starať, dokonca u otca malý po obede aj spí. Úlohou otca bude v tomto svojom konaní pokračovať avšak začať sa správať ako otec stále rešpektujúc matku ako aj rozhodnutia v otázke úpravy stretávania sa so synom vrátane dodržiavania hodín. Bez to, aby sa to naučil, nebudú splnené hmotnoprávne podmienky na SOS-ku. 52. K nezvereniu dieťaťa do SOS súd viedli aj tieto zistenia a myšlienkové pochody: Z vykonaného dokazovania, listinných dôkazov a hlavne tvrdení otca súdu vyplynulo, že v mnohých skutkových okolnostiach súd nepresvedčil o svojich tvrdeniach, ba skôr súd presvedčil o zavádzaní uvádzaním nepresných alebo diametrálne odlišných tvrdení v porovnaní k vykonanými dôkazmi. K takýmto tvrdeniam patria nasledovné: 1. Otec tvrdil, že vozí dieťa v služobnom vozidle so súhlasom zamestnávateľa ( pritom jediný preukázaný a otcom zamestnaný zamestnávateľ je P.), ale zo správy P. jasne vyplýva, že otec nemá takýto súhlas; 2. Otec tvrdí, že užíva služobné vozidlá na súkromné účely, ale opak súdu vyplýva nie len zo správy P. ale aj z povinností vyplývajúcich mu ako zamestnancovi z pracovnej zmluvy; 3. Otec tvrdí vo vyjadrení, že za nájom v terajšom 2- izbovom byte platí nájom 650 eur a ešte aj poplatky za správu 150 eur, pritom z otcom predloženej zmluvy vyplýva, že do sumy 650 eur je zarátaná aj ním uvádzaná platba 150 eur; 4. Otec tvrdil, že jeho zamestnávateľ ( teda P.n) mu prepláca prenájom dvoch garážových státí pre služobné vozidlá a dáva mu peniaze v hotovosti - P. v správe uviedol, že neprepláca garážové státia otcovi; 5. Otec v konaní najprv tvrdil ( v súvislosti s prípadnou potrebou zabezpečiť starostlivosť o syna ak by bol chorý alebo by nebol v škôlke a bolo sa o neho postarať), že „keď niečo mal, vyšiel mu zamestnávateľ v ústrety“ a následne po dopytovaní súdu sa uviesť konkrétnu situáciu otec dodal, že „konkrétna situácia ešte nebola“; 6. V tomto konaní tvrdil, že mesačný nájom v pôvodnom 3-izbovom byte bol XXX eur, ale v inom konaní ( v ktorom súd riešil otcov návrh na rozvod) otec na pojednávaní dňa 17.2.2021 tvrdil, že platí za 3 -izbový byt prenájom vrátane energie sumu 200 eur. Čiže po týchto všetkých vyjadreniach pokiaľ mal rozhodovať o rozsahu styku otca s dieťaťom si súd dal otázku, že ako má byť otec synovi plnohodnotným vzorom, keď sám zavádza. Na druhej strane

súdu z vyjadrení otca vyplýva, že o syna aktuálne záujem má, chce sa podieľať na jeho živote, výchove, zdravom vývoji a to nie len cez víkend ale aj cez týždeň. Pritom až po tom, čo mu matka dala možnosť tráviť čas so synom samotnému sa učí otec byť otcom a to nie len statusom ale aj svojim konaním ( pr. pripraviť mu stravu aj vzhľadom na atopický ekzém dieťaťa, zabezpečiť mu denný program, uspať ho na poobedný spánok atď.). Súd túto možnosť otcovi dal nateraz určením rozsahu styku ako je uvedené vo výroku rozsudku, pritom ďalší širší rozsah styku bude závisieť už len od jeho spôsobu výkonu rodičovských povinností. Súd dodáva, že k rodičovským povinnostiam patrí aj dieťa vychovávať, viesť ho k úcte k druhému rodičovi. Otec si musí uvedomiť, že bez ohľadu na to akú prácu vykonáva a pre koho pracuje (či komu robí šoféra), primárne je otcom maloletého 2,5 ročného chlapčeka, ktorým potrebuje oboch rodičov a otec by mal byť vzorom nie len ako mužský vzor ale aj svojim správaním sa k matke ( pr. ktorú v konaní neoznačil inak ako „ona“).

53. Vykonaným dokazovaním mal súd objektívne preukázané, že návrh otca je podaný dôvodne ohľadom úpravy práv a povinností rodičov k maloletému ale nie návrh na zverenie dieťaťa do SOS-ky. Návrh otca je dôvodný, lebo preukázateľne s matkou dieťaťa a mal. F. viac ako rok nebýva v spoločnej domácnosti ( s výnimkou dvoch týždňov v apríli 2021), 4 mesiace sa otec o dieťa vôbec nezaujímal ani ho nenavštívil, následne sa začal so synom stretávať, aktuálne má upravený styk so synom len formou neodkladného opatrenia. Pritom z vyjadrenia samotného otca vyplýva, že ho nedodržiava v časti času preberania si dieťaťa. Taktiež mal súd preukázané, že doposiaľ otec nepozná ani len meno všeobecného detského lekára mal. F.. V starostlivosti matky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, preto súd zveril mal. F. jej a to s účinnosťou od 31.05.2021, kedy bol návrh otca doručený súdu. V konečnom dôsledku aj otec najprv sám v prvotnom návrh žiadal zveriť dieťa matke. Zároveň súd určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

54. Aktuálne sa otec so synom stretáva (presne je to špecifikované v ods. 8., 8.1. odôvodnenia tohto rozsudku) v jednom týždni v utorok a štvrtok, v druhom týždni v sobotu a nedeľu bez prespávania, syna opakovane vracia matke s oneskorením a to bez oznámenia dôvodu zdržania sa (okrem jedného prípadu). Otec má záujem, aby si mohol syna vyberať cez týždeň aj v škôlke, pritom vie sa do škôlky dostať o 15,30 hod. Matka navrhla styk len v každom druhom týždni v sobotu a nedeľu vždy od 8,00 hod. do 18,00 hod.

55. Súd sa osobitne vyporiadal s návrhmi rodičov na úpravu styku otca s mal. F. Súd sa zaoberal otázkou, v akom rozsahu je v záujme ďalšieho vývoja dieťaťa upraviť styk otca so synom. Súd si dával otázku, čo bude nateraz pre maloletého vo veku 2,5 roka ( ani nie 3 rokov) lepšie a či bude v jeho záujme prespávanie u otca aj cez noc. Tu si súd pomohol opäť komplexne celým vykonaním dokazovaním, osobitne vyjadreniami rodičov. Súd vychádzal v prvom rade z najlepšieho záujmu dieťaťa, lebo podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa dieťaťa. Tento najlepší záujem súd posudzoval s ohľadom aj na ďalšie práva dieťaťa, ako pr. právo dieťaťa na rodinný a súkromný život, ktoré mu poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 8 a čl. 14 v nadväznosti na právo na starostlivosť oboch rodičov garantované čl. 7 a 9 Dohovoru o právach dieťaťa; rovnako participačného práva dieťaťa vyplývajúceho z čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri posudzovaní tohto najlepšieho záujmu dieťaťa súd záujem vyvažoval so záujmami ostatných dotknutých strán, ako sú rodičia dieťaťa, atď. S odkazom aj na prípad P. sa súd snažil nájsť primeranú rovnováhu medzi záujmom dieťaťa a záujmom rodičov, s osobitným dôrazom na dieťa. Súd v konaní venoval náležitú pozornosť obsahu vyjadrenia samotného otca. Súd mal preukázané, že matka sa o dieťa riadne stará, avšak matka vybrala otca svojmu dieťaťu a tak je na čase, aby nechala priestor otcovi budovať si bližší vzťah so synom viac bez jej prítomnosti. Na druhej strane je povinnosťou otca vychovávať syna aj spôsobom vlastného správania sa k matke, naučiť sa s ňou komunikovať o veciach týkajúcich sa dieťaťa, ako sú pr. strava, spánok, choroby, užívanie liekov, atď. Pri určovaní rozsahu styku bez prítomnosti cez víkend bolo potrebné nastaviť pravidlá stretávania sa postupne, pomaly, s postupnou adaptáciou v záujme maloletého. Práve vyjadrenia otca súd presvedčili o tom, že jednak je potrebné, aby mal možnosť sa s maloletým stretávať aj v týždni po obede, kedy si syna on sám vyberie zo škôlky v súdom určený čas a matke dieťa na čas vrátiť. Tým, že otec uviedol, že o 15,30 hod. si vie pre dieťa prísť, súd mu uložiť povinnosť práve v túto hodinu si pre syna do škôlky chodiť. Otec však svojím vyjadrením presvedčil aj o tom, že vzhľadom na len zhruba 2 mesačné začiatočné stretávanie sa so synom nie je v záujme dieťaťa, aby u otca prespával v noci. Súd pritom vychádzal z toho, že otec odmietol dať matke informácie o tom, čo dieťa jedlo, lebo mu volala okolo pol dvanástej v noci. Matka sa pritom dopytovala informácie z dôvodu, že dieťa malo zdravotné problémy

a matka zisťovala príčinu. Teda pokiaľ sa otec nenaučí matku rešpektovať a riadne s ňou komunikovať, odpovedať ak sa dopytuje na syna, nebolo by prospešnejším nechať dieťa u neho prespať. Súd podporne vychádzal zo zhodného súhlasu oboch rodičov upraviť styk otca s maloletým každý druhý týždeň v sobotu a nedeľu a v tejto časti návrhu vyhovel. Matka navrhla upraviť styk otca s dieťaťom cez víkend od 08,00 hod. do 18,00 hod. za podmienky, ak sa nebude otec s dieťaťom stretávať v týždni. Súd má však za to, že je v záujme dieťaťa a postupného rozvíjania a budovania si vzťahu medzi otcom a synom, aby mali zachované stretávanie sa každý týždeň v určenom rozsahu. Súd sledoval cieľ, aby mali možnosť zažívať spoločné zážitky, aktivity, keďže dieťa bude čím ďalej staršie, vnímavejšie. Súd preto upravil otcovi styk nie len v nepárnom týždni v sobotu a v nedeľu vždy od 08,00 hod. do 18,00 hod., ale aj v párnom týždni v utorok a štvrtok vždy od 15,30 hod. do 18,00 hod. Čiže aj otec bude mať možnosť prísť si pre syna do škôlky, malý bude vnímať, že má rodičov nie len v domácom prostredí ale aj pred spolužiakmi v škôlke. Súd ponechal otcovi upravený styk cez víkend od 08,00 hod. do 18,00 hod. z dôvodu, aby mal možnosť byť v priebehu dňa čo najdlhšie so synom, keďže už pozná aj jeho spánkový obedný režim, lebo dieťa u neho cez víkend už prespí. Avšak tu súd dáva otcovi do pozornosti, že takto určený styk bude jeho nie právom, ale povinnosťou, v určené časy si pre syna riadne chodiť a dieťa matke riadne načas vrátiť.

56. Keďže súd zveril dieťa matke, obligatórne sa vyporiadal s výškou výživného pre otca. Otec navrhoval výživné najviac v sume 250 eur a matka žiadala otcovi určiť výživné v sume 350 eur mesačne. Súd určil výživné od dňa 31.05.2021, od kedy zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky. Keďže súd rozhoduje o výživnom za obdobie od 31.05.2021 do decembra 2021, posudzoval príjem rodičov za obdobie od januára 2021 až doposiaľ. Ani jeden z rodičov nemá okrem mal. F. inú vyživovaciu povinnosť. Rodičia mal. F. vlastnia v Q. byt, ktorý obýva matka s dieťaťom . Podľa matky vlastnia aj 3 izbový byt v novostavbe v U. ktorou doposiaľ nik nebýva, byt sa dokončuje.

57. Súd pri určovaní výživného prihliadal na odôvodnené potreby oprávneného ( dieťaťa) i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, teda maloletého dieťaťa je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Tieto všetky skutočnosti súd zisťoval. Súd posudzoval aj objektívnosť výdavkov deklarovaných rodičmi.

58. Príjem matky bol do nástupu do práce najprv v sume XXX,XX eur (.); od júla 2021 v sume XXX,XX eur., lebo od vtedy platí otec výživné na syna. Od nástupu do práce v septembri 2021 má matka netto mesačný príjem v sume X.XXX,XX eur (XXX,XX eur XXX eur + XX,XX eur + XXX eur výživné). Iný príjem nemá. Matka bola do 20.9.2021 jedinou spoločníčkou vo firme M. ktorú od 21.9.2021 previedla na inú osobu, lebo sa zamestnala v štátnej správe. Matka súdu síce predložila daňové priznanie firmy za rok 2020, ale nakoľko nebolo opatrené pečiatkou daňového úradu svedčiacou o tom, že by bolo daňové priznanie odovzdané a ani nedoložila doklad, že by bolo podané elektronicky, súd naň nemohol prihliadať. Súd vychádzal z toho, že otec v konaní tvrdil, že matka má firmu, avšak už netvrdil, že by bola aktívne podnikateľsky činná, preto súd v záujme hospodárnosti konania vychádzal podporne z verejne dostupného zdroja na internete ohľadom ziskov a príjmov firiem, konkrétne z: finstat.sk (M.. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky (finstat.sk) <https://finstat.sk/50614673>). Z tejto stránky a zadaní konkrétnej firmy mal preukázané nasledovné: Za rok 2021 nemala firma M.. vygenerovaný žiadny zisk. Za rok 2020 je tu uvedený zisk 680 eur, aktíva : XX.XXX eur, celkové výnosy XXXX eur, vlastný kapitál XX.XXX eur a celková zadlženosť firmy 41,35%. Matka deklarovala mesačné výdavky na syna v celkovej sume XXX,XX eur (presne rozpísané v ods. 24 odôvodnenia tohto rozsudku) vrátane mesačného poplatku za škôlku, ktoré súd všetky vyhodnotil ako dôvodné a objektívne. Súd vychádzal pritom z myšlienkového pochodu, že ak z sumy XXX,XX eur odpočítal mesačný poplatok na škôlku 340 eur, ostal celkový mesačný výdavok na dieťa v sume 404,72 eur. Súd podporne prihliadal na to, že dieťa má J. s čím sú spojené výdavky minimálne na kozmetiku a

masti. Pritom je všeobecné známe, že bežne krémy na atopický ekzém ( pr. z mŕtveho mora, bioderma atď.) stoja okolo 30 eur, preto uznal aj celkový matkou uvádzaný výdavok na kozmetiku a drogériu pre syna. K výdavkom samotnej matky súd uvádza, že výdavky na dieťa majú vždy prednosť pred jej ostatnými výdavkami.

59. Otec je zamestnaný ako F. Otec síce predložil pracovnú zmluvu na dobu určitú, ale nakoľko samotný zamestnávateľ súdu potvrdil v správe z 04.11.2021, že je otec jeho zamestnancom, súd si ustálil, že otec je naďalej v P. evidovaný ako zamestnanec a tento zamestnávateľ mu vypláca mesačne mzdu. Ako vodič P. má netto mesačný príjem X.XXX,XX eu.r ( za obdobie od 1-11/2021). Podľa správy P. otec nepoberá žiadne benefity, neprepláca sa mu prenájom dvoch garážových státí v Bratislave, zamestnávateľ neeviduje u otca žiadne nadčasy za posledných 12 mesiacov ani neužíva služobné vozidlá na súkromné účely. Z obsahu povinností zamestnanca uvedených v ods. 5. písm. f) pracovnej zmluvy súdu výslovne vyplýva, že otec je povinný nepoužívať dopravné prostriedky zamestnávateľa na súkromné účely.

60. Z vyjadrení otca však vyplýva, že reálne užíva pre súkromné účely služobné vozidlá a má od zamestnávateľa povolenie v služobnom vozidle voziť aj maloleté dieťa. Ďalej uvádza, že mu zamestnávateľ dával v hotovosti peniaze na zaplatenie dvoch garážových státí a že mu zamestnávateľ prepláca zahraničné pracovné cesty. Tu si súd dával otázku, kto okrem P. je ešte zamestnávateľom otca, resp. pre koho ešte vykonáva prácu a dostáva istý druh finančnej odmeny ( mzdy) či benefitov. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že otec má ešte iný subjekt, ktorý označuje ako zamestnávateľa, ktorý mu prepláca rôzne výdavky a aj dáva povolenia, pr. voziť dieťa v služobnom aute. Preto súd aj poňal tieto skutočnosti uvádzané samotným otcom ako istý druh potencionálneho príjmu, minimálne vo výške sumy, ktorú by zaplatil za prenájom vyššie uvádzaných vozidiel, ak by si ich prenajal ako fyzická osoba a mal ich v užívaní. Súd však dodáva, že pokiaľ by mal súd aj v konaní preukázané, že by mal otec súhlas na užívanie služobných vozidiel na súkromné účely, i tak by prihliadal na užívanie vozidiel ako benefit, ktorý je potrebné pretransformoval na finančné vyobrazenie, ako druh potencionálneho príjmu.

61. Sekundárne súd skúmal dôvodnosť výdavkov otca. V čase podania návrhu patrili medzi otcove pravidelné mesačné výdavky ( presne uvádzané už vyššie v ods. 18., 18.1., 18.2., 19. odôvodnenia tohto rozsudku) v celkovej výške X.XXX eur ( nájom XXX eur + barber 35 eur x 3 + celá splátka hypotéky 550 eur + výživné na syna 150 eur +poplatky na byt obývanom matkou 150 eur na byt). Od septembra 2021 sa otcov výdavok zvýšil o 1-cu z poplatku na škôlku ( 170 eur), t.j. predstavoval sumu X.XXX eur. Okrem toho ešte otec neuvádzal svoje mesačné výdavku na stravu, oblečenie, hygienické a čistiace potreby, atď. Čiže aj z týchto výpočtov je zrejmé, že príjem otca ( vrátane potencionáneho príjmu) bol vyšší než ktorý predložil jeho zamestnávateľ P. Od novembra otec príjem podľa jeho tvrdení a dokladaných listín znížil na sumu X.XXX eur, lebo prestal platiť náklady na byt obývaný matkou 150 eur, platí len polovicu hypotekárneho úveru 275 eur a od začiatku decembra sa presťahoval do podnájmu do 2 izbového bytu s nájmom 650 eur. Bez ohľadu na otcom deklarované mesačné výdavky od novembra resp. decembra 2021 súd dospel k záveru , že príjem otca musí byť minimálne v sume X.XXX. eur, lebo v tejto sume bol schopný mesačne všetko platiť. Okrem toho otec potvrdil, že vyplatil spotrebný úver XXXX eur v E.., ale už neuniesol dôkazné bremeno vo svojom tvrdení, že to za neho platili starí rodičia. Pri ustálení si minimálneho otcovho príjmu v sume X.XXX eur súd vychádzal aj z dokazovania, z ktorého vyplynulo, že k 01.12.2021 v súvislosti presťahovaním do dvojizbového bytu zaplatil nájom za tri mesiace a finančnú zábezpeku v celkovej sume X.XXX eur ( X.XXX +XXX). Čiže aj tieto skutočnosti a svedčia o otcových majetkových pomeroch, ktoré mu dovoľujú predmetnú sumu jednorázovo zaplatiť - otec potvrdil, že sumu zaplatil prevodom z účtu.

62. Následne súd pri výpočte výživného vychádzal z zaužívanej súdnej praxe počítať výživné pri veku mal. F. vo výške najviac 20 % z čistého príjmu otca a tú sumu vydeliť počtom maloletých detí, ktoré sú na otca výživou odkázané. Súd vychádzal z priemerného netto mesačného príjmu a potencionálneho príjmu za celé posudzované obdobie v celkovej sume cca X.XXX eu.r. 20% z X.XXX eur predstavuje sumu XXX eur. Matka žiada určiť otcovi výživné 350 mesačne, ktorú sumu súd vzhľadom na vyššie uvedené dokazovanie vrátane preukázaných objektívnych výdavkov na dieťa ( a to aj poplatku na súkromnú škôlku) hodnotí za primeranú. Samotný otec v rámci konania prejavil vôľu akceptovať mesačné výživné na mal. F. po 250 eur a dobrovoľne aj platí polovicu z poplatku v škôlke ( 170 eur), čo spolu po sčítaní predstavuje sumu 420 eur, preto súd aj určil výživné v sume 350 eur v zmysle návrhu matky. Súd určil

celú výšku sumy 350 eur k rukám matky bez určovania tvorby úspor z dôvodu, že v mesačnom výživnom je pojatá už aj polovica poplatku na škôlku. A pokiaľ si súd od 350 eur odpočítal 170 eur na škôlku, ostala mu suma 180 eur, čo je primeraná suma pre výživu a zdravý vývoj dieťaťa a to aj vzhľadom na otcove majetkové pomery, tiež jeho možnosti a schopnosti dosahovať príjem vo vyššie uvedenej sume. Súd určil otcovi výživné po 350 eur už do 31.5.2021 a nie až od nástupu maloletého do škôlky z dôvodu, že mal objektívne preukázané, že otec o svojho jediného maloletého syna celé 4 mesiace neprejavoval žiadny záujem, nestaral sa, celá výchova, výživa a opatera bola len v rukách matky. Táto musela robiť dieťaťu program aj cez leto, otec ani len vtedy - v dovolenkovom období - o syna záujem nejavil majúc vtedy inú známosť. Ďalším dôvodom, prečo súd určil otcovi výživné po 350 eur už od 31.5.2021 je ten, že by bolo nespravodlivé voči dieťaťu, aby mal otec na jednej strane mesačne výdavky len na barbera ( kaderníka) v sume 105 eur ( 35 eur x 3) pričom robí len vodiča a na druhej strane syn bol bez otca a odkázaný len na príjem matky celé 4 mesiace. Súd je presvedčený, že je spravodlivé, aby otec svoju neprítomnosť a dočasný nezáujem o syna mal. F. vykompenzoval aspoň tým, že bude platiť výživné po 350 eur už od podania si návrhu na súd. Súd prihliadal na to, že dieťa má znášať životnú úroveň svojich rodičov a aj vzhľadom na matkou deklarovanú výšku mesačných výdavkov na dieťa súd je toho názoru, že suma bežného výživného je objektívna a spravodlivá pre dieťa vo veku 2,5 roka. Ak matka prispeje na dieťa mesačne rovnakou sumou, bude mať dostatok finančných prostriedkov pre bežné mesačné objektívne výdavky na dieťa.

63. Nakoľko súd zaviazal otca výživným od 31.05.2021, vznikol mu nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 31.05.2021 do 31.12.2021 ( lebo súd rozhodoval po 15. dni v mesiaci) vo výške 755,49 eur .

63.1. K tomuto nedoplatku súd dospel nasledovným spôsobom: Za jeden deň 31.5.2021 mal otec zaplatiť 11,29 eur ( 1/31 dní x 350 eur = 11,29 eur. Za obdobie mesiacov jún až december mal otec zaplatiť 7 mes. x 350 eur = 2.450 eur. Čiže za obdobie od 31.5.2021 do 31.12.2021 mal zaplatiť celkovo 2461,29 eur. Súd ďalej prihliadal na to, že otec mesačne platí výživné na syna po 150 eur od júla 2021 a mesačne prispieva 1 z poplatku na škôlku v sume 170 eur, t.j. za obdobie od podania návrhu dňa 31.5.2021 do konca decembra 2021 zaplatil celkovo 1.580 eur (150 eur x 6 mesiacov+ 170 eur x 4 mesiace). Po odpočítaní reálne zaplatených súm na výživné a poplatok v škôlke 1580 eur od celkového vzniknutého nedoplatku 2461,29 eur súd dostal nedoplatok vo výške 881,29 eur.

63.2. Súd ďalej v záujme spravodlivého rozhodnutia musel prihliadať aj na to, že otec do konca októbra 2021 platil všetky poplatky spojené s bývaním v byte obývanom matkou s dieťaťom, pritom v byte on sám nebýval. Z toho vyplýva, že i týmto spôsobom sa pomerne podieľal na výživnom na maloletého. Obaja rodičia zhodne definovali celkový poplatok spojený s bývaním v tomto byte v sume 150 eur, preto súd aj z tejto sumy vychádzal. Ak si 150 eur rozrátal na tri osoby, potom na maloletého pripadá suma 50 eur ( 150:3) a túto sumu rozdelil na polovicu 25 eur, lebo každý z rodičov je povinný rovnodielne sa podieľať na výdavkoch na dieťa, ak je to možné - a pri sume 25 eur to možné je. Následne súd vypočítal, že za obdobie mesiacov jún až október 2021 + za jeden deň 31.5.2021 otec navyše zaplatil ako pomernú časť s bývaním v byte pre syna sumu 125,80 eur ( výpočet: 5 mes. x 2 5eur + za deň 31.5.: dní x 25 = 0,80 eur). Od vypočítaného nedoplatku 881,29 eur súd odpočítal ešte sumu 125,80 eur a takýmto výpočtom sa dostal po konečný vzniknutý nedoplatok otcovi vo výške 755,49 eur. Predmetný nedoplatok súd povolil otcovi splácať mesačne po 100 eur z dôvodu, že je potrebné primárne plniť si bežnú vyživovaciu povinnosť a postupne do 8 mesiacov splatiť aj vzniknutý nedoplatok. Otázku platenia hypotéky súd do tohto výpočtu nezahrnul z dôvodu, že maloletý nie je vlastníkom bytu v žiadnom podiele a teda výdavok na platbu hypotéky na byt nemožno do výdavkov na dieťa započítať.

64. V závere súd dodáva, že :

64.1. Súd nepripustil vykonanie znaleckého dokazovania. Súd vychádzal z toho, že znalecké dokazovanie bolo navrhované len v súvislosti s tým, ak by mienil súd vyhovieť návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nie sú kumulatívne splnené všetky hmotnoprávne podmienky na takéto rozhodnutie (na SOS), mal. F. je vo veku X,X roka , bolo by to nateraz nehospodárne a to boli aj dôvody pre ktoré súd znalecké dokazovanie nevykonal.

64.2. Na účely hodnotenia matkou doložených čestných prehlásení (od S. Ing. C. /otec otca maloletého/) ako dôkazných prostriedkov považuje súd za potrebné uviesť, že a ani iný predpis civilného práva čestné vyhlásenie ako osobitný inštitút neupravuje. V civilnom sporovom

konaní je tak pripustenie čestného prehlásenia namiesto dôkazu vylúčené. Je tomu tak preto, že sa nejedná o dôkazný prostriedok, ktorým možno zistiť skutkový stav veci s náležitým vyvodením právnych následkov z jeho nepravdivosti ako napr. pri krivej svedeckej výpovedi. Písomnosti - čestné vyhlásenia (prehlásenia) predložené matkou preto možno považovať iba za prednesenie tvrdení o právne relevantných skutočnostiach v ňom uvedených, ktoré tvrdenia je potrebné ďalej preukázať. So zreteľom na vyššie uvedené je potom pojmovo vylúčené, aby uvedené listiny bez ďalšieho preukazovali alebo osvedčovali skutočnosti v nej obsiahnuté. Preto ani poukaz matky na obsah čestných prehlásení (vyhlásení) ako na dôkaz nie je opodstatnený.

64.3. Súd nevykonal ani matkou navrhnutý dôkaz požadovať od otca potvrdenie o zaplatení spotrebného úveru a zdokladovanie finančných prostriedkov použitých na úhradu a to z dôvodu, že otec tvrdil, že zaplatil sumu X.XXX eur. Čiže túto skutočnosť preukázanú mal, lebo úhradu predmetnej sumy nerozporovala ani matka. Otec ďalej tvrdil, že predmetnú sumu zaplatili jeho starí rodičia, ale nakoľko svoje tvrdenie ničím nepreukázal v rámci celého konania, súd si ustálil že sumu platil otec sám zo svojich finančných prostriedkov. Súd nevykonal ani ďalšie matkou navrhnuté dôkazy ( na čl. 96: zabezpečiť výpis z osobného účtu otca za obdobie 11/2020 - 12/2021 a predvolať ako svedka prenajímateľa pôvodného 3- izbového bytu) vzhľadom na to, že súd vyhodnotil návrh matky na určenie výživného v sume 350 eur k jej rukám za dôvodný a vo zvyšku kvalifikoval jej návrhy na doplnenie za nehospodárne.

65. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.