Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71S/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: B.. P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX I. proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/020708/2020-11 zo dňa 28.12.2020 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca ako žiadateľ žiadosťou zo dňa 18.05.2020, doručenou Finančnému riaditeľstvu SR, Bratislava (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“ alebo „povinná osoba“), označenou ako „Žiadosť o sprístupnenie informácií“ žiadal o sprístupnenie nasledovných informácií: 1/

- posledný žiadateľovi priznaný služobný príjem riaditeľa odboru riadenia rizík podľa s uvedením jednotlivých zložiek platu,

- dátum posledného prídavku za výsluhu rokov s uvedením percentuálneho vyjadrenia,

- dátum povýšenia do poslednej dosiahnutej hodnosti. 2/

- dátum ukončenia projektu „virtuálnej registračnej pokladnice“, ak bol projekt ukončený,

- dátum ukončenia projektu „Alladin“, ak bol projekt ukončený,

- dátum ukončenia projektu „Národná bločková lotéria“, ak bol projekt ukončený,

- dátum ukončenia projektu „Jednotné analytické centrum“, ak bol projekt ukončený,

- dátum ukončenia projektu „eKasa“, ak bol projekt ukončený,

- dátum ukončenia projektu „IS KZ“, ak bol projekt ukončený,

- priemerná výška odmien vyplatená členom projektového tímu za tieto projekty s uvedením projektu a výšky odmeny po jednotlivých mesiacoch od 15.02.2017 do ukončenia projektu alebo do 15.05.2020. 3/

- priemerná výška odmien vyplatená riaditeľom odboru Finančného riaditeľstva SR podľa ku dňu 15.08.2019, a to: 1. podľa a 2. podľa 4/

- výška všetkých odmien vyplatená podľa Zákona o štátnej službe riaditeľovi odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík od 15.02.2017 do 15.01.2019.

- oznámenie, v ktorých projektoch pôsobil riaditeľ riaditeľovi odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík od 15.02.2017 do 31.12.2018,

- výška odmien vyplatených riaditeľovi odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík za tieto projekty, a to s uvedením projektu a výšky odmeny pri jednotlivých mesiacoch. 5/

- výška všetkých odmien vyplatená riaditeľovi odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík od 01.01.2019 do 15.08.2019: 1. podľa a 2. podľa a od 01.08.2019 do 15.05.2020 podľa Zákona o finančnej správe (§ a 178).

- oznámenie, v ktorých projektoch pôsobí riaditeľ odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík od 01.01.2019

- výška odmien vyplatených riaditeľovi odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík za tieto projekty, a to s uvedením projektu a výšky odmeny po jednotlivých mesiacoch.

6/

- predpokladaný služobný príjem k 30.06.2019 a od 01.07.2019, ktorý by žiadateľovi patril (po zohľadnení všetkých valorizácií a percentuálnych prídavkov za výsluhu rokov podľa ) za predpokladu, že by nebol nezákonne odvolaný z funkcie riaditeľa odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík a z tohto dôvodu neukončil svoje pôsobenie vo finančnej správe (ďalej aj „informácie uvedené v žiadosti pod bodom 1, 2, 3, 4, 5 a 6). Žalobca zároveň žiadal o potvrdenie prijatia žiadosti a o sprístupnenie požadovaných informácií elektronicky na jeho mailovú adresu alebo poštou. Povinná osoba dňa 19.05.2020 zaslala žiadateľovi potvrdenie prijatia žiadosti o sprístupnenie informácií a následne dňa 27.05.2020 Oznámenie o predĺžení lehoty na vybavenie jeho žiadosti doručenej 19.05.2020 s poukazom na o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“ alebo „ Zákon o slobode informácií“) o 8 pracovných dní. Prvostupňový orgán verejnej správy dňa 05.06.2020 žiadateľovi zaslal odpoveď na jeho žiadosť o sprístupnenie informácií mailom s tým, že mu zaslal informácie požadované v bodoch 1, 2 a 3, k bodom 4 a 5 žiadosti prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na ust. až 4 o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) a na Personálne opatrenie ministra financií SR č. 1/2019, konkrétne na čl. 1 ods. 2 a čl. 4 tohto Personálneho opatrenia. K bodom 4 a 5 zároveň uviedol, že interné projekty finančnej správy nie sú viazané funkciou, do ktorej sú príslušníci finančnej správy ustanovení. K bodu č. 6 žiadosti prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že po ukončení služobného pomeru sa žiaden služobný príjem, či plat bývalého colníka v služobnom úrade FR SR ďalej v informačnom systéme, ani v osobnom spise neurčuje. Po dni skončenia služobného pomeru FR SR s požadovanými informáciami (služobný príjem a jeho zložky) nepracuje a nedisponuje nimi.

2. Žiadateľ (žalobca) v podaní zo dňa 16.06.2020, doručenom prvostupňového orgánu verejnej správy dňa 18.06.2020, ktoré bolo označené ako „Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým povinná osoba odmietla poskytnúť informácie“, uviedol, že prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi na jeho žiadosť doručenú 19.05.2020 sprístupnil len časť informácií, pričom k bodom č. 4, 5 a 6 uvedenej žiadosti mu požadované informácie neboli zaslané a nebolo vydané ani rozhodnutie, ktorým by bola jeho žiadosť odmietnutá, alebo rozhodnutie, ktorým povinná osoba jeho žiadosti (v bodoch 4, 5 a 6) nevyhovela. Uvedené podanie preto považoval za odvolanie s poukazom na proti rozhodnutiu, ktorým mu prvostupňový orgán verejnej správy ako povinná osoba odmietol sprístupniť požadované informácie. Zároveň namietal nesprávny úradný postup v súvislosti s predĺžením lehoty na poskytnutie informácií, pretože v Oznámení o predĺžení lehoty nie sú uvedené dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty ( ). Žalobca v odvolaní navrhol, aby povinná osoba v rámci autoremedúry nezákonné rozhodnutie zrušila a požadované informácie žiadateľovi v plnom rozsahu zverejnila. Prvostupňový orgán verejnej správy na základe podaného odvolania žalobcovi podaním zo 17.07.2020 zaslal informácie k bodom 4 a 5 žiadosti (príloha obsahujúca výšku odmien riaditeľa odboru riadenia rizík a operačných činností v období od 01.02.2017 do 31.12.2018 a od 01.02.2019 do 15.08.2019 podľa a odmeny vyplatené od 01.08.2019 do 15.05.2020 v zmysle ). K bodu č. 6 prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že žiadateľ požaduje hypotetické informácie, pričom podľa musí povinná

osoba poskytovať informácie, ktoré má k dispozícii. Princíp prístupu k informáciám znamená podľa povinnej osoby možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré na úrade „ležia“, s ktorými úrad pracuje. Informáciou sa mieni to, čo v okamžiku žiadosti je úradu k dispozícii. Po skončení služobného pomeru sa žiaden služobný príjem, či plat bývalého colníka v služobnom úrade FR SR ďalej v informačnom systéme, ani v osobnom spise neurčuje. Po dni skončenia služobného pomeru FR SR s požadovanými informáciami (služobný príjem a jeho zložky) nepracuje a nedisponuje nimi.

3. Dňa 31.08.2020 Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici prvostupňovému orgánu verejnej správy doručila Upozornenie prokurátora č. Kd 227/20-6600-5 zo dňa 28.08.2020 (ďalej aj „Upozornenie“) vydané podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za účelom odstránenia porušovania ustanovení , , a a a a o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Z predmetného Upozornenia vyplýva, že prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica na základe podnetu žalobcu preskúmal administratívny spis FR SR týkajúci sa vybavovania žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 18.05.2020, doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy elektronicky 19.05.2020, pozostávajúcej zo šiestich bodov. V Upozornení bolo konštatované, že postupom povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti o poskytnutie informácií a rozhodovaní o odvolaní došlo k porušeniu platnej právnej úpravy, keďže v písomnostiach datovaných povinnou osobou dňa 05.06.2020 (označenou ako odpoveď na žiadosť) a dňa 17.07.2020 (označenou ako odpoveď na odvolanie) absentujú obsahové náležitosti rozhodnutia vyplývajúce z Správneho poriadku. Prvostupňový orgán verejnej správy v plnom rozsahu odvolaniu nevyhovel, napriek tomu ho nepredložil na rozhodnutie o odvolaní svojmu nadriadenému a o odvolaní opäť vypracoval „odpoveď“ bez náležitostí rozhodnutia vyplývajúcich z ust. Správneho poriadku. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici za účelom odstránenia zisteného porušovania zákonov prvostupňovému orgánu verejnej správy navrhol, aby v prípade neposkytnutia všetkých požadovaných informácií zabezpečil vydanie rozhodnutia o nesprístupnení informácií obsahujúceho zákonné náležitosti rozhodnutia a v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií zabezpečil vydanie rozhodnutia o odvolaní odvolacím orgánom v zákonnej lehote.

4. Prvostupňový orgán verejnej správy ako povinná osoba následne Rozhodnutím č. 420750/2020 zo dňa 11.09.2020 (ďalej aj „rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 11.09.2020“) s poukazom na v spojení s a nasl. Správneho poriadku vydal rozhodnutie, ktorým podľa informácie, o ktorých sprístupnenie žiadal žiadateľ prostredníctvom žiadosti doručenej 19.05.2020 vo veci sprístupnenia informácií v časti cit.: „Týmto vás žiadam o sprístupnenie informácií podľa uvedených bodov: 6. predpokladaný služobný príjem k 30.06.2019 a od 01.07.2019, ktorý by mi patril (po zohľadnení všetkých valorizácií a percentuálnych prídavkov za výsluhu rokov podľa ) za predpokladu, že by som nebol nezákonne odvolaný z funkcie riaditeľa odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík a z tohto dôvodu neukončil svoje pôsobenie vo finančnej správe“ zamietol a požadované informácie nesprístupnil, keďže ide o informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. Prvostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na a konštatoval, že princíp prístupu k informáciám nie je absolútny a znamená možnosť pozrieť sa na tie údaje, ktoré na úrade „ležia“, s ktorými úrad pracuje, t.j. musí ísť o také informácie, ktoré na úrade v okamihu opýtania sú alebo ich má úrad k dispozícii. Ďalej uviedol, že v danom prípade žiadateľ požadoval sprístupniť hypotetické informácie. Po skončení služobného pomeru sa žiaden služobný príjem, či plat bývalého colníka v služobnom úrade FR SR ďalej v informačnom systéme, ani v osobnom spise neurčuje. Po dni skončenia služobného pomeru FR SR s požadovanými informáciami (služobný príjem a jeho zložky) nepracuje a nedisponuje nimi. Sprístupňovanie hypotetických informácií vo svojich ustanoveniach neupravuje a tento zákon povinnej osobe ani neukladá povinnosť vytvárať na základe žiadosti informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti neexistujú. Povinná osoba takisto nie je povinná spracovávať a vytvárať prehľady alebo tabuľky informácií, alebo inak usporadúvať informácie podľa kritérií stanovených žiadateľom v žiadosti o informácie.

5. Žiadateľ (žalobca) v zákonnej lehote podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 11.09.2020 odvolanie, v ktorom poukázal na priebeh administratívneho konania začatého na základe podanej žiadosti doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy 19.05.2020 o sprístupnenie informácií podľa , v ktorom konaní žiadateľ podal podľa cit. zákona odvolanie proti rozhodnutiu v časti, v ktorej mu povinná osoba odmietla

sprístupniť požadované informácie, pričom do dňa podania odvolania prvostupňový orgán verejnej správy ani odvolací orgán o tomto odvolaní nerozhodol. Žalobca poukázal na konštatovanie Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici, že prvostupňový orgán verejnej správy v tejto veci postupoval v rozpore so zákonom. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy z 11.09.2020 o nesprístupnení požadovanej informácie v časti bodu 6 jeho žiadosti uviedol, že v tomto bode požadoval sprístupniť informáciu o jeho predpokladanom služobnom príjme k 30.06.2019 a od 01.07.2019, ktorý by mu patril za predpokladu, že by nebol nezákonne odvolaný z funkcie riaditeľa odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík a z tohto dôvodu neukončil svoje pôsobenie vo finančnej správe. K poukazu povinnej osoby na obmedzenia podľa s tým, že žiadosť o vyššie uvedenú informáciu považuje povinná osoba za hypotetickú, žalobca uviedol, že po zadaní potrebných vstupných údajov do systémov, v ktorých sa spracúvajú osobné údaje príslušníkov finančnej správy a ktoré má finančná správa ako bývalý zamestnávateľ žalobcu k dispozícii, je možné predmetnú informáciu bez problémov získať. Žalobca žiadal, aby povinná osoba v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušila a požadovanú informáciu mu v plnom rozsahu zverejnila.

6. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. MF/018345/2020-117 zo dňa 06.11.2020 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.11.2020“) tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 11.09.2020 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania a konštatoval, že sa stotožňuje s argumentami prvostupňového orgánu verejnej správy uvedenými v rozhodnutí o nesprístupnení informácie sčasti zo dňa 11.09.2020. Ďalej uviedol, že požadované informácie predstavujú v zmysle úplne novú informáciu, ktorú je potrebné vytvoriť, nielen vyextrahovať, či preskupiť z iných už existujúcich dokumentov. Ďalej žalovaný poukázal na postup povinnej osoby stanovený v prípade, ak v zákonom stanovenej lehote nesprístupní informácie (aj keď len sčasti) a ani nevydá písomné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, v ktorom prípade sa predpokladá, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým požadovanú informáciu odmietla sprístupniť. V takomto prípade po uplynutí zákonnej lehoty vzniká tzv. fikcia zamietavého rozhodnutia o nesprístupnení zvyšných informácií, proti ktorému sa možno odvolať. Žalovaný poukázal na to, že ust. ukladá povinnosť vždy o nesprístupnení informácií vydať písomné rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené, žalovaný konštatoval, že postup prvostupňového orgánu verejnej správy má viacero procesných nedostatkov a tento nesprávny postup spôsobil, že podľa žalovaného v predmetnej veci existujú v podstate dve fiktívne rozhodnutia o nesprístupnení informácií sčasti a jedno písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií sčasti (fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií sčasti na otázky č. 4 až 6, ktoré malo byť vydané popri liste, ktorým boli poskytnuté informácie na otázky č. 1 až 3 zo dňa 05.06.2020, fiktívne rozhodnutie o nesprístupnení informácií sčasti na otázku č. 6, ktoré malo byť vydané popri liste, ktorým boli poskytnuté informácie na otázky č. 4 a 5 zo dňa 17.07.2020 a rozhodnutie o nesprístupnení informácií sčasti na otázku č. 6 zo dňa 11.09.2020). Žalovaný poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 25.10.2006, ktorý o.i. konštatoval, že „Záujem na právnej istote bráni tomu, aby v prípade, keď bolo vydané fiktívne rozhodnutie, žalovaný opäť vo veci rozhodol, pretože aj toto fiktívne rozhodnutie má za následok, že vec je právoplatne rozhodnutá. Vzhľadom na neprípustnosť dvojitého prejednania tej istej veci, nemohol žalovaný rozhodnúť rozhodnutím zo dňa 16.06.2005 a pokiaľ rozhodol v danej veci druhý krát, napadnuté skutočné vydané rozhodnutie trpí takou vadou, ktorá spôsobuje jeho ničotnosť, a ako také je potrebné ho v záujme právnej istoty účastníkov správneho konania zrušiť.“. Žalovaný následne konštatoval, že vzhľadom na uvedené je prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy z 11.09.2020 vydané v rozpore s a Správneho poriadku v spojení so

7. Prvostupňový orgán verejnej správy ako povinná osoba následne Rozhodnutím č. 540505/2020 zo dňa 24.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy“) rozhodol tak, že podľa informácie, o ktorých sprístupnenie žiadal žiadateľ prostredníctvom žiadosti doručenej dňa 19.05.2020 vo veci sprístupnenia informácií v časti bodu 6. „predpokladaný služobný príjem k 30.06.2019 a od 01.07.2019, ktorý by žiadateľovi patril (po zohľadnení všetkých valorizácií a percentuálnych prídavkov za výsluhu rokov podľa ) za predpokladu, že by nebol nezákonne odvolaný z funkcie riaditeľa odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík a z tohto dôvodu neukončil svoje pôsobenie vo finančnej správe“, zamietol a požadované informácie nesprístupnil, keďže ide o informácie, ktoré povinná osoba nemá k dispozícii. Prvostupňový orgán verejnej správy v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust. , a následne svoje rozhodnutie odôvodnil zhodne, ako rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej

správy zo dňa 11.09.2020 a ako je uvedené v bode 4 tohto rozsudku. Konštatoval, že v danom prípade žiadateľ požaduje sprístupniť hypotetické informácie, pričom po skončení služobného pomeru sa žiaden služobný príjem či plat bývalého colníka v služobnom úrade FR SR ďalej v informačnom systéme, ani v osobnom spise neurčuje, po dni skončenia služobného pomeru FR SR s požadovanými informáciami (služobný príjem a jeho zložky) nepracuje a nedisponuje nimi. Žiadosť o sprístupnenie informácií podľa prvostupňového orgánu verejnej správy podlieha obmedzeniu prístupu k informáciám v zmysle

8. Žiadateľ (žalobca) v zákonnej lehote podal proti vyššie uvedenému rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy odvolanie, v ktorom opätovne poukázal na doterajší priebeh administratívneho konania začatého na základe ním podanej žiadosti o sprístupnenie informácií podľa , pričom rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy z 24.11.2020 povinná osoba žiadateľovi nesprístupnila požadované informácie uvedené v predmetnej žiadosti pod bodom 6. Žalobca namietal, že rozhodnutie povinnej osoby vykazuje právne vady priamo vo výroku rozhodnutia, pre ktoré je nepreskúmateľné a namietal, že rozhodnutie nereflektuje na rozhodnutie odvolacieho orgánu, ktorým bolo pôvodné rozhodnutie povinnej osoby zrušené pre jeho nezákonnosť, pričom povinná osoba vydala totožné rozhodnutie s tým, že zmenila len číslo rozhodnutia a dátum vydania rozhodnutia. V rozhodnutí povinnej osoby absentuje, akým spôsobom zohľadnila resp. nezohľadnila právny názor odvolacieho orgánu, akým spôsobom sa vysporiadala s nezákonnosťou vytknutou odvolacím orgánom a akým spôsobom dosiahla nápravu nezákonného stavu. Žalobca namietal, že v rozhodnutí absentujú časové údaje, podľa ktorých by bolo možné posúdiť dodržanie lehôt ustanovených pre rozhodovanie povinnej osoby po rozhodnutí odvolacieho orgánu. Zároveň namietal skutkový stav a jeho právne hodnotenie, pričom mal za to, že aj napriek tomu, že po skončení služobného pomeru už povinná osoba neeviduje služobný plat, vie tento plat nasimulovať v informačnom systéme a požadovanú informáciu poskytnúť. Žalobca navrhol rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušiť.

9. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým Rozhodnutím č. MF/020708/2020-11 zo dňa 28.12.2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o nesprístupnení informácie sčasti. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný poukázal na priebeh administratívneho konania a na podané odvolanie žalobcu. Následne poukázal na , podľa ktorého každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Následne konštatoval, že po ukončení služobného pomeru sa žiadny služobný príjem či plat bývalého colníka v služobnom úrade FR SR ďalej v informačnom systéme, ani v osobnom spise neurčuje. Rovnako sa tak ku dňu 01.07.2019 neurčoval plat colníka, ktorý skončil pred 30.06.2019 (). Vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ skončil služobný pomer, informácie o tom, aký by mal „predpokladaný služobný príjem ku 30.06.2019 a od 01.07.2019, ktorý by mu patril (po zohľadnení všetkých valorizácií a percentuálnych prídavkov za výsluhu rokov podľa ), za predpokladu, že by nebol nezákonne odvolaný z funkcie riaditeľa odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík a z toho dôvodu neukončil svoje pôsobenie vo finančnej správe“, povinná osoba nemá k dispozícii, nepracuje s týmito údajmi, a preto ich nemožno ani sprístupniť. Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe spracovávať a vytvárať informácie, ktoré v čase podania žiadosti neexistujú. Princíp prístupu k informáciám znamená podľa žalovaného možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré na úrade „ležia“, s ktorými úrad pracuje. Informáciou sa mieni to, čo v okamihu otázky je k dispozícii na úrade. Žalovaný napokon konštatoval, že žiadateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ani nenavrhol vykonať také dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný uzavrel, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy je vydané v súlade s Správneho poriadku a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Žaloba

10. Žalobca sa žalobou doručenou správnemu súdu v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zo dňa 24.11.2020, ktorým povinná osoba nesprístupnila žalobcovi požadované informácie sčasti ( v bode 6 žiadosti). Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v rozpore so zákonom a bolo nimi výrazne obmedzené jeho garantované právo na informácie. Žalobca poukázal na to, že dňa 19.05.2020 doručil prvostupňovému orgánu verejnej správy ako povinnej osobe žiadosť,

ktorou sa domáhal zverejnenia informácií v súlade so Povinná osoba listom z 05.06.2020 žalobcovi sprístupnila len časť informácií, pričom zvyšné informácie neposkytla a nevydala o tom ani rozhodnutie. Vzhľadom na to žalobca podal v zákonom stanovenej lehote voči takémuto fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie zo dňa 16.06.2020, povinná osoba listom zo 17.07.2020 žalobcovi zaslala opäť len čiastočnú odpoveď, avšak na otázku č. 6 opäť požadovanú informáciu neposkytla a opäť nevydala o tom ani rozhodnutie tak, ako to ustanovuje zákon v . Až po preskúmaní zákonnosti postupu povinnej osoby Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici povinná osoba vydala rozhodnutie zo dňa 11.09.2020, ktorým žalobcovi požadovanú informáciu (v bode 6 žiadosti) nesprístupnila. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.11.2020 tak, že rozhodnutie povinnej osoby z 11.09.2020 zrušil a vec vrátil povinnej osobe na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe poukázal na to, že odvolací orgán zrušil rozhodnutie povinnej osoby pre nezákonnosť a poukázal na nesprávny procesný postup povinnej osoby a na jej nečinnosť, v dôsledku ktorej povinná osoba navodila nezákonný stav, ktorý pretrváva až doteraz. Žalobca poukázal v žalobe na to, že 26.11.2020 mu bolo doručené rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 24.11.2020, ktorým mu povinná osoba opäť nesprístupnila požadovanú informáciu. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.12.2020 tak, že jeho odvolanie zamietol a rozhodnutie povinnej osoby potvrdil. Žalobca v žalobe tvrdil, že žiadosťou o informácie sa domáhal sprístupnenia informácií podľa SR a ustanovení , v zmysle ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom podľa ods. 3 cit. ustanovenia sa informácie sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovaný v rozhodnutí zo 06.11.2020, ktorým bolo zrušené rozhodnutie povinnej osoby z 11.09.2020 poukázal na to, že existujú tri rozhodnutia o veci (dve fiktívne a jedno o nesprístupnení informácie), čo je v rozpore s právnym poriadkom SR, a preto rozhodnutie povinnej osoby z 11.09.2020 trpí právnou vadou, ktorá spôsobuje jeho ničotnosť, pričom žalovaný konštatoval, že v záujme právnej istoty účastníkov správneho konania je ho potrebné zrušiť. Žalobca ďalej poukázal v žalobe na to, že mu bolo dňa 26.11.2020 doručené rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 24.11.2020 o nesprístupnení informácií sčasti, proti ktorému rozhodnutiu podal odvolanie. Žalobca poukázal na obsah podaného odvolania tak, ako je uvedené v bode 8 tohto rozsudku. Ďalej žalobca opakovane poukázal na to, že mu bolo doručené napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.12.2020, ktorým bolo jeho odvolanie zamietnuté a rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 24.11.2020 bolo potvrdené. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné, pretože žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie povinnej osoby aj napriek tomu, že táto nezohľadnila právny názor odvolacieho orgánu vo svojom rozhodnutí aj napriek tomu, že skutkový a právny stav od vydania zrušujúceho rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie sa nijakým spôsobom nezmenil, skutočnosti vytýkané odvolacím orgánom neboli žiadnym spôsobom odstránené a aj napriek tomu, že povinná osoba pasívne vydala rovnaké rozhodnutie s iným číslom a dátumom vyhotovenia, ktoré bolo odvolacím orgánom už raz zrušené. Postup povinnej osoby ako aj žalovaného žalobca považuje za hrubé porušenie právneho poriadku SR, za účelové konanie a úmyselné porušovanie právnych predpisov, nakoľko povinná osoba bola upozornená prokurátorom na porušovanie svojich povinností v súvislosti s poskytovaním informácií, rovnako bola upozornená na nezákonnosť odvolacím orgánom a povinná osoba svojou nečinnosťou spôsobila právny stav, ktorý je v rozpore s SR. Žalobca naviac poukázal v žalobe na ust. , podľa ktorého príslušníkovi finančnej správy sa pri ustanovení do funkcie podľa tohto zákona určí nový služobný plat podľa . Ak je služobný plat určený podľa nižší, ako služobný plat, ktorý mal ako colník priznaný podľa predpisov účinných do 30.06.2019, patrí mu od 01.07.2019 vyrovnanie. Na účely vyrovnania sa do sumy služobného platu podľa tohto zákona nezapočítava osobný príplatok podľa a do sumy služobného platu podľa predpisov účinných do 30.06.2019 sa nezapočítava osobný príplatok podľa predpisov účinných do 30.06.2019. Suma vyrovnania podľa prvej vety sa určí ako rozdiel medzi služobným platom naposledy priznaným colníkovi a služobným platom podľa ; suma vyrovnania sa počas trvania služobného pomeru nemení. Podľa žalobcu teda povinná osoba informáciu o služobnom plate, ktorý by mu patril od 01.07.2019 má, musí však ustáliť výšku osobného príplatku, čo je možné, pretože povinná osoba má vedomosť, ako sa osobné príplatky riaditeľov odborov priznávali. Žalobca vyslovil názor, že v tomto prípade nejde o vytvorenie novej informácie, pretože v danom prípade na sprístupnenie požadovanej informácie postačí mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré musia byť napríklad vyhľadané v rôznych dokumentoch „vyňaté“ z týchto dokumentov, zhromaždené a následne „vtelené“ do odpovedi na žiadosť. Žalobca poukázal na to, že prijatím Zákona o slobode informácií, ktorý do zákonnej úpravy premietol princíp „čo nie je tajné, je

verejné“, sa v SR presadil princíp publicity (otvorenosti) verejnej správy. Tento princíp znamená, že orgány verejnej moci musia verejnosti sprístupniť všetky informácie, ktoré majú k dispozícii, okrem tých, ktoré je potrebné chrániť vo verejnom záujme a ktoré zákon zo sprístupnenia výslovne vylučuje. Žalobca navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.12.2020 a rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 24.11.2020 ako nezákonné zrušil. Zároveň podľa (ďalej len „“) navrhol, aby správny súd uložil povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadované informácie v lehote 3 dní odo dňa doručenia rozsudku. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania. Žalobca v žalobe súčasne správnemu súdu oznámil, že dňa 14.12.2020 doručil žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vo veci slobodného prístupu k informáciám a s poukazom na a navrhol, aby správny súd v záujme hospodárnosti uznesením veci spojil na spoločné konanie, keďže spolu úzko súvisia a je totožný žalobca aj žalovaný.

Vyjadrenie žalovaného

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania tak, ako je uvedené v bode 1 tohto rozsudku a uviedol, že s podanou žalobou nesúhlasí a považuje ju za nedôvodnú. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.12.2020 je nezákonné, keďže žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy aj napriek tomu, že prvostupňový orgán verejnej správy nezohľadnil vo svojom rozhodnutí právny názor odvolacieho orgánu, pričom skutkový a právny stav od vydania zrušujúceho rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie sa nijakým spôsobom nezmenil, t.j. prvostupňový orgán verejnej správy pasívne vydal podľa žalobcu rovnaké rozhodnutie s iným číslom a dátumom vyhotovenia, aké už bolo odvolacím orgánom raz zrušené, žalovaný uviedol, že žalovaný sa vo svojom zrušujúcom rozhodnutí zo dňa 06.11.2020 v plnej miere stotožnil s argumentáciou prvostupňového orgánu verejnej správy uvedenou v rozhodnutí zo dňa 11.09.2020, avšak z dôvodu, že zo strany povinnej osoby došlo pri vydaní napadnutého rozhodnutia k procesnému pochybeniu, bolo potrebné toto rozhodnutie v záujme právnej istoty zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. V novom konaní už nebola sporná procesná stránka veci, keďže došlo k vydaniu jediného rozhodnutia zo dňa 24.11.2020, ktorým povinná osoba nesprístupnila informáciu sčasti (s totožným odôvodnením, ako v zrušenom rozhodnutí). Z tohto dôvodu žalovaný vyhodnotil predmetné rozhodnutie povinnej osoby ako zákonné a toto rozhodnutie potvrdil. Pokiaľ žalobca poukázal na a tvrdil, že v tomto prípade nejde o vytvorenie novej informácie, pretože na sprístupnenie podľa názoru žalobcu postačuje mechanické vyhľadanie a zhromaždenie údajov, ktoré sa u povinnej osoby nachádzajú a ktoré môžu byť vyhľadané z rôznych dokumentov, vyňaté z týchto dokumentov, zhromaždené a následne „vtelené“ do odpovede na žiadosť, žalovaný uviedol, že s týmto názorom žalobcu nesúhlasí a zotrval na argumentoch, ktoré sú súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaný potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Žalovaný poukázal na ust. a konštatoval, že povinná osoba musí poskytovať informácie, ktoré má k dispozícii. Ide napríklad o informácie, ktoré povinná osoba pri svojej činnosti používa, využíva alebo s ktorými narába. Nejde iba o tie informácie, ktoré povinná osoba sama vytvorila, ale aj o tie, ktoré boli povinnej osobe postúpené inými osobami alebo organizáciami. Princíp prístupu k informáciám znamená podľa žalovaného možnosť pozrieť sa na údaje, ktoré na úrade „ležia“, s ktorými úrad pracuje. Informáciou sa mieni to, čo v okamihu žiadosti je úradu k dispozícii. Žalovaný opakovane konštatoval, že po skončení služobného pomeru sa žiaden služobný príjem, či plat bývalého colníka v služobnom úrade FR SR ďalej v informačnom systéme, ani v osobnom spise neurčuje a rovnako sa tak ku dňu 01.07.2019 neurčoval plat colníka, ktorý skončil pred 30.06.2019. Vzhľadom k tomu, že žalobca skončil služobný pomer, povinná osoba nemá k dispozícii informácie o tom, aký by bol jeho predpokladaný služobný príjem k 30.06.2019 a od 01.07.2019 (po zohľadnení všetkých valorizácií a percentuálnych prídavkov za výsluhu rokov podľa ), ktorý by mu patril za predpokladu, že by nebol odvolaný z funkcie riaditeľa odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizík a z toho dôvodu neukončil svoje pôsobenie vo finančnej správe. Žalovaný zotrval na tom, že žalobcom požadovaná informácia predstavuje podľa Zákona o slobode informácií úplne novú informáciu, ktorú je potrebné vytvoriť a nie je možné ju len vyextrahovať, či preskupiť z iných už existujúcich dokumentov. Zákon o slobode informácií ustanovuje právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a z tohto zákona nevyplýva povinnosť povinnej osobe poskytnúť informáciu, ktorá má hypotetický charakter. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

12. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa , keďže žalobca v žalobe výslovne uviedol, že nežiada nariadenie pojednávania vo veci a žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal, a po prejednaní veci dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16.12.2021 v súlade s , pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 26.11.2021 ( ).

13. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

14. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

15. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

16. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu.

17. Podľa SR (2) Štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

18. Podľa , 4 a 5 SR (1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. (4) Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. (5) Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

19. Podľa tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. 1)

20. Podľa , (1) Každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. (3) Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

21. Podľa , , (1) Žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom. (2) Zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje. (3) Ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí

žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

22. Podľa informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do spisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát, sprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou poštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so žiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.

23. Podľa , , (1) Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa a a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa , ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa . Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty. (3) Predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty.

24. Podľa , , (1) Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( ). (3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti ( ).

25. Podľa , , (1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa . Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. (2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. (3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

26. Podľa ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 28)

27. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

28. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

29. Podľa § 57 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. (2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.

30. Predmetom preskúmavacieho konania bolo žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorý ako povinná osoba žiadosti žalobcu zo dňa 18.05.2020, doručenej povinnej osobe dňa 19.05.2020, o sprístupnenie informácie špecifikovanej v bode 6 žiadosti nevyhovel. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v podanej správnej žalobe. Každý, kto sa cíti dotknutý na svojich právach alebo právom chránených záujmoch rozhodnutím orgánu verejnej správy, má SR zaručené právo na súdnu ochranu. Je len na ňom, ako svoje právo využije. Správny súd poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom účastníkov administratívnych konaní pred nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi ( ). Správny súd je viazaný jednak obsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní. Nemá oprávnenie dôvody nezákonnosti z obsahu administratívnych rozhodnutí, ani z obsahu administratívnych spisov, za žalobcu vyhľadávať a tak žalobné dôvody nezákonnosti za žalobcu dopĺňať a ani všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí na daný prípad konkretizovať ( ). To znamená, že všeobecne uplatnené námietky nezákonnosti bez ich konkretizácie na daný prípad neumožňujú súdny prieskum zákonnosti.

31. Keďže správny súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodov uvedených v žalobe, t.j. je viazaný žalobnými bodmi, žalobca je povinný žalobné dôvody uviesť v žalobe tak, aby boli konkrétne a aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné ( ). Žalobca v preskúmavanej veci v žalobe opísal priebeh administratívneho konania vrátane toho, ktoré informácie (sprístupnenie ktorých žiadal vo svojej žiadosti z 18.05.2020 v bodoch 1 až 6) mu boli poskytnuté v zákonnej lehote (informácie požadované v bodoch 1, 2 a 3 žiadosti), ktoré informácie mu neboli poskytnuté (informácie požadované v bodoch 4, 5 a 6 žiadosti), pričom povinná osoba nevydala o ich sprístupnení rozhodnutie, v dôsledku čoho podal proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií v bodoch 4, 5 a 6 žiadosti odvolanie, na základe čoho povinná osoba žalobcovi dodatočne (t.j. po uplynutí zákonnej lehoty) sprístupnila informácie požadované v bodoch 4 a 5 žiadosti, čo znamená, že žalobcovi nebola poskytnutá informácia požadovaná v bode 6 jeho žiadosti. Ďalej žalobca v žalobe poukázal na to, že po Upozornení Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici vydala povinná osoba dňa 11.09.2020 rozhodnutie o nesprístupnení informácie požadovanej v bode 6 jeho žiadosti, proti ktorému podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.11.2020, ktorým rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil, pričom žalobca poukázal na dôvody uvedené v zrušujúcom rozhodnutí žalovaného. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy z 24.11.2020, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy opätovne rozhodol o nesprístupnení informácie požadovanej v bode 6 žiadosti žalobcu, pričom žalobca poukázal na dôvody uvedené v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, odcitoval ich a následne poukázal na vydané rozhodnutie žalovaného zo dňa 28.12.2020, ktorým žalovaný prvostupňové rozhodnutie z 24.11.2020 potvrdil. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v žalobe len opísal priebeh administratívneho konania a postup povinnej osoby, odcitoval podané odvolanie a poukázal na vydané rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy i žalovaného bez toho, aby v žalobe uviedol, či tento postup orgánov verejnej správy namieta ako nezákonný a z akých dôvodov, vrátane konkrétnej skutkovej a právnej argumentácie. Z takto formulovanej žaloby nebolo možné zistiť a ani vyvodiť dôvody nezákonnosti. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia (v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy), ani ich konkretizovať, či vyhľadávať z obsahu

administratívneho spisu, resp. z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Na konštatovanie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nepostačuje ani odkaz, resp. poukaz žalobcu na obsah odvolania podaného proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy.

32. Pokiaľ žalobca v žalobe poukázal na rozhodnutie žalovaného z 28.12.2020 a konštatoval, že „ho považuje za nezákonné, pretože žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy napriek tomu, že nezohľadnil právny názor odvolacieho orgánu, pričom skutkový stav sa vo veci (po vydaní zrušujúceho rozhodnutia) nezmenil a skutočnosti vytýkané odvolacím orgánom neboli žiadnym spôsobom odstránené“, správny súd uvádza, že takto všeobecne formulovaná žaloba, bez uvedenia skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa k vydanému rozhodnutiu, predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu s rozhodnutím žalovaného. Bez toho, aby žalobca v žalobe vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu žalovaného konkrétne uviedol, ktoré ustanovenia ktorého právneho predpisu boli takýmto postupom žalovaného a ním vydaným rozhodnutím porušené a prečo, takto formulované (všeobecné) tvrdenie samo o sebe neumožňuje súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd opakovane zdôrazňuje, že nie je povinný vyhľadávať za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, ani ich na preskúmavaný prípad konkretizovať. Žalobca zároveň neuviedol, aký má jeho tvrdenie o postupe žalovaného vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

33. Rovnako konštatovanie žalobcu, že „postup povinnej osoby i žalovaného považuje za hrubé porušenie právneho poriadku SR, za účelové konanie a úmyselné porušovanie právnych predpisov, nakoľko povinná osoba bola upozornená prokurátorom na porušovanie svojich povinností v súvislosti s poskytovaním informácií, rovnako bola upozornená na nezákonnosť odvolacím orgánom a nakoniec povinná osoba svojou nečinnosťou spôsobila právny stav, ktorý je v rozpore s SR“, správny súd považuje len za prezentovanie vlastného názoru žalobcu a za námietku všeobecnú, bez skutkovej a právnej argumentácie, keďže žalobca neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia právneho predpisu boli porušené a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Všeobecný odkaz na Upozornenie prokurátora a predchádzajúce (zrušujúce) rozhodnutie žalovaného nepostačuje na to, aby správny súd mohol konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca konštatoval, že povinná osoba svojou nečinnosťou spôsobila právny stav, ktorý je v rozpore s SR, správny súd uvádza, že už zo samotnej skutočnosti, že predmetom preskúmavacieho konania je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým tento ako povinná osoba nesprístupnil informácie požadované v bode 6 žiadosti žalobcu, t.j. orgány verejnej správy vydali faktické rozhodnutia o nesprístupnení informácií (aj keď po zákonom stanovenej lehote), vyplýva, že orgány verejnej správy neboli v čase podania správnej žaloby nečinné. Žalobca sa napokon napadnutou správnou žalobou ani nedomáha preskúmania fiktívnych rozhodnutí orgánov verejnej správy o nesprístupnení informácie požadovanej v bode 6 jeho žiadosti. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že prvostupňový orgán verejnej správy ako povinná osoba dňa 05.06.2020 žalobcovi sprístupnil informácie požadované v jeho žiadosti z 18.05.2020 v bodoch 1, 2 a 3 v súlade s ustanoveniami (v lehote predĺženej v súlade s o 8 pracovných dní, t.j. do 10.06.2020). Pokiaľ povinná osoba žalobcovi nesprístupnila v zákonom stanovenej lehote (ani v predĺženej lehote) informácie špecifikované v bodoch 4, 5 a 6 a ani o tom nevydala rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií sčasti, v zmysle sa predpokladá, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (fiktívne rozhodnutie). Z administratívneho spisu vyplýva (a medzi účastníkmi konania táto skutočnosť nebola sporná), že po podaní odvolania žalobcom proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby o nesprístupnení informácií požadovaných v bodoch 4, 5, 6 žiadosti, povinná osoba žalobcovi sprístupnila informácie požadované v bodoch 4 a 5 jeho žiadosti listom zo 17.07.2020, v ktorom zároveň opakovane uviedla dôvody nesprístupnenia informácie požadovanej v bode 6 žiadosti. Informácia v bode 6 žiadosti žalobcu nebola teda žalobcovi povinnou osobou sprístupnená ani dodatočne (v rámci autoremedúry). Povinná osoba v tomto prípade už nebola povinná vydať o nesprístupnení požadovanej informácie v bode 6 žiadosti ďalšie (nové) rozhodnutie o nesprístupnení informácie (v bode 6) podľa a nenastúpila ani fikcia vydania rozhodnutia o nesprístupnení tejto požadovanej informácie v zmysle (t.j. druhého resp. ďalšieho fiktívneho rozhodnutia). Vo vzťahu k nesprístupneniu informácie požadovanej v bode 6 žiadosti platí totiž fikcia už vydaného rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie, pričom za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje v zmysle deň 15.06.2020 ( cit. zákona v spojení s Správneho poriadku). Povinná osoba mala odvolanie žalobcu zo dňa 16.06.2020 proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií sčasti, doručeného žalobcovi 15.06.2020, postúpiť

na rozhodnutie žalovanému. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že (zrejme) vzhľadom na Upozornenie Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici povinná osoba odvolanie žalobcu žalovanému nepostúpila (správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobca vo vzťahu k tomuto procesnému postupu povinnej osoby po podaní odvolania neuplatnil v žalobe žiadnu konkrétnu námietku), ale vydala (faktické) rozhodnutie zo dňa 11.09.2020 o nesprístupnení požadovanej informácie v bode 6 žiadosti, a to po uplynutí lehoty stanovenej v

34. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na judikatúru NS SR, ktorý napr. v Rozsudku sp. zn. zo dňa 27.01.2021 uviedol, že „právne nazeranie správnych súdov na inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia sa v SR zastabilizovalo v logickom právnom závere o prednosti existencie reálneho, skutočne vydaného rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho orgánu pred rozhodnutím fiktívnym, strácajúcim tým svoje opodstatnenie a právnu existenciu.“ Správny súd poukazuje aj na relevantnú judikatúru NS SR k otázke právnych následkov prípadného oneskoreného vydania faktického rozhodnutia povinnej osoby alebo odvolacieho orgánu. V zmysle rozsudku NS SR sp. zn. , 22, 23/2012 „fikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané meritórne, hoci aj oneskorené rozhodnutie, pričom lehotou na posúdenie časového faktoru v tomto prípade je potrebné považovať dobu, do ktorej je podaná žaloba na súde“. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. „fiktívne rozhodnutie v konaní podľa Zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa na informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci. Takéto fakticky vydané rozhodnutie má totiž prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, je aktom výkonu verejnej správy spôsobilým ovplyvniť práva a právom chránené záujmy žiadateľa. ... Fiktívne rozhodnutie je nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a je nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci. Faktické vybavenie žiadosti, aj po lehote ustanovenej zákonom, má vždy prednosť.“.

35. Správny súd uvádza, že žalobca napokon (tak ako bolo už vyššie uvedené) v žalobe neuviedol konkrétne dôvody tvrdeného nezákonného postupu povinnej osoby a žalovaného, konkrétne neuviedol, ktorý konkrétny postup ktorého orgánu verejnej správy a prečo považuje za nezákonný, nenamietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani konkrétne vady konania, resp. v žalobe neuviedol konkrétne skutkové a právne argumenty, na základe ktorých by tvrdil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Správny súd nevyhľadáva za žalobcu dôvody nezákonnosti, všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti nekonkretizuje na preskúmavaný prípad na základe administratívneho spisu, prípadne odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia výlučne z dôvodov uplatnených v žalobe tak, ako je uvedené v bode 30 tohto rozsudku.

36. Zákon o slobode informácií neukladá povinnej osobe povinnosť na základe žiadosti o sprístupnenie informácie vytvárať informácie, ktoré v momente podania tejto žiadosti ešte neexistujú. Sprístupnenie takýchto informácií môže povinná osoba odmietnuť z dôvodu, že ich nemá k dispozícii. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že už zo samotnej žiadosti o poskytnutie informácie špecifikovanej v bode 6 vyplýva, že žalobca požadoval informácie o tom, aký by bol jeho „predpokladaný“ služobný príjem ku dňu 30.06.2019 a od 01.07.2019 (po zohľadnení všetkých valorizácií a percentuálnych prídavkov za výsluhu rokov podľa ), ktorý by mu patril za predpokladu, že by nebol odvolaný z funkcie riaditeľa odboru riadenia rizík sekcie boja proti podvodom a analýzy rizika a z toho dôvodu neukončil svoje pôsobenie vo finančnej správe. Jedná sa teda nesporne o žiadosť o sprístupnenie hypotetickej informácie, pričom výšku hypotetického platu, resp. služobného príjmu povinná osoba nemala a ani nebola povinná mať k dispozícii. Správny súd (zhodne so žalovaným) má za to, že žalobcom požadovaná informácia (v bode 6 žiadosti) predstavuje úplne novú informáciu, ktorú by bolo potrebné vytvoriť a nebolo by ju možné len mechanicky vyhľadať, resp. vyextrahovať, či preskupiť z iných už existujúcich dokumentov. Jednalo by sa o kvalifikované spracovanie a zhromaždenie údajov, pričom by bolo nutné, aby povinná osoba spracovala žalobcom požadovanú informáciu nad rámec prostého vloženia informácie do odpovede na jeho žiadosť. Zo samotnej skutočnosti, že by povinná osoba vedela určiť (postupom podľa v spojení s ) žalobcovi (v prípade, ak by bol k 30.06.2019 v služobnom pomere u povinnej osoby, resp. by bol príslušníkom finančnej správy a bol by ustanovený do príslušnej funkcie), nový služobný plat (ako to tvrdí žalobca), nemožno vyvodiť záver, že povinná osoba takouto informáciou disponuje. Správny súd pripomína, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácií (a ani ku dňu 30.06.2019) nebol žalobca v služobnom pomere u povinnej osoby a nebol ani ustanovený do funkcie riaditeľa odboru

riadenia rizík a operačných činností, t. j. nebol príslušníkom finančnej správy. Z ustanovenia vyplýva, že služobný príjem patrí len príslušníkovi finančnej správy, za podmienok stanovených týmto zákonom. To znamená, že po ukončení služobného pomeru žalobcu u povinnej osoby povinná osoba nebola povinná určiť, resp. určovať jeho nový služobný plat, resp. služobný príjem, ani takúto informáciu evidovať v informačnom systéme, či v osobnom spise, a teda povinná osoba takouto informáciou jednoznačne nedisponovala (a ani nebola povinná ňou disponovať). Napokon súčasťou stanovenia výšky služobného platu by bolo o.i. aj priznanie osobného príplatku ako jednej zo zložiek služobného platu, ktorý sa musí určiť individuálne vo vzťahu ku tej-ktorej konkrétnej osobe vymenovanej do príslušnej funkcie s prihliadnutím na kritériá stanovené v . Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva pre povinnú osobu povinnosť vypočítať, resp. určiť „predpokladaný“ služobný plat (príjem) osobe, ktorá nie je v čase podania žiadosti o sprístupnenie informácií v služobnom alebo obdobnom pomere u povinnej osoby, resp. nie je príslušníkom finančnej správy. Keďže žalobcom požadovaná informácia v bode 6 jeho žiadosti nie je informáciou, ktorou by povinná osoba v čase doručenia žalobcovej žiadosti disponovala, vzhľadom na (v zmysle ktorého má povinná osoba povinnosť sprístupniť len informáciu, ktorú má k dispozícii), rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy o nesprístupnení informácie uvedenej v bode 6 žiadosti žalobcu s odôvodnením, že požadovanú informáciu nemá k dispozícii, je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto správny súd žalobu podľa zamietol.

38. Správny súd vzhľadom na to, že nevyhovel žalobe a nezistil, že by povinná osoba (prvostupňový orgán verejnej správy) mala povinnosť poskytnúť informáciu požadovanú žalobcom v jeho žiadosti doručenej prvostupňovému orgánu verejnej správy dňa 19.05.2020 v časti bodu 6, neboli splnené podmienky pre žalobcom navrhnutý postup podľa .

39. Žalobca v žalobe s poukazom na a navrhol, aby správny súd v záujme hospodárnosti spojil na spoločné konanie veci vedené na správnom súde na základe podaných žalôb dňa 07.01.2021 a dňa 14.12.2020. Podľa v záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. V zmysle návrh na spojenie vecí môže podať účastník konania. Z ust. však správnemu súdu nevyplýva povinnosť takémuto návrhu vyhovieť. Správny súd môže ( t.j. nie je povinný) spojiť na spoločné konanie veci v prípade, ak zistí splnenie podmienok stanovených v cit. ustanovení. Správny súd v preskúmavanom prípade nezistil dôvody na spojenie veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. (konanie začaté na základe podanej žaloby dňa 07.01.2020) s vecou vedenou pod sp. zn. (konanie začaté na základe podanej žaloby dňa 14.12.2020). Aj keď sa v týchto prípadoch jedná o tých istých účastníkov, nejde o veci, ktoré spolu skutkovo súvisia, keďže predmetom administratívnych konaní boli rozdielne žiadosti žalobcu o poskytnutie rozdielnych informácií podľa , v týchto administratívnych konaniach príslušné orgány verejnej správy postupovali rozdielnym spôsobom a predmetom preskúmavacích konaní vedených na správnom súde sú rozdielne rozhodnutia orgánov verejnej správy.

40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len žalobca, ktorý bol v konaní úspešný. Žalobca v konaní nebol úspešný, a preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

41. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.