Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/59/2021

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v spore žalobcu: B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XXX/XX, XXX XX O. K. J. - W. O., E. štátny občan E.y, zomr. XX. XX. XXXX, v konaní právne zastúpený KORABOVÁ & LOVICH s. r. o., advokátskou kanceláriou so sídlom Záborského 42, 831 03 Bratislava, IČO: 50 131 931 proti žalovanej: U. U., nar. XX. XX. XXXX., bytom S. X, XXX XX J., právne zastúpená X., advokátska kancelária so sídlom Kármana 22/A, 984 01 Lučenec, IČO: 42 303 427, za účasti intervenienta: KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou AK FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -619 zo dňa 08. 07. 2021, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu č. k. -619 zo dňa 08. 07. 2021 zrušuje a konanie o žalobe žalobcu zastavuje.

II. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.000,- € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia titulom náhrady nemajetkovej ujmy a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle ust. , keď v dôsledku dopravnej nehody zavinenej žalovanou utrpel poranenia, v dôsledku ktorých sa stal invalidným. Žalovaná bola právoplatne uznaná vinnou zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa , rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 23. 01. 2013 sp. zn. . Napriek tomu, že žalovaná svoju vinu na dopravnej nehode uznala a žalobcovi sa ospravedlnila, domáhal sa i náhrady nemajetkovej ujmy v dôsledku poškodenia jeho zdravia ako parciálneho práva na ochranu osobnosti ( a nasl. ).

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie právny zástupca žalobcu, ako aj žalovaná.

3. Z obsahu spisu vyplýva, že po rozhodnutí okresného súdu dňa 08. 07.2021, a to dňa XX. XX. XXXX žalobca zomrel. Preukazuje to úmrtný list vydaný E. Y. zo dňa XX. XX. XXXX, podľa ktorého žalobca dňa XX. XX. XXXX zomrel v V. X - J., o čom bol vydaný úmrtný list v knihe úmrtí Q. L. X (č. l. 698 spisu).

4. Krajský súd ako súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa (ďalej v texte „CSP“) preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a to v rozsahu podľa a z dôvodov vymedzených podľa ods.

1 a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa zrušil a podľa konanie o žalobe žalobcu zastavil.

5. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky.

6. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

7. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

9. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

10. Podľa procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

11. Podľa , ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

12. Podľa v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

13. Podľa , ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.

14. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu a zastavenie konania o žalobe žalobcu. Z obsahu spisu je totiž zrejmé, že konanie o náhradu nemajetkovej ujmy v prejednávanom spore začalo dňa 29. 06. 2016, ktorou žalobou sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, nakoľko zo strany žalovanej došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, a to predovšetkým do práva na ochranu jeho života a zdravia v zmysle ust. a nasl. , ako aj do práva na ochranu súkromného a rodinného života. Žalovaná bola právoplatne uznaná vinnou zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa , rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 23. 01. 2014, sp. zn. . V príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, ktorú zavinila žalovaná sa stal žalobca invalidným, a to bez časového obmedzenia, nakoľko nebol predpoklad zlepšenia jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na vzniknuté následky, intenzitu a trvalý charakter predmetného zásahu, ktorý mal negatívny dopad na osobný, ako aj profesionálny život žalobcu, sa tento domáhal v zmysle náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, nakoľko mal za to, že spôsobené následky nie je možné odstrániť morálnou satisfakciou, nakoľko žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala na to, aby bola v primeranej miere zmiernená jeho imateriálna ujma.

15. Ako už bolo uvedené vyššie, o žalobe žalobcu rozhodol okresný súd rozsudkom dňa 08. 07. 2021. Následne dňa XX. X.XXX, . v čase plynutia lehoty na odvolanie, žalobca zomrel. Rozsudok okresného súdu bol doručený jeho právnemu zástupcovi až dňa 23. 07. 2021, ktoré doručenie je nutné považovať za neúčinné, ak smrťou splnomocniteľa ( žalobcu ) plnomocenstvo zaniklo. Odvolanie podal proti tomuto rozsudku žalovaný včas. Vzhľadom na uvedené, rozsudok okresného súdu v celom rozsahu nenadobudol právoplatnosť.

16. Žalobca smrťou stratil procesnú subjektivitu ( ), pričom nedostatok procesnej subjektivity predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania; nakoľko k strane procesnej subjektivity žalobcu došlo až po začatí konania v prejednávanom spore, až po rozhodnutí okresného

súdu, ktorý rozsudok v celom rozsahu nenadobudol právoplatnosť ( viď bod 15. odôvodnenia). Na základe odvolania žalovanej bolo povinnosťou odvolacieho súdu podľa povahy sporu posúdiť, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať s dedičmi žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že pre záver o splnení zákonných podmienok na pokračovanie v konaní po smrti žalobcu je rozhodujúca povaha sporu a pre úvahu o tom, či v prípade smrti žalobcu v priebehu konania sa má konanie zastaviť, alebo v ňom možno pokračovať, je spravidla rozhodujúce, či smrťou žalobcu dochádza k zániku uplatnenia nároku, alebo či tento nárok prechádza na dedičov.

17. V prejednávanom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady nemajetkovej ujmy v zmysle v dôsledku porušenia, resp. neoprávneného zásahu žalovanou do jeho práva na ochranu osobnosti, a to do jeho práva na zdravie.

18. Špecifickosť osobnostných práv spočíva v ich predmete, ktorým je priamo osobnosť človeka. Ako základné hodnoty osobnosti každej fyzickej osoby uvádza život, zdravie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj súkromie, meno a prejavy osobnej povahy. Pojmovými znakmi subjektívnych osobnostných práv sú absolútna povaha, imateriálny charakter, všeobecnosť a výlučnosť, ako aj zásadná neprevoditeľnosť. Pôsobia voči neobmedzenému, resp. neurčitému okruhu ostatných subjektov práva. Ich predmetom sú výlučne nemajetkové hodnoty (osobnosť). Patria každej fyzickej osobe „a priori“ s rovnakým právnym postavením. Upínajú sa na fyzickú osobu po dobu jej fyzickej existencie v spoločnosti, sú časovo neobmedzené počas života fyzickej osoby. Sú nezdediteľné, netvoria predmet dedičstva.

19. Nemajetková ujma v peniazoch predstavuje jedno z parciálnych a relatívne samostatných prostriedkov ochrany práva na ochranu osobnosti. Vzniká vtedy, keď morálna satisfakcia (ospravedlnenie) ako rýdzo osobné právo nestačí na zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv. Napriek tomu, že ide o satisfakciu v oblasti nemateriálnych osobnostných práv, jeho vyjadrenie peňažným ekvivalentom má za následok, že ide o osobné právo majetkovej povahy.

20. Právo na ochranu osobnosti môže uplatniť iba tá fyzická osoba, voči osobnosti ktorej smeroval neoprávnený zásah. Aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 26. 01. 2011 je nutné konštatovať, že nárok na primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu v seba zahŕňa nielen požiadavku na zaplatenie určitej peňažnej čiastky, ale predovšetkým ide o morálne odškodnenie za neoprávnený zásah do osobnostného práva žalobcu. Nárok na zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu je teda nárokom osobnej povahy, ktorý môže uplatniť len poškodený účastník, teda fyzická osoba, do ktorého osobnostného práva bolo zasiahnuté neoprávnene a jeho smrťou tento nárok zaniká. Svojou povahou je totiž tento nárok veľmi úzko spätý s postihnutou fyzickou osobou a má za účel primeraným finančným obnosom zmierniť nemajetkovú ujmu spôsobenú žalobcovi neoprávneným zásahom do jeho práva na ochranu zdravia.

21. Ustanovenie obsahuje významné prostriedky ochrany osobnostných práv a ich použitie nie je viazané na podmienku zavinenia pôvodcu zásahu, pretože ide o prípad objektívnej zodpovednosti. Práve žaloba na poskytnutie primeraného zadosťučinenia sleduje priznanie satisfakcie občanovi, ktorého osobnostné právo bolo porušené, a to so zreteľom na to, že zásah zvyčajne nemožno odčiniť obnovením pôvodného stavu. Pre určenie, či a prípadne s kým je možné v konaní pokračovať ( ), je smerodajné posúdenie povahy uplatňovaného nároku. Povahou veci treba pritom rozumieť hmotno-právnu povahu predmetu konania. Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať najmä vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov, alebo ak smrťou strany konania dochádza podľa hmotného práva k zániku právneho vzťahu, pre ktorý sa konanie vedie. Keďže právo na ochranu osobnosti ako právo osobnej povahy, smrťou fyzickej osoby zaniká a neprechádza na dedičov po úmrtí fyzickej osoby, ktorá sa cítila byť poškodená zásahom do svojej osobnosti (zdravia), je povinnosťou súdu toto konanie zastaviť a nepokračovať v ňom s jej právnymi nástupcami.

22. Keďže právo na ochranu osobnosti ( a nasl. ) je právom osobnej povahy, ktoré zaniká smrťou fyzickej osoby a neprechádza na dedičov (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), potom, ak žalobca v priebehu tohto konania zomrel, súd je povinný konanie zastaviť.

23. Nedostatok procesnej subjektivity predstavuje neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky konania, nakoľko k strate procesnej subjektivity žalobcu došlo až po začatí konania v prejednávanom spore, po vyhlásení rozsudku okresného súdu, ktorý do smrti žalobcu nenadobudol právoplatnosť, preto bolo povinnosťou odvolacieho súdu konanie zastaviť vzhľadom na povahu sporu. Odvolací súd preto rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil.

24. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

25. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa , podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení s , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko rozhodnutím odvolacieho súdu konanie v prejednávanom spore končí, bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania, teda aj konania pred okresným súdom. Z procesného hľadiska došlo k zastaveniu konania pre dôvody na strane žalobcu, ktorý počas konania zomrel. Vzhľadom ale na dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach prípadu, keď v dôsledku smrti žalobcu v priebehu konania nemožno hovoriť o úspechu niektorej strany v spore alebo zavinení niektorej zo strán na zastavení konania, odvolací súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. Odvolací súd prihliadal aj na to, že nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci odvolacím súdom v dôsledku smrti žalobcu o jeho nároku na ochranu osobnosti podľa a nasl. , teda nároku osobnej povahy.

27. Na záver odvolací súd dopĺňa, že o návrhu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 11. 08. 2021 na prerušenie konanie do skončenia dedičského konania po žalobcovi nerozhodoval, považoval ho za neúčinný, ak smrťou splnomocniteľa ( žalobcu ) dňa XX. XX. XXXX plnomocenstvo zaniklo ( ).

28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.