Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_71Ek-713-2021.pdf
PDF · 71.62 KB
Case nature
Subarea
71Ek/713/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: DKV EURO SERVICE GmbH + Co. KG, so sídlom Balcke-Dürr-Allee 3, 408 82 Ratingen, Nemecká spolková republika, IČO: HRA 4053, zastúpeného: JUDr. Vladimír Muzikář, advokát so sídlom Teplická 7434/147, 921 01 Piešťany, proti povinnému: B.I.R. Trans s.r.o., so sídlom Karola Adlera 3, 841 02 Bratislava, IČO: 35 927 305, zastúpenému: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Soňa Tóthová, advokát so sídlom Šafárikovo námestie č. 2, 811 02 Bratislava, o vymoženie 23 276,55 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Libor Samec, so sídlom exekútorského úradu Bradáčova 7, 852 86 Bratislava pod sp. zn. 146EX 126/21, o sťažnosti oprávneného proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/713/2021 zo dňa 12. 08. 2021, takto
rozhodol:
I. Sťažnosť oprávneného proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/713/2021 zo dňa 12. 08. 2021 z a m i e t a .
II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti oprávnenej proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/713/2021 zo dňa 12. 08. 2021.
odôvodnenie:
1. Súd, konajúc vyšším súdnym úradníkom, uznesením sp. zn. 71Ek/713/2021 zo dňa 12. 08. 2021 v prvej výrokovej vete (výrok I.) návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a v druhej výrokovej vete (výrok II.) nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie žiadnemu z účastníkov nepriznal. Druhú výrokovú vetu odôvodnil tým, že si žiadny z účastníkov konania trovy v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuplatnil. 2. Proti druhej výrokovej vete (výrok II.) podal včas sťažnosť oprávnený, ktorú odôvodnil tým, cit.: „Oprávnený má za to, že v zmysle § 199d Exekučného poriadku má oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Podľa názoru oprávneného nie je potrebné náhradu trov vyčísľovať, pričom nárok na náhradu trov voči povinnému oprávnený uplatnil už v návrhu na vykonanie exekúcie a nie je potrebné ho v ďalšom priebehu exekučného konania uplatňovať znovu. Z dôvodu právnej istoty však oprávnený týmto svoj nárok na náhradu trov voči povinnému uplatňuje znovu.“. Navrhol preto sťažnosťou napadnutý druhý výrok zmeniť tak, že oprávnenému sa priznáva náhrada trov konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 255,05 eura. 3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. 4. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými
v sťažnosťou napadnutom uznesení a podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré bola oprávnenému náhrada trov exekučného konania v súvislosti s v návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznaná. 5. Vo všeobecnosti na úvod sudca k prípadnému použitiu ustanovení Civilného sporového poriadku uvádza, že podľa § 200 Exekučného poriadku sa na exekučné konanie použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Pokiaľ ide o úpravu trov konania, Exekučný poriadok obsahuje úpravu odlišnú od všeobecnej úpravy trov konania v Civilnom sporovom poriadku, teda je bez pochybností, že trovy konania upravuje Exekučný poriadok inak. Uvedené potvrdzovala aplikačná prax aj v minulosti, keď rešpektovala zásadnú odlišnosť úpravy trov konania vo všeobecnom procesnom predpise (predtým v Občianskom súdnom poriadku, v súčasnosti v Civilnom sporovom poriadku) od úpravy v osobitnom predpise upravujúcom výkon rozhodnutia (Exekučnom poriadku). Za všetky súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 12/2004 zo dňa 30. 06. 2005, uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 3/2007 pod číslom 36 na str. 46, podľa ktorého, cit.: „Z ustanovení citovaných dovolacím súdom tak mimo akúkoľvek pochybnosť vyplýva, že proces rozhodovania o trovách exekúcie podľa Exekučného poriadku vykazuje zásadné odchýlky od procesu rozhodovania o trovách konania podľa O. s. p., (resp. o trovách už nariadeného alebo zastavovaného výkonu rozhodnutia podľa šiestej časti takého zákona) a použitie ustanovení O. s. p. o trovách konania i v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku zásadne neprichádza do úvahy.“. Uvedené závery sú použiteľné aj v súčasnosti, keď Exekučný poriadok upravuje v komplexnej šiestej časti nazvanej „Trovy exekučného konania“ problematiku trov exekučného konania do značnej miery odlišne od úpravy trov v Civilnom sporovom poriadku. Už len vo vzťahu k „dvoj- inštančnému“ rozhodovaniu o nároku na náhradu trov konania a výške náhrady trov konania upravenej v Civilnom sporovom poriadku, ktorá sa v Exekučnom poriadku neuplatňuje, keď podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, teda aj o nároku aj o výške v jednom rozhodnutí. Exekučný poriadok nezakotvuje povinnosť ex-offo rozhodovať o trovách konania v prípade rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, je teda na procesnej aktivite účastníkov exekučného konania, či si nárok na náhradu trov konania uplatňujú, alebo nie. Pokiaľ teda oprávnený mienil na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie podľa § 199a ods. 1 Exekučného, ktoré platí sám (podľa § 199b Exekučného poriadku), zaviazať povinného (uplatniť nárok na náhradu platených nákladov podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku), potom tak mal urobiť v čase, keď súd o návrhu povinného na zastavenie exekúcie rozhodoval. Ako oprávnený správne poukázal na ustanovenie §199d Exekučného poriadku, voči povinnému má oprávnený nárok aj na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Nakoľko si oprávnený nárok na ich náhradu neuplatnil, súd mu ich správne v druhej výrokovej vete uznesenia, ktorým rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, nepriznal. Sudca sa nestotožnil s názorom oprávneného, že nie je potrebné náhradu trov vyčísľovať, keď si ju už uplatnil v návrhu na vykonanie exekúcie, a to z dôvodu, že v návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov, ktoré mu v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikli. Neuplatnil si však trovy, ktoré mu ako ďalšie v konaní vzniknú. Nejde teda o ďalšie uplatnenie nároku na náhradu trov konania, ale o uplatnenie nároku na náhradu trov konania oprávneného, ktoré platil v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. O týchto nákladoch v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený nevedel a ani nemohol vedieť, keď tieto sú podmienené procesnou aktivitou povinného (podanie návrhu na zastavenie exekúcie), ktorá môže, ale aj nemusí nastať. Sudca tiež uvádza, že zákon neukladá povinnosť uplatniť si trovy konania preto, že ide o fakultatívnu možnosť, či si nárok na náhradu trov konania od protistrany uplatní alebo nie. Pokiaľ platí základná zásada, že si každý z účastníkov hradí trovy konania sám (§ 199b Exekučného poriadku), potom prípadný nárok na ich náhradu od protistrany je možnosťou a nie povinnosťou účastníka konania a zákon takúto povinnosť ukladať nemôže. 6. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa § 250 ods. 1 CSP v spojení s § 202 ods. 1 Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti druhej výrokovej vete uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 71Ek/713/2021 zo dňa 12. 08. 2021 vydanému vyšším súdnym úradníkom zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že oprávnený si neuplatnil nárok na náhradu trov vzniknutých v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie včas, nežiadal o nich rozhodnúť, keď si vo svojom vyjadrení k nemu nárok podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku neuplatnil, a preto bol daný dôvod na nepriznanie nároku na náhradu trov exekučného konania oprávneného v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
7. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti oprávneného rozhodol súd tak, že v konaní o oprávnenom podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).