Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_6CoE-34-2021.pdf
PDF · 82.27 KB
Case nature
Subarea
6CoE/34/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.: Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 31 815 138, proti povinnému: B. W., nar. XX. novembra XXXX, zomr. XX. marca XXXX, naposledy bytom Y. II XXX/XX, XXX XX J., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 17247/14 o vymoženie 1 352,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/391/2014-41 zo dňa 19. apríla 2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. 4Er/391/2014-41 zo dňa 19. apríla 2021 z r u š u j e .
II. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým Uznesením č. k. 4Er/391/2014-41 zo dňa 19. apríla 2021 exekúciu zastavil. Uvedené rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že dňa 24. februára 2016 súdny exekútor doručil doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), ktoré bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa 21. januára 2016. Exekučné konanie sa začalo dňa 25. marca 2014 spísaním návrhu na začatie exekúcie do zápisnice súdnym exekútorom a bolo vedené na podklade exekučného titulu - Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 30. septembra 2013 sp. zn. SR 03336/11, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 1 420,91 Eur s príslušenstvom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28. októbra 2013 a dňa 31. októbra 2013 sa stal vykonateľným. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 6. septembra 2010 (ďalej len „Zmluva“). Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou vystavenou dňa 6. septembra 2010. Povinný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne neplnil, čím sa stal dlh splatný vcelku dňa 3. februára 2011. Oprávnený vyplnil dňa 25. februára 2011 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 869,67 Eur s dátumom začiatku úročenia dňa 3. februára 2011 a táto bola povinnému predložená na zaplatenie dňa 2. marca 2011. Zo Zmluvy vyplýva, že povinný ju uzavrel ako fyzická osoba nepodnikateľ, keďže z nej nevyplýva, že by povinný v čase jej uzatvorenia bol podnikateľským subjektom. Aj z označenia dlžníka v Zmluve osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu možno dospieť k záveru, že dlžník uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ. Predmetná Zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Jej forma na predtlačenom formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami nasvedčuje, že bola uzatvorená bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je
potrebné uplatniť výklad v súlade s § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Oprávnený ako veriteľ uzavrel s povinným ako s dlžníkom dňa 6. septembra 2010 Zmluvu, na základe ktorej poskytol povinnému úver vo výške 600,00 Eur. V zmysle bodu 13. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy bol predmetný úver zabezpečený zmenkou, v ktorej neboli vyplnené údaje o zmenkovej sume a dátume začiatku úročenia zmenkovej sumy. Oprávnený doplnil dňa 25. februára 2011 do neúplnej zmenky zmenkovú sumu 1 420,91 Eur a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy 3. februára 2011. V zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. V predmetnom prípade si veriteľ uplatnil voči dlžníkovi nárok zo zmenky vyplnenej dňa 25. februára 2011 vo výške 1 420,91 Eur, pričom istina poskytnutého úveru predstavovala sumu 600,00 Eur. V zmysle citovaného ustanovenia Zákona o ochrane spotrebiteľov si veriteľ mohol voči dlžníkovi uplatniť nárok zo zabezpečovacej zmenky len v tom prípade, ak zmenková suma v čase vyplnenia (vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva - vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) činila maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, t. j. maximálne 180,00 Eur. Na základe uvedeného exekučný súd dospel k záveru, že nárok veriteľa zo zmenky uplatnený v predmetnej exekúcii je v rozpore s vyššie citovaným ustanovením § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy. Nakoľko v danej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky, bolo potrebné exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastaviť.
2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Oprávnený odmietol postavenie povinného ako spotrebiteľa a poukázal na skutočnosť, že úver mu bol podľa Zmluvy poskytnutý na výkon povolania. Povinný v Zmluve uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že peňažné prostriedky sú mu poskytnuté na tento účel, a preto je potrebné chrániť dobrú vieru oprávneného ako veriteľa. Zákon o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver povinným využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného je treba akcentovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa. Vzhľadom na predmetné osobitosti právnej úpravy a pre účelovosť úveru, ktorý bol poskytnutý povinnému, na posúdenie Zmluvy nie je možné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Úvery poskytnuté na účel zamestnania, povolania a podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery nevzťahuje. V zmysle uvedeného oprávnený zastáva názor, že exekučný súd postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
3. Exekučný súd následne zistil, že povinný dňa 25. marca 2015 zomrel, pričom Uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 5D/252/2015-8, Dnot 82/2015 zo dňa 15. apríla 2015 bolo konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi zastavené z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiadny majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15. apríla 2015. Odvolací súd preto vyzval oprávneného na vyjadrenie podľa § 382 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) k možnému použitiu § 63 CSP v nadväznosti na § 161 CSP. Oprávnený v písomnom vyjadrení k danej výzve uviedol, že súhlasí s možným použitím § 62 a § 63 CSP v nadväznosti na znenie § 161 CSP.
4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil a konanie podľa § 161 ods. 1 a 2 zastavil.
5. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 19. apríla 2014 spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie do zápisnice pred súdnym exekútorom. Exekučný súd napadnutým Uznesením č. k. 6Er/386/2014-25 zo dňa 12. apríla 2021 exekúciu zastavil. Odvolací súd ďalej zistil, že pred vydaním napadnutého uznesenia povinný dňa 19. decembra 2015 zomrel, pričom Uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 19D/5/2016-27, Dnot 12/2016 zo dňa 21. marca 2016 bolo konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi zastavené bez rozhodnutia o dedičovi po povinnom ako poručiteľovi, a teda na strane povinného niet právneho nástupcu, s ktorým by bolo možné vo veci konať.
6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 380 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP na odvolacie konanie sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP (1) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). (2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
11. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.
12. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
13. Vzhľadom na skutočnosť, že Exekučný poriadok nemá osobitné ustanovenie pre prípad, ak účastník konania zomrie počas konania, podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku sa uplatní úprava § 63 CSP, podľa ktorého ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Exekučný súd konal so zomrelým povinným, pričom vydal napadnuté uznesenie, v ktorom ako povinného označil v tom čase mŕtvu fyzickú osobu. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel ako nemajetný, a teda bez dediča ako právneho nástupcu, na strane povinného tak neexistovala v čase vydania napadnutého uznesenia exekučného súdu strana s procesnou subjektivitou. Exekučný súd tak konal s osobou, ktorá nebola účastníkom konania. Neboli preto splnené procesné podmienky pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
14. Keďže podľa § 380 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené, odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie exekučného súdu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný zomrel ako nemajetný, a teda niet dediča po povinnom ako poručiteľovi, s ktorým by bolo možné v konaní pokračovať ako s právnym nástupcom povinného, odvolací súd konanie podľa § 161 ods. 2 v nadväznosti na § 63 ods. 1 CSP zastavil.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).