Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoP-47-2021.pdf
PDF · 107.15 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/47/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti o maloletú G. I., nar. XX.XX.XXXX, v zastúpení kolíznym opatrovníkom - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, maloletej dcéry rodičov: matka - H. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., T. K. M. R. D. XXX/XX, v zastúpení právne - Mgr. Tomáš Michnica, advokát so sídlom F., Ul. T. C. č. XXX/XX, otec - I. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., M. R. D. XXX/XX, v zastúpení právne - Advokátka kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Žilina, Hviezdoslavova 6, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, na základe odvolania matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/287/2018-825 zo dňa 19. mája 2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (aj ako „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol vo veci úpravy práv a povinností rodičov k maloletej G. o vyživovacej povinnosti otca (v zostávajúcej časti) tak, že mu uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej G. nad sumu 150,- eur mesačne sumou 30,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred spolu s bežným výživným na účet, ktorý matka zriadi maloletej v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a to s účinnosťou od 01.10.2018. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.10.2018 do 31.05.2021 vo výške 960,- eur je otec povinný zaplatiť v lehote do 31.07.2021 tiež na účet maloletej, zriadený jej matkou v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku Vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Ide v poradí o 2. rozsudok okresného súdu vydaný vo veci úpravy práv a povinností rodičov v štádiu po rozhodnutí Krajského súdu v Žiline č.k. 10 CoP/9/2020-259 zo dňa 30.06.2020, ktorým bol zrušený v poradí 1. rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí návrhu matky v časti o určenie výživného na maloletú nad sumu 150,- eur mesačne počnúc 01.10.2018 a vo výroku o náhrade trov konania a v tomto zrušenom rozsahu následným vrátením veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Okresný súd v tomto poradí 2. odvolaním napadnutom rozsudku primárne dôvodí vykonaným dokazovaním v intenciách usmernenia Krajského súdu v Žiline, danej súvislosti uvádza, že sa oboznámil s listinnými dôkazmi v spise, dokazovanie doplnil výsluchom otca, matky, kolízneho opatrovníka, zisťoval príjmy, výdavky a majetkové pomery otca sledujúc uzavretie zostávajúcej otázky, či je v jeho možnostiach a schopnostiach nad rámec už určenej sumy bežného výživného k rukám matky vo výške 150 eur mesačne prispievať na odôvodnené potreby maloletej aj výživným určeným na tvorbu úspor. Za týmto účelom tiež preveril, či bol otec v rozhodnom období podstatnom pre posudzovanie
jeho príjmu vyplatený titulom obchodného podielu, ak áno akou sumou a či je mu vyplácaný ( prípadne bol vyplatený ) nárok zo zmenky.
4. Pri právnom posúdení veci vychádzal všeobecne z ust. § 62, 63 ods. l, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a osobitne z ust. § 63 ods. 3 Zákona o rodine.
5. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že otec je naďalej spoločníkom a konateľom spoločnosti inFORM, s.r.o., od 01.03.2020 je zamestnancom tejto spoločnosti na čiastočný pracovný úväzok. Predložil podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, daňové priznanie spoločnosti za rok 2019, hlavnú knihu analytickej evidencie spoločnosti za rok 2020. Za obdobie od 01.01.2020 do 30.11.2020 jeho priemerný čistý mesačný príjem predstavoval sumu 142,- eur, boli mu vyplatené aj cestovné náhrady v sume 328,- eur mesačne. Otec z výkonu lektorskej činnosti za obdobie 10/2020 - 01/2021 preukázal príjem v sume 2 074,- eur. Pokiaľ sa jednalo o prevod jeho obchodného podielu v spoločnosti Život v pohode, s.r.o. otec sa v zmluve dohodol s nadobúdateľom W. Y. na bezodplatnom prevode, ale keďže aj na pojednávaní aj vo svojom vyjadrení otec uvádzal, že obchodný podiel bol prevedený za sumu 5 500,- eur súd ho vyzval na odstránenie rozporu, následne otec ozrejmil, že obchodný podiel bol prevedený bezodplatne a suma 5 500,- eur podľa dohody s druhým spoločníkom mala charakter odstupného pre neho, na túto sumu bola vystavená zmenka, ktorú mu spláca W. Y. postupne ( uvedenú skutočnosť otec preukazoval čestným prehlásením menovaného). Z uvádzaného titulu bola otcovi vyplatená dňa 17.5.2019 suma 300 eur, 26.6.2019 suma 300 eur, 1.8.2019 suma 300 eur a dňa 2.12.2019 suma 300 eur, teda celkom 1 200 eur, zvyšná časť uhradená nebola.
6. Súd príjem matky vyhodnotil tiež za preukázaný. Podľa pracovnej zmluvy uzavretej medzi zamestnávateľom WFG Reality, s.r.o. a matkou pracovný pomer vznikol 1.11.2019 na dobu určitú do 31.10.2020, ktorý ukončila v skúšobnej dobe dňom 31.1.2020, čo vyplýva aj z dokladu o skončení pracovného pomeru. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina zo dňa 6.2.2020 matka bola zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1.2.2020 a dávky v nezamestnanosti poberala za obdobie 01/2020-09/2020, obdobie 13.3.2020 - 14.9.2020 v celkovej výške 3 286,90 eur. Uzavrela dohodu o pracovnej činnosti na dobu určitú od 1.8.2020 do 31.7.2021, jej príjem za obdobie 08/2020 - 01/2021 podľa predložených výplatných pások predstavoval sumu 760,83 eur. Matka je poberateľkou invalidného dôchodku. Uviedla, že sa medzičasom nastala zmena v potrebách maloletej, ktorá začala nosiť okuliare.
7. Napriek skutočnosti, že bežné výživné na maloletú už bolo právoplatne určené a v zmysle rozhodnutia krajského súdu sa mali skúmať možnosti, schopnosti otca platiť výživné nad rámec bežného výživného, okresný súd preveril, či nedošlo od doby rozhodovania k závažnejšej zmene pomerov, takúto zmenu ale nezistil. Vychádzajúc z vyjadrenia otca v priebehu konania, že by bolo v jeho možnostiach, okrem životného poistenia, ktoré platí maloletej prispievať jej aj na tvorbu úspor sumou 20-30 eur, ďalej súd aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec maloletej platí životné poistenie v spoločnosti AXA vo výške 34,01 eur a v spoločnosti Allianz, Slovenská poisťovňa vo výške 26,40 eur, uložil otcovi povinnosť prispievať na maloletú dcéru aj výživným určeným na tvorbu úspor v sume 30 eur mesačne od podania návrhu, t.j. od 1.10.2018 v zmysle rozhodnutia krajského súdu. Pri určení tejto sporiacej zložky výživného prihliadol na preukázanú skutočnosť, že otec plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej aj nad rámec bežného výživného, čo matka nerozporovala a otcovi trvá ešte aj jeho ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi, ktorému prispieva výživným vo výške 150,- eur mesačne. Okresný súd nezistil také majetkové pomery otca, ktoré by umožnili určiť výživné na tvorbu úspor pre maloletú vo výške sumy 100,- eur ( matka žiadala určiť výživné v celkovej výške 250,- eur mesačne), z tohto dôvodu jej návrh vo zvyšnej časti zamietol. Súd tiež poznamenal, že v dobe rozhodovania je maloletá na prvom stupni základnej školy a až v prípade zmeny pomerov a ak otec podľa svojich možností a schopností nebude prispievať výživným zodpovedajúcim odôvodneným potrebám dieťaťa, bude potrebná úprava naposledy určeného bežného výživného.
8. Nevykonanie návrhu matky na dokazovanie výsluchom W. Y. ako svedka ohľadne prevodu obchodného podielu súd odôvodnil preukázanou zmluvou o prevode obchodného podielu a pochybnosťami o objektivite výpovede tohto svedka vzhľadom na čestné prehlásenie, ktoré W. Y. spoločník otca vydal otcovi na jeho žiadosť pre potreby súdu. Neakceptoval súd návrh právneho zástupcu matky na vykonanie dokazovania oboznámením so zvukovým záznamom zaznamenaným matkou o jej komunikácii s otcom čo sa týka vyporiadania majetku ešte pred podaním návrhu, okresný
súd argumentoval tým, že otec ku dňu rozhodovania nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností, vlastní iba osobné motorové vozidlo. Dôkazný návrh na predloženie dokladov otcom na preukázanie, či si otec v súčasnosti hľadá a akú prácu tiež neakceptoval, mal za to, že otec je naďalej spoločníkom aj zamestnancom obchodnej spoločnosti, ktorá dosahovala výnosy a v prípade postupného zlepšenia pandemickej situácie je predpoklad zvyšovania výnosov spoločnosti a až v prípade, pokiaľ by spoločnosť bola dlhšiu dobu stratová, je na strane otca dôvod na ukončenie podnikania a na zabezpečenie si iných príjmov.
9. Za rozhodné obdobie - od 01.10.2018 do 31.05.2021 nedoplatok na výživnom určenom na tvorbu úspor okresný súd vyčíslil vo výške 960,- eur (32 mesiacov x 30,- eur) a otca zaviazal nedoplatok v tejto výške zaplatiť v lehote do 31.07.2021 na účet maloletej, ktorý matka zriadi v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
10. Voči rozsudku sa v zákonnej lehote cestou svojho splnomocneného právneho zástupcu odvolala matka, domáha sa zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa jej názoru konajúci súd opätovne nedostatočne zistil skutkový stav nevyhnutný pre zákonné a nespochybniteľné rozhodnutie vo veci samej. Poukazuje ďalej na to, že množstvom predkladaných listinných dôkazov musela detailne preukázať svoje príjmy a výdavky na maloleté dieťa, tie ale ako aj jej ústne prednesy na pojednávaniach ostali okresným súdom úplne nepovšimnuté a v rozhodnutí nezohľadnené. Dôkaznú povinnosť na strane žalovaného podľa matky sudkyňa zisťovala len v minimálnom rozsahu, čím vznikol stav dôkaznej nerovnováhy pri zisťovaní príjmov a výdavkov sporových strán, nedostatočne skúmal tiež všetky okolnosti a predložené dôkazy, postup sudkyne z uvádzaných dôvodov hodnotí matka za šikanu voči jej osobe, nakoľko obhajuje práva dcéry a nie svoje vlastné.
11. Pokiaľ v odvolaním napadnutom rozsudku súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej G. nad sumu 150,- eur aj na tvorbu rezerv mesačnou sumou 30,- eur ona s touto sumou nemôže disponovať, nemôže ju použiť pre potreby dieťaťa, čím výška výživného zostala v podstate nezmenená a nezohľadňuje ani infláciu v čase. Otec dieťaťa je konateľom a spoločníkom v obchodnej spoločnosti, kde poberá príjem, sú mu vyplácané cestovné náhrady mesačne vo výške cca 650,- eur a má príjem z dohôd zo spoločností pre ktoré vykonáva určitú pracovnú činnosť. Hoc otec na pojednávaniach opakovane uviedol, že sa mu finančne nedarí a jeho finančná situácia nie je pre neho priaznivá, čo ale neznamená, že nie je povinný starať sa o svoje dieťa a jej ako matke finančne pomáhať pri uspokojovaní potrieb maloletej. Otec je zdravý človek, ktorý nemá a nemôže mať problém nájsť si finančne výhodnejšiu prácu, hoc na pojednávaní uviedol, že si prácu aktívne hľadá, doklady preukazujúce jeho aktivitu pri hľadaní práce nepredložil a okresný súd ho ani nepožiadal o takýto dôkaz. Tvrdenia otca o tom, že si aktívne hľadá prácu (vyhovára sa, že v IT sfére je už starý, nikto ho nechce ale v inej oblasti si prácu nehľadá ) a že z dôvodu pandemickej situácie je pre neho mimoriadne náročné zamestnať sa je podľa matky zavádzajúce, správanie otca podľa jej názoru totiž naznačuje jeho úmysel nezamestnať sa práve z dôvodu, aby nemusel platiť maloletej nad rámec určeného mesačného výživného. Pandemická situácia nesporne zasiahla mnohých, aj ju, avšak odvolávať sa práve na ňu je od otca nezodpovedné a účelové (ona to nerobí a nikdy nerobila). Postup súdu, keď odmietol vykonať výsluch W. Y., nebol správny, menovaný totiž by na súde mohol objasniť akým spôsobom došlo k vyrovnaniu medzi ním a otcom a zvuková nahrávka preukazuje, že otec sa voči nej dopustil podvodného konania v rámci vysporiadania ich spoločného majetku.
12. Matka dodáva, že otec z vlastnej iniciatívy neprispeje maloletej žiadnou inou sumou, nikdy sám od seba dcéru nezobral na dovolenku a keď si od neho ona pýtala peniaze, aby zaplatil jej časť dovolenky, tak jej povedal, že jej to má zaplatiť priateľ matky. Otec ako konateľ v obchodnej spoločnosti si účelovo „optimalizoval“ svoj príjem, podľa jej vedomostí ale má vysoký prijem, ktorý však nepriznáva a oficiálne neeviduje. Matka odkazuje aj na základné nároky potrebné na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa, ako napr. bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, na rozširovanie záujmov o vzdelanie dieťaťa, kultúrne, športové a rekreačné potreby, to znamená všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti (ona tieto náklady vyčíslila aj zdokladovala). Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečiť dieťaťu primeraný podiel na výhodách. Ona sa o maloletú osobne stará, hradí sama všetky nevyhnutné
výdavky pre ňu a zabezpečuje všetky jej potreby. Otec je povinný zabezpečiť si dostatočný príjem na to, aby nebola ohrozená vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, svojím konaním sa ale snaží docieliť, aby bolo dieťa ukrátené o jeho finančnú pomoc a podporu. Matka citáciou obsahového znenia ust. § 62 ods. 1, ods. 5 Zákona o rodine argumentuje aj tým, že ďalšia vyživovacia povinnosť otca nemôže znamenať, že mal. G. bude práve z tohto dôvodu ukrátená o finančnú pomoc od svojho otca.
13. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky iba stručne uviedol, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
14. Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu hodnotí rozhodnutie súdu o určení výživného nad rámec 150,- eur mesačne vo výške 30,- eur mesačne (tvorba rezerv) za vecne a právne správne a žiada jeho potvrdenie. Otec je názoru, že okresný súd dostatočne a podrobne sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré matka predložila a dostatočne sa vyporiadal s jeho majetkovými pomermi a príjmami ako pri určení bežného výživného a tak aj výživné na tvorbu rezerv pre mal. dieťa určil primerane, pričom správne zohľadnil aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť, jeho príjmy a výdavky, ako aj ďalšie plnenia naviac voči maloletej. Tvrdenie matky, že on z vlastnej iniciatívny neprispeje dcére inou sumou nad rámec výživného označuje za nie pravdivé. Nad rámec výživného on prispieval aj ďalšími sumami, napr. na vianočné darčeky pre dcéru - sumou 115,- eur (10.12.2019), 60,- eur (nákup bicykla) - 16.04.2020, zaplatil poplatok za klavír - 25,- eur (10.06.2020), zakúpil školské potreby v sume 50,- eur - 27.08.2020, vynaložil sumu 130,- eur dňa 14.12.2020 na vianočné darčeky pre dcéru, dňa 22.02.2021 zaplatil sumu 140,- eur na balet na prvý polrok 2021. Ďalej prispel v r. 2020 matke sumou 60,- eur na nákup okuliarov pre dcéru, v r. 2021 zaplatil dcére opravu mobilu v sume 90,- eur, v r. 2021 kúpil dcére kábel na počítač za sumu 45,- eur, a dcére kupuje i oblečenie a pokiaľ je u neho tak jej zabezpečuje kompletnú starostlivosť. Pokiaľ matke v mesiacoch september, október a november 2018 platil vyššie výživné, v tej dobe viac zarábal, čo sa však zmenilo. Matka nie je schopná pochopiť, že jeho príjmy poklesli a vzhľadom na jeho vek (54 r.) už nie je schopný si zabezpečiť výhodnejšie zamestnanie, pretože na všetkých pohovoroch na ktorých sa zúčastnil uprednostnili mladších uchádzačov. Predkladá aj zoznam firiem, kde bol na pohovore, avšak nebol vybratý ako vhodný uchádzač. Popiera tvrdenie matky, že sa úmyselne nechce zamestnať z dôvodu, aby nemusel dcére platiť výživné, takéto tvrdenie matky nie je pravdivé, výživné platí mesačne v sume 150,- eur a na tvorbu rezerv 30,- eur, čo je spolu 180,- eur mesačne a tiež je potrebné prihliadnuť aj na potreby mal. dieťaťa a jeho vek. Nie je pravdou, že dcéru on nikdy nezobral na dovolenku, pokiaľ je dcéra u neho, chodí s ňou na výlety, navštevujú spolu aquaparky, ZOO, detské centrá a podobne.
15. Matka v následnej písomnej reakcii vyjadrila nesúhlas s predchádzajúcim vyjadrením otca , príde jej choré a trápne, že dospelý človek sa ani v prípade svojho štvrtého dieťaťa s treťou partnerkou nevie zodpovedne postaviť k povinnostiam a neustále sa vyhovára na všetko a všetkých, robí zo seba chudáčika, ktorého nikto nechce zamestnať lebo je starý. Na jej otázku prečo nejde pracovať napr. do Kie, priznal, že on si hľadá prácu len v IT sfére, v ktorej tvrdí, že je zaostalý a inú prácu si nehľadá lebo ho vraj bolia nohy a nevydržal by stáť. Jej ako matky sa nikto nikdy nepýta, či je na invalidnom dôchodku alebo nie, ako sa cíti, ale potreby pre dieťa zabezpečovať musí a nevyhovára sa. Vianočné darčeky dieťaťu kupuje aj ona, pokiaľ otec uvádza, že na nákup bicykla prispel sumou 60,- eur, ona ale zaplatila 200,- eur. Ona stále financuje hodiny klavíra v sume 6,- eur/hod. o tom predložila doklady, sú súčasťou spisu. Jej výdaje na nákup školských potrieb sú podstatne vyššie ako otcom platených 50,- eur. Aj ona platí balet, doklad je v spise, navyše platí aj potrebné oblečenie na tréningy a kostýmy na vystúpenie. Zaplatila 60,- eur vyšetrenie u očného lekára, taktiež má dieťa nariadené lekármi nosiť kvalitné slnečné okuliare, lebo je alergik a pod.. Otec proti jej vôli zabezpečil dieťaťu mobilný telefón, nefungoval v ňom WIFI snímač. Maloletá žiadny kábel k počítaču nepotrebovala a nepotrebuje, tak nevie komu a čo otec kupoval. Matka rozsiahlejšie opisuje kvalitu starostlivosti otca o maloletú, - predmetné podanie bolo doručené účastníkom preto odvolací súd odkazuje iba na túto časť vyjadrenia matky (viď. na č.l. 857 spisu). Matka opakovane vytýka okresnému súdu nevykonanie dokazovania audionahrávkou, z ktorej podľa jej názoru je zrejmé, že otec jej a maloletej dcére dlhuje značnú finančnú hotovosť. Počas koronakrízy mala na dieťa zvýšené výdavky o sumu prevyšujúcu 1 000,- eur, ktorú otec jej nijakým spôsobom nekompenzoval a nijakým spôsobom jej pri zabezpečení potrieb pre maloletú dcéru nepomohol. Žiada preto odvolací súd, aby prvostupňový súd usmernil v rozsahu jej pripomienok a prikázal mu zistiť objektívne skutkový stav veci, poprípade vymenil sudkyňu.
16. Otec v následnom písomnom podaní sa pridržiaval svojich doterajších podaní, považuje rozhodnutie súdu o určení výživného nad rámec 150,- eur mesačne vo výške 30,- eur (tvorba rezerv) mesačne za vecne a právne správne. Označuje podanie matky voči súdu za hrubo urážlivé a výroky matky voči zákonnej sudkyni sú podľa neho dehonestujúce.
17. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote na to oprávnená účastníčka, bez viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania, postupujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP v celom rozsahu z dôvodu vecnej správnosti.
18. Krajský súd odvolacím prieskumom zistil, že v posudzovanej otázke o návrhu matky vo zvyšnej časti o určenie vyživovacej povinnosti otca na maloletú, t.j. nad sumu 150 eur mesačne súd prvej inštancie v poradí 2. rozsudku vykonal dokazovanie v relevantnom rozsahu z ktorého zistil akceptovateľný skutkový stav a uzavrel nárok dieťaťa na výživné od otca aj formou tvorenia úspor v súlade so zisteným skutkovým stavom a v medziach hmotného práva ( Zákona o rodine ).
19. Okresný súd rozhodoval o tzv. sporiacej zložke výživného ( určenú ) pre maloletú, pretože povinnosť otca prispievať na výživu maloletej k rukám matky v sume 150 eur mesačne, teda spotrebnou časťou výživného je právoplatne uzavretá.
20. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor, v takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu, ktorá je na tvorbu úspor určená a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
21. Odvolací súd upriamuje pozornosť matky, že súd nemá zákonnú povinnosť využiť možnosť danú ustanovením § 63 ods. 3 Zákona, o rodine, ale predmetné hmotnoprávne ustanovenie ponecháva možnosť súdu tvorby z úspor výživného ako právo maloletého dieťaťa ( ako osoby oprávnenej ) avšak len v prípade, že to majetkové pomery, vrátane príjmovej situácie a úroveň života povinného rodiča dovoľujú. Takáto zložka výživného pre maloleté deti nie je súdnym rozhodnutím určená bežne, ale iba v takých prípadoch ak príjmová situácia, majetkové pomery povinného rodiča sú na takej úrovni, že umožnia prispievať aj nad rámec konzumnej časti výživného. V súdenom prípade je odvolací súd názoru, že v odvolaním napadnutom rozhodnutí bolo prihliadané nielen na tieto kritériá, ale v pomere primeranom bolo prihliadané aj na individuálne okolnosti takej povahy, ktoré matka v súvislosti s účasťou na materiálnom zabezpečení výchovy maloletej od otca ako povinného rodiča dožadovala.
22. Okresný súd otcovi určil povinnosť prispievať výživným na maloletú už právoplatne ( v poradí l. rozsudku ) sumou 150 eur mesačne k rukám matky ( spotrebná časť) a odvolaním napadnutým rozsudkom určil povinnosť otca prispievať výživným na maloletú formou tvorby úspor ( sporiaca zložka výživného ) na účet maloletého dieťaťa zriadený matkou. Teda výživné je súdom na maloletú určené v celkovej výške sumy 180 eur mesačne, čo kvalifikuje odvolací súd za výživné primerané na dieťa vo veku maloletej z pohľadu participácie povinného rodiča na zabezpečovaní jej odôvodnených potrieb, primerane zodpovedajúce možnostiam a schopnostiam otca za súčasného poskytovania aj plnení nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti. Plnenia otca nad rámec určeného výživného sú takého charakteru, ktoré reálne sú využiteľné a aj sú spotrebované v prospech dieťaťa čo je zrejmé aj z vyjadrenia matky. Pokiaľ matka vyjadrila svoju nespokojnosť s určenou vyživovacou povinnosťou otca poukazujúc na náklady, ktoré na zabezpečenie potrieb maloletej vynakladá, je nutné poznamenať, že aj hranica odôvodnených potrieb maloletých detí je limitovaná príjmovými možnosťami, schopnosťami, majetkovou situáciou, úrovňou života rodičov - a práve uvedeným kritériám zodpovedá aj určená vyživovacia povinnosť otca. Navyše nemožno nezohľadniť tú skutočnosť, že otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k študujúcemu synovi na výživu ktorého prispieva sumou 150 eur mesačne.
23. Určená suma sporiacej zložky výživného s povinnosťou otca túto sumu platiť vo výške 30 eur mesačne na účet maloletej zriadený matkou tiež svojou povahou, charakterom je určená pre zabezpečenie potrieb dieťaťa do budúcna, napr. v prípade štúdia, nepredvídateľných vysokých nákladov
súvisiacich s výchovou dieťaťa a pod., Odvolací súd dáva za pravdu matke, že túto časť výživného na pravidelnú mesačnú konzumáciu ona využiť nemôže. Avšak matka môže so súhlasom súdu s touto sporiacou zložkou nakladať v prípade, že v budúcnosti to bude nutné z hľadiska zabezpečenia materiálnych potrieb dieťaťa, ktoré vzhľadom na ich výšku by nebolo možné zo spotrebnej časti uhradiť
- v takomto prípade matka môže podať návrh na súd o udelenie súhlasu k nakladaniu s finančnými prostriedkami z úsporného účtu maloletého dieťaťa.
24. Okresný súd v správnej výške ustálil aj nedoplatok na výživnom určenom na tvorbu úspor a správne vymedzil aj obdobie v ktorom tento nedoplatok vznikol.
25. V bezprostredne súvisiacom výroku o náhrade trov konania rozhodovanie okresného súdu má oporu v ustanovení § 52 Civilného mimosporového poriadku.
26. Vzhľadom na konštatované súvislosti odvolací súd odvolaniu matky nemohol vyhovieť a rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti potvrdil v celom rozsahu.
27. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP odvolací súd žiadnemu účastníkovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Predmetom rozhodovania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa a v takomto type konania každý z účastníkov znáša svoje trovy sám.
28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.