Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Tos-112-2021.pdf
PDF · 76.15 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/112/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Michala Polláka, v trestnej veci odsúdeného L. P., nar. XX.XX.XXXX, o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 4.6.2021 sp. zn. 29PP/124/2021, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16.12.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného L. P., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Trnava rozhodol podľa § 415 ods. 1 Tr. Por. s poukazom na § 66 ods.1, § 66 ods. 2, § 67 ods. 1 Trestného zákona tak, že zamietol návrh odsúdeného L. P., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.09.2017, sp.zn. 2TK/2/2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.04.2018 sp.zn. 3Tos/33/2018. Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení, sťažnosť. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Podanú sťažnosť odôvodnil odsúdený prostredníctvom svojho obhajcu, a to podaním zo dňa 08.09.2021. V písomnom vyhotovení sťažnosti namieta, že nie je pravda, že je v súčasnosti voči nemu vedené trestné stíhanie, tak ako je uvedené v napadnutom uznesení. Taktiež nie sú pravdivé údaje uvedené vo vyhodnotení riaditeľa ústavu, podľa ktorého je odsúdený trestne stíhaný OR PZ Nové Mesto nad Váhom pod ČVS: ORP-195/VYS-NM-16, ktoré mu bolo údajne dávno zastavené. Taktiež konanie vedené pod č. k. 1T/123/2017 bolo dávno ukončené. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť navrhuje, aby sťažnostný súd pri rozhodovaní o podanej sťažnosti uvedené skutočnosti zohľadnil a žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie vyhovel. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 psím. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, preskúmal správnosť a zákonnosť napadnutého výroku, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Sťažnosť podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smerujú voči výroku, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné. Napadnutým uznesením rozhodol prvostupňový súd o návrhu odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva na základe rozhodnutia citovaného v odôvodnení prvostupňového uznesenia. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku na podanie si žiadosti o podmienečné prepustenie a prvú materiálnu podmienku,
nesplnil druhú materiálnu podmienku spočívajúcu v predpoklade vedenia riadneho života. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého vyplýva, že odsúdený sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti. Má 8 (osem) záznamov, a z toho bol 2 (dva) krát odsúdený na podmienečný výkon trestu odňatia slobody s určením primeranej skúšobnej doby a z ktorých sa osvedčil v skúšobnej dobe a 4 (štyri) krát na nepodmienečný trest odňatia slobody, z ktorých dve rozhodnutia boli zrušené v rámci uloženia súhrnného trestu odňatia slobody. Páchanie trestnej činnosti nie je u odsúdeného len jednorazovým vybočením zo spôsobu jeho života, ale ide o osobu, ktorá opakovane pácha závažnú trestnú činnosť. Z týchto skutočností vyplývajú vážne a dôvodné pochybnosti o tom, či možno od odsúdeného očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že aj napriek tomu, že odsúdený je prvý krát vo výkone trestu odňatia slobody, nemožno v čase rozhodovania súdu predpokladať, že bude v prípade podmienečného prepustenia viesť riadny život vzhľadom na vyššie uvedené. Preto správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie povinností sú síce neopomenuteľnými, ale nie však jedinými hľadiskami, z ktorých možno usudzovať jeho polepšenie, čo vyplýva aj z hodnotenia riaditeľa ústavu, v zmysle ktorého resocializačná prognóza u odsúdeného je menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Súd prvého stupňa taktiež poukázal na skutočnosť, že odsúdený v období od začiatku roku 2014 do 10.09.2016 sa dopustil trestnej činnosti počas skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, z ktorého bol prepustený uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4PP/129/2015 zo dňa 11.11.2015 s určením skúšobnej doby od 11.11.2015 do 11.11.2018 a teda je zrejmé, že odsúdený zo strany spoločnosti resp. súdu už dostal reálnu možnosť preukázať polepšenie a nápravu, no túto možnosť nielenže nevyužil, ale práve naopak, preukázal to, že toto poskytnutie dôvery nemalo na neho žiadny prevýchovný účinok, nakoľko následne na to spáchal obzvlášť závažný zločin. V súčasnosti sú voči odsúdenému vedené trestné stíhania. Rovnako ako prvostupňový súd, aj sťažnostný súd je názoru, že všetky vyššie uvedené skutočnosti neumožňujú v prípade odsúdeného vyhovieť jeho návrhu na podmienečné prepustenie. Sťažnostný súd sa však nemôže stotožniť so spôsobom, s akým sa prvostupňový súd vysporiadal s prvou materiálnou podmienkou. Sudkyňa prvostupňového súdu v odôvodnení napadnutého uznesenia len skonštatovala jej splnenie, pričom neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, o ktoré toto konštatovanie oprela. Sťažnostný súd v tejto súvislosti upozorňuje, že pri rozhodovaní o splnení prvej materiálnej podmienky, t. j. preukázanie polepšenia správaním vo výkone trestu a plnením svojich povinnosti, ide o to rozlíšiť, kedy správanie odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody sú prejavom len vonkajšej adaptácie odsúdeného na prostredie ústavu na výkon trestu a kedy ide o známky skutočných zmien osobnosti odsúdeného odôvodňujúce nádej, že i v budúcnosti povedie riadny život. To znamená, že ak sa odsúdený vo výkone trestu dobre správa, automaticky to neznamená, že sa polepšil a tým splnil prvú materiálnu podmienku. Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol odsúdený automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby na slobodu. V správaní odsúdeného sa vyskytli aj dva nedostatky, pričom polepšeniu sa nenasvedčuje ani fakt, že odsúdený počas takmer 5 ročného výkonu trestu celkovo získal len 3 disciplinárne odmeny. Z dôvodu podanej sťažnosti len v prospech odsúdeného, bude však ďalej sťažnostný súd vyhodnocovať len posúdenie splnenia druhej materiálnej podmienky, teda predpokladu vedenie riadneho života po prepustení odsúdeného. Táto bola zo strany súdu prvého stupňa správne vyhodnotené, a preto záver napadnutého rozhodnutia ostáva nezmenený. Ďalej sťažnostný súd zdôrazňuje že pri vyhodnotení druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti, ktoré súvisia s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti. Aj sťažnostný súd v tejto súvislosti poukazuje na resocializačnú prognóza odsúdeného, ktorá sa javí ako menej priaznivá, vzhľadom na opakované páchanie trestnej činnosti. Sťažnostný súd zároveň zdôrazňuje, že odsúdený už bol v minulosti súdne trestaný (má 8 záznamov), uplatnil sa voči nemu inštitút podmienečného odsúdenia ako aj podmienečného prepustenia, ktorým mu bola daná možnosť preukázať polepšenie a nápravu, avšak túto možnosť odsúdený nevyužil a opätovne sa dopustil trestnej činnosti, za ktorú bol aj odsúdený. Uvedené svedčí o tom, že si z predchádzajúcich odsúdení nevzal žiadané ponaučenie, ktoré by ho primälo k tomu, aby sa už ďalej nedopúšťal trestnej činnosti a aby viedol riadny život. V jeho prípade teda prevažuje legitímna potreba ochrany spoločnosti pred ním ako páchateľom trestnej činnosti.
Na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, podmienečné prepustenie je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Záver z celkového zhodnotenia osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života teda ani podľa názoru sťažnostného súdu neumožňuje prijať pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že bude žiť v súlade s právnymi, etickými a morálnymi normami spoločnosti. Je možné preto konštatovať, že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Čo sa týka sťažnosti, túto sťažnostný súd vyhodnotil ako neodôvodnenú. Zamietnutie návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie vychádzalo najmä z trestnej minulosti odsúdeného a obavy, že v budúcnosti nepovedie riadny život, pričom prvostupňovým súdom neboli zvlášť zohľadnené skutočnosti, či sa v súčasnosti voči nemu vedú aj trestné stíhania. Navyše riaditeľ ústavu v hodnotení len všeobecne uviedol, že sú voči odsúdenému vedené ďalšie trestné stíhania, pričom toto tvrdenie nekonkretizoval. Sťažnostný súd po lustrácií odsúdeného zistil, že momentálne trestné konania uvedené v sťažnosti (ČVS: ORP-195/VYS-NM-16 a konanie vedené pod č. k. 1T/123/2017) boli právoplatne ukončené a iné z dostupných lustrácií nezistil. Sťažnostný súd sa preto domnieva, že sa na strane riaditeľa ústavu jedná len o pisársku chybu. Aj keby uvedené tvrdenie bolo pravdivé, na výsledku tohto konania by sa nič nezmenilo, nakoľko nesplnenie druhej materiálnej podmienky (očakávanie, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život) spočíva v trestnej minulosti odsúdeného a jeho osobnosti ako recidivujúceho páchateľa, ktorý sa aj napriek opakovaným trestným stíhaniam a uloženým trestom nepoučil a naďalej pokračoval v trestnej činnosti. Zjavný sklon k páchaniu totožnej trestnej činnosti, ktorej sa dopustil už 8-krát, pričom k zmene jeho postoja neviedli ani opakované trestné stíhania alebo uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody, totiž nasvedčujú tomu, že jeho aktuálne správanie je len výsledkom prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody a nie dôsledkom jeho skutočného polepšenia, ktoré by dávalo nádej, že už v budúcnosti povedie riadny život. Početnosť predchádzajúcich odsúdení, ako i to, že v minulosti bol voči nemu uplatnený inštitút podmienečného prepustenia a odsúdenia, vedú potom k logickému záveru, že ani predchádzajúce odsúdenia, ani príležitosť daná mu podmienečným prepustením alebo odsúdením nemali na neho ten výchovný účinok, aby ho viedli k riadnemu životu. Niet prečo sa rozumne domnievať, že ďalšie podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody už splní svoj zákonom sledovaný účel. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku a odsúdenému bola daná plná možnosť realizovať práva, ktoré mu garantuje zákon. S poukazom na uvedené sťažnostný súd zamietol sťažnosť odsúdeného, nakoľko táto nebola dôvodná. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.