Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2T-86-2020.pdf
PDF · 118.78 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/86/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Zdenkou Tomaškovou, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému V. E., K.. XX.XX.XXXX, pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 16.12.2021 takto
rozhodol:
Obžalovaný:
V. E. A. Y. I. U. Ľ. , K.. XX.XX.XXXX B. O., I. O. Š. XXX
sa uznáva v i n n ý m , že
ako člen Poľovníckeho združenia ČERHOV Hervartov a držiteľ poľovného lístka č. A008822 v presne nezistenom čase dňa 22.10.2019 v katastrálnom území obce Šiba, okres Bardejov, v časti zvanej „Suchá“ patriacej do poľovného revíru Poľovníckeho združenia ČERHOV Hervartov bez povolenia na lov zveri a legálne držanou zbraňou - opakovacou guľovnicou značky BRNO ARMS, modelu ZKK 600, kalibru 7x57, výrobného čísla 52640 uvedeného na puzdre záveru so strelivom zn. Sellier & Bellot so strižnou hranou ulovil jeden kus Jeleňa lesného (Cervus elaphus) samčieho pohlavia vo veku 4-5 rokov, ktorý uhynul a ostal v lokalite zvanej „Cixi“ v katastrálnom území obce Šiba, okres Bardejov, v lesnom poraste s GPS súradnicami N49°13´25“ E21°13´34“, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 24 ods. 3 písm. f/ zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov a pre Poľovnícke združenie ČERHOV Hervartov so sídlom v Hervartove, IČO: 31976191 spôsobil škodu vo výške 3.740,- €,
t e d a
neoprávnene zasiahol do výkonu práva poľovníctva tým, že bez povolenia lovil zver a čin spáchal vo väčšom rozsahu
čím spáchal
prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona
Za to mu súd u k l a d á :
Podľa § 310 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona a § 38 ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona ukladá aj trest zákazu činnosti vykonávať právo poľovníctva na dobu 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného Poľovnícke združenie ČERHOV Hervartov, so sídlom v Hervartove, IČO: 31976191 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal na obvineného V. E. obžalobu pre prečin pytliactva podľa § 310 ods.1, ods.3 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že ako člen Poľovníckeho združenia ČERHOV Hervartov a držiteľ poľovného lístka č. A008822 v presne nezistenom čase dňa 22.10.2019 v katastrálnom území obce Šiba, okres Bardejov, v časti zvanej „Suchá“ patriacej do poľovného revíru Poľovníckeho združenia ČERHOV Hervartov bez povolenia na lov zveri a legálne držanou zbraňou - opakovacou guľovnicou značky BRNO ARMS, modelu ZKK 600, kalibru 7x57, výrobného čísla 52640 uvedeného na puzdre záveru so strelivom zn. Sellier & Bellot so strižnou hranou ulovil jeden kus Jeleňa lesného (Cervus elaphus) samčieho pohlavia vo veku 4-5 rokov, ktorý uhynul a ostal v lokalite zvanej „Cixi“ v katastrálnom území obce Šiba, okres Bardejov, v lesnom poraste s GPS súradnicami N49°13´25“ E21°13´34“, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 24 ods. 3 písm. f/ zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov a pre Poľovnícke združenie ČERHOV Hervartov so sídlom v Hervartove, IČO: 31976191 spôsobil škodu vo výške 3.740,- €.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obž.alovaného V. E., výsluchom svedkov X. D., H.. Q. D., X. O., E. V. U. Q. Q., ako aj prečítaním listinných dôkazov spisu a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný V. E. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že je nevinný a ďalej k veci uviedol, že je síce pravda, že sa vo večerných hodinách v deň, ako je uvedený v obžalobe prokurátora vybral na poľovačku do oblasti zv. Suchá. Mieril na jelenča, ale zbraň mu nevystrelila a tak prebil druhý náboj a vystrelil. Na upresnenie uviedol, že strieľal na jelenčatá, boli 3, išli v rade za sebou, strieľal na posledné. Po výstrele sa zver rozpŕchla, počkal asi 10 minút a následne išiel na miesto nástrelu, čo bolo vo vzdialenosti 600-800 m od miesta, kde bol nájdený zastrelený jeleň. Uviedol, že uvedený deň nemal povolenie na odstrel jelenčiat, ale medzi poľovníkmi a hospodárom združenia existuje ústna dohoda, že v prípade, ak k takémuto odstrelu dôjde, hospodár to dodatočne zapíše do povolenky. Uviedol, že na mieste nástrelu sa žiadna zver nenachádzala, nenašiel tam krv a išiel po stopách zveri asi 400-500 m, ale nenašiel nič a tak sa vrátil späť. Uviedol tiež, že si nevie vysvetliť, prečo strieľal na jelenčatá bez povolenky, uviedol, že v lese bol sám, v poľovníckom združení je od roku 2002 a ohľadne pytliactva bola v roku 2006 uzatvorená s ním dohoda o zmieri.
Obžalovaný uviedol, že strieľal v lokalite, ktorá sa nachádza asi 500 m od susedného revíru a asi 150 m od štátnych lesov a zastrelený jeleň sa našiel v ich revíri vo vzdialenosti asi 10 m od susedného revíru. Obžalovaný uviedol, že zastreleného jeleňa našiel nejaký pán, ktorý bol na prechádzke, on sa na mieste pozrieť nebol a tak nevie, ktorým smerom jeleň ležal. Uviedol tiež, že strieľal v čase, kedy bol lov povolený, používa strelivo so strižnou hranou, svoju zbraň odovzdal na expertízu. Tiež uviedol, že v deň kedy strieľal, žiaden výstrel nepočul a tiež uviedol, že v deň, kedy strieľal, nemal povolenie na lov zveri, platnosť povolenia skončila 15.10.2019.
Svedok X. D. uviedol, že je štatutárnym orgánom Poľovníckeho združenia Čerhov so sídlom v Hervartove, keď vo večerných hodinách, na presný dátum si už nespomína, mu volal poľovný hospodár pán V., že v našom revíri v katastri obce Šiba sa našla jelenia zver a tak spolu s X. O. išli na popísané miesto, kde vo vzdialenosti asi 20 m od susedného revíru našli ležať jeleňa, z ktorého už bolo cítiť zápach s tým, že v hrudníku videli nástrel, výstrel nevideli, pretože s jeleňom hýbať nemohli. Nasledujúci deň ráno privolali políciu a policajti privolali aj veterinára, ktorý jeleňa prezrel, vybral guľku, ktorú odovzdal policajtom, jeleňa vypitval. O týchto zisteniach sa spísal záznam. Hlavu jeleňa za prítomnosti policajtov
odrezal, túto zobral domov, spracoval ju a následne bola predložená na chovateľskej výstave, zvyšok jeleňa zakopali, pretože majú povinnosť telo zlikvidovať.
Svedok uviedol, že v prípade, ak poľovník chce loviť, postupujú podľa zákona o poľovníctve tak, že hospodár vypíše povolenie na konkrétny druh zveri, ktorú chce poľovník loviť a na základe tejto povolenky môže loviť. Ak ide o lov trofejovej zveri - jeleň a srnec, členovia poľovníckeho združenia si losujú poradie. Svedok uviedol, že v danom období určite niekto mal povolenie na lov jeleňa, ale on sa nevie vyjadriť kto také povolenie mal, ale on ako štatutárny orgán má k dispozícii harmonogram odstrelu, v ktorom je uvedené, kto z poľovníkov a na aký druh zveri mal vystavené povolenie. Pokiaľ ide o škodnú zver, povolenie má vystavené každý poľovník, ak má platný zbrojný preukaz a poľovný lístok. Povolenie na lov sa vystavuje vždy pred dátumom lovu.
Svedok tiež uviedol, že nevie, kto bol uvedený deň v poľovnom revíri, fotokópiu knihy návštev odovzdal polícii, ale jeleň nebol strelený v deň, kedy bol nájdený, pretože v čase nálezu už zapáchal a je ťažko zistiť, kto v tom čase bol v revíri a kedy presne bol strelený.
Svedok ďalej uviedol, že strelený jeleň ako keby prichádzal z potoka smerom do ich revíru a navyše uviedol, že strelená zver ide do potoka schladiť si ranu, či tomu tak bolo aj v konkrétnom prípade, svedok nevedel, ale podľa svedka jeleň ako keby prichádzal z cudzieho revíru do obce Hertník. Uviedol, že stopy sa tam už nenašli a tiež uviedol, že bol prítomný, keď sa vyberala guľka, ktorá bola niekde na vnútornej strane rebra, bolo tam vidieť aj červy, veterinár tvrdil, že smrť nastala pred 5-7 dňami. Zbraň kalibru 7 má aj on sám a majú ju aj viacerí , ale kto konkrétne, povedať nevie. Rana bola podľa svedka komorová a po takej rane zver prejde ešte aj 200 m.
Svedok uviedol, že s obžalovaným rozprával ešte v ten večer, tvrdil mu, že nestrieľal, neskôr sa dozvedel, že obžalovaný sa priznal.
Pokiaľ ide o výšku škody svedok uviedol, že vychádzali z toho, že v ich revíri bol zastrelený jeleň a tak im bol ponížený odstrel, ako keby ho odstrelili oni a tak potrebovali za neho získať finančné prostriedky. Uviedol, že spoločenská hodnota je určená tabuľkovo a je to suma, ako je uvedená v obžalobe, ale skutočná hodnota sa berie suma 2,60 € za kg mäsa, čo pri váhe jeleňa, ktorú odhadol veterinár, t.j. 150 kg, predstavuje sumu 340,- €, ktorej náhradu si uplatnil.
Svedok H.K.. Q. D. uviedol, že je členom poľovníckej stráže Poľovníckeho združenia Čerhov a o skutočnosti, že sa našiel uhynutý jeleň, dozvedel sa od svojho otca. Na miesto išiel ďalší deň ráno , kde ležal akoby uhynutý jeleň a tak informoval hospodára, ktorý mu povedal, že má postupovať podľa zákona a tak privolal políciu. Po príchode polície jeleňa otočili, našli nástrelovú ranu, bolo jasné, že jeleň neuhynul prirodzene. Po tomto zistení kontaktoval hospodára za účelom zistenia, či mal niekto vydané povolenie na odstrel jeleňa cca týždeň pred a po a bolo zistené, že nikto nestrieľal a to ani v susednom revíri.
Svedok tiež uviedol, že združenie má určitý počet jeleňov, ktoré môže loviť a ten kto má záujem o jeleňa si na schôdzi losuje poradie a hospodár zapisuje, kto a kedy môže jeleňa loviť a vydáva povolenie. Povolenie sa vydáva vždy pred lovom, poľovník nemôže ísť loviť zver a potom dostať povolenie, pretože by to bolo nezákonné. Tiež uviedol, že jeleň mohol byť vo veku 5- 7 rokov, druhej alebo tretej kategórie, bez trofeje a vyčistený o váhe asi 100 kg. Jeleň ležal pozdĺž hranice revíru.
Svedok X. O. uviedol, že v čase spáchania skutku bol predsedom Poľovníckeho združesni Čerhov so sídlom v Hervartove. Pokiaľ ide o skutok uvedený v obžalobe, kontaktoval ho Q. D. a spoločne išli na miesto samo, kde už boli policajti. Uviedol, že on nemá vedomosť, kto mal vydané povolenie na lov jelenej, či srnčej zveri, pretože povolenia vydáva hospodár a nemá vedomosť ani o tom, kto bol zapísaný v knihe návštev. Uviedol, že poľovnícke združenie má 2 knihy návštev, jedna je v obci Šiba a druhá v obci Hervartov. Knihu návštev môže kontrolovať predseda, hospodár a poľovná stráž s tým, že pri kontrole sa pod posledným návštevníkom vyznačí červená čiara a tak sa dodatočne nikto do knihy nemôže zapísať. Kniha sa kontroluje asi raz v mesiaci. Uviedol, že si nepamätá, či po skutku kontroloval knihu návštev a tak nevie, kto bol v knihe zapísaný. Po skutku všetci členovia tvrdili, že nikto z ich v revíri nebol okrem tých, čo tam boli zapísaní.
Svedok tiež uviedol, že jeleň bol situovaný smerom ku lesu, ktorý sa nachádza v revíri Poľovníckeho združenia Čerhov Hervartov , ale k.ú. Šiba. Jeleň bol neporušený, ale bolo ho cítiť, nástrel sa nachádzal niekde v oblasti lopatky, kde bolo zaistené strelivo , svedok nevedel, pretože tam nebol. Tiež uviedol, že zbraň kalibru 7 používajú viacerí poľovníci, kto konkrétne uviesť nevedel, evidenciu vedie hospodár.
Svedok E. V. uviedol, že je hospodárom združenia. Úhyn jeleňa mu nahlásil člen združenia a keďže v tom čase bol mimo okres, snažil sa skontaktovať predsedu združenia, čo sa mu nepodarilo a tak kontaktoval Q. D., člena poľovnej stráže, ktorý podľa jeho vedomosti išiel vo večerných hodinách na prvotnú ohliadku a v čase asi o 19,30 hod. mu oznámil, že bol na mieste samom a že nešlo o prirodzený úhyn, ale o ulovenú zver. Nato mu povedal, aby kontaktoval políciu. Ďalší deň ráno bola vykonaná ohliadka za prítomnosti polície, ktorej ohliadky sa zúčastnil aj on s tým, že po jeho príchode tam už bol aj veterinárny lekár. Pri ohliadke bolo zaistené strelivo, pravdepodobne projektil kalibru 7, ktorá bol zaslaný na expertízu.
Svedok ďalej uviedol, že v priebehu ďalšieho týždňa za ním domov prišiel obžalovaný, ktorý mu povedal, že bol svoju zbraň odovzdať na polícii, pretože na jeleňa strieľal on s tým, že bol na nejakej operácii a lekárovi sa chcel poďakoval tak, že mu donesie divinu. Súčasne ho požiadal o nejaké ústne povolenie na lov jeleňa alebo holej zveri, načo mu on povedal, že žiadne ústne povolenia sa nevydávajú, že tieto sa vydávajú iba písomne. V ich združení neexistuje , aby niekto zastrelil zver a dodatočne požiadal o vystavenie povolenia . Uviedol, že nevie kto v ich združení mal v tom čase vystavené povolenie na lov jeleňa, ale určite vie, že obžalovaný takéto povolenie nemal. Tiež uviedol, že sa nepamätá, či v deň úhynu bol obžalovaný zapísaný v knihe návštev revíru, ale na druhej strane nie je známy ani presný deň úhynu jeleňa. Keď sa obžalovaného pýtal, prečo iniciatívne odovzdal svoju zbraň polícii, obžalovaný mu povedal, že jednak z dôvodu, že strieľal on a jednak z dôvodu, že bola lovná sezóna a tak nechcel, aby boli zbrane odňaté všetkým členom používajúcim kaliber 7.
Svedok uviedol, že nevie ako bol situovaný jeleň, pretože keď tam prišiel, jeleň už bol rozobratý, podľa jeho názoru, jeleň mohol byť mŕtvy 5-7 dní, zo spodnej časti bol napadnutý červami, vnútornosti mal zdravé. Kde sa našlo strelivo, svedok nevedel. Podľa názoru svedka rana bola dobre mierená, jeleň mohol po rane prejsť ešte aj 200 m, ak by bolo strieľané na mäkko, mohol by prejsť aj kilometer. Na mieste sa stopy nenachádzali. Obžalovanému odňali povolenie na lov, zbraň odovzdal sám, aj naďalej je členom združenia. Zbraň kalibru 7 používajú aj ďalší členovia združenia. Nájdeného jeleňa vykázal ako úhyn, príčina - pytliactvo.
Svedok tiež uviedol, že člen združenia pri vstupe do revíru so zbraňou je povinný mať so sebou povolenie na lov a zapísať sa do knihy návštev. Nepripúšťa, aby člen poľovníckeho združenia najprv zastrelil zver a povolenie na lov mu bolo vydané dodatočne. Uviedol, že technicky je možné dopísať do povolenia aj ďalšie druhy zveri, ale existuje originál a kópia povolenia, s ktorou disponuje on a člen združenia a tieto musia byť v súlade.
Svedok Q.. Q. Q. - veterinár, uviedol, že matne si spomína, keď bol v roku 2019 na ohliadke uhynutého jeleňa v Poľovníckom združení Čerhov a uviedol, že jeleň nebol čerstvý, mohol tam byť 2-3 dni, bol už napadnutý červami, ak v prípravnom konaní uvádzal, že to mohlo byť 5 dní, tak túto možnosť pripúšťa a ďalej uviedol, že si nepamätá, ako bol jeleň situovaný, ani kde mal umiestnenú ranu a pokiaľ ide o to, ako dlho žije zviera po komorovej rane, uviedol, že smrť nastáva veľmi rýchlo, zviera však dokáže prejsť ešte niekoľko desiatok, či stoviek metrov. Podľa svedka jeleň nemal iné než strelné poranenia.
Podľa vyčíslenia škody predloženého Slovenskou poľovníckou komorou Bardejov, spoločenská hodnota jeleňa lesného je 3.400,- €.
Podľa správy o ohliadke a pitevného nálezu vypracovaného Q.. Q. Q.H. dňa 26.10.2019, v danom prípade išlo o samca vo veku asi 5 rokov, ktorý bol nájdený na okraji lesa v k.ú. obce Šiba. Jednalo sa o jeleňa obyčajného, vek 5 rokov; dobrý kondičný stav; počínajúci stupeň rozkladu; bez známok poškodenia škodnou zverou; v oblasti ľavej brušnej steny rana na koži dĺžky 1 cm; po otvorení brušnej dutiny poškodenie sleziny s jej ruptúrou a masívnym krvácaním do okolia; poškodenie predžalúdkov s potriesnením brušnej dutiny s ich obsahom; na pravej strane poškodenie pečene s masívnym krvácaním do brušnej dutiny; v zrazenej krvi nájdený projektil nezistenej značky odoslaný na expertízu. Úhyn jeleňa bol spôsobený strelným poranením. K úhynu došlo pred 2-3 dňami.
Podľa zápisnice o ohliadke miesta činu a pripojenej fotodokumentácie, miesto činu sa nachádza v katastri obce Šiba, kde v obci Šiba, okr. Bardejov pri dome s popisným číslom 95 odbočíme vľavo a po lesnej ceste prechádzame 1,5 km JZ a prídeme na lúku, kde sa pri lesnom poraste na súradniciach GPS N49°13´25“ E21°13´34“ nachádza telo zvieraťa Jeleňa, ktorého predná časť smeruje na západ. Uvedený jeleň je v počínajúcom štádiu rozkladu. Uvedené telo jeleňa leží na ľavom boku. Po rozpáraní kože jeleňa sa na vnútornej strane kože nenachádzajú žiadne otvory po vstrele alebo výstrele- koža je neporušená. Po otvorení brušnej dutiny nachádzame poškodenie sleziny s masívnym krvácaním do okolia, na pravej strane poškodenie pečene s masívnym krvácaním do brušnej dutiny. V pravej brušnej stene nachádzame 1 ks strelivo - zaistené IN NATURA.
Podľa zápisnice o vydaní veci, obžalovaný V.A. E. vydal guľovnicu opakovaciu zn. Brno Arms, typ ZKK 600, kal. 7 x 57 výrobného čísla 52640 na púzdre záveru s puškohľadom zn. Buschnell typ Buckhorn.
Podľa povolenia na lov zveri č. AB395006, platného od 03.06.2019 do 28.02.2020, toto povolenie oprávňuje obžalovaného V. E.A., číslo poľovného lístka A 008822 na lov týchto druhov zveri: srnec III tr. 1 ks 03.06-16.06.19, diviača 1 ks 03.06-30.08.2019, lanštiak 1 ks 03.06-30.08.2019, jeleň I tr. 1 ks 02.09-15.09., diviača 1 ks 02.09-30.09., lanštiak 1 ks 02.09.-30.09.
Z ďalších listinných dôkazov je preukázané, že obžalovaný V.A. E. je držiteľom poľovného lístka č. A008822 s platnosťou od 01.01.2018 do 31.12.2022 a držiteľom zbrojného preukazu č. AA 323257 s platnosťou do 31.07.2027 a je držiteľom zbrane - guľovnica opakovacia, BRNO ARMS, ZK K600, kaliber 7x57.
Podľa záznamu zo dňa 05.11.2019 napísaného na Okresnom riaditeľstve PZ Bardejov, obžalovaný V. E. uviedol, že dňa 22.10.2019 bol vo večerných hodinách v poľovnom revíri k.ú Šiba, so sebou mal legálne držanú zbraň, v knihe návštev zapísaný nebol. Počas jeho pobytu v revíri na pole vyšli jeleň a jelenice a on raz vystrelil na jeleňa, ale k výstrelu nedošlo. Následne obtiahol guľovnicu znovu, kde k jeleňovi a jeleniciam mali pribehnúť ďalšie jelene a jelenice a on opäť vystrelil na jeleňa a počul zásah. Zver sa rozutekala, on išiel na miesto zásahu, ale nič nenašiel. Na druhý deň, t.j. 23.10.2019 sa išiel zapísať do knihy návštev, odišiel zver dohľadať, ale nič nenašiel, povolenie na lov jeleňa nemal. Uviedol, že svoje konanie ľutuje.
Podľa záverov Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice č. PPZ-KEU-KE-EXP-2019/2378 zo dňa 13.12.2019, k znaleckému dokazovaniu bola predložená stopa č. 1 - strelivo nezisteného kalibru a nezistenej značky zaistené z pravej brušnej steny uloveného jeleňa, ktorý typ strely sa laboruje do poľovníckych puškových nábojov kalibrov 7x57, 7x57Rl 7x65R, ktoré sa dajú vystreliť z poľovníckych pušiek rovnomenných kalibrov. Strela mohla byť vystrelená z pušiek: guľovnice zn. Z, model Z, kaliber 7x57; guľovnice zn. ČZ resp. Z, model ZKK-600, kaliber 7x57 s tým, že zbrane obdobných konštrukčno-identifikačných znakov, zbrane podomácky upravené , alebo vyrobené sa nedajú vylúčiť.
Podľa záverov doplnenia č.1 Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Košice č. PPZ-KEU-KE-EXP-2019/2378 zo dňa 20.12.2019, vystrelená strela, evidovaná v Regionálnej zbierke nábojníc a striel zaistených na miestach doposiaľ neobjasnených trestných činov pod ČES-PPZ-KEU-KE-EXP-2019/2378, mohla byť vystrelená z pušky zn. ČZ, model ZKK-600, kaliber 7 x 57, výrobné číslo 52640 (puzdro záveru), 640 (záver), predmet č. 2. Pre jednoznačné identifikovanie predloženej zbrane so založenou strelou sa nepodarilo nás dostatočný počet vzájomne zhodných znakov (markantov).
Podľa rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bardejov zo dňa 05.02.2020, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bardejov rozhodol o zaistení zbrojného preukazu č. AA323257 vydaného Okresným riaditeľstvom PZ Bardejov dňa 31.07.2017 na skupinu „D“ držiteľovi V. E., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Š. XXX, zbraní a preukazov zbraní: guľovnica opakovacia, značka BRNO ARMS, model ZKK600, kaliber 7 x 57, výrobné číslo 52640, preukaz zbrane BA530302 (Dátum vydania 25.02.2013).
Podľa emailového oznámenia hospodára poľovníckeho združenia, ktorý bol vyzvaný na predloženie knihy návštev poľovného revíru, knihu návštev nie je možné predložiť, pretože táto sa z neznámych
dôvodov stratila a tiež uviedol, že k podobnému konaniu zo strany obžalovaného došlo aj v roku 2016 a tomto prípade bola z knihy návštev vytrhnutá strana.
Na základe takto vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané tieto skutočnosti.
Obžalovaný V. E. na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods.1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil síce, že je nevinný, na druhej strane však priznal, že vo večerných hodinách v deň, ako je uvedený v obžalobe prokurátora sa vybral na poľovačku do oblasti zv. Suchá, mieril však na jelenča, ale zbraň mu nevystrelila a tak vystrelil druhý raz. Po výstrele sa zver rozpŕchla, počkal asi 10 minút a následne išiel na miesto nástrelu, čo bolo vo vzdialenosti 600-800 m od miesta, kde bol nájdený zastrelený jeleň. Obžalovaný priznal, že v uvedený deň nemal povolenie ani na odstrel jelenčiat, platnosť povolenia mu uplynula dňa 15.10.2019. Na svoju obranu ale uviedol, že medzi poľovníkmi a hospodárom združenia existuje ústna dohoda, že v prípade, ak k takémuto odstrelu dôjde, hospodár to dodatočne zapíše do povolenky. Uviedol, že na mieste nástrelu sa žiadna zver nenachádzala, nenašiel tam krv , išiel po stopách zveri asi 400-500 m, ale nenašiel nič a tak sa vrátil späť. V deň, keď strieľal, iný výstrel nepočul.
V prípravnom konaní obžalovaný nevypovedal a v zázname o podaní vysvetlenia, ktorý bol napísaný po začatí trestného stíhania vo veci, obžalovaný priznal a presne popísal, ako dňa 22.10.2019 vo večerných hodinách sa nachádzal v poľovnom revíri k.ú Šiba, so sebou mal legálne držanú zbraň, v knihe návštev zapísaný nebol a počas jeho pobytu v revíri na pole vyšli jeleň a jelenice a on raz vystrelil na jeleňa, ale k výstrelu nedošlo. Následne obtiahol guľovnicu znovu, kde k jeleňovi a jeleniciam mali pribehnúť ďalšie jelene a jelenice a on opäť vystrelil na jeleňa a počul zásah. Zver sa rozutekala, on išiel na miesto zásahu, ale nič nenašiel. Na druhý deň, t.j. 23.10.2019 sa išiel zapísať do knihy návštev, odišiel zver dohľadať, ale nič nenašiel, povolenie na lov jeleňa nemal. Uviedol, že svoje konanie ľutuje.
V predmetnej veci neexistujú priame dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného, nakoľko aj obžalovaný uviedol, že v lese bol kritického dňa sám as do knihy návštev sa ani nezapísal, ale výpoveďou svedka E. V., ktorého tvrdenie obžalovaný takmer vôbec nespochybnil s tou výnimkou, že iba tvrdil, že od svedka si bol pýtať povolenie na lov srnčatá, mal súd za preukázané, že obžalovaný bol za svedkom doma, kde svedkovi výslovne povedal, že jeleňa strelil on a žiadal ho, aby mu dodatočne dal aspoň ústne povolenie na odstrel jeleňa, čo však svedok odmietol s tým, že žiadne ústne povolenia neexistujú, existujú iba písomné povolenia a tiež uviedol, že nevie, kto v tom čase mal povolenie na odstrel jeleňa, ale určite vie, že toto povolenie nemal obžalovaný, čo v podstate korešponduje aj s vyššie uvedeným záznamom o podaní vysvetlenia, kde obžalovaný tiež uviedol, že strelil jeleňa a že strieľal bez povolenia.
Vyššie uvedenom výpoveďou svedka, ale aj výpoveďami ďalších vypočutých svedkov - X. D., H.K.. Q. D. bolo teda vyvrátené tvrdenie obžalovaného, že medzi hospodárom a členmi združenia existuje ústna dohoda, podľa ktorej hospodár poľovníkovi dodatočne vydá povolenie na odstrel, pretože, ako uviedli vyššie uvedení svedkovia, v takomto prípade by hospodár konal v rozpore so zákonom a navyše členovia združenia si v prípade povolenia na lov jeleňa alebo inej trofejovej zveri poradie losujú. Ako svedkovia zhodne uviedli, v ich združení neexistuje, aby sa povolenie na lov vydalo až po tom, čo je zver ulovená, povolenie sa vydáva vždy pred lovom a teda tvrdenie obžalovaného o existencii nejakej ústnej dohody medzi hospodárom a poľovníkmi súd považuje iba za účelové.
V neprospech obžalovaného nepriamo svedčí aj to, že obžalovaný iniciatívne odovzdal svoju zbraň na polícii, čo odôvodnil svedkovi E.Y. V. tým, že jeleňa strelil a nechcel, aby boli odňaté zbrane všetkým poľovníkom, ktorý majú zbraň kaliber 7, keďže bola lovná sezóna. V prípade, ak by obžalovaný skutočne jeleňa nestrelil, nemal by žiaden dôvod iniciatívne odovzdať zbraň polícii, keď navyše mal vedomosť, že zbraň kaliber 7 používajú aj ďalší poľovníci a ani jeden z nich zbraň na polícii neodovzdal.
Aj keď obžalovaný tvrdí, že v mieste, kde strieľal, sa žiadna zver nenachádzala a nenachádzala sa ani vo vzdialenosti 400-500 m, ktorú prešiel, ako vyplýva z výpovede svedka Q.. Q. Q., takto podstrelená zver je schopná prejsť ešte desiatky, či stovky metrov a je teda možné dať obžalovanému za pravdu, že strelenú zver vo vzdialenosti, ktorú prešiel, nenašiel, keďže zver bola schopná prejsť aj väčšiu vzdialenosť, ako prešiel obžalovaný.
Obžalovaný odovzdal na polícii svoju zbraň - guľovnicu zn. Brno Arms, typ ZKK 600, kal. 7 x 57, pričom zo záverov Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu vyplýva, že vystrelená strela mohla byť vystrelená práve z pušky predloženej obžalovaným.
Skutočnosť, že obžalovaný kritického dňa nemal povolenie na lov jeleňa, ale ani , ako to tvrdí obžalovaný, na lov jelenčiat, je preukázaná povolením na lov zveri vystaveného na meno obžalovaného č. AB395006, podľa ktorého platnosť na lov akejkoľvek zveri obžalovanému uplynula dňa 30.09.2019 a aj napriek tomu, čo obžalovaný aj sám priznal a ako to uviedol aj na hlavnom pojednávaní, v čase, kedy nemal platné povolenie, nezapísal sa do knihy návštev revíru a strieľal na jelenčatá, čím porušil aj príslušné ustanovenia zákona o poľovníctve (§ 53,54 a iné.)
Vzhľadom teda na uvedené, na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že obžalovaný V.A. E. tým, že ako člen Poľovníckeho združenia ČERHOV Hervartov a držiteľ poľovného lístka č. A008822 v presne nezistenom čase dňa 22.10.2019 v katastrálnom území obce Šiba, okres Bardejov, v časti zvanej „Suchá“ patriacej do poľovného revíru Poľovníckeho združenia ČERHOV Hervartov bez povolenia na lov zveri a legálne držanou zbraňou - opakovacou guľovnicou značky BRNO ARMS, modelu ZKK 600, kalibru 7x57, výrobného čísla 52640 uvedeného na puzdre záveru so strelivom zn. Sellier & Bellot so strižnou hranou ulovil jeden kus Jeleňa lesného (Cervus elaphus) samčieho pohlavia vo veku 4-5 rokov, ktorý uhynul a ostal v lokalite zvanej „Cixi“ v katastrálnom území obce Šiba, okres Bardejov, v lesnom poraste s GPS súradnicami N49°13´25“ E21°13´34“, čím takto konal v rozpore s ustanovením § 24 ods. 3 písm. f/ zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov a pre Poľovnícke združenie ČERHOV Hervartov so sídlom v Hervartove, IČO: 31976191 spôsobil škodu vo výške 3.740,- €, čím takto svojím konaním naplnil znaky prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona, zo spáchania ktorého ho súd uznal vinným.
Obžalovaný V. E. je v mieste trvalého bydliska a na pracovisku kladne hodnotený, má 1 záznam v evidencii priestupkov . Z odpisu z registra trestov mal súd za preukázané, že uznesením Okresnej prokuratúry v Bardejove sp. zn. Pv713/16/7701 zo dňa 28.04.2017 bol schválený zmier vo veci prečinu pytliactva podľa § 310 ods.1, ods.3 písm. b/ Trestného zákona.
Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vychádzal z okolností uvedených v § 34 ods.4 Trestného zákona, pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania skutku a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ale aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
V danom prípade obžalovaný úmyselným konaním ako člen poľovníckeho združenia, bez platného povolenia na lov akejkoľvek zveri, bez toho, aby sa zapísal do knihy návštev revíru, narušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane výkonu práva poľovníctva pred neoprávnenými zásahmi.
Súd u obžalovaného prihliadol na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona, t.j že doposiaľ viedol riadny život, aj keď na druhej strane je potrebné poukázať nato, že v blízkej minulosti bol schválený u obžalovaného zmier práve ohľadne spáchania prečinu pytliactva; priťažujúce okolnosti podľa § 37 Trestného zákona súd nemal za preukázané.
S prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu uložil súd obžalovanému za jeho protiprávne konanie trest odňatia slobody v trvaní 1 roka, ktorého výkon mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka a súčasne mu uložil aj trest zákazu činnosti vykonávať právo poľovníctva na dobu 1 roka.
Je pravdou, že poškodený si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 500,- € a nárok na náhradu škody si uplatnil aj na hlavnom pojednávaní, jeho výšku však uviesť nevedel.
V prípravnom konaní si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 500,- € s tým, že vychádzal z hmotnosti jeleňa, ktorú ustálil na 200 kg a pri predajnej cene mäsa 2,50 €/kg. Z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní mal súd ďalej za preukázané (výpoveď svedka X. D.), že veterinárom bola odhadnutá hmotnosť jeleňa na 130 kg a výpoveďou svedka H.. Q. D. bola stanovená váha jeleňa na 100 kg. Slovenská poľovnícka komora naopak vyčíslila spoločenskú hodnotu jeleňa na sumu 3.400,- €.
Súd má zato, že ohľadne výšky škody spôsobenej neoprávneným odstrelom jeleňa je potrebné vykonať ešte ďalšie dokazovanie a tak súd poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor tak môže urobiť aj proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu v prospech obžalovaného aj proti jeho vôli podať zákonný zástupca obžalovaného a jeho obhajca, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená.
Odvolanie môže podať aj štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech a aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať aj poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať aj zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.