Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Sžfk-39-2020.pdf
PDF · 87.66 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sžfk/39/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: T.Á. Q. Q., s miestom podnikania ul. Svätopeterská 66, 920 01 Hlohovec, IČO: 33 429 707, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO:50 074 369, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100230344/2017 z 7.2.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/35/2020-160 z 11.6.2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.
Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) na základe výsledkov daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) vykonanej u žalobcu vydal rozhodnutie č. 104226310/2016 z 04.11.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február 2009 v sume 20.191,81 eur, pretože na základe dokazovania mal za preukázané, že tovar (bravčové mäso) uvedený v žalobcom predložených faktúrach od spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii so sídlom v Malackách (ďalej len „EUROCOOP“) nebol uvedenou spoločnosťou žalobcovi dodaný a odpočítanie dane zúčtované v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bolo v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) nezákonné.
2. Správca dane akcentoval najmä nasledujúce skutkové okolnosti, na základe ktorých žalobcovi neuznal právo na odpočet dane: a/ uvedené dodávky tovaru mali byť dodané českou spoločnosťou Jatka Moravský Krumlov, spol. s r.o., Moravský Krumlov, Česká republika (ďalej len „spoločnosť JMK“) v prospech nasledujúcich odberateľov českej spoločnosti JMK: i/ spoločnosť REAL KOMPLEX s.r.o., Vlčany, 1 v uvedených zdaňovacích obdobiach so správcom dane nekomunikovala a nepodávala daňové priznania z DPH, hoci bola na daň zaregistrovaná, 2 pán U. Q. ako vtedajší konateľ za odmenu podpísal nejaké papiere pred notárom a nič iné nevie, ii/ spoločnosť SYOMA s.r.o., Prievidza,
1 v uvedených zdaňovacích obdobiach so správcom dane nekomunikovala a nepodávala daňové priznania z DPH, hoci bola na daň zaregistrovaná (určenie dane podľa pomôcok), 2 pán L. D. ako dotknutý konateľ sa dohodol na podpise nejakých papierov u notára a pán T. C. v pozícii splnomocneného zástupcu nič o aktivitách spoločnosti nevedel, iii/ spoločnosť MARKT s.r.o., Bratislava, 1 v uvedených zdaňovacích obdobiach so správcom dane nekomunikovala a nepodávala daňové priznania z DPH, hoci bola na daň zaregistrovaná, 2 pán A. W. ako dotknutý konateľ nič o aktivitách spoločnosti nevedel, b/ a následne mali fakturačne deklarovať dodanie tovaru spoločnosti EUROCOOP ako ďalšiemu článku v dodávateľskom-odberateľskom reťazci, c/ dodávky mal dodávateľ tovaru uskutočňovať vozidlom spoločnosti JMK na základe telefonických kontaktov s pánom I. F. (ďalej v pozícii svedka, resp. podpredsedu predstavenstva dodávateľa tovaru) priamo k odberateľom tovaru, d/ žalobca do zápisnice v roku 2014 správcovi dane ďalej uviedol, že i/ mal tovar preberať zväčša osobne (kontrola váhy tovaru), ii/ zo začiatku podpisoval nejaké objednávkové listy, evidenciu si viedol ručne cez príručný zošit, iii/ tieto odovzdal pánovi F., ich kópie nemá, iv/ menovaný na základe tohto dokladu vystavil faktúru, neskôr dával pečiatky na CMR, bez podpisu na zadnú stranu CMR, v/ úhrady boli poväčšine v hotovosti, časť cez účet, pričom hotovostné platby preberal pán F., e/ odberateľmi tovaru boli pán C. G., pani Q. G. a pán L.. J. G., i/ dodacie listy a faktúry žalobca vystavoval len na množstvo, bez jeho uvádzania teploty a kvality mäsa, f/ obdobné skutočnosti sú zachytené v Zápisnici o výsluchu obvineného spísanej dňa 25.2.2013 na príslušnej expozitúre Národnej kriminálnej agentúry, g/ na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo z odpovede českého orgánu zistené, že i/ spoločnosť JMK mala dodať tovar hore uvedeným spoločnostiam, mala konať s nimi pani D. Y. ako konateľka spoločnosti JMK (avšak osoby v pozícii konateľov, resp. splnomocnených osôb o tejto spolupráci vôbec nevedeli, resp. ju popreli).
3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100230344/2017 z 7.2.2017 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom sa stotožnil s jeho záverom, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť.
II. Konanie na krajskom súde
4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a navrhol rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.
5. Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní správny súd rozsudkom č.k. 14S/23/2017-117 vyhláseným dňa 1.2.2018 správnej žalobe vyhovel, preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods.1 písm. e) a písm. g) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku ( ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
6. Kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu č.k. 14S/23/2017-117 z 1.8.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudkom sp.zn. 2Sžfk/21/2018 z 30.4.2020 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
7. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v zmysle § 464 ods. 2 SSP poukázal na viaceré predchádzajúce konania vedené na kasačnom súde a rozhodnutia kasačného súdu (pod sp.zn. 3Sžfk/70/2017 z 21.11.2018, sp.zn. 3Sžfk/27/2018 z 23.1.2019, sp.zn. 3Sžfk/28/2018 z 23.1.2019, sp.zn. 3Sžfk/26/2018 z 27.2.2019, sp. zn. 3Sžfk/30/2018 z 27.2.2019, sp.zn. 4Sžfk/16/2018 z 4.6.2019, sp.zn. 4Sžfk/20/2018 z 4.6.2019, sp.zn. 10Sžfk/28/2018 z 30.1.2019, sp.zn. 10Sžfk/55/2018 z 30.1.2019, sp.zn. 10Sžfk/64/2018 z 28.2.2019 a sp.zn. 10Sžfk/84/2018 z 28.2.2019) medzi tými istými účastníkmi, obdobným predmetom kasačného konania a sťažnostnými námietkami; rozdiel je iba v určení zdaňovacieho obdobia.
8. Krajský súd po vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie opätovne súdenú vec prejednal a v súlade s právnym názorom kasačného súdu a jeho rozhodovacou praxou v obdobných veciach totožných účastníkov konania správnu žalobu zamietol postupom podľa § 190 SSP rozsudkom č.k. 14S/35/2020-160 vyhláseným dňa 11.6.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). 9. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že: a/ daňové orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v obsahu svojich rozhodnutí sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu a zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, b/ existujú dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia tvrdeného dodávateľa EUROCOOP, tieto vyplývajú najmä zo skutočnosti, že žalobca dodávky zabezpečoval prostredníctvom osoby, ktorej oprávnenie konať za tvrdeného dodávateľa v konaní nebolo preukázané, ako aj z okolností týkajúcich sa spôsobu potvrdzovania príjmu tovaru a okolností hotovostných úhrad realizovaných nielen osobe vystupujúcej v mene dodávateľa, ale v niektorých prípadoch aj vodičom spoločnosti JMK, ktorá v zmluvnom vzťahu so žalobcom nebola.
III. Konanie na kasačnom súde
A)
10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
11. V rámci sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci prezentoval predovšetkým tieto skutočnosti:
- krajský súd nesprávne aplikuje závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tým, že obsah právnej normy uvedenej v § 49 ods. l a ods. 2 v spojitosti s § 51 ods. l písm. a) zákona o DPH (t. j. podmienok na odpočítanie DPH) nesprávne aplikoval na skutkový stav relevantný pre konanie,
- EUROCOOP nikdy počas dlhodobej obchodnej spolupráce nespochybnil relevantnosť uzatvárania obchodov so sťažovateľom v zastúpení p. F., všetky dojednané dodania tovaru sa vždy realizovali a nikdy nebola spochybnená ani oprávnenosť úhrad za dodaný tovar,
- vzhľadom na dĺžku, intenzitu a objemovú významnosť obchodnoprávneho vzťahu medzi sťažovateľom a EUROCOOP, vychádzal sťažovateľ z legitímneho predpokladu existencie poverenia p. F.,
- išlo o bežný trojstranný vzťah, v rámci ktorého sťažovateľ preukázateľne nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník,
- porušenie registračných povinností EUROCOOP na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe nijakým spôsobom nevplýva na nárok sťažovateľa na uplatnenie práva na odpočítanie dane,
- názor krajského súdu o nekonaní s náležitou starostlivosťou je nepodložený a je vedený viac subjektívnym názorom než objektívnou realitou,
- krajský súd zamietol návrh sťažovateľa na vypočutie ďalších svedkov,
- krajský súd podľa sťažovateľa aproboval nezákonné konanie správcu dane, ktoré spočíva v opakovanom výsluchu kľúčového svedka I. F..
B)
12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že ide o rovnaké resp. obdobne sa opakujúce námietky, s ktorými sa už vysporiadal v predchádzajúcich fázach správneho a súdneho konania, a preto na ne odkázal.
IV. Závery kasačného súdu
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp.
zn. 2Sžfk/39/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.
14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „senát Najvyššieho správneho súdu“ alebo „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote [§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP] a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
15. Pre kasačný súd z porovnania viacerých predchádzajúcich konaní vedených na kasačnom súde pod sp.zn. 4Sžfk/11/2018, sp.zn. 4Sžfk/16/2018, sp.zn. 4Sžfk/20/2018, sp.zn. 6Sžfk/14/2018, sp.zn. 8Sžfk/23/2018, sp.zn. 3Sžfk/70/2017, sp.zn. 3Sžfk/27/2018, sp.zn. 10Sžfk/28/2018, resp. sp.zn. 1Sžf/19/2018, sp.zn. 1Sžfk/77/2018, sp. zn. 1Sžfk/86/2020 (a mnohé iné) medzi tými istými účastníkmi je zrejmé, že ide o spory vedené vo veci odmietnutia nároku žalobcu správcom dane na odpočítanie DPH s obdobným skutkovým stavom a s totožným právnym problémom vo vzťahu k spochybneniu výpovede kľúčového svedka a že tak žalobca ako aj žalovaný v týchto predchádzajúcich konaniach o kasačných sťažnostiach vznášali rovnaké argumenty nielen v konaní pred krajským súdom ale aj v kasačnom konaní.
16. Podľa § 464 ods. 2 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.
17. Rovnako i senát Najvyššieho správneho súdu sa stotožňuje a odkazuje na uvedené rozhodnutia kasačného súdu v obdobných veciach tých istých účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že v súdenej veci kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti, ktorá už bola v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti totožného sťažovateľa, senát Najvyššieho správneho súdu už ďalšie dôvody pre enunciát rozhodnutia nepovažuje za potrebné prezentovať ( § 464 ods. 2 SSP).
18. Z uvedených dôvodov kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.
19. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.