Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30Sa-2-2021.pdf
PDF · 165.59 KB
Case nature
Area
Subarea
30Sa/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred sudkyňou JUDr. Silviou Zdráhalovou Rúfusovou, v právnej veci žalobcu: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX C. C., právne zastúpený: Krivak & Co, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Gajova 13, 810 00 Bratislava, IČO: 36 863 475, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2020, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne - generálny riaditeľ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. decembra 2020, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. augusta 2020 z r u š u j e a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
II. Vo zvyšnej časti správnu žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, vydanom po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.08.2020 na základe žiadosti žalobcu rozhodla, že žalobcovi podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“) priznáva invalidný dôchodok od 19.09.2017 v sume 189,10 Eur mesačne. Následne bolo rozhodnuté o valorizovaní invalidného dôchodku, a to od 01.01.2018 na sumu 193,20 Eur mesačne, od 01.01.2019 na sumu 198,30 Eur mesačne a od 01.01.2020 na sumu 204,10 Eur mesačne. Sociálna poisťovňa odôvodnila svoje rozhodnutie tým, že podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vzniká nárok na invalidný dôchodok fyzickej osobe ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, pričom nárok na dôchodok vzniká najskôr dovŕšením 18 roku veku. Podľa Sociálnej poisťovne žalobca tieto podmienky splnil a vznikol mu podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok od 19.09.2017. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu je 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, jeho dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia a výsledok posúdenia je uvedený v lekárskej správe z 05.08.2020.
2. Suma invalidného dôchodku bola určená podľa § 73 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z. z. ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok spolu s pripočítaným obdobím vo výške 44,2384, aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,3505 a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %. Suma invalidného dôchodku bola určená vo výške 185,10 Eur mesačne. Táto suma bola následne valorizovaná podľa § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení.
3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že nebol poučený o tom, že mohol získaním dodatočne doplateného obdobia dôchodkového poistenia získať nárok na invalidný dôchodok aj podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žiadal o umožnenie využitia tejto možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok a o vydanie nového rozhodnutia, ktoré bude zohľadňovať aj získaný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia.
4. O odvolaní žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.12.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamieta a potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. K odvolacím námietkam žalobcu Sociálna poisťovňa uviedla, že podľa predložených lekárskych správ posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a dospel k záveru, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 pre účely ust. § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita účastníka konania vznikla v čase pred dovŕšením veku, v ktorom končí povinná školská dochádza (keď bol nezaopatreným dieťaťom). Zároveň dospel k záveru, že žalobca je súčasne invalidný podľa § 71 ods. 1 pre účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Invalidita žalobcu vznikla od narodenia. U žalobcu vznikla invalidita v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom, a teda nemal status poistenca (čo sa navzájom vylučuje), preto nie je možné jeho nárok na invalidný dôchodok posudzovať aj podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého by mu nárok na invalidný dôchodok nevznikol ani v prípade, keby získal obdobie dôchodkového poistenia potrebné pre vznik nároku jeho dodatočným zaplatením. Nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení môže vzniknúť nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je poistencom už v čase posudzovania zdravotného stavu, čo by v prípade žalobcu bolo k 05.08.2020. Dodatočným doplatením poistného by žalobca nezískal spätne status poistenca na účel invalidity podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Dodatočné doplatenie poistného realizované podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z. po 05.08.2020 by nemalo žiaden vplyv na posúdenie vzniku nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, pretože suma invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 439/2004 Z. z. a osobný mzdový bod 0,67 je stanovený pevne zákonom (t.j. suma dôchodku by nebola iná). Žalobcovi bol invalidný dôchodok priznaný od 19.09.2017 v súlade s jeho žiadosťou.
5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí Sociálnej poisťovne a ich zrušenia. Ďalej sa domáhal toho, aby správny súd prikázal Sociálnej poisťovni, aby umožnila žalobcovi doplatiť poistné v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení a následne, aby vydala nové rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, v ktorom pri výpočte invalidného dôchodku zohľadní aj počet rokov dôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal pred dovŕšením 18 roku veku doplatením poistného v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Ďalej sa domáhal toho, aby správny súd prikázal žalovanej, aby uverejnila podmienky, za ktorých je možné doplatiť poistné v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení a postup v tejto súvislosti na svojom webovom sídle tak, aby sa o týchto podmienkach mali možnosť dozvedieť aj iní poistenci. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
6. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa jeho názoru Sociálna poisťovňa postupovala nesprávne, keď mu pred rozhodnutím neumožnila získať počet rokov dôchodkového poistenia za obdobie, počas ktorého sa žalobca sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej škole po dovŕšení 16 roku veku. Ak by mu umožnila doplatiť poistné na dôchodkové poistenie v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, musela by zohľadniť vo výpočte invalidného dôchodku obdobie dôchodkového poistenia v súlade s § 72 zákona o sociálnom poistení za obdobie od 16 roku žalobcu a nie až za obdobie od 18 roku žalobcu a suma invalidného dôchodku by bola vyššia. Sociálna poisťovňa takto postupovala zámerne preto, aby žalobcovi vypočítala nižšiu sumu invalidného dôchodku a pracovníčka Sociálnej poisťovne informovala žalobcu o možnosti doplatiť poistenie na dôchodkové poistenie od 16. roku života žalobcu až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Rozhodnutia Sociálnej poisťovne označil žalobca za zámerne nejasné a nezrozumiteľné s tým, že druhostupňové rozhodnutie úmyselne nedáva odpovede na otázky žalobcu uvedené v odvolaní.
7. Podľa žalobcu zo zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že jeho nárok na invalidný dôchodok nemožno posudzovať podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z tohto zákona nevyplýva ani to, že ak sa stal žalobca invalidný v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom, potom nemôže byť pri výpočte výšky invalidného dôchodku zohľadnený aj počet rokov dôchodkového poistenia, ktoré získal pred dovŕšením 18 roku veku doplatením poistného v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa nevysvetlila, prečo nemôže mať zaopatrené dieťa status poistenca a prečo sa tieto dva statusy vylučujú. Ak zákon o sociálnom poistení v § 143 ods. 3 písm. d) umožňuje doplatenie poistného od 16 roku veku, ak sa poistenec sústavne pripravuje na povolanie štúdiom na strednej škole alebo vysokej škole, potom nemôže byť pravda, že nezaopatrené dieťa nemôže mať status poistenca. Takýto výklad je nelogický. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení je nezaopatreným dieťaťom dieťa po skončení povinnej školskej dochádzky najdlhšie do dovŕšenia 26 roku veku, ak sa sústavne pripravuje na povolanie. Pokiaľ Sociálna poisťovňa v druhostupňovom rozhodnutí uviedla, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení môže vzniknúť nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je poistencom už v čase posudzovania zdravotného stavu, tak podľa žalobcu v čase posudzovania zdravotného stavu posudkovým lekárom t.j. 05.08.2020 žalobca bol poistencom, stredoškolské štúdium ukončil maturitou v máji 2019 a následne sa krátkodobo zamestnal, takže status poistenca získal. V sprievodnom liste zo dňa 26.08.2020 k prvostupňovému rozhodnutiu sa uvádza, že nakoľko podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa obdobie dôchodkového poistenia zisťuje ku dňu invalidity, nárok na invalidný dôchodok žalobcovi podľa uvedeného ustanovenia nevznikol, pretože invalidita vznikla v období, kedy nemohol získať obdobie dôchodkového poistenia. Toto vysvetlenie sa odlišuje od vysvetlenia uvedeného v druhostupňovom rozhodnutí a nie je uvedené v odôvodnení žiadneho z napadnutých rozhodnutí. Ak by však bolo pravdivé, znamenalo by to, že ak invalidita vznikla nezaopatrenému dieťaťa v čase, keď mohol získať obdobie dôchodkového poistenia (od 16. roku života) a zároveň už od tohto obdobia platilo nezaopatrené dieťa (alebo jeho zákonný zástupca) dôchodkové poistenie, len potom sa môžu brať do úvahy roky od 16. roku života pri určovaní obdobia dôchodkového poistenia. Takýto výklad však vylučuje uplatnenie § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa poistné môže doplatiť a v tejto súvislosti nie sú uvedené žiadne podmienky. Ďalej by to znamenalo, že ak vznikla invalida nezaopatrenému dieťaťu v čase, keď nemohol získať obdobie dôchodkového poistenia (do 16. roku života), potom nikdy nemôže získať obdobie dôchodkového poistenia skôr ako od dovŕšenia 18. roku života a potom je aplikácia § 142 ods. 3 písm. d) vylúčená, toto však zo zákona nevyplýva. Sociálna poisťovňa ani v jednom z napadnutých rozhodnutí dostatočne nevysvetlila a nezdôvodnila, prečo postupovala týmto spôsobom a prečo neumožnila žalobcovi získať dlhšie obdobie dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa uviedla protichodné a nejasné ustanovenia v sprievodnom liste k prvostupňovému rozhodnutiu a v samotnom druhostupňovom rozhodnutí.
8. Žalobca ďalej poukázal na ust. § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení s tým, že z napadnutých rozhodnutí mu nie je zrejmé, prečo rozhodla Sociálna poisťovňa takým spôsobom ako rozhodla. V prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza len to, že mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Žalobca však v čase rozhodovania o priznaní invalidného dôchodku už bol poistencom a splnil podmienky na získanie nároku aj podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Touto skutočnosťou sa Sociálna poisťovňa vôbec nezaoberala a neuviedla, že splnenie nároku podľa ods. 1 sa vylučuje so splnením nároku podľa ods. 2 ust. § 70 zákona o sociálnom poistení a toto zo zákona ani nevyplýva. V druhostupňovom rozhodnutí sa vôbec neuvádzajú argumenty a ani úvahy, prečo Sociálna poisťovňa žalobcu neinformovala o možnosti doplatiť poistné, ktorá vyplýva z § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, resp. na čo potom toto ustanovenie slúži. Sociálna poisťovňa v rozhodnutí rozoberá posudok, resp. i výpočet invalidného dôchodku, čo však z hľadiska tvrdení uvedených v odvolaní nemá žiadnu relevanciu. Sociálna poisťovňa nedala jasnú a vysvetľujúcu odpoveď na otázky žalobcu uvedené v odvolaní. To naznačuje úmyselný postup Sociálnej poisťovne smerujúci k tomu, aby výška dôchodku priznaná žalobcovi bola nižšia. Tento úmyselný postup podporuje fakt, že podľa informácii žalobcu získaných od pracovníkov Sociálnej poisťovne je v metodických usmerneniach Sociálnej poisťovne priamo popísaná možnosť doplatenia poistného a tým splnenia podmienok na priznanie vyššieho invalidného dôchodku. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí Sociálnej poisťovne s tým, že je odkázaný na svojvôľu Sociálnej poisťovne. Podľa neho nedostal jednoznačnú odpoveď na otázku, prečo právne predpisy neumožňujú taký postup, na aký sa domnieva, že mu vznikol nárok.
9. Žalobca sa ďalej domáhal toho, aby mu Sociálna poisťovňa umožnila postup podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Zároveň sa domáhal toho, aby potom, ako doplatí poistné v súlade s týmto ustanovením, Sociálna poisťovňa opätovne vypočítala jeho nárok na invalidný dôchodok a pri výpočte zohľadnila počet rokov dôchodkového poistenia, ktoré získal pred dovŕšením 18. roku doplatením poistného v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Žalobca sa domáhal, aby Sociálna poisťovňa vydala nové rozhodnutie o invalidnom dôchodku a aby mu spätne doplatila invalidný dôchodok od vzniku nároku naň vo výške zohľadňujúce doplatenie poistného v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení.
10. Žalobca navrhol, aby súd vykonal dôkazy, a to metodické usmernenie Sociálnej poisťovne, ktoré sa vzťahuje na možnosť doplatenia poistného v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, metodické usmernenie Sociálnej poisťovne, podľa ktorého majú zamestnanci Sociálnej poisťovne postupovať pri výpočte a priznávaní invalidného dôchodku osobám, ktorým vznikla invalidita v čase, keď boli nezaopatrenými deťmi (§ 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) a výsluch svedka - zamestnanca organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici, ktorý vypovie, akým spôsobom majú zamestnanci postupovať pri výpočte invalidného dôchodku osobám, ktorým vznikla invalidita v čase, keď boli nezaopatrenými deťmi. Žalobca ďalej žiadal o prejednanie veci na pojednávaní.
11. Sociálna poisťovňa vo vyjadrení k správnej žalobe k žalobným námietkam uviedla, že nárok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení môže vzniknúť nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je poistencom už v čase posudzovania zdravotného stavu, t.j. v čase zisťovacej lekárskej prehliadky. Presný dátum vzniku invalidity nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia na zisťovacej lekárskej prehliadke dňa 05.08.2020 určený a posudkový lekár podľa doloženej zdravotnej dokumentácie určil u žalobcu vznik invalidity od narodenia. Dátum, od kedy bol žalobcovi priznaný nárok na invalidný dôchodok na základe tohto posudkového záveru o invalidite bol určený v súlade so žiadosťou žalobcu o invalidný dôchodok z 05.08.2020 a v súlade s § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, t.j. od 19.09.2017. Dňa 19.09.2017 v čase vzniku nároku na invalidný dôchodok bol žalobca študentom strednej školy, spĺňal podmienky nezaopatreného dieťaťa v súlade s § 9 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie by žalobca získal status poistenca (§ 6) odo dňa doplatenia, nie spätne k dátumu 05.08.2020 (zisťovacej lekárskej prehliadky). Doplatenie poisteného žalobca doposiaľ nerealizoval. Jeho námietky, týkajúce sa posúdenia dôchodkových nárokov v súvislosti s týmto doplatením, sú tak v správnej žalobe, ako aj v odvolaní, vznesené hypoteticky. Nejde o reálnu situáciu ale o neistú budúcu okolnosť, o ktorej Sociálna poisťovňa doposiaľ explicitne nerozhodla, resp. ktorú napadnuté rozhodnutie neupravuje, a teda netvorí ani rámec súdneho prieskumu. Je potrebné zdôrazniť, že invalidita žalobcovi vznikla v čase, keď bol nezaopatreným dieťaťom t.j. keď nemal status poistenca (§ 6) a bol v rámci pojmológie zákona o sociálnom poistení fyzickou osobou, ktorej nárok na invalidný dôchodok nie je možné posudzovať podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ani dodatočným doplatením poistného na dôchodkové poistenie nevznikne žalobcovi spätne k dátumu zisťovacej lekárskej prehliadky status poistenca. Žalobca bol posudzovaný a uznaný za invalidného ako fyzická osoba, a preto ani posudkový lekár 05.08.2020 nemohol posúdiť zdravotný stav žalobcu na účely § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Dodatočné doplatenie poistného na dôchodkové poistenie nemá žiaden vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorej invalidita vznikla v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom, pretože nejde o zaplatenie dlžného poistného podľa § 78 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 73 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z.z. sa suma invalidného dôchodku poistenca vo veku do 20 rokov, ktorý nezískal obdobie povinného dôchodkového poistenia a bol len dobrovoľne dôchodkovo poistený menej ako 1 rok, získal obdobie dôchodkového poistenia len dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení za obdobie kratšie ako jeden rok alebo získal obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia k obdobiu dôchodkového poistenia dodatočným zaplatením poistného podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ktorých celková dĺžka je kratšia ako jeden rok, má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (55 %), osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí ods. 3 druhá veta rovnako (osobný mzdový bod sa určuje v hodnote 0,67 x 44,2384 ODP spolu s pripočítaným obdobím x 11,3505 aktuálna dôchodková hodnota x 55 % čo predstavuje 185,10 Eur mesačne). Sociálna poisťovňa ďalej poukázala na rozhodovaciu prax správnych súdov v obdobných
veciach, konkrétne na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 1So/16/2017 z 27.06.2017 a na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sd/42/2016 zo dňa 20.07.2016, v ktorých sa súdy svojim právnym názorom stotožňujú s vyššie uvedeným právnym názorom Sociálnej poisťovne. Aj podľa právneho názoru vysloveného v týchto rozhodnutiach nevznikne fyzickej osobe napriek dodatočnému zaplateniu poisteného na dôchodkové poistenie spätne status poistenca na účely nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a dodatočné doplatenie poistného nemá žiaden vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku fyzickej osoby, ktorej invalidita vznikla v čase, kedy bola nezaopatreným dieťaťom. Žalovaná tak považovala preskúmavané rozhodnutia za zákonné a vecne správne a žiadala, aby správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“) zamietol.
12. V replike žalobca uviedol, že podstata spočíva v spornom výklade zákona o sociálnom poistení Sociálnou poisťovňou, ktorý je podľa názoru žalobcu nesprávny. Postup Sociálnej poisťovne bol v rozpore so základnými právami žalobcu ako aj ďalších občanov so zníženou pracovnou schopnosťou, ktorí sú odkázaní na invalidný dôchodok. Ak je zákon o sociálnom poistení v určitom ohľade nejasný alebo ak je možné ho interpretovať rôznymi spôsobmi, potom sa Sociálna poisťovňa musí prikloniť k takej argumentácii, ktorá je na prospech žalobcu a nie na prospech Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa postupuje v rovnakých veciach rôzne, pretože v iných prípadoch umožňuje občanom so zníženou pracovnou schopnosťou, ktorých invalidita vznikla pred získaním statusu poistenca, doplatiť poistné na dôchodkové poistenie a získať tak nárok na vyšší invalidný dôchodok. K interpretácii zákonnej normy, ktorá je nejasná alebo ktorá pripúšťa rôzne možnosti výkladu, je potrebné pristopuvať tak, aby to bolo na prospech osoby, ktorá má byť týmto zákonom chránená, resp. o ktorej právach a právom chránených záujmoch sa pri postupe podľa tohto zákona rozhoduje. Zároveň by interpretácia zákona mala byť jasná a jednoznačná. Pokiaľ prichádza do úvahy viacero možných interpretácií, malo by byť zrejmé, ktorú z nich orgán verejnej správy zvolil a prečo. Zákon o sociálnom poistení v § 60 ods. 5 uvádza, že obdobím dôchodkového poistenia je aj obdobie podľa § 142 ods. 3, za ktoré bolo dodatočne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Ust. § 142 ods. 3 písm. d) uvádza, že poistné na dôchodkové poistenie sa môže dodatočne zaplatiť aj za obdobie, počas ktorého sa fyzická osoba sústavne pripravovala na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole po dovŕšení 16. roku veku. V § 6 ods. 2 sa uvádza, že poistencom je aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 142 ods. 3 zákona. Invaliditu žalobcu potvrdil posudkový lekár a zníženú pracovnú schopnosť konštatoval od narodenia. Invalidita teda vznikla v čase, keď žalobca poistencom nebol a ani sa ním za žiadnych okolností nemohol stať. Posudkový lekár vydal posudok dňa 05.08.2020, teda v čase, keď žalobca už poistencom bol. Rovnako Sociálna poisťovňa rozhodla o priznaní invalidného dôchodku v čase, kedy už žalobca bol poistencom. Ak bolo teda podstatné, či žalobca bol v čase rozhodovania o priznaní invalidného dôchodku alebo v čase vydania posudku poistencom, potom žalobca túto podmienku splnil. Mal byť teda informovaný o možnosti doplatiť poistné na dôchodkové poistenie od 16. roku života. Toto poistené mu mala Sociálna poisťovňa v prípade záujmu vypočítať a umožniť mu ho doplatiť. Pokiaľ má byť správna interpretácia zákona o sociálnom poistení taká, podľa ktorej jediný prípad, kedy sa môže nárok na invalidný dôchodok pri nezaopatrenom dieťati posudzovať podľa § 70 ods. 1 je vtedy, kedy by sa nezaopatrené dieťa stalo po dovŕšení 16. roku veku dobrovoľne poistenou osobou a zároveň by jeho invalidita vznikla až po dovŕšení 16. roku veku, potom takýto prípad by v praxi nastával úplne výnimočne. Za normálnych okolností nie je dôvod na to, aby sa zákonný zástupca dieťaťa rozhodol, že nezaopatrené dieťa dobrovoľne dôchodkovo poistí od 16. roku života pokiaľ je nezaopatrené dieťa zdravé a sústavne sa pripravuje na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Rozhodnutie zákonného zástupcu nezaopatreného dieťaťa o tom, že bude dobrovoľne hradiť poistné na dôchodkové poistenie študujúcemu dieťaťu od 16. roku veku prichádza do úvahy jedine v tom prípade, ak má toto dieťa zníženú pracovnú spôsobilosť a je predpoklad, že bude žiadať o priznanie invalidného dôchodku. Ak by však bolo pravdou to, čo tvrdí Sociálna poisťovňa, tak sa nikdy nemôže posudzovať nárok dieťaťa na invalidný dôchodok podľa rokov úhrady poistného (§ 70 ods. 1 zákona o Sociálnom poistení) a potom by takýto postup vôbec nedával zmysel a nedávala by zmysel ani možnosť doplatenia poistného vyplývajúca z § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Argumentácia o tom, že dodatočným doplatením poistného by žalobca získal status poistenca odo dňa doplatenia a nie spätne k dátumu posudku je absolútne nelogická. V zákone nie je uvedené, kedy musí posudzovaná osoba status poistenca mať. Neuvádza sa, či je to ku dňu rozhodnutia o priznaní dôchodku, ku dňu posudzovania zníženej pracovnej schopnosti alebo ku dňu, kedy fyzickej osobe znížená pracovná schopnosť vznikla. Ak je podľa interpretácie zákona Sociálnej poisťovne dôležité, či žalobca mal ku dňu potvrdenia jeho invalidity status poistenca, potom táto podmienka splnená bola, pretože v čase vydania
posudku dňa 05.08.2020 bol zamestnaný a bol poistencom. Záver, že pre posúdenie nároku podľa § 70 ods. 1 je podstatné, aby bola osoba poistencom v čase posudzovania zníženej pracovnej schopnosti, zo zákona o sociálnom poistení vôbec nemožno dovodiť. Tvrdenie, že fyzická osoba získava status poistenca až odo dňa doplatenia poistného, tiež nemá oporu v zákone. Zákon uvádza, že poistencom je osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 142 ods. 3 písm. d), pričom nehovorí, že sa poistencom stáva až momentom zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie. Tvrdenie, že dodatočné doplatenie poisteného nemá žiaden vplyv na určenie sumy invalidného dôchodku fyzickej osoby, pretože nejde o zaplatenie dlžného poisteného v zmysle § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemá žiadnu relevanciu. V § 6 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa neuvádza, že poistencom je fyzická osoba, ktorá získa obdobie dôchodkového poistenia podľa § 142 ods. 3 písm. d) zaplatením dlžného poistného. Navyše v prípade osoby sústavne sa pripravujúcej na povolanie štúdium na strednej škole ide o dobrovoľné poistenie, preto nikdy nemôže ísť o dlžné poistné. Pokiaľ žalovaná uviedla, že žalobca vzniesol hypotetickú námietku, tak ide o ďalší argument, ktorý odvádza pozornosť od podstaty veci. Žalobca poistné nedoplatil pred vydaním rozhodnutia, pretože o tejto možnosti nevedel. Ak je zmysluplnosť doplatenia otázna a nie je jasné, či sa žalobca môže nároku na zvýšenie dôchodku domáhať, potom je pre neho takýto postup s doplatením poistného neprimerane zaťažujúci, pretože aktuálne nemá zamestnanie a musel by siahnuť na svoju jedinú finančnú rezervu. Aj právny zástupca žalobcu zastupuje žalobcu pro bono v rámci rozsiahlych pro bono aktivít advokátskej kancelárie.
13. Podľa žalobcu Sociálna poisťovňa umožňuje doplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj v prípade fyzických osôb, ktoré sa stali invalidnými v čase, keď boli nezaopatreným dieťaťom. O takejto možnosti informovala žalobcu pracovníčka Sociálnej poisťovne až v čase, keď už bolo vydané rozhodnutie o určení invalidného dôchodku. Žalobca je v dôkaznej núdzi, pretože metodické usmernenie Sociálnej poisťovne nie je verejne dostupné.
14. Pokiaľ Sociálna poisťovňa poukazovala na rozhodnutia správnych súdov, tak súd rozhodujúc v tomto prípade nie je viazaný takýmito rozhodnutiami iného súdu alebo iných súdov. Prejudicialita v civilnom procese je daná vtedy, ak je súd prejednávajúci spor viazaný posúdiť určitú predbežnú otázku skutkovo a právne rovnako, ako o nej rozhodol iný súd či štátny orgán. Platí, že právoplatné rozhodnutie súdu nemá všeobecne prejudiciálne účinky. Ďalej žalobca poukázal na článok 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva garancia, že o civilných právach a záväzkoch rozhodne nezávislý súd. Súd je nezávislý, ak sám posudzuje všetky skutkové a právne otázky, ktoré sú pre rozhodnutie v merite veci relevantné. Záväznosť rozsudku je subjektívna (až na zákonom stanovené výnimky v § 228 CSP). Ten, kto nebol stranou sporu, ten kto pred súdom nemohol predniesť skutkové a právne tvrdenia, vyjadriť sa k podkladom, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal, nemôže byť rozsudkom (v zásade) viazaný. Okrem toho, pri zásade formálnej pravdy platí, že rozsudok vychádza z toho, čo strany tvrdili a čo preukázali. Preto rozsudok (v zásade) nepôsobí voči tretím osobám. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nemá normatívnu záväznosť a nie je záväzné pro futuro na všetky podobné prípady. Ide o rozhodnutie vyššej súdnej inštancie, ktoré predstavuje judikát, nie však právnu normu. Všeobecnému súdu nič nebráni vysloviť (v prípadoch, kedy právnym názorom iného súdu nie je viazaný inštančne alebo keď nie je jeho rozhodnutím viazaný prejudiciálne), že právny názor iného súdu je nesprávny. Aplikácia zákona má prednosť pred aplikáciou názorov vyjadrených v judikatúre. Sudca je viazaný zákonom a ak je judikatúra v rozpore so zákonom, musí dať prednosť zákonu. Odklon od judikatúry však musí patrične odôvodniť. Žalobca považuje názor Najvyššieho súdu SR vyslovený Sociálnou poisťovňou v citovaných rozhodnutiach za nesprávny a za názor, ktorý nemá skutočnú oporu v zákone a nie je v súlade s ústavne udržateľným výkladom práva.
15. Na prejednanie veci nariadil správny súd pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 25.11.2021. Na základe žiadosti žalobcu, pre objektívne nepriaznivé poveternostné podmienky, ktoré bránili v účasti na pojednávaní, správny súd pojednávanie odročil na 16.12.2021.
16. V ďalšom podaní žalobca uviedol, že sa na pobočke Sociálnej poisťovne dopytoval na možnosť doplatenia poistného a bolo mu oznámené, že na základe metodického usmernenia takýto postup nie je možný. Zotrval na už prednesenej argumentácii a zároveň uviedol, že netrvá na prejednaní veci na pojednávaní, keďže súd nepredvolal na pojednávanie zamestnanca Sociálnej poisťovne za účelom jeho výsluchu. Správny súd ponechal nariadený termín pojednávania z dôvodu vhodnosti prejednať vec na pojednávaní.
17. Na pojednávaní konanom dňa 16.12.2021 sa prítomní účastníci konania vyjadrili v zhode s obsahom písomných podaní.
18. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutia Sociálnej poisťovne, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, nie len v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby (§ 134 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP) ale v celom rozsahu, nakoľko správna žaloba žalobcu je správnou žalobou fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Správny súd uznal za dôvodné žalobné námietky žalobcu a mimo žalobných námietok nezistil v postupe a v rozhodnutiach orgánov Sociálnej poisťovne iné, žalobcom nenamietané dôvody nezákonnosti. Správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, preto tieto rozhodnutia zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 a 4 tohto ustanovenia.
19. Podľa § 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP; Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
22. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP; Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
24. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP; Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
25. Podľa § 203 ods. 2 SSP; Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
26. Podľa § 9 ods. 1,2 a 3 zákona o sociálnom poistení; Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona je dieťa a) do skončenia povinnej školskej dochádzky, b) po skončení povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 26 rokov veku, ak 1. sa sústavne pripravuje na povolanie, 2. pre chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa prílohy č. 2, sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie alebo nemôže vykonávať zárobkovú činnosť alebo 3. pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo je neschopné vykonávať zárobkovú činnosť.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nezaopatreného dieťaťa je choroba a stav uvedené v prílohe č. 2, ktoré podľa poznatkov lekárskej vedy majú trvať alebo trvajú dlhšie ako jeden rok a ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť podľa tejto prílohy. (3) Nezaopatrené dieťa nie je dieťa, a) ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom, ak už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a bol mu priznaný akademický titul podľa osobitného predpisu, alebo b) ktoré je poberateľom invalidného dôchodku priznaného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.
27. Podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (2) Fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
28. Podľa § 71 ods. 1 až 8 zákona o sociálnom poistení; (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
29. Podľa § 72 ods. 1, 2, 3 zákona o sociálnom poistení; (1)Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku a) do 20 rokov je menej ako jeden rok, b) nad 20 rokov do 24 rokov je najmenej jeden rok, c) nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky, d) nad 28 rokov do 34 rokov je najmenej päť rokov, e) nad 34 rokov do 40 rokov je najmenej osem rokov, f) nad 40 rokov do 45 rokov je najmenej 10 rokov, g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov. (2) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity.
(3) Poistencovi, ktorý sa stal invalidný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, a fyzickej osobe, ktorá sa stala invalidná v období, v ktorom je nezaopatrené dieťa alebo doktorand v dennej forme štúdia a nedovŕšila 26 rokov veku, sa podmienka počtu rokov dôchodkového poistenia uvedená v odseku 1 považuje za splnenú.
30. Podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení; Poistné na dôchodkové poistenie sa môže zaplatiť aj dodatočne za obdobie, počas ktorého fyzická osoba a) mala prerušené poistenie podľa § 26, b) bola fyzickou osobou uvedenou v § 4 ods. 1 písm. d), c) bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo d) sústavne sa pripravovala na povolanie štúdiom na strednej škole alebo na vysokej škole po dovŕšení 16 rokov veku.
31. Žalobca si uplatnil nárok na invalidný dôchodok. Vo vzťahu k uplatnenému nároku z posudku posudkového lekára nepochybne vyplýva, že žalobca je invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 % a invalidita u žalobcu vznikla od narodenia.
32. Zákon o sociálnom poistení v ust. § 70 rozlišuje dva druhy invalidných dôchodkov. V § 70 ods. 1 je upravený nárok na invalidný dôchodok poistenca, teda osoby, ktorá je účastná na systéme dôchodkového poistenia. V § 70 ods. 2 je upravený takzvaný invalidný dôchodok z mladosti, a podľa tohto zákonného ustanovenia nárok na invalidný dôchodok vzniká fyzickej osobe, ktorá nemá status poistenca, teda nebola účastná na systéme dôchodkového poistenia. Toto zákonné ustanovenie upravuje nárok na invalidný dôchodok u fyzických osôb, ktoré sa stali invalidnými v období, v ktorom boli nezaopatrenými deťmi a z tohto dôvodu nemohli byť objektívne účastné na systéme dôchodkového poistenia a stať sa poistencami. Tak ako správne poukázala zástupkyňa žalovanej na pojednávaní pred správnym súdom, v ust. § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa prejavuje princíp solidarity, keď sa priznáva nárok na invalidný dôchodok aj osobám, ktoré neboli účastné na systéme dôchodkového poistenia, nakoľko objektívne táto účasť nebola možná preto, že týmto osobám sa znížil v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu pracovný potenciál ešte predtým, ako dosiahli vek, v ktorom sa mohli povinne alebo dobrovoľne stať účastnými na systéme dôchodkového poistenia.
33. Rozlišovanie uvedených dvoch dôchodkových dávok bolo opakovane viackrát vysvetlené aj v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. V rozhodnutí sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010 najvyšší súd uviedol, že je nepochybné, že poistenec identifikovaný podľa § 15 zákona o sociálnom poistení má nárok na invalidný dôchodok, ak odo dňa vzniku invalidity, ktorý určí posudkový lekár v posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v § 72 zákona o sociálnom poistení. Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, má nárok na invalidný dôchodok od dovŕšenia veku 18 roku veku. Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok. Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16 roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bol v lekárskom posudku určený deň vzniku invalidity. Ak ide o poistenca vždy nakoľko to priamo vyplýva z ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a v prípade fyzickej osoby, ktorá je nezaopatreným dieťaťom vtedy, ak dovŕšilo vek 16 rokov a to s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšenia veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom by im patril iba nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení.
34. Obdobné závery sú obsiahnuté v rozhodnutí sp. zn. 7So/72/2016 zo dňa 28.02.2018, kde najvyšší súd uviedol, že zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 70 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení rozlišuje dva prípady vzniku nároku na invalidný dôchodok. V prvom prípade je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca (§ 15 zákona o sociálnom poistení), ktorý je buď povinne alebo dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16. roku veku),
a v druhom prípade je vznik nároku fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou vo veku, keď bola nezaopatreným dieťaťom a mala trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. V oboch prípadoch je však potrebné, aby bola potvrdená invalidita v lekárskom posudku s určením dňa vzniku invalidity. Ak ide o poistenca vždy, nakoľko to priamo vyplýva z ust. § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a v prípade fyzickej osoby, ktorá je nezaopatreným dieťaťom vtedy, ak dovŕšilo vek 16 rokov, a to s ohľadom na skutočnosť, že aj toto nezaopatrené dieťa môže byť od dosiahnutia veku 16 rokov poistencom ako dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba. Zákon nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Z uvedenej zákonnej úpravy vyplýva, že zákonodarca pre priznanie invalidného dôchodku žiadateľovi podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení predpokladá, že v čase vzniku invalidity bol poistencom.
35. Žalobca v správnej žalobe predniesol žalobné námietky, v ktorých vyjadril nesúhlas s tým, že Sociálna poisťovňa mu neumožnila doplatiť si poistné za obdobie, počas ktorého bol študentom strednej školy, a to podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Poukazoval tiež na to, že Sociálnej poisťovni vyplýva zo zákona o sociálnom poistení povinnosť informovať poistencov o takejto možnosti a v súvislosti s týmito námietkami navrhoval, aby správny súd vypočul zamestnanca Sociálnej poisťovne, pobočky a taktiež aby vykonal dôkaz metodickými pokynmi Sociálnej poisťovne, v ktorých by mali byť obsiahnuté usmernenia pre zamestnancov Sociálnej poisťovne, a to ako rozhodovať v prípadoch takýchto uplatnených nárokov ako je prípad žalobcu.
36. K týmto žalobným námietkam správny súd považuje za potrebné uviesť, že z ustanovení zákona o Sociálnom poistení, konkrétne aj z ustanovenia § 226 a 226a zákona o sociálnom poistení, takéto konkrétne povinnosti pre Sociálnu poisťovňu, resp. pre jej zamestnancov nevyplývajú. Aj právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom uviedla, že túto informačnú povinnosť zamestnancov Sociálnej poistne neodvodzujú od žiadneho konkrétneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ale vychádzajú skôr z toho, že zákon o sociálnom poistení smeruje celkovo k sociálnej starostlivosti a pomoci osobám, ktoré sú na dávky podľa tohto zákona odkázané a v zmysle zamerania zákona preto žalobca odvodzoval svoju námietku, resp. požiadavku v tomto smere.
37. Ďalej správny súd považuje za potrebné uviesť, že v súvisiacej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR boli predmetom posudzovania také prípady fyzických osôb, ktoré aj reálne doplatili poistné podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Žalobca v tejto prejednávanej veci poistné podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení nedoplatil, preto ani nebolo Sociálnou poisťovňou v preskúmavaných rozhodnutiach vyhodnocované konkrétne doplatené obdobie dôchodkového poistenia. Je pochopiteľné tvrdenie žalobcu, že doplatenie poistného na dôchodkové poistenie bez toho, že by poznal odpoveď na otázku, či toto bude alebo nebude zohľadnené, pre neho nepredstavuje z hľadiska jeho finančných podmienok jednoduchú situáciu, nakoľko nemá dostatok finančných prostriedkov pre to, aby tieto vynaložil na doplatenie obdobia dôchodkového poistenia a konečný efekt by mohol byť aj taký, že nakoniec Sociálna poisťovňa uzavrie, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nemá. Preto je možné pochopiť taký prístup žalobcu, keď žiadal, resp. žiada vopred odpoveď na otázku, či u neho vznikne nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v prípade, že uplatní postup podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Avšak je logická aj argumentácia žalovanej, keď uviedla, že žalobca doplatenie poistného doposiaľ nerealizoval a preto jeho námietky, ktoré sa týkali posúdenia dôchodkových nárokov v súvislosti s týmto doplatením, sú v správnej žalobe, a ako aj v odvolaní, vznesené hypoteticky, nakoľko nejde o reálnu situáciu ale o neistú budúcu okolnosť, o ktorej Sociálna poisťovňa ešte explicitne nerozhodla a teda nebola ani obsahom preskúmavaných rozhodnutí.
38. Vo vzťahu k možnosti „založiť“ status poistenca výlučne doplatením poisteného podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení pre účely uplatňovania nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení správny súd považuje za potrebné poukázať na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týkala obdobných nárokov. Konkrétne ide o rozhodnutia sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27.01.2010, sp. zn. 7Sk/19/2019 zo dňa 21.04.2020, sp. zn. 7So/72/2016 zo dňa 28.02.2019 a sp. zn. 1So/16/2019 zo dňa 27.06.2019. Z týchto rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva taký záver, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného veku 16 rokov nemohli byť poberateľmi invalidného
dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca pre priznanie invalidného dôchodku žiadateľovi podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení požaduje, aby tento žiadateľ bol poistencom v čase vzniku invalidity. Ďalej najvyšší súd dospel k záveru, že pokiaľ došlo k vzniku invalidity v čase, keď bola fyzická osoba nezaopatreným dieťaťom a nebola poistencom, vznikol jej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ako fyzickej osobe, a keďže invalidita vznikla v čase, keď bol žiadateľ nezaopatreným dieťaťom, t.j. nebol poistencom, ale bol fyzickou osobou, nie je nárok žiadateľa na invalidný dôchodok možné posudzovať podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V rozsudku sp. zn. 9Sk/19/2019 zo dňa 21.04.2020 najvyšší súd uzavrel, že pokiaľ žiadateľ sa stal v zmysle záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia invalidným v čase nezaopatrenosti, pričom tento čas bol bližšie špecifikovaný na obdobie do skončenia povinnej školskej dochádzky do 16. roku veku, teda pokiaľ žiadateľ splnil zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka (do 16. roku veku), rozhodujúcim obdobím pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je obdobie pred skončením povinnej školskej dochádzky (do 16. roku veku) a nie obdobie, v ktorom za žiadateľa bolo zaplatené poistenie ako za dobrovoľne dôchodkovo poistenú osobu. Ak teda žiadateľ dodatočne zaplatil poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení v období po vzniku invalidity, orgány Sociálnej poisťovne nemohli vychádzať pri určení výšky dôchodku zo sumy, ktorú za toto obdobie žiadateľ zaplatil a nebolo možné toto obdobie zohľadniť pri určení výšky vymeriavacieho základu pre výpočet invalidného dôchodku žiadateľa. Ak teda vznikla žiadateľovi invalidita do 16. roku veku, dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie za obdobie po tomto roku nemá vplyv na vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko ide o obdobie po vzniku invalidity. Rovnako táto skutočnosť nemá vplyv na výšku invalidného dôchodku priznaného podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, keďže suma tohto invalidného dôchodku je určená podľa § 73 ods. 3 zákona o sociálnom poistení s tým, že získané obdobie dôchodkového poistenia sa neskúma. Z uvedenej argumentácie, ktorá podáva výklad relevantných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že doplatenie poistného na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení by samo o sebe nemalo za dôsledok nárok žalobcu na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.
39. Ustanovenie § 139 ods. 3 SSP stanovuje pre správny súd povinnosť zohľadňovať ustálenú rozhodovaciu prax a prípadný odklon od tejto ustálenej rozhodovacej praxe odôvodniť. Správny súd preto pri rozhodovaní o správnej žalobe žalobcu zohľadnil rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré boli v čase rozhodovania správneho súdu dostupné a ktoré sa zaoberali súvisiacou problematikou, a posudzoval žalobcom nastolenú otázku v zmysle týchto záverov.
40. Správny súd považuje za potrebné ešte uviesť, že je nepochybné, že osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré má dopad na ich pracovný potenciál, sa častokrát nachádzajú v ťažkej finančnej a aj sociálnej situácii. Pokiaľ ide ale o výpočet invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, tento spôsob výpočtu je matematicky vzorec, do ktorého sa dopĺňajú zákonom vymedzené premenné a konkrétne osobný mzdový bod (ktorý môže mať pri výpočte invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom postení rôznu hodnotu) je stanovený konštantou 0,67 práve z dôvodu, že pri tomto výpočte invalidného dôchodku (podľa § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení) sa neskúma obdobie účasti v systéme dôchodkového poistenia.
41. Žalobca v správnej žalobe navrhoval vypočuť zamestnanca Sociálnej poisťovne pobočky bez toho, aby túto osobu dostatočným spôsobom identifikoval. Správny súd návrhu na vykonanie tohto dôkazu nevyhovel aj z dôvodu nedostatočnej identifikácie takejto osoby, ale aj z toho dôvodu, že takýto výsluch zamestnanca v pozícii svedka nepovažoval za potrebný pre prieskum správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. Správny súd ale ponechal nariadené pojednávanie na prejednanie veci, aj keď žalobca správnemu súdu oznámil, že ak súd nepredvolal na výsluch zamestnanca Sociálnej poisťovne, tak netrvá na požiadavke na prejednaní veci na pojednávaní. Správny súd považoval za vhodné vec prejednať na pojednávaní preto, že predpokladal prítomnosť zástupcu žalovanej Sociálnej poisťovne na pojednávaní, a tým aj možnosť v ústnom prednese tohto zástupcu zaujať stanovisko k žalobným námietkam alebo otázkam predneseným aj na pojednávaní pred správnym súdom, a tým predniesť aj pre žalobcu podstatné vysvetlenia.
42. Pokiaľ žalobca žiadal ako dôkaz zabezpečiť metodické usmernenia Sociálnej poisťovne, správny súd vyzval Sociálnu poisťovňu na vyjadrenie sa k návrhu na vykonanie tohto dôkazu a vyzval Sociálnu
poisťovňu aj na predloženie týchto metodických usmernení, konkrétne výzvou zo dňa 09.09.2021. Sociálna poisťovňa správnemu súdu v odpovedi uviedla, že nejde o všeobecne záväzný právny predpis ale o vnútornú smernicu a metodické usmernenie nemá všeobecnú záväznosť. Správny súd následne opätovne posudzoval návrh na vykonanie tohto dôkazu, a dospel k záveru, že takýto dôkaz nie je potrebné vykonať v konaní, nakoľko nejde o všeobecne záväzný právny predpis a podstatná je právna úprava v zákone o sociálnom poistení. Pri posudzovaní tohto návrhu na vykonanie dôkazov správny súd vychádzal aj zo záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 505/2015 zo dňa 18.11.2015, v ktorom Ústavný súd SR uzavrel, že interný normatívny pokyn nepatrí medzi všeobecne právne predpisy, je záväzný iba pre subjekt, ktorý ho vydal a práva a povinnosti určené v internom normatívnom pokyne nemožno vymáhať na súde. V prípade metodického usmernenia ide nepochybne o interný dokument Sociálnej poisťovne, z ktorého nemožno odvodzovať nárok poistencov, prípadne fyzických osôb, a podstatná pre uplatňovaný dôchodkový nárok je právna úprava v zákone o sociálnom poistení.
43. Za dôvodné žalobné námietky, spôsobilé privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, považoval správny súd tie žalobné námietky, v ktorých žalobca namietal, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne sú nedostatočne odôvodnené. Za podstatné správny súd považuje to, že orgány Sociálnej poisťovne sa vôbec nevysporiadali so skutočnosťou, že žalobca v prejednávanej veci mal status poistenca. V administratívnom spise sa nachádza výpis, v zmysle ktorého bol žalobca zamestnancom s pravidelným príjmom u zamestnávateľa MB TECH BB, s.r.o. od 26.08.2019 do 30.09.2019. Táto skutočnosť nebola v rozhodnutiach Sociálnej poisťovne nijakým spôsobom vyhodnotená a orgány Sociálnej poisťovne na túto skutočnosť nijakým spôsobom nereflektovali, a to aj s ohľadom na možnosť doplatiť poistné podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení. Úlohou správneho súdu je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. V jeho právomoci nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, konanie pred správnym súdom začaté na základe správnej žaloby nie je pokračovaním administratívneho konania, konanie pred správnym súdom teda nepredstavuje ďalšiu inštanciu v konaní. Správny súd preto nemohol túto skutkovú okolnosť vyhodnotiť a právne posúdiť jej význam k žalobcom uplatnenému nároku, pretože by tým nahradil právne posúdenie Sociálnej poisťovne. Ide o takú skutkovú okolnosť, ktorá odlišuje prípad žalobcu od vecí, ktoré boli predmetom rozhodovania Najvyššieho súdu SR a na ktoré správny súd poukazoval vo vzťahu k možnosti doplatiť poistné na dôchodkové poistenie podľa § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení a tým založiť vznik nároku na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V tomto prípade by žalobca doplatením poistného nezakladal status poistenca, nakoľko tento status mu založila účasť na dôchodkovom poistení z titulu výkonu zamestnania. Pre absenciu priliehajúceho odôvodnenia súvisiaceho s touto skutkovou okolnosťou sú preskúmavané rozhodnutia Sociálnej poisťovane nepreskúmateľné. Správny súd preto rozhodnutia Sociálnej poisťovne zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie, v ktorom sa Sociálna poisťovňa bude musieť vysporiadať s tou skutočnosťou, že žalobca mal v období od 26.08.2019 do 30.09.2019 status poistenca, teda osoby zúčastnenej na systéme dôchodkového poistenia z toho titulu, že bol zamestnancom s pravidelným príjmom.
44. Správny súd považuje ešte za potrebné uviesť, že posudkový lekár pri posúdení zdravotného stavu žalobcu v posudku o invalidite posudzoval zdravotný stav žalobcu pre účely ust. § 70 ods. 1 a aj pre účely ust. § 70 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Pre účely týchto ustanovení aj stanovil dátum vzniku invalidity tak, že pre účely ust. § 70 ods. 2 konštatoval, že invalidita vznikla pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádza, a pre účely ust. § 70 ods. 1 stanovil dátum vzniku invalidity tak, že táto vznikla od narodenia. Sociálna poisťovňa v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia a aj vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení môže vzniknúť len nezaopatrenému dieťaťu, ktoré je poistencom už v čase posudzovania zdravotného stavu, čo by v prípade žalobcu bolo k 05.08.2020. V tejto súvislosti je nepreskúmateľné a až zmätočné rozhodnutie Sociálnej poisťovne, keď je zrejmé, že k 05.08.2020 žalobca status poistenca mal, nakoľko v období od 26.08.2019 do 30.09.2019 bol účastný na systéme dôchodkového poistenia. Orgány Sociálnej poisťovne sa nedostatočne zaoberali zistenými skutočnosťami, ktoré mali pre posúdenie nároku žalobcu význam a v rozhodnutí absentuje k týmto skutočnostiam zaujatie relevantného jednoznačného postoja s konkrétnou právnou argumentáciou.
45. Pokiaľ žalobca žiadal, aby správny súd uložil Sociálnej poisťovni povinnosť, aby mu umožnila doplatiť poistené podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, aby vydala nové rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku, v ktorom zohľadní aj počet rokov dôchodkového poistenia, ktoré získal
pred dovŕšením 18 roku veku doplatením poisteného v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, k tejto časti petitu správnej žaloby je potrebné uviesť, že takúto povinnosť správny súd nemôže v zmysle ustanovení Správneho súdneho poriadku Sociálnej poisťovni uložiť vo výroku rozhodnutia.
46. Taktiež pokiaľ žalobca žiadal, aby Sociálna poisťovňa uverejnila podmienky, za ktorých je možné doplatiť poistné v súlade s § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení a postup v tejto súvislosti na svojom webovom sídle tak, aby sa o týchto podmienkach mali možnosť dozvedieť aj iní poistenci, ani na uloženie takejto povinnosti nemá správny súd kompetenciu a uloženie takejto povinnosti presahuje rámec tohto súdneho prieskumu. Je nepochybné, že žalobca vníma svoju vec uplatňovaného nároku na invalidný dôchodok citlivo, nakoľko ide o otázku, ktorá je podstatná pre zabezpečenie jeho životných potrieb, a vníma túto otázku aj v širších súvislostiach s ohľadom na iné osoby, ktoré sa ocitajú v rovnakej situácii ako on, avšak správnemu súdu neprináleží kompetencia na komplexné riešenie týchto otázok. Správny súd v konaní o správnej žalobe fyzickej osoby v sociálnej veci posudzuje konkrétne rozhodnutie ako individuálny správny akt vydaný o uplatňovanom nároku konkrétnej fyzickej osoby a napriek tomu, že v prípade nárokov na invalidný dôchodok ide o spoločensky podstatnú a citlivú otázku, neprináleží mu kompetencia riešiť tieto nároky v širších súvislostiach a vo vzťahu ku nekonkrétnym adresátom.
47. Úlohou Sociálnej poisťovne bude v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať žiadosťou žalobcu o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok, pričom Sociálna poisťovňa sa musí vysporiadať s tou skutočnosťou, že žalobca bol v období od 26.08.2019 do 30.09.2019 poistencom, a teda bol účastný na systéme sociálneho zabezpečenia. Aj keď vychádzajúc prísne z textu zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa nemá povinnosť informovať žiadateľov o tom, či v ich prípadoch možno alebo nemožno doplatiť poistené postupom podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení, so zohľadnením možných dopadov dodatočného zaplatenia poisteného podľa § 142 ods. 3 písm. d) zákona o sociálnom poistení na finančnú situáciu žiadateľa, sa usmernenie v takýchto prípadoch javí ako vhodné a žiadúce.
48. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).