Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Csp-41-2021.pdf
PDF · 118.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/41/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., IČO: 53 255 739, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, proti žalovanému: U. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, G., o zaplatenie 3.737,04 eura s príslušenstvom, o čiastočnom späťvzatí, takto
rozhodol:
I. Konanie sa v časti o zaplatenie sumy 210,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 110,- eur od 07.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 100,- eur od 11.05.2021 do zaplatenia, z a s t a v u j e .
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.864,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.004,01 eura od 05.03.2019 do 06.04.2021, zo sumy 1.894,01 eura od 07.04.2021 do 10.05.2021, zo sumy 1.794,01 eura od 11.05.2021 do zaplatenia, a to do 45 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .
IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 12%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.11.2020, postúpenou tunajšiemu súdu dňa 14.06.2021, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.737,04 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.548,93 eura od 25.06.2019 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2019 postúpila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 04.10.2016 Zmluvu č. 5119653562, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (VOP). Na základe zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak postupca podaním zo dňa 06.03.2019 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 04.03.2019, pričom vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Pohľadávka žalobcu ku dňu jej postúpenia predstavovala sumu 3.737,04 eura, ktorá pozostávala z
istiny 2.548,93 eura, riadneho úroku 1.033,52 eura, úroku z omeškania 113,87 eura a poplatkov 40,72 eura v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadnu úhradu. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona Občianskeho zákonníka počnúc dňom 25.06.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. V doplnení žaloby (č.l. 93) žalobca uviedol platobnú históriu a spôsob výpočtu žalovanej sumy. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný dňa 04.10.2016 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 2.900,- eur a z poskytnutého úveru uhradil sumu v celkovej výške 895,99 eura, pričom z úhrad žalovaného bola na istinu započítaná suma 351,07 eura, na poplatky suma 77,62 eura, na riadny úrok suma 467,30 eura a na úrok z omeškania 0 eur. Postúpená istina tak predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady žalovaného započítané na istinu (2.900,- eur - 351,07 eura = 2.548,93 eura). Žalovanému boli vyúčtované poplatky v celkovej výške 118,34 eura, z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma 77,62 eura, neuhradené poplatky predstavujú sumu 40,72 eura. Zmluvný úrok v celkovej výške 1.500,82 eura je v platobnej histórii označený ako „Predpis riadneho úroku“, z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok započítaná suma 467,30 eura, neuhradený zmluvný úrok predstavoval sumu 1.033,52 eura a vyčíslený je za príslušné obdobie (kalendárny mesiac) podľa nasledovného vzorca: dlžná istina x úroková sadzba / 360 (bankový rok) x počet dní príslušného obdobia. Zmluvný úrok z omeškania vo výške 70,51 eura je v platobnej histórii označený ako „Predpis úroku z omeškania“, z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok z omeškania započítaná suma 0 eur, neuhradený zmluvný úrok z omeškania predstavuje sumu 70,51 eura a vyčíslený je za príslušné obdobie (kalendárny mesiac) nasledovne: výška omeškaných splátok x 5% / 360 (bankový rok) x počet dní príslušného obdobia. Po zosplatnení úveru bol žalovanému účtovaný úrok z omeškania vo výške 43,36 eura: výška dlžnej istiny alebo výška riadnych úrokov ku dňu zosplatnenia x 5% / 360 (bankový rok) x počet dní príslušného obdobia. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to: výzvou zo dňa 01.02.2019, ktorú predkladá spolu s podacím hárkom, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.03.2019, ktoré predkladá spolu s obálkou, výzvou zo dňa 26.03.2019, ktorú predkladá spolu s podacím hárkom. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany postupcu nedošlo k porušeniu § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca zastáva názor, že v konaní disponuje aktívnou vecou legitimáciou. Keďže skutočnosť, že žalobca nedisponuje návrhom na uzatvorenie zmluvy, ani žiadna z uvedených skutočností uvedených žalobcom v žalobe nebola protistranou rozporovaná, v zmysle § 151 ods. 1 CSP je toto tvrdenie potrebné považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenie. Žalobca poukazuje na to, že v konaní predložil Potvrdenie o uzatvorení zmluvy. V doplnení žaloby (č.l. 111) žalobca uviedol, že odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity) bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa. Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo spoločného bankového/úverového registra. Primárna návratnosť bola overená nasledovne: príjem deklarovaný klientom overený dopytom do Sociálnej poisťovne 600,- eur, existujúce záväzky 61,- eur, maximálne splátkové zaťaženie, ktoré je možné použiť na splátky úverov (55% z akceptovaného príjmu), ukazovateľ schopnosti splácať (disponibilný zostatok 269,- eur) : 600 x 55% - 61 = 269. Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klienta bola splnená. Existujúce splátky úverov a úverová história klienta bola overená dopytom do Úverového registra.
3. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0505/2019/CE zo dňa 24.06.2019, Prílohu k Zmluve o postúpení pohľadávok, Potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo dňa 04.10.2016, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.03.2019, Všeobecné obchodné podmienky, Obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s., pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom, Sadzobník, Výzvu zo dňa 01.02.2019, Výzvu zo dňa 26.03.2019, platobnú históriu, Pokus o zmier zo dňa 28.10.2020, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 29.06.2019, kópie obálok (č.l. 106 a 107), Podací hárok č. EPH157419574, Podací hárok č. EPH151814789, skúmanie bonity.
4. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená, k tejto sa nevyjadril, skutkové tvrdenia nepoprel, dôkazy neoznačil.
5. Podaním doručeným súdu dňa 05.11.2021 zobral žalobca žalobu späť celkom v časti o zaplatenie sumy 210,- eur spolu s úrokom z omeškania s odôvodnením, že žalovaný po podaní žaloby uhradil dňa 06.04.2021 sumu 110,- eur a dňa 10.05.2021 sumu 100,- eur.
6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
9. Súd v súlade s citovanými ustanoveniami konanie v časti o zaplatenie sumy 210,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 110,- eur od 07.04.2021 do zaplatenia a zo sumy 100,- eur od 11.05.2021 do zaplatenia vo výroku I. rozsudku zastavil, keď nebolo potrebné zisťovať stanovisko žalovaného k čiastočnému späťvzatiu žaloby, pretože k nemu došlo pred prvým pojednávaním.
10. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyššie citovanými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, keď na pojednávaní, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku, pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý mal predvolanie doručené (na č.l. 130), svoju neprítomnosť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
12. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu, a preto v konaní nebolo sporným, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 04.10.2016 uzavretá zmluva o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 2.900,- eur. Žalovaný z úveru čerpal celkom sumu 2.900,- eur a na úver zaplatil do mimoriadneho zosplatnenia celkom sumu 895,99 eura. Listom zo dňa 01.02.2019 upozornil veriteľ žalovaného na možnosť zosplatnenia úveru a následne veriteľ ku dňu 04.03.2019 úver predčasne zosplatnil. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0505/2019/CE zo dňa 24.06.2019 banka ako pôvodný veriteľ postúpila pohľadávku zo zmluvy voči žalovanému na spoločnosť žalobcu, pričom postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom banky zo dňa 29.06.2019. Po podaní žaloby uhradil žalovaný na zmluvu dňa 06.04.2021 sumu 110,- eur a dňa 10.05.2021 sumu 100,- eur.
13. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
14. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
15. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 52 ods. 1 a 2 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (2)
17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa;1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.18b) Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,1a) niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov1c) týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
18. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. m) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), na účely tohto zákona sa rozumie trvanlivým médiom každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií.
21. Podľa § 46 ods. 1 a 2 OZ, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (1) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. (2)
22. Podľa § 40 ods. 3 a 4 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. (3) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou. (4)
23. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
25. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
26. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.“), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)
30. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu, súd mal za to, že došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, pričom vzhľadom na to, že v čase postúpenia pohľadávky boli naplnené predpoklady obsiahnuté v ustanovení § 92 ods. 8 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, išlo o platné postúpenie, z ktorého dôvodu je žalobca v konaní aktívne legitimovaným.
31. Ako už súd uviedol, v konaní nebolo sporným, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 04.10.2016 uzavretá zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 2.900,- eur, keď žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu nepoprel, finančné prostriedky od veriteľa čerpal a zároveň na zmluvu čiastočne plnil, a to aj v priebehu konania.
32. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ a zákona č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
33. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Keďže zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 1 a 2 ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).
34. V súvislosti s vyššie uvedeným bolo potrebné skonštatovať, že žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal dodržanie písomnej formy zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1 ZoSÚ, keď v konaní predložil iba Potvrdenie o uzatvorení zmluvy zo dňa 04.10.2016, avšak nepredložil návrh žalovaného na uzavretie zmluvy, resp. žiadnym spôsobom nepreukázal zachovanie zákonom stanovej
písomnej formy zmluvy buď v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
35. Trvanlivým médiom (§ 2 písm. m) ZoSÚ) je každý prostriedok, ktorý umožňuje uloženie informácií spôsobom prístupným na používanie v budúcnosti na časové obdobie zodpovedajúce účelom informácií a ktorý umožňuje verné reprodukovanie uložených informácií. Podľa čl. 2 ods. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ „trvalý nosič“ je akýkoľvek prostriedok, ktorý umožňuje spotrebiteľovi alebo obchodníkovi uchovávať informácie určené jemu osobne spôsobom dostupným na budúce použitie na obdobie primerané účelu týchto informácií a ktorý umožňuje nezmenenú reprodukciu uložených informácií; Podľa bodu 23 citovanej Smernice trvalé nosiče by mali spotrebiteľovi umožniť uchovávať informácie tak dlho, ako to preňho bude potrebné z hľadiska ochrany jeho záujmov plynúcich z jeho vzťahu s obchodníkom. Takéto nosiče by mali zahŕňať najmä papier, USB kľúče, CD-ROM-y, DVD, pamäťové karty alebo pevné disky počítačov, ako aj e-maily.
36. Žalobca v konaní pritom zachovanie písomnej formy zmluvy ani netvrdil, keď poukazoval iba na nespornosť samotného uzatvorenia zmluvy, z ktorej nespornosti však automaticky nevyplýva aj nespornosť zachovania jej písomnej formy. Dodržanie písomnej formy, vyžadovanej ustanovením § 9 ods. 1 ZoSÚ, je súd povinný skúmať a žalobca je povinný ho preukázať, pretože len tak je možné v rámci konania skúmať dodržanie náležitostí podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ. Keďže v konaní nebolo možné mať za preukázanú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému sa považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov.
37. Z uvedeného vyplýva, že žalobca, ktorý je v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky od právneho predchodcu, nemá nárok na zaplatenie úroku ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného, ktoré je potrebné započítať výlučne na istinu. Keďže žalovaný čerpal úver celkom 2.900,- eur a na úver zaplatil celkom 1.105,99 eura, súd mu uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov v sume 1.794,01 eura.
38. Keďže žalovaný peňažný záväzok včas a riadne nesplnil, vznikol žalobcovi nárok požadovať od žalovaného popri plnení istiny vo výške 1.794,01 eura i úrok z omeškania, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu. Žalovaný bol v omeškaní so splácaním ešte pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti, ku ktorému došlo ku dňu 04.03.2019, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobca tak nárok na zaplatenie úroku z omeškania, a to vo výške o 5 percentuálnych bodov viac, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 5% (5 + 0,00%) ročne. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vyčíslený v žalobe na sumu 113,87 eura, ktorý v doplnení žaloby špecifikoval (vrátane uvedenia výpočtu) ako úrok z omeškania za obdobie od 21.08.2017 do 04.03.2019 v sume 70,51 eura a za obdobie od 05.03.2019 do 18.06.2019 v sume 43,36 eura, pričom následne si uplatnil úrok z omeškania po dni postúpenia pohľadávky, t.j. od 25.06.2019. Z vyčísleného úroku z omeškania súd žalobcovi priznal iba sumu 70,51 eura (t.j. za obdobie od 21.08.2017 do 04.03.2019), keď žalobca správne vychádzal z výšky omeškaných splátok, pričom žalovaný začiatok omeškania ani sumu vyčísleného úroku z omeškania za toto obdobie nespochybnil. Súd však žalobcovi nepriznal vyčíslený úrok z omeškania za obdobie od 05.03.2019 do 18.06.2019 v sume 43,36 eura, pretože bol vypočítaný z nesprávnych súm, v ktorých boli zahrnuté aj úroky, na ktoré však žalobca pre bezúročnosť úveru nemá nárok. Súd potom namiesto vyčísleného úroku z omeškania priznal žalobcovi odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. od 05.03.2019, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy dlžnej istiny po dni zosplatnenia (2.004,01 eura, t.j. 2.900 - 895,99) s prihliadnutím na čiastočné plnenia žalovaného dňa 06.04.2021 vo výške 110,- eur a dňa 10.05.2021 vo výške 100,- eur.
39. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov tak súd považoval žalobu za dôvodnú v rozsahu sumy 1.864,52 eura (1.794,01 + 70,51) spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 2.004,01 eura (2.900 - 895,99) od 25.06.2019 do 06.04.2021, zo sumy 1.894,01 eura (2.004,01 - 110) od 07.04.2021 do 10.05.2021 a zo sumy 1.794,01 eura (1.894,01 - 100) od 11.05.2021 do zaplatenia, a preto jej vo výroku II. rozsudku v tejto časti vyhovel a vo zvyšku žalobu vo výroku III. rozsudku ako nedôvodnú zamietol.
40. Vzhľadom na výšku istiny s príslušenstvom, ku ktorej zaplateniu zaviazal súd žalovaného, určil súd žalovanému na splnenie dlhu v súlade s § 232 ods. 3 CSP primerane dlhšiu lehotu 45 dní od právoplatnosti rozsudku.
41. Už len nad rámec vyššie uvedeného nedostatku písomnej formy zmluvy, súd (vychádzajúc iba z Potvrdenia o uzatvorení zmluvy zo dňa 04.10.2016) konštatuje, že i keby bol písomný návrh žalovaného na uzatvorenie zmluvy preukázaný a zmluva by v rámci písomnej formy obsahovala náležitosti uvedené spôsobom zachyteným v potvrdení veriteľa, bolo by potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. V potvrdení sa totiž v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) neuvádza doba trvania zmluvy, ktoré ustanovenie vyžaduje presnú špecifikáciu, t.j. či je zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 23Co/130/2017 zo dňa 08.01.2018). Rovnako v potvrdení chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keďže pri výpočte celkovej čiastky k zaplateniu sa malo správne vychádzať zo splátky vrátane poplatku za poistenie, keďže bez poistenia nebolo možné zmluvu uzavrieť, a preto mali byť poplatky za poistenie zahrnuté do celkovej čiastky (viď. § 2 písm. h) a g) ZoSÚ), a keďže sa tak nestalo, nie je možné považovať údaj o celkovej čiastke za v zmluve uvedený. Navyše, údaj o celkovej čiastke by nebol správny ani v prípade nezapočítania poplatku za poistenie do splátky, keď správna suma by v takom prípade bola 4.565,28 eura. Ďalej v potvrdení v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) nie je riadne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, keď pri výpočte tohto údaju sa rovnako ako pri výpočte celkovej čiastky k zaplateniu nevychádzalo z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie (viď. § 2 písm. i) a g) ZoSÚ), napriek tomu, že poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom žalovaný nemal možnosť uzavrieť zmluvu bez poistenia. Keďže pri výpočte sa RPMN sa nevychádzalo zo splátky vrátane poistenia, znamená to, že v zmluve bola uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (správny údaj by bol vyšší, a síce 29,63%). Potvrdenie o uzatvorení zmluvy tiež neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. aa) ZoSÚ (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), a síce názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Z vyššie uvedeného vyplýva, že i v prípade, že by žalobca písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v konaní preukázal, bolo by potrebné úver považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. K poplatkom za poistenie (na ktoré žalobca nemá nárok z dôvodu bezpoplatkovosti úveru) súd ešte uvádza, že z dôvodu nepreukázania návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy nebolo možné mať za preukázané platné uzavretie poistnej zmluvy.
42. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
43. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)
44. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
45. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
46. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 255 ods. 2 CSP, keď žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v časti 210,- eur (110,- eur + 100,- eur, ktoré sumy žalovaný uhradil po podaní žaloby, z ktorého dôvodu musel žalobca v tejto časti zobrať žalobu späť), a zároveň žalobcovi bola zo zvyšnej uplatnenej istiny s príslušenstvom priznaná suma 1.864,52 eura s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech žalobcu 56% a hrubý úspech žalovaného 44%, a teda konečný čistý úspech žalobcu je 12% (56 - 44). To v
konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 12% trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku IV. rozsudku. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na uplatnenie § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).